Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616208650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vratislavom Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, proti žalovanému: L. o
zaplatenie sumy 765,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 01.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 54,50 %, o výške ktorej rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 765,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29.08.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.02.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur

za úrok vo výške 20% y úverovej istiny, t.j. 120,- Eur a servisný poplatok vo výške 9% z úverovej istiny
t.j. 54,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v sume 774,- Eur v 13 mesačných splátkach, a
to prvých troch vo výške 3,- Eurá a ďalej v 10 mesačných splátkach po 76,50 Eur. Žalovaný uhradil len
sumu 9,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátkový kalendár riadne a včas, žalobca upozornil
žalovaného v pred žalobnej upomienke zo dňa 25.07.2015 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky.Voznámeníozosplatnenízáväzkuzodňa29.08.2015žalobcaoznámilžalovanému,žecelý
dlh sa stal splatným ku dňu 28.08.2015. Dlžná suma 765,- Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým

úverom spolu s odplatou 774,- Eur a sumou uhradenou žalovaným vo výške 9,- Eur.
2.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre

zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.03.2018.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
K120150304 zo dňa 07.02.2015, pred žalobnou upomienkou zo dňa 25.07.2015, oznámením o
zosplatnení záväzku zo dňa 29.08.2015, poštovým podacím hárkom ako aj ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. H. zo dňa 07.02.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
(ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo
výške 120,- Eur a servisný poplatok vo výške 54,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu

vo výške 774,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, ktorých splatnosť prvých troch vo výške 3,- Eurá a
ostatných 10-tich vo výške 76,50 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a
ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo dojednané, že úver je
poskytnutý za odplatu, ktorá predstavuje úrok vo výške 20 % z istiny a servisný poplatok vo výške
54,- Eur, celkom odplata predstavuje 26,77% z istiny za rok. RPMN činí 50,22%. Priemerná RPMN je ku

dňu podpisu 36,30%. Termín poslednej splátky úveru t.j. konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená
ako 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do
konečnej splatnosti úveru (bod III. zmluvy). Obchodné podmienky obsahovali aj dojednanie o oprávnení
veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Žalovaný uhradil na úvere len sumu 9,- Eur.

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 25.07.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok, pričom ho upozornil, že ak dlh nevyrovná po
uplynutí 5 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej

pohľadávky. Písomným oznámením zo dňa 29.08.2015 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej
pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 28.08.2015 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru.

8.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12.

Podľa§53ods.6Občianskehozákonníkakpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.13.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

13.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

14.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

15.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

16.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu

vyplývajú z tohto zákona.

18.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.19.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len

čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo
výške 120,- Eur a servisný poplatok vo výške 54,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi celkovú sumu 774,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo
výške 3 Eur a zvyšných 10 vo výške 76,50 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako 380. deň
po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania úveru bola dohodnutá do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o

úvere má formulárový charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu
s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru a podmienok jeho splácania.

21.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom
smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný
vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje
len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň

podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom
ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje
(o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o
spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v

konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý na účel
zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22.
Zo zmluvy je zrejmé, že má písomnú formu, úver bol žalovanému poskytnutý, avšak zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. , a to podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti. Takýto údaj zo zmluvy nevyplýva. V zmluve nie je jednoznačným a
zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje

splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný
kalendárny deň v mesiaci. Okrem toho v obchodných podmienkach je konečná splatnosť úveru
dojednaná odlišne ako 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania úveru je uvedená do konečnej
splatnosti úveru. Uvedené dva spôsoby určenia doby trvania zmluvy si navzájom odporujú, a teda nie

je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru. Na určenie
konečnej splatnosti úveru sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá
je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (údajmi sú dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené
vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaju, ktorý bude

konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.

23.Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná
je len celková suma splátok (3x 3,- Eur, 10x 76,50 Eur) bez bližšej špecifikácie t.j. nie je uvedená výška
splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru

predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby
zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uvedené
nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva
spôsob výpočtu výšky úroku, prípadne odplaty.

24.
Súd taktiež konštatuje, že dohodnutá RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 50,22% a úroková
sadzba z úveru bola v zmluve dohodnutá vo výške 20 %, z úveru. Takto stanovená výška RPMN je
uvedená nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa a ide o klamlivý údaj uvedený žalobcom keďže
skutočná RPMN je podľa zmluvy 57,43 %. Taktiež úrok z úveru je v zjavnom rozpore s úrokovými
sadzbami pri obdobných úveroch poskytovaných na trhu v rovnakom období pri spotrebiteľských

úveroch nad 1 rok. Podľa štatistiky NB SR bola v období poskytnutia úveru priemerná úroková sadzba
zo spotrebiteľských úverov uzavretých na dobu od 1 do 5 rokov vo výške 12,39 %.

25.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovaným sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odplaty za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške
26,77%. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 600,- Eur časť vo výške 9,- Eur, súd

mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 591,-
Eur (600,- Eur - 9,- Eur ). Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

26.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

27.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 591,- Eur od 01.02.2018
do zaplatenia. Úrok z omeškania mu priznal odo dňa doručenia žaloby žalovanému, keďže žalobca
v konaní nepreukázal kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu, keďže súdu nedoložil
doklad o tom, kedy doručil žalovanému výzvu na zaplatenie a oznámenie o zosplatnení. Pri určení výšky
úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku

dňu 01.02.2018 predstavovala 5 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške
5 % ročne. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

30.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
31.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.32.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo
právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal
z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 765,- Eur, žalobca bol úspešný v časti o

zaplatenie sumy 591,- Eur, t. j. 77,25 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 174,- Eur, t.j.
22,75 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 54,50 % (77,25 - 22,75).

34.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).