Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314202989.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
GabrielyKlenkovej,PhD.aJUDr.JanyBurešovejvsporežalobcovv1.rade:E.M.,R..Z.,S..X.X.XXXX,
M. F. Q. XXXX, X. M., Č. R. a v 2. rade: Q. Z., S.. X. X. XXXX, M. C. XXX, H., Č. R., obaja žalobcovia zast.
JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Vajanského 43, Prešov proti žalovaným v 1. rade: X. M., R.. Z.,
S.. X. X. XXXX, M. Č. XX, U., J. Q. - F., Č.O. R., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska

1057, Snina, v 2. rade: X. A., R.. A., S.. XX. XX. XXXX, M. M. Q., A. XXXX, Q., Č. R., v 3. rade: R. Ř.,
R.. V., S.. X. XX. XXXX, M. XXX/XXX, Q. X, Ž.E., Č. R. a vo 4. rade: F. V., R.. A., S.. X. X. XXXX, M. R.
XXX, Č.O. N., Č. R., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/36/2014 - 235 zo dňa 11.12.2017 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1 a 2. rade a
žalovanou v 1. rade tak, že žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1 a
2. rade a žalovanými v 2. až 4. rade.

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade v
plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žalovaným v 2. až 4. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že rodinný dom

so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Okresným úradom V., katastrálnym odborom kat. územie J., J. J., okres V., patrí do dedičstva po
nebohom F. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX v podiele X/X a po nebohej X. A., rod. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1 a žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným
v 1. - 4. rade náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rodinný

dom postavili rodičia žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade v 50.-tych rokoch, čo nebolo medzi stranami
sporné a dokazujú to aj listinné dôkazy. Žalovaná v 1. rade sa cítila byť vlastníčkou nehnuteľnosti, žiadny
dôkaz o tom však nepredložila.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považuje
súd najmä samotný typ konania. Uviedol tiež, že zástupkyňa žalovanej v 1. rade poukazovala aj na
vysoký vek, zlý zdravotný stav žalovanej v 1. rade, i jej zlé sociálne pomery, čoho dôsledkom bolo to,

že spočiatku bola v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci. V konaní však nepredložila doklady o
majetkových pomeroch, keď uviedla, že dôchodok má nízky, keďže celý život pracovala ako robotníčka.Súd považoval typ sporu za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobcom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti druhému výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia. Namietali, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku nie je dostatočne odôvodnený a
presvedčivý. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia. Uviedli, že z dokazovania nevyplynuli zlé sociálne pomery žalovanej v 1. rade, ani to, že bola
ako občianka ČR niekedy zastúpená Centrom právnej pomoci, ide o zavádzajúce tvrdenia. Navrhli, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie, alebo zmenil a priznal im nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnili aj náhradu
trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť.
Uviedli, že nijako nezavinili začatie konania a rodinný dom nikdy neužívali.

4. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade v podaní zo dňa 25.6.2018 oznámila súdu, že žalovaná v 1.
rade je od X.XX.XXXX hospitalizovaná v Q. a jej príjem je vo výške 14 667 Kč. Je toho názoru, že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
je v časti dôvodné.

6. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

7. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

8. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu
ČR, III. ÚS 727/2000).

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že práve typ konania je dôvodom hodným

osobitného zreteľa. Odvolací súd má za to, že len samotný typ konania bez ďalšieho nezakladá dôvody
hodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonania,alemusiabyťprítomnéajinérelevantné
skutočnosti, ktoré v súčinnosti s typom, resp. predmetom konania odôvodňujú nepriznanie náhrady
trov konania, ako sú napr. sociálne a majetkové pomery, okolnosti vedúce k začatiu konania, postoj
účastníkov v konaní a pod.

Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania treba vykladať v súlade s obsahom
základného práva na súdnu ochranu vyjadreným v čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nikto
by nemal, ak neexistujú skutočné, preukázané závažné dôvody, utrpieť ujmu spočívajúcu v tom, že pri
úspechu v konaní mu neúspešná strana trovy s konaním mu vzniknuté nenahradí.

10. V prejednávanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia, že rodinný dom súp. č. XXX patrí do
dedičstva po zosnulých rodičoch, ktorí ho postavili v 50 - tych rokoch minulého storočia. Po smrti rodičov
pôvodná žalobkyňa v tomto dome žila spolu so svojim už nebohým bratom.Pred začatím tohto konania žalovaná v 1. rade v postavení žalobkyne podala voči pôvodnej žalobkyni
v postavení žalovanej žalobu o vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX. Z uznesenia
Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/131/2012 zo dňa 26.9.2013, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej

inštancie, ktorým bola pôvodnej žalobkyni v postavení žalovanej uložená povinnosť vypratať rodinný
dom súp. č. XXX odvolací súd zistil, že rodinný dom po dlhú dobu, najmenej 20 rokov, obývala žalovaná
(pôvodná žalobkyňa v tomto konaní) s vedomím a súhlasom žalobkyne (žalovanej v 1. rade) a súčasne
uhrádzala aj všetky poplatky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti.
Podaniu žaloby teda predchádzalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom sa žalovaná v 1. rade,

ktorá dlhodobo žije v D., domáhala vypratania rodinného súp. č. XXX pôvodnou žalobkyňou, ktorá v
predmetnom dome žila viac ako 20 rokov a uhrádzala všetky platby.
Vyššie uvedené skutočnosti vylučujú aplikáciu ust. 257 CSP vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

11. Vo vzťahu k nepriaznivému zdravotnému stavu a majetkovým pomerom žalovanej v 1. rade odvolací
súd dodáva, že ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami. Použitie ustanovenia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u
jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Nie je pravdou, ako uviedol súd prvej inštancie, že žalovaná v 1.rade mala byť spočiatku v konaní

zastúpená Centrom právnej pomoci, takáto informácia ani dôkaz sa v spise nenachádza, taktiež sa v
spise nenachádzajú dôkazy o jej údajnej nepriaznivej majetkovej situácií.
Z podania právnej zástupkyne žalovanej v 1. rade zo dňa 25.7.2018 a z listiny označenej ako „Finančný
depozit“ naopak vyplýva, že príjem žalovanej v 1. rade je 14 667 Kč (cca 567 Eur), čo nenasvedčuje
nepriaznivej majetkovej situácii žalovanej v 1. rade.

12. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že u žalovanej v 1. rade nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom, preto
rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, že žalobcom priznal voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a

to postupom v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Iná situácia je u žalovaných v 2. až 4. rade, ktorí sa na vzniku trov žalobcov nijako nepodieľali.
Žalovaní v 2. až 4. rade boli stranami sporu len z toho dôvodu, aby bola naplnená zákonná požiadavka,

že stranami sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť všetci dedičia.
Žalovaný v 2. rade je na neznámom mieste, a žalovaní v 3. a 4. rade žiadne nároky neuplatňovali, o
rodinný dom sa nezaujímali, proti podanej žalobe nijako neodporovali, rozhodnutie nechali na úvahe
súdu. Žalovaní v 2. až 4. rade svojim postojom v konaní nijako nespôsobili vznik ani navyšovanie
trov konania. Žalovanými boli z dôvodu núteného spoločenstva nakoľko z povahy predmetu sporu

vyplývajúcej z hmotného práva vyplývalo, že jeho výsledok sa ich tiež môže týkať. Za tejto situácie by ani
nebolo spravodlivé sankcionovať ich v zmysle povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania. Vo vzťahu
medzi žalobcami a žalovanými v 2. až 4. rade bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania správne. Práve vyššie uvedené okolnosti odvolací súd považuje za dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nemožno od žalovaných v 2. až 4. rade spravodlivo žiadať, aby sa podieľali na náhrade

trov konania žalobcov.

14. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní vo vzťahu k žalovanej v
1. rade, odvolací súd im preto voči nej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich
kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade žalobcovia úspešní neboli, preto nárok na náhradu trov konania

vznikol žalovaným v 2. až 4. rade. Žalovaným v 2. až 4. rade však v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal. .16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.