Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/567/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615203529.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Friendly

Finance Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpená advokátom Mgr.
Henrichom Schindlerom, AK so sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: S. o
zaplatenie sumy 265,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,- Eur spolu s úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 160,- Eur od 22.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20,56 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2015 domáhal zaplatenia sumy 265,44 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200,44 Eur od 22.08.2013 do zaplatenia a
náhradytrovkonania.Žalobuskutkovoodôvodniltým,žedňa01.08.2013uzavrelsožalovanýmrámcovú
zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých mu poskytol úver vo výške 160,- Eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť celkovo v sume 200,44 Eur, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého
úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 40,44 Eur. Úver bol splatný 21.08.2013.
Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil
aj úrok z omeškania. Zároveň si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur,
s ktorým poplatkom spojeným
s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovaného v zmluve riadne oboznámil.
Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 265,44 Eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril. Žalobu spolu s poučením mal riadne doručenú dňa
23.03.2018.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 10.05.2018.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rámcovou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu,
upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 26.08.2013 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový a právny stav.

6. Z rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
astýmspojenýchďalšíchslužieb(ďalejlen„rámcovázmluva“)azozmluvyoposkytnutíspotrebiteľského
úveru (ďalej len „zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.08.2013
tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté

tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3.
rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 160,-
Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu
a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ

s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom

prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 200,44 Eur,
ktorú tvorí súčet poskytnutej sumy a celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou
vo výške 40,44 Eur. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob
výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8. rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný
zaviazal vrátiť dňa 21.08.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 460,80 %.

7. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovaného, ktorý je označený v záhlaví
Zmluvy, poukázal dňa 01.08.2013 sumu 160,- Eur s poznámkou „deň splatnosti 21.08.2013“.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo
pôžičky podľa § 24.

10. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkovdiaľkovejkomunikácie,b)dodávateľomosoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe

zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú
finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, austanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

12. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

13.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
zaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadovsaprihliadanajmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka
a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je len čiastočne
dôvodná.

28. Ako bolo vyššie uvedené žalobca so žalovaným uzavreli dňa 01.08.2013 tzv. zmluvy na diaľku
v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej
zmluvy zo dňa 01.08.2013 a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe čoho mu žalobca
poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 160,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 21.08.2013. Z
hľadiska právnej kvalifikácie záväzku obsah záväzku strán sporu svojou povahou výslovne nenapĺňa
žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (nejde o osobitný zmluvný typ), súd podriadil právny vzťah

medzi stranami sporu pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež
ustanoveniaObčianskehozákonníkaonepomenovanejzmluve(§51).Predmetnázmluvaniejezmluvou
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o úvere
(§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za
poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v súdenej veci nebolo splnené, keďže finančné prostriedky

boli žalovanému poskytnuté bezúročne.
S ohľadom na obsah zmluvného záväzku nejde ani o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, ktorá zmluva je tzv. reálnym kontraktom, avšak v prejednávanej veci bolo dojednané
poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dojednaných v zmluve, nešlo o reálne poskytnutie
(odovzdanie) finančných prostriedkov žalovanému v čase uzavretia zmluvy. Spornú zmluvu nebolo

možné podriadiť ani pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o krátkodobé
poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou do 21.08.2013, t.j. do 1 mesiaca od uzavretia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (od 01.08.203 do 21.08.2013), pričom podľa § 1 ods. 3 písm.
l) zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť
v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Z uvedeného

dôvodu potom súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu a podriadil ju
pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho
zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51).

29. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol

žalovanému sumu 160,- Eur, ktorú sumu v súlade s dojednaním v zmluve previedol na účet v
banke označený žalovaným v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 01.08.2013. Za
poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky.
Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v

predmetnom spore.

30. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetkyprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval súd
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať
v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa
ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo

v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky
zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

31. Keďže žalobca poskytol žalovanému preukázateľne finančné prostriedky vo výške 160,- Eur, súd
žalobe v časti o zaplatenie 160,- Eur vyhovel.

32. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 160,- Eur počítaný od 22.08.2013
do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku (ktorý bol
dojednaný na 21.08.2013). Potom je žalovaný v omeškaní odo dňa 22.08.2013. Pri určení výšky úroku

z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
22.08.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy) predstavovala 0,5 % ročne (0,5
% + 5 % = 5,5 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne.

33. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol po tomto dátume.

34. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 40,44 Eur titulom „poplatku

za poskytnutie úveru“, súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Žalobca
so žalovaným dojednali platenie „poplatku za poskytnutie úveru“, ktorý má nepochybne povahu odplaty
za poskytnuté finančné prostriedky. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Žalobcom stanovená výška poplatku však predstavuje 25,27 % (takmer 1 štvrtinu) z poskytnutej sumy

160,- Eur, čo vzhľadom na jej výšku, spôsob jej poskytnutia a dobu trvania zmluvy (3 týždne) nemožno
považovať
za súladné s dobrými mravmi. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že by
v súvislosti s poskytnutím sumy 160,- Eur žalovanému skutočne vynaložil náklady v sume 40,44 Eur.

35. V súvislosti s úrokmi pri poskytovaní peňažnej pôžičky (resp. úveru) súd dáva
do pozornosti, že úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ
zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je
možné napr. pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že

by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (resp.
úvere) však koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu
na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke (resp. zmluvu o úvere) v situácii pre neho nepriaznivej. V

súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie
je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve
z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi, resp. veriteľ požadoval od
dlžníka, neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľskýchúverov v obdobných prípadoch. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Poplatok 40,44 Eur plniaci zrejme funkciu odplaty za poskytnuté finančné
prostriedky predstavoval v percentuálnom vyjadrení 25,27 % z poskytnutej sumy. Ide o odplatu
za poskytnutie finančných prostriedkov, čo je neprimeraná odplata, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konaniavcvcvcv v spornej
zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci marec 2014 činila 12,92 % ročne pri

spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka (zdroj: www.nbs.sk - banková
úroková štatistika). Z tohto zistenia vyvodil súd právny záver o neplatnosti takéhoto dojednania v zmluve
o pôžičke pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

36.Podanoužalobousižalobcauplatnilprotižalovanémuajnároknazaplateniesumy65,-Eurakosumy
skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nárok na zaplatenie

sumy 65,- Eur odôvodnil skutkovým tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. rámcovej zmluvy si voči
žalovanému uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov, pričom žalovaný bol pred uzavretím
rámcovej zmluvy riadne oboznámený
spoplatkamisúvisiacimisporušenímpovinnostísplniťriadneavčassvojzáväzok.Žalobcanepreukázal,
aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s vypracovaním a zasielaním uvedených výziev žalovanému.

Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný
vzhľadom na formulárový charakter tohto dojednania, ako aj celej rámcovej zmluvy nemal možnosť
ovplyvniť toto dojednanie, resp. osobitne vyjednať jeho obsah. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platí, že za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Uvedené
zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanému predložený spolu s rámcovou zmluvou a zmluvou
ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenie

čl. IV. bod 5. rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov žalobcu za absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol dojednaný individuálne a
odporuje dobrým mravom. Žalobca síce uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady, avšak tieto
náklady stanovuje paušálne, v neprimeranej výške (minimálne 10,- €, resp. 15,- € za upomienku, ako
vyplýva z čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy). Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže žalovaného

vyzývať bez obmedzenia na splnenie záväzku aj niekoľkými po sebe nasledujúcim výzvami (ako je to aj
v súdenej veci) v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie výziev žalobca uplatňuje podľa
názoru súdu neprimerane vysoké poplatky. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na článok IV. bod 5 rámcovej
zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zvyšnej časti
právneho úkonu - rámcovej zmluvy.

37. Keďže žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 265,44 Eur s príslušenstvom, súd v
prevyšujúcej časti uplatneného nároku vo výške 105,44 Eur (poplatok 40,44 Eur, náklady 65,- Eur) s
príslušenstvom žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy

265,44 Eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 160,- Eur s príslušenstvom
t.j. 60,28 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 105,44 Eur s príslušenstvom, t.j. 39,72 % (neúspech
žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne
vynaložených trov v rozsahu 20,56 % (60,28 % - 39,72 %). O výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).