Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206077
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816206077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členiek

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A. D. XXX, o zaplatenie sumy 616 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.03.2017, č. k. 3Csp/56/2016 -45 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu

žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 39, § 52 ods.
1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3, § 106 ods. 1 aObčianskeho zákonníka
a ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie vychádzal
zo zistenia, že v predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve.
Žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné

prostriedky a to vo výške 350 eur, na 12 mesiacov s výškou splátky 56 eur. Konštatoval, že zmluva
nemá základné náležitosti, ktoré by mala podľa zákona obsahovať - chýba úroková sadzba, RPMN,
termín splatnosti splátky, dátum splatnosti celého úveru. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi vyrovnala tým, že žalobcovi vrátila sumu 386 eur za poskytnutý
úver, ktorý reálne prevzala vo výške 350 eur. Ostatné nároky, ktoré si uplatňuje žalobca, sú v rozpore s
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Preto súd nemohol uložiť

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi, ešte ďalších 616 eur, pretože takto by za úver 350 eur vrátila
žalobcovi 1.002 eur (616 eur + 386 eur).

3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak,
že stranám nepriznal ich náhradu, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná si trovy konania
neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vo vzťahu k právnej
povahe zmluvy uviedol, že zmluva o úvere má povahu absolútnej zmluvy a vzťahujú sa na ňu
ustanovenia Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné právne vzťahy z tejto zmluvy
podriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv. Zdôraznil, že v prípade postavenia žalobcu je treba akcentovaťjeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s žalovanou vstupoval. Žalovaná v zmluve výslovne
prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon povolania, čo konajúci súd prehliadol a čo reálne znamená, že aplikácia ochranných inštitútov

predpokladaných v Zákone o spotrebiteľských úveroch vylučuje. Mal za to, že trestnom konaní ako
aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovanej (ak by neuviedol
žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy, ani k
poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca
poskytol žalovanej titulom zmluvy by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery

mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. žalobca
mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Pokiaľ ide o premlčanie žalobcovho nároku uviedol, že na plynutie
premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. §106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom,
že konanie žalovanej malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal
žalovanú vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1
Trestného zákona. Okresný súd Bardejov trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu

škody na civilné konanie. Do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne v prípade,
ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu. Uviedol, že v predmetnom konaní sa nedomáhal
zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä
začiatok plynutia premlčacej doby). Zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil

pokiaľ prihliadal na premlčanie ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Poukázal na to, že nárok na náhradu škody žalobcu v danom prípade už nie je založený zmluvou (aj keď
zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú), ale protiprávnym konaním škodcu (žalovanej), t. j. naplnením
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetom sporového konania medzi žalobcom a žalovanou je nárok na náhradu škody a nie plnenie zo

zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne
vydať rozsudok, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 616 eur s
príslušenstvom.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Opätovne poukázala na to, že svoj dlh splatila, o čom

svedčia aj doklady a nie je si vedomá toho, aby mala voči žalobcovi dlžobu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

7. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 08.11.2010. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné

oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú.

8. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 08.11.2010 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), keďže ide o formulárovú
zmluvu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva
bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka predmetná vec sa však týka záväzkovo -
právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou

obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Z obsahu spisu možno
vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť
nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) trebapovažovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant
zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.

9. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania ako v danom prípade, alebo zamestnania resp. podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp.
podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v
zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Na základe uvedeného odvolací súd, tak ako aj súd prvej

inštancie nemá pochybnosť o postavení žalovanej ako fyzickej osoby, nepodnikateľa a teda spotrebiteľa,
a na uvedenom nič nemení ani možnosť označená v zmluve formulárového typu, že peňažné prostriedky
prijaté z úveru žalovaná použije na výkon svojho povolania.

10. Súd prvej inštancie zároveň správne ustálil, že na zmluvu o úvere zo dňa 08.11.2010 sa vzťahuje

zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na
základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť
spoločne s poplatkom vo výške 322 eur, t. j. celkovo 672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur.

11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom

uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

12. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/, i/, j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj náležitosti ako je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ročná percentuálna miera nákladov.

13. V zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že posudzovaná zmluva (č. l. 12 spisu) neobsahuje

údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), j) zákona č. 129/2010 Z.z. , t.j. ročnú úrokovú sadzbu, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Neuvedenie týchto náležitosti v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch
postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z.).

15. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovanej na základe zmluvy o úvere vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi iba sumu zodpovedajúcu poskytnutému úveru, t.j. 350 eur. V konaní pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 386 eur ešte pred podaním žaloby, o
čom predložila dôkazy (poštové poukážky na čl. 74). Preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).