Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117231169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:6117231169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec
Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: B. E.N., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, o zaplatenie 360,92 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 102,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
360,92 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 12. 2016 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Pred vydaním platobného rozkazu žalobca vzal žalobu v časti späť a
ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 102,92 eura s príslušenstvom, súd preto
postupom podľa § 145 ods. 3 CSP ďalej rozhodoval o tomto predmete konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §

524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 16. 12. 2016 bola na neho postúpená pohľadávka
z pôvodného veriteľa - postupcu Provident Financial, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 805 731.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26. 6. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 300,- eur. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný

sa zaviazal pôžičku splácať po dobu 60 týždňov v sume 6,72 eura týždenne. Posledná splátka bola
stanovená na 20. 8. 2014.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26. 6. 2013 Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru za odmenu vo výške 154,50 eura. Žalovaný sa zaviazal odmenu splácať po dobu 60 týždňov v
sume 2,58 eura týždenne.

Celková výška týždennej splátky s titulu oboch zmlúv bola 9,30 eura. Žalovaný z titulu poskytnutej
pôžičky splatil celkovo 197,08 eura, preto ho žalobca listom zo dňa 1. 6. 2017 vyzval k úhrade celej
dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 558,-
eur (istina vo výške 300,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobietrvania úveru 103,50 eura a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 154,50 eura). Celkovú čiastku 558,-
eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po á 9,30 eura.
Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 360,92 eura (558,- - 197,08). Zákonné úroky z omeškania si

žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

3. Na základe výzvy súdu v upomínacom konaní žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu na
sumu 102,92 eura istiny a zákonných úrokov z omeškania (vo zvyšnej časti vzal žalobu späť). Vo výzve
súd uviedol, že suma 102,92 eura je nesporná, nakoľko zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako bezúročnú a

bezpoplatkov,pretoževnejabsentovalúdajokonečnejsplatnostiúveru.Žalobcastýmsúhlasil.Pretovo
veci, v ktorej súd rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP sa nemôže jednať o prekvapivé rozhodnutie,
nakoľko žalobca si musí byť vedomý právnej kvalifikácie zo strany súdu (výzva s odôvodnením sa
nachádza na č. l. 39 a odpoveď žalobcu na č. l. 42 spisu). Následne (ako nebolo možné platobný rozkaz
doručiť žalovanému) žalobca uviedol, že žiada pokračovať v konaní.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o spotrebiteľskom
úvere číslo XXXXXXXXX, predžalobná výzva a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

6. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť
všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s
poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).10. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

11. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.
Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

12. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.

2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

13. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
129/2010 Z.z. účinného k 26. 6. 2013 a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 26. 6. 2013.

14. Provident žalovanému poskytol spotrebiteľský úver v sume 300,- eur. Celkové náklady podľa § 2
písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t. j. 43,20 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou
sumou 60,30 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú
RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona (ďalej len „dlžná súrna"), ktorú je

žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe Zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov,
pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu. predstavuje
sumu 403,50 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy
predstavuje 48,52 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška
každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 6,73 eura a posledná 6,43 eura. Úver sa za

podmienok podľa Zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatností poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).16. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez
poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona. Z uvedeného

teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny
predchodca žalobcu poskytol, t. j. 300,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol,
žalovaný uhradil celkovo 197,08 eura a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu vo výške
102,92 eura. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je nutné chápať ako konkrétny dátum
splatnosti úveru tak, aby okamžite bolo jasné, zrozumiteľné a zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu

celého úveru. Nie je možné, aby sa k tomuto dátumu dalo dostať zložitými výpočtami. V danom prípade
jednotlivé splátky sa môžu stať splatnými cez sobotu, nedeľu či sviatok, kedy sa termín splatnosti posúva
na nasledujúci pracovný deň (§ 122 OZ), čo značne komplikuje výpočet konečnej splatnosti úveru.

17. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 102,92 eura.

18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,

ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 1
ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o
ochrane spotrebiteľa) účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy.

19. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 17.
12.2016(deňpopostúpenípohľadávky,hociobjektívnekomeškaniudošloužskôr,čojeprespotrebiteľa
výhodnejšia aj vzhľadom na výšku úroku z omeškania). Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu

tak priznal takto uplatnené príslušenstvom s poukazom a § 216 ods. 2 CSP.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 17. 12. 2016, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17. 12. 2016 určená vo výške 0 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5 % ročne.

22. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj

úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 41,63 eura istiny a úroky z omeškania tak, ako
to vplýva z bodov 20. až 22. tohto odôvodnenia.

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových konaniach
sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnejžiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj

žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna
2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca (keďže žalobca pôvodne
žaloval sumu 360,92 eura a to v časti 71,48 % a žalobca bol úspešný v časti 28,52 %), preto by mu
prináležala náhrada trov konania (v rozdiele úspechu a neúspechu), avšak žiadne trovy konania mu

nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.