Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010404
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815010404.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 31. 07. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich G. L. a F.Z. v trestnej veci proti obžalovaným A. R., D. R., H. T. a E. E.

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušuje výroky o vine a trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému A.
R. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08. 2014, právoplatný dňa 20. 08.
2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013, právoplatný
dňa 28. 11. 2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8 T 27 /2012 zo dňa 26. 04. 2012,
právoplatný dňa 26. 04. 2012.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd v prípade obžalovaného D. R. zrušuje výroky o vine a treste, ktorý bol

uložený obžalovanému D. R. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08. 2014,
právoplatný dňa 20. 08. 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3T 33/2013 zo dňa
28. 11. 2013, právoplatný dňa 28. 11. 2013 v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.
1T 23/2011 zo dňa 15. 08. 2013, právoplatný dňa 27. 10. 2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. 2T 110/2012 zo dňa 07. 09. 2012, právoplatný dňa 07. 09. 2012 v spojení s trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín č. 8T 6/2010 zo dňa 31. 03. 2011, právoplatný dňa 27. 04. 2011 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8T 18/2010 zo dňa 25. 02. 2010, právoplatný dňa 25. 02. 2010.

Obžalovaní:
1. A. R., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom H. D.. XX, okres B., t. č. vo výkone trestu,
2. D. R. , nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom H. D.. XX, okres B., t. č. vo výkone trestu
3. H. T., nar. XX. XX. XXXX v R., okres D., trvale bytom D., ulica R.. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste
4. E. E., nar. XX. XX. XXXX v R., okres D., bytom N.. XX, okres D.,

s ú v i n n í, ž e:

obžalovaní A. R., D. R.

1. dňa 05. 03. 2004 odsúdený C. R. osobným motorovým vozidlom priviezol obžalovaných A. R. a D. R.
z miesta ich trvalého bydliska do Prievidze po tom, čo vytypoval na lúpež Nord klub na Ulici Clementisa
č. 52 v Prievidzi, pred lúpežou im poskytol krátku guľovú zbraň, kaser, rukavice, vak, pervitín, ktorý

si obžalovaný A. R. a obžalovaný D. R. aplikovali, odsúdený C. R.akal neďaleko baru v odstavenom
osobnom motorovom vozidle, obžalovaný A. R. a obžalovaný D. R. vošli o 03.30 h do priestorov Nord
klubu, obžalovaný D. R. namieril na poškodenú Ing. F. L. krátku guľovú zbraň, vyzval ju, aby si ľahla na
zem, dala si ruky za chrbát, následne sa jej obžalovaný A. R. spýtal, kde sú uložené peniaze, poškodená
uviedla, že sú v príručnej pokladničke, obžalovaný A. R. otvoril kľúčom príručnú pokladničku, zobral z
nej čiernu peňaženku s obnosom 35 000,- Sk, z vedierka zobral mince v hodnote 8000,- Sk, následne
obaja obžalovaní odcudzili mobilné telefóny zn. Sony Ericsson čísla 0905 784 046 v hodnote 5000,- Sk

a zn. Nokia 6510 s číslom 0905 298 234 v hodnote 4000,- Sk, po čom obaja obžalovaní z miesta činu
odišli, nastúpili do osobného motorového vozidla, v ktorom na nich čakal odsúdený C. R., odovzdali mukrátku guľovú zbraň, kaser, vak a peniaze, po čom ich odsúdený C. R. odviezol na neznáme miesto
a obom vyplatil sumu po 5000,- Sk, čím B.. F. L. spôsobili škodu vo výške 9000,- Sk, firme Slovmatic,
spoločnosť s s.r.o. Bratislava škodu vo výške 34 205,- Sk,

obžalovaný A. R., D. R., H. T., E. E.
2. po tom, čo obžalovaný E. E. zabezpečil plynovú pištoľ čiernej farby a spoločne s obžalovaným H. T.
a odsúdeným C. R. vytypovali priestory spoločnosti MAAT s.r.o. v Prievidzi na ulici Š. Moyzesa č. 10 na
lúpež, obžalovaný H. T. a odsúdený C. R. priviezli dňa 11. 06. 2004 v ranných hodinách obžalovaného
A. R. a obžalovaného D. R. z miesta ich trvalého bydliska do Prievidze, podrobne informovali

obžalovaného A. R. a obžalovaného D. R. o priestoroch spoločnosti MAAT, poskytli obžalovaným
plynovú pištoľ, rukavice, vak a pred lúpežou poskytli obžalovaným pervitín, ktorý si obžalovaní aplikovali,
na obžalovaných čakali v blízkosti spoločnosti MAAT, do ktorej o 11. 15 h obžalovaný A. R. a obžalovaný
D. R. vošli, zaujímali sa o prácu a o potvrdenie pre úrad práce, potom, čo im majiteľka spoločnosti R. C.
potvrdenie vydala, obžalovaný D. R. vytiahol plynovú pištoľ, namieril ju na poškodenú, prikázal jej, aby
si ľahla na zem, zbraň namieril aj na poškodenú G. I. a prikázal jej, aby si ľahla vedľa R. C., obžalovaný

A. R. zobral z drevenej skrinky príručnú pokladničku šedej farby so sumou 11 882,- Sk, stravné lístky
Vaša stravovacia v hodnote 2895,- Sk, odcudzili mobilný telefón zn. Ericsson T10 čísla 0903 234 835 v
hodnote 600,- Sk, videokameru značky Panasonic GS EGE nezisteného výrobného čísla v hodnote 29
000,- Sk, fotoaparát značky Olympus 800 S nezisteného výrobného čísla v hodnote 800,- Sk, čím bola
spoločnosti MAAT s.r.o. Prievidza spôsobená škoda vo výške 15 627,- Sk, poškodenej R. C.koda vo

výške 29 000,- Sk, poškodenej C. C.koda vo výške 800,- Sk, po čom obžalovaný A. R. a D. R. z miesta
činu odišli, nastúpili do motorového vozidla k odsúdenému C. R., odišli na neznáme miesto v blízkosti
mesta D., kde sa stretli s obžalovaným H. T., spoločne odsúdený C. R. a obžalovaný H. T. násilím otvorili
príručnú pokladničku, z ktorej vybrali peniaze, spálili stravné lístky Vaša stravovacia a obžalovanému A.
R. a obžalovanému D. R. vyplatili po 5000,- Sk,

obžalovaný A. R.
3. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste si zadovážil strelnú zbraň - upravenú guľovú
malokalibrovú pušku s puškohľadom ráže 5,6 mm zn.CZ model 242, výrobného čísla 739 /1/ a
malokalibrovú pištoľ s puškohľadom a tlmičom ráže 5, 6 mm s pažbovou opierkou upravenou zo sériovo
vyrábanej pištole CZ TEX model 086, výrobného čísla 45479 a 50 ks rôznych nábojov rôznej raže, ktorá

bez povolenia prechovával až do 11. 11. 2004 vo svojom rodinnom dome č. XX vo H. D., okr. B.,
obžalovaný E. E.
4. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste si zadovážil bez povolenia krátku guľovú zbraň
- poloautomatickú pištoľ kalibru 9 mm Browning, výrobná séria 119 603 s kapacitou zásobníka
9 rán, výrobcu CZ, rok výroby 1937, streľbyschopnu a podliehajúcu evidenčnej povinnosti a

povoľovaciemu konaniu, ktorú zbraň prechovával až do 02. 08. 2004 vo svojom byte v D. na
Ulici E.. V.. XX a dňa 02. 08. 2004 zbraň odovzdal G. D., ktorý následne so zbraňou spáchal
trestnú činnosť, pre ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 2
T 57/05,
obžalovaní A. R. a D. R.

5. dňa 07. 05. 2004 asi o 13: 30 hodine v Prahe 8 na Lublinskej ulici číslo 574 v kaderníckom salóne
Lady, po predchádzajúcej dohode obžalovaný D. R. s bližšie nezistenou krátkou strelnou zbraňou v ruke
prinútil poškodené N. E. a G.Y. aby si ľahli na podlahu, pričom následne obaja obžalovaní od nich žiadali
kľúče a mobilné telefóny, obžalovaný A. R. im lepiacou páskou zviazal ruky, obžalovaný D. R. na krátky
čas z kaderníctva, ktoré však uzamkol odišiel do bytu poškodenej N. E., ktorý odomkol kľúčami, ktoré

odcudzil kaderníctve a z bytu odcudzil väčšie množstvo zlatých šperkov, rôznu elektroniku, oblečenie
a finančnú hotovosť z rôznych menách, obžalovaný A. R. odcudzil poškodenej N. E. zlaté prstene a
poškodenej G.Y. mobilný telefón značky Nokia 5210, po vrátení sa obžalovaného D. R. do kaderníctva
obidve poškodené kovovými putami pripútali o vodovodnú batériu a následne z kaderníctva ušli, čím
spôsobili škodu vo výške najmenej 7155,- eur,

obžalovaní A. R. a D. R.
6. dňa 2. 9. 2009 v čase okolo 02, 35 hod. v bare Valentým nachádzajúcom sa v obci H. L. na ul. U H.
XXX obžalovaný D. R. obžalovaný A. R. zamaskovaní šatkou a parochňou pod hrozbou strelnej zbrane
a kovovej tyče prinútili čašníčku baru H. A. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., H. XXX k vydaniu
finančnej hotovosti vo výške 10 642,- Kč nachádzajúcej sa čašníckej peňaženka uloženej v šuflíku pod

barom a z kabelky G. G. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., D. XXX odcudzili finančnú hotovosť
vo výške 50,- Kč, čím spôsobili poškodeným G. A., trvale bytom V. A., H. XXX, IČO: 757 11 681 škodu
vo výške 5962,- Kč, C. W., trvale bytom V. A., R.- Bylnice, N. XXXX , IČO: 723 59 731 škodu vo výške
4680,- Kč a G. G., trvale bytom V. A., D. XXX škodu vo výške 50,- Kč,obžalovaný A. R.
7. dňa 07. 09. 2009 v čase o 18, 00 hod. v budove čerpacej stanice EURO OIL nachádzajúcej sa vo H.
L., na ul. V. XXX obžalovaný A. R. spoločne s doposiaľ neznámym páchateľom pod hrozbou strelnej

zbrane prinútili pracovníčku čerpacej stanice E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., H. L., M.
XXX k vydaniu finančnej hotovosti vo výške 106 010,- Kč ku škode spoločnosti V. a.s. Y. O., D. X, N.
12 a finančnej hotovosti vo výške 60 990,- Kč ku škode nájomkyne čerpacej stanice B. H., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom V. A., D. XX,
obžalovaný A. R.

8. dňa 30. 09. 2011 v doobedňajších hodinách v čase od 06. 20 hod. do 11. 35 hod. v byte č. XX
nachádzajúcom sa v obytnom bloku číslo XX/XXX na sídlisku V. B.. v N. U. H., ktorý užíva spoločne
so svojou družkou B. C., trvale bytom G. N. U. H., ktorá ho má v prenájme, najskôr vyprovokoval
slovnú hádku, v ktorej celý čas pokračoval, pričom počas hádky sa vyhrozil poškodenej B. C. zabitím,
podpálením domu jej otca ako aj tým, že ju bude predávať svojim kamarátom, kde ju počas tejto hádky
viac krát fyzicky napadol a to tak, že jej dal viackrát facku na tvár, kopol ju do nohy a následne zhodil na

posteľ a udrel ju svojou pravou rukou do oblasti ľavého oka, pričom túto hádku ukončil tak, že prišiel za
ňou do kúpeľne a tu na ňu namieril pištoľ zo vzdialenosti 20 cm od jej čela so slovami, že ju zastrelí, na
čo povedala, že to by bolo posledné čo jej spravil a snažila sa mu odkloniť pištoľ od svojej hlavy, kde po
pár sekundách stiahol ruku a odišiel do izby, čo využila poškodená a z mobilného telefónu, ktorý mala
schovaný v kúpeľni zavolala v čase o 11. 35 hod. na linku 158, na základe čoho bol hliadkou polície

zaistený a eskortovaný na útvar polície v N. U. H., pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenej
zmliaždenie v lícnej oblasti vľavo, zmliaždenie s krvným výronom v oblasti očnice vľavo, zmliaždenie
spánkov čeľustného klbu vľavo, čiastočné poškodenie trojklaného nervu vľavo a následkom zranení bola
obmedzená na bežnom spôsobe života po dobu 1 týždňa,
obžalovaný D. R.

9. v čase o 03,50 hod. dňa 14. 05. 2009 prišiel spolu s A. R. k pohostinstvu D. v obci R.. XX a
po predchádzajúcej dohode A. R. odmontoval lampu zo steny na budove pohostinstva a strážil pred
pohostinstvom, kým obžalovaný D. R. vopred pripravenou kovovou tyčou vypáčil mrežu na okne pri
zábradlí schodiska, rozbil na jeho ľavom krídle sklenenú výplň, následne vošiel do objektu pohostinstva
a vylomil dvierka výherného prístroja značky Admirál American Poker, z ktorého odcudzil finančnú

hotovosť 388,-Eur v rôznych nominálnych hodnotách, následne pristúpil ku skrinke za výčapným pultom,
odkiaľ odcudzil 1 ks karton cigariet značky Mars v hodnote 20,- Eur, 1 ks karton cigariet značky Petry v
hodnote 25,- Eur , 1 ks karton cigariet značky Golden Gate v hodnote 20,- Eur, s ktorými odišli do miesta
trvalého bydliska, čím spôsobili spoločnosti Biatec , s.r.o. škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo
výške 388,- Eur a na poškodených dvierkach výherného prístroja škodu vo výške 33,- Eur, a majiteľke

pohostinstva D. v obci R.. XX, K. E.kodu na odcudzenom tovare vo výške 65,- Eur a na poškodenom
zariadení škodu vo výške 31,- Eur,
obžalovaný D. R.
10. dňa 26. 06. 2009 v čase o 03, 30 hod. v N. U. H. na sídlisku D. L. prišiel spoločne z doposielať
neznámym páchateľom k budove pohostinstva piváreň L., kde na vstupných dverách vedúci do pivárne

vyhli ochrannú kovovú mrežu, následne prinesenou sekerou rozbili sklenenú výplň na vchodových
dverách, potom obžalovaný D. R. vošiel do priestoru pohostinstva, kde s prinesenou sekerou vylomil v
oblasti dvierok dva hracie automaty značky AMERICAN POKER, z jedného odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 10,- Eur a z druhého hracieho automatu neodcudzil žiadnu finančnú hotovosť, následne prešiel
za výčapný pult, kde si otvoril bez použitia násilia registračnú pokladňu a zo zásobníka na kovové mince

odcudzil finančnú hotovosť vo výške 16,36,- Eur, čím spôsobil majiteľovi pohostinstva H. L., nar. XX. XX.
XXXX v B., bytom N. U. H., L. XXXX/XX škodu na poškodenom zariadení pohostinstva vo výške 85,- Eur
a odcudzením finančnej hotovosti vo výške 26,36,- Eur, celkovo spôsobil škodu vo výške 111,36,- Eur,
obžalovaný D. R.
11. v nočných hodinách asi o 01, 00 hod. dňa 17. 08. 2009 násilím vnikol do predajne potravín T. v

obci U.. XXX, V. A. tak, že rozbil sklenenú výplň vchodových dverí, následne vnikol do predajne odkiaľ
z pokladne odcudzil hotovosť 74 ,- Kč ( 2,80 Eur), z priestorov predajne odcudzil rôzne druhy cigariet
v hodnote 13 958 ,- Kč ( 541,30 Eur), pričom poškodením sklenenej výplne vchodových dverí spôsobil
spoločnosti D. T. U.kodu vo výške 4870 ,- Kč ( 188,80 Eur),
obžalovaný D. R.

12. dňa 31. 03. 2012 v čase okolo 21. 30 hod. vo H. D.. X pred miestnym pohostinstvom bez názvu
na vonkajšej terase napádal návštevníka pohostinstva, z dôvodu čoho prevádzkarka pohostinstva K.
I. prostredníctvom tiesňovej linky " 158 " privolala hliadku Obvodného oddelenia PZ Ilava v zložení
Bc. G. T., ČOZ XXXXXX služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ Ilava ako referent s UOZ,ppráp. Bc. R.Z., ČOZ XXXXXX služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ Ilava ako referent s
UOZ a kpt. Bc. W. I., ČOZ XXXXXX služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ Ilava ako riaditeľ,
kde obžalovaný po ich príchode im začal vulgárne nadávať a následne potom, ako ho vyzvali, aby sa

podrobil dychovej skúške sa rozbehol smerom na nich, kde odsotil zasahujúceho práp. G. T. a bežal
smerom von z pohostinstva ku služobnému vozidlu Seat León ECV: F. XXX N., kde vyskočil na prednú
kapotu, čím spôsobil na ňom preliačinu a následne po upozornení, aby upustil od tohto konania, začal
kopať do predného kolesa služobného v dôsledku čoho k nemu pristúpili práp. G. T., ktorého udrel
päsťou do ľavého ramena a kpt. W. I., ktorého kopol medzi nohy, kde mu ale kop vykryl rukou, a preto

zasahujúci policajti proti obžalovanému použili donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty, udery, kopy
sebaobrany a použili putá v zmysle zákona o Policajnom zbore a spútaného ho presunuli do sanitky
rýchlej zdravotnej pomoci, pričom počas prevozu v sanitke na ošetrenie do Fakultnej nemocnice v
Trenčíne sa obžalovaný naďalej správal agresívne, poškodzoval zariadenie sanitky kopaním, neustále
vulgárnenadávalprítomnýmpolicajtomappráp.R.Z.kopolmedzinohy,počombolobžalovanýopätovne
vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania a keď výzvu neuposlúchol, prítomní policajti opätovne

proti nemu použili uvedené donucovacie prostriedky,

t e d a:

obžalovaní A. R., D. R.

v bode 1, 2
- spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci a čin spáchali so zbraňou,

obžalovaný H. T.

v bode 2
- poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením
prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť trestnom čine aby proti inému použili
násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci pričom čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný E. E.
v bode 2
- poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu najmä zadovážením prostriedkov, aby proti inému
použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali so zbraňou,

obžalovaný A. R.
v bode 3
- bez povolenia hromadil strelné zbrane a strelivo,

obžalovaný E. E.
v bode 4
- sebe a inému zadovážil a držal strelnú zbraň,

obžalovaní A. R., D. R.,

v bode 5
- spoločným konaním proti inému použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaní A. R.

v bode 6, 7
- spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný D. R.v bode 7
- spoločným konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný A. R.
v bode 8
- inémusavyhrážalsmrťoutakýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavuauvedenýčinspáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe ,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe ,

obžalovaný D. R.
v bode 9, 10
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

obžalovaný D. R.
v bode 11
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

obžalovaný D. R.

v bode 12
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný A. R., D. R.
v bode 1, 2
- pokračovací trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b)
Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005,

obžalovaný H. T.
v bode 2
- pomoc na zločin lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.,

obžalovaný E. E.
v bode 2
- pomoc na trestnom čine lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 234 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2005,

obžalovaný A. R.
v bode 3
- trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 od ods. 1 písm. b)
Tr. zák. účinného od 1. 8. 2004,

obžalovaný E. E.
v bode 4
- trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák.

účinného od 1. 8. 2004,

obžalovaný A. R., D. R.
v bode 5
- trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona

č.140/1961 Zb.,

obžalovaný A. R.
v bode 6, 7- pokračovací zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.
účinného od 01. 01. 2006 s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.,

obžalovaný D. R.
v bode 6
- zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného
od 01. 01. 2006 s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.,

obžalovaný A. R.
v bode 8
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006 s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

obžalovaný D. R.
v bode 9, 10
- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

obžalovaný D. R.
v bode 11
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006,

obžalovaný D. R.
v bode 12
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného od 01. 01. 2006

a za t o s a
o d s u d z u j ú:

Obžalovaný A. R.

Podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 3. § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l),§ 37 písm. h) Tr. zák. k spoločnému

súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného A. R. pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému A. R. trest prepadnutia veci a to motocykla
T..

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému A. R. ochranné protitoxikomanické,
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný D. R.

Podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zák. k spoločnému
súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného D. R. zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému D. R. ochranné protitoxikomanické,
protialkoholické liečenie ambulantné ochranné liečenie a ambulantné ochranné liečenie patologického
hráčstva.

Obžalovaný H. T.

Podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 5. § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovaný E. E.

Podľa § 234 ods. 2, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 k úhrnnému trestu odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky, 7 (sedem) mesiacov, 10 (desať) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. obžalovaní A. R., D. R., H. T., E. E. sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne
spoločnosti MAAT s. r. o. Prievidza škodu vo výške 518,72,-euro, poškodenej R. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D., E. V. XX/X, škodu vo výške 962,62,-eura.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 obžalovaní A. R. a D. R. sú povinní uhradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej Ing. F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., ulica na L.. XXX/XX škodu vo výške
298,74,-eura.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 sa poškodená C. C., nar. XX. XX. XXXX v R.,

bytom D., ulica I.. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaných A. R., D. R., H. T. (konanie proti nemu od 12.
11. 2008 prebiehalo ako konanie proti ušlému), E. E.. V súvislosti so skutkami pod bodom 1 - 4 tohto
rozsudku súd vypočul znalca MUDr. R., svedkov ing. L., K., I., R. C., C. C., D., D., L., D., G. N., A.,

I., Ing. N., E., I.. Podľa § 212, 213 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 bola oboznámená
konfrontácia číslo listu 605 - 640p, výpis hovorov číslo listu 363 - 403, 408- 421, zápisnica o domových
prehliadkach a prehliadkach iných priestorov číslo listu 51 - 102, zápisnice o ohliadkach miesta činu s
fotodokumentáciou číslo listu 1083 - 1087, 1172 - 1173, uznesenie o vrátení veci číslo listu 219 - 224 B,
228 - 234B, 642 - 644, zápisnice o rekogníciách číslo listu 640 F - 640 L, 961 - 986, 1041 - 1069, odborné

vyjadrenia číslo listu 987 - 991, 1092 - 1095, 1118 - 1124, správy číslo listu 1157 - 1160, 1208 - 1217,
1161 - 1166, registre trestov číslo listu 1025 - 1029, rozsudok číslo listu 90 - 91, register trestov číslo
listu 70 - 73, pripojené spisy Okresný súd Trenčín č. 1 T 68/2010, Okresný súd Trenčín č. 2 T 110/2012,
Okresný súd Trenčín č. 8 T 18/2010, Okresný súd Trenčín č. 1T 23/2010, Okresný súd Trenčín č. 3T
33/2013, pripojený spis Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012, registre trestov číslo listu 143 - 152.

Obžalovaný A. R. ku skutku pod bodom 1, okrem iného, uviedol že niekedy začiatkom roku 2004 prišiel
za ním a za bratom odsúdený R., ešte s jedným neznámym mužom. Prišli na vozidle Citroen bielej farby,
bolo to v ten deň kedy urobili lúpež v Nord clube. Povedali im že majú pre nich, spolu s bratom, nejakú
prácu. Večer išli s nimi na Citroene do Prievidze, cestou povedali že majú spraviť nejaký bar, barmanku.

Prišli tam asi o 21. 00 hodine, keď tam zastavili odsúdený R. vytiahol spod sedačky čierny vak v ktorombola pištoľ čiernej farby. Pištoľ a tiež rukavice im dali, aby urobili ten bar. Zobrali so sebou aj vrecko
na peniaze, povedali že v železnej skrinke, na pulte sú peniaze. Priestor toho baru obaja popisovali,
hovorili, že tam chodia. S bratom išli potom dnu, pištoľ mal brat za pásom, on mal rukavice a vrecko

na peniaze. Spolu s bratom nechceli urobiť lúpež, bolo tam veľa ľudí, opakovanie asi 2 krát alebo 3
krát odišli na parkovisko. Keď sa opakovane vrátili, R. s tým druhým sa vyhrážali bitkou, že to musia
urobiť. Spolu s bratom dostali od nich biely prášok, asi pervitín, nevie presne kedy. Tento si aplikovali do
nosa. Keď sa tam naposledy vrátili, v bare už v podstate nikto nebol, bolo to po polnoci. Brat sa postavil,
išiel k baru, chvíľku sa rozprával s barmankou, keď sa potom aj on postavil, barmanka už sedela na

zemi za barom. Prešiel za bar a zobral peniaze z tej skrinky čo tam bola. Nemal rukavice na rukách. Je
pravdou, že sa pýtal barmanky kde sú peniaze, ukázala mu kde, tak ich zobral. Je pravdou, že zobral
čiernu buksu, v ktorej boli peniaze. Neskoro R. prerátal obsah peňaženky, nevie koľko tam bolo peňazí.
Potom čo bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, obžalovaný uviedol že tam mohol byť 9000 - 10 000 slovenských korún. Ešte zobrali
odtiaľ mince, ktoré boli za barom, zo stola zobrali poháre z ktorých pili, pre odtlačky prstov. Ak si dobre

spomína brat zobral odtiaľ 2 mobily, aby barmanka nevolala políciu. Vonku prešli cez parkovisko, išli ku
Citroenu, v aute odovzdali R. to čo zobrali v bare. Poháre vyhodili cestou. Po ceste dostali za to čo urobili
peniaze, dostal 3000 - 5000 slovenských korún, videli že sú vystrašení, vraveli, aby sa neukazovali v
Prievidzi. Tvrdí, že k trestnej činnosti bol donútený, nechcel to spraviť. Dozvedel sa čo má urobiť počas
jazdy, kúsok od Prievidze. Nemohol odmietnuť to urobiť, nevedel čo by R. a ten druhý urobili. Po ceste

sa im nevyhrážali, až pred klubom keď to nechceli urobiť. Nevie nič o tom, že by mala v klube predtým
pracovaťpriateľkaT..Naotázkuprokurátorauviedolžekeďvystúpilizauta,vystúpilobratajtenneznámy
muž. Za požičanie pištole museli s bratom zaplatiť. Podľa neho to bola plynová pištoľ, aj, keď ju nemal
v ruke. Kým boli v bare pili pivo. Ku skutku pod bodom 2, okrem iného, uviedol že po tej prvej lúpeži sa
snažil R. skontaktovať s ním a s bratom, telefonoval mu, posielal SMS správy, mesiac pred tou druhou

lúpežou ho zoznámil s obžalovaným T.. Predstavil ho ako osobu ktorá sedela 10 rokov za vraždu. Obaja
sa dopĺňali v tom smere že majú pre nich ďalšiu robotu, pochopil to tak že majú pre nich nejakú lúpež.
Spolu s bratom to odmietali. Potom v Prievidzi, niekde pri garážach, mal obžalovaný T. zbiť brata. Pokiaľ
sa týka skutku pod bodom 2, bolo ráno po nočnej, R. prišiel za ním domov na aute v striebornom Golfe,
brat už sedel v aute. Ešte predtým mal telefonát s obžalovaným T., hovoril že má pre nich ďalšiu robotu,

že pošle pre nich R.. Je pravdou že potom čo bol brat zbitý, potom keď povedal R. aký je obžalovaný
T. ,uvažoval že to nahlásiť polícii, bál sa však. Ráno, v deň druhej lúpeže sadol spolu s bratom a R.
do strieborného Golfu a išli do Prievidze. S obžalovaným T. sa stretli v lesoparku, bol tam na červenom
Golfe. Na uvedenom mieste počas tých dvoch dní sa stretli viackrát. Keď sa stretli, R. alebo obžalovaný
T. dali jemu aj bratovi pervitín, potom chodili po Prievidzi, zaháňala sa pištoľ na to prepadnutie. Nakoniec

sa zohnala u jedného chalana u ktorého bol doma R.. Tento im potom popísal aj priestory kancelárie,
ktorú mali prepadnúť. Presne popísal kde sa čo nachádza. Keď sedel v aute odovzdal im aj ich tú pištoľ
plynovú. Zobrali ju brat, podľa neho už bola nefunkčná, bola to taká malá čierna pištoľ. Je pravdou že v
prípravnom konaní označil ako muža ktorý im dal pištoľ a opísal priestory kancelárie obžalovaného E..
Na začiatku hlavného pojednávania tohto videl, nevie či je to ten muž ktorý im odovzdal pištoľ. Potom

čo ten muž vystúpil, išli na miesto kde mali urobiť tu lúpež, vozidlo riadil asi R., v aute išiel aj obžalovaný
T.. Išli na striebornom Golfe. Spolu s bratom ich vysadili blízko miesta, kde to mali urobiť. V ten deň to
neurobili, nechceli to urobiť. Obžalovaný T. s R. to niesli ťažko. V ten deň ich potom R. odviezol domov.
Na druhý deň prišiel pre nich na striebornom Golfe, odviezol ich znovu do Prievidze, stretli sa v lesoparku
s obžalovaným T., tento tam bol šedej škodovke. Nešiel s nimi, povedal, že sa bude pozorovať ako to

robia z nejakej budovy. R. ich potom odviezol na pešiu zónu k tej budove kde to mali urobiť. Spolu s
bratom ešte chvíľu váhali či to majú urobiť, nakoniec vošli do tej kancelárie, situácia bola taká ako popísal
deň predtým ten muž. Spolu s bratom si pýtali potvrdenie pre úrad práce, nakoniec brat vytiahol kaser
alebo pištoľ, tej žene povedal aby si sadla na zem. V kancelárii mali zobrať peniaze, ktoré mali byť v
skrinke, notebooku, povedal to ten muž deň predtým, hovorili to aj obžalovaný T. a R.. Zo skrinky sa

zobrala pokladníčka, otvorila sa neskôr v lese. Osobne zobral okrem pokladne fotoaparát, videokameru.
Stravovacie lístky boli asi v tej pokladní, nevie uviesť kto zobral mobil. V tej kancelárii si nevšimol ďalšiu
ženu. V kancelárii boli na stole nejaké notebooky ale sa nezobrali. V kancelárii boli asi jednu až 2 minúty.
Z kancelárie vyšiel ako prvý. Brat išiel za ním. Išli do auta, kde ich čakal R.. Ako potom odchádzali preč
na aute, cestou ich dobehol obžalovaný T. na červenom Golfe. Obžalovaný T. ich predbehol cestou, išli

do lesa neďaleko Prievidze, tam vyložili veci z lúpeže. Mali to v čiernom vaku, ktorý im dal pred lúpežou
obžalovaný T.. Pištoľ zostala v tom vaku. Veci pochádzajúce z lúpeže si nechali obžalovaný T. a R..
Na otázku uviedol že deň lúpeže spolu s bratom nedostal žiadnu drogu, pervitín dostali prvý deň. Aj v
tomto prípade mal strach oznámiť vec polícii. Bál sa hlavne obžalovaného T.. S týmto sa stretol eštepo niekoľkých mesiacoch v súvislosti s tým, že mal údajne vykradnuť auto matky R., neurobil to, veci z
auta našiel, potom ich vrátil. Na otázku čo hovorí na tvrdenie obžalovaného T. z prípravného konania
že túto trestnú činnosť na neho zvaľuje kvôli tomu vykradnutému autu, uviedol že takýmto spôsobom

by sa nepomstil. Je pravdou čo doteraz uvádzal v súvislosti s podielom obžalovaného T. na trestnej
činnosti. Po tej druhej lúpeži dostal od R. 1000 slovenských korún, nevie čo dostal brat. Po druhej lúpeži
ich viezol domov obžalovaný T. na červenom Golfe. Presadli do neho v lese. V lese sa spálili stravné
lístky, likvidovali sa rukavice. Na otázku obhajcu uviedol, že v tej dobe užíval drogy 2, 3 krát do týždňa.
Ku skutku pod bodom 3 uviedol, že sa k nemu priznáva. Je to tak ako je to uvedené v obžalobe. Má

vedomosť, že otec spočiatku tvrdil že tie veci sú jeho, neskôr to odvolal, ani brat nemá nič spoločné
s tou vecou.
Obžalovaný D. R., okrem iného, ku skutku pod bodom 1 uviedol že R. prišiel k ním domov na bielom
vozidle Peugeot spolu s neznámym holohlavý mužom silnejšej postavy. Povedal im s bratom aby sa išli
zabaviť do Prievidze. Odchádzali vo večerných hodinách, cestou do Prievidze na nejakom odpočívadle
R. povedal o akú prácu by sa malo jednať. Povedal že by malo ísť o lúpežné prepadnutie nejakej herne.

Totohovorilajtenneznámymuž.Potomprišli,užbolopopolnoci,doPrievidze,naparkoviskopritejherni.
V aute mali pripravené vrecko čiernej farby, rukavice nevie akej farby a tiež aj slzotvorný plyn, bol to
sprej. Nesúhlasili s tým čo mali urobiť, vyhrážali sa im bitkou. Nakoniec s bratom vystúpili z auta, tie veci,
ktoré spomínal, mal pri sebe on. Vošli do herne, po chvíli sa vrátili späť, povedali R. a tomu neznámemu
mužovi že sa to nedá urobiť, nechceli to urobiť, v podniku boli ľudia. Opakovane ich poslali späť, aby

počkali kým ľudia odídu a potom prepadli barmanku. Ešte predtým ako išli dnu, tí dvaja mu popísali
priestory, povedali, že to tam poznajú, že majú zobrať pokladňu , kde býva buksa a mince. Domnieva sa
že ten neznámy muž sa volal G.. Kým urobili to lúpežné prepadnutie, vrátili sa k autu 2 alebo 3 krát. Je
pravdou že jemu aj bratovi dali drogu, pervitín, bolo to ešte na tom odpočívadle pred Prievidzou. Potom
čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo

výpovediach, uviedol že tu pištoľ hnedej farby mal za pásom. Spolu s bratom nakoniec tu lúpež urobili,
bola to byť nadránom okolo 04. 00 hodine. Prišiel k tej barmanke, vytiahol slzný plyn, strekol ho, možno
ju ani nezasiahol do tváre, povedal, aby si ľahla na zem. V tej dobe už nikto v bare nebol. Potom spolu s
bratom zobrali kýblik s mincami a tu buksu. Je pravdou že zobral 2 mobily, bolo to preto aby barmanka
nevolala políciu. Tieto boli potom odhodené niekde do koša, alebo pri koši, neďaleko miesta ich bydliska.

Vozidlo na spiatočnej ceste šoféroval R., neďaleko miesta prepadnutia mali problém, vyletel na obrubník.
On osobne mal podiel z lúpeže asi 5000 slovenských korún, peniaze dostal od G. neďaleko miesta
bydliska. Je pravdou že z tej herne zobrali aj poháre a popolník pre možné odtlačky prstov. Na otázku
uviedol že vo vnútri, v bare ani nevytiahol pištoľ, len ten kaser. Keď sa vrátili k autu, píštol aj kaser
odovzdal G., aj s tým vakom. Oblečené mal zelené šuštiakové nohavice a šuštiakovú bundu. Ku skutku

pod bodom 2, okrem iného, uviedol že asi 2 týždne predtým prišiel R. spolu s obžalovaným T., ktorého
predtým nepoznal, na striebornom Golfe, povedal, že majú pre nich nejakú robotu. Nevie či povedal
konkrétne čo, odmietli to, ale niekoľko dní potom poslal obžalovaný T. pre neho R., prišiel na striebornom
Golfe, odviezol ho niekam do lesa, tam ho čakal obžalovaný T. na čiernom Golfe, tento ho zbil. Chcel ho
zastrašiť, povedal že budú robiť to čo chce on, ak, keď nie tak si ich počká kde bývajú a hodí ich do lesa.

Ešte sa vyhrážali že povedia že urobili tu lúpež. Pred druhou lúpežou prišiel pre neho a pre brata domov
R. na striebornom Golfe. Nebolo to v ten deň keď lúpež skutočne urobili, bolo to možno aj niekoľko dní
predtým, v Prievidzi boli na 2 krát. V Prievidzi ich R. odviezol do lesoparku, kde ich čakal obžalovaný
T. na modrej škodovke. Vysvetlili im ako majú urobiť lúpežné prepadnutie tej firmy, vysvetlili ako to tam
vyzerá. Nevie odkiaľ mali o tom informáciu. Z lesoparku ich odviezol na to miesto R., na striebornom

Golfe. V lesoparku dostali od obžalovaného T. drogu. Keď prišli na miesto, zastali neďaleko budovy, R.
tiež vystúpil z auta, ukázal , ktorú budovu ide, potom odišiel preč na aute, ukázal kde bude čakať . Chceli
ísť do kancelárie, nepustili ich dnu, opakovane sa vrátili k autu R., tento nakoniec volal T., nakoniec išli
za týmto do lesoparku. Na otázku že podľa obžaloby mali pred lúpežným prepadnutím si zabezpečiť
od obžalovaného E. nejakú zbraň, uviedol, že je to pravda, behalo sa po meste, zbran sa zháňala, bolo

to už ten prvý deň. Ten prvý deň mali pri sebe čiernu plynovú pištoľ, mal ju on. Už nevie presne kto mu
dal pištoľ či R. alebo T., bolo to asi pri aute. Nepamätá si na žiadnu takú situáciu že by si v meste do
auta k ním niekto prisadol, dal im pištoľ a popísal situáciu v kancelárii. Pištoľ po prvom neúspešnom
dni zostala v aute. Nevie presne či na druhý deň alebo o niekoľko dní prišiel pre nich domov R. na
striebornom Golfe, zobral ich do Prievidze. Pred lúpežným prepadnutím sa stretli s T., nevie ale presne

kde. Tento tam bol na modrej škodovke alebo červenom Golfe. Nevie presne kde počas lúpeže T. bol, asi
bol niekde mimo Prievidze, lebo potom po lúpeži ich odviezol domov. Na miesto lúpeže ich odviezol R.
na striebornom Golfe. Lúpežné prepadnutie nakoniec urobili až na dvakrát, prvýkrát sa nemohli dostať
dnu. Vtedy im R. povedal že sa bude pozerať na nich zo susednej budovy, videl odtiaľ do kancelárie.Nevie vysvetliť prečo brat tvrdil že takýmto spôsobom sa pozeral T.. Pri druhej lúpeži mal pri sebe len
plynovú pištoľ, ruksak a rukavice. Pištoľ mal za pásom vpredu. Do kancelárie vošli so zámienkou že
chcú potvrdenie, keď boli vnútri, vytiahol spoza pásu pištoľ, túto ukázal, nenamieril ju. Nevie či mal pri

sebe kaser. Pri lúpeži mali zobrať pokladňu, notebooky, na tie asi zabudli, pokladňa bola zamknutá,
zobrala sa kamera, fotoaparát. Vo vnútri boli len krátko možno minútu, dve minúty. V kancelárii boli dve
ženy. Po lúpeži sadli do auta k R. a odchádzali preč, nepamätá si či lup a zbran dali hneď R. v aute, alebo
neskôr. Kúsok za mestom presadol do auta T., tento ich tam niekde čakal na červenom Golfe, potom išli
do lesa. Vylomila sa pokladňa, boli tam stravné lístky, nejaké peniaze. Stravné lístky sa spálili, peniaze,

kameru, fotoaparát si zobral T.. Nevie čo sa stalo s rukavicami. Neskôr doma dostal 500 slovenských
korún, nevie prečo tak málo, čakalo sa že v tej pokladní bude viac. Potom čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol
že T. im dal po 500 slovenských korún. Osobne sa s R. a Hegedüšom už po tejto lúpeži nestretol, brat
asi áno. Je pravdou, že je stíhaný za vykradnutie auta matky R., ale on to neurobil. T. sa mu vyhrážal
že za vykradnutie autá má zaplatiť pokutu 5000 slovenských korún. Tvrdí že nie je pravdou že by krivo

obvinil T. z podielu na lúpeži u skutku pod bodom 2 v súvislosti z jeho vyhrážkami ohľadne autá matky
R.. Na otázku obhajcu uviedol že v čase lúpeže nemal dobrý vzťah ku T., bál sa ho, vykresľoval sa ako
vrah, tak ho vykresľoval aj R..
Obžalovaný T., okrem iného, ku skutku pod bodom 2 uviedol že tohto skutku sa nedopustil. Bratia R. to
tvrdia z toho dôvodu, že sa podieľal na vrátení dokladov od auta, ktoré vykradli. Keď polícia začal šetriť

túto vec, začal to chápať až, keď mu predstavili bratov R.. Týchto nepoznal pred 4. augustom 2004, kedy
bolo vykradnuté auto matky R.. Vtedy mu tento zavolal, požiadal ho o pomoc v tom smere že sa jedná
o nejakých dvoch grázlov. Reagoval tak že aby prišiel k nemu a vysvetlil mu to. Už nevie, kde sa stretli
toho 4. augusta 2004, povedal mu že bratia R. súd dedinskí grázli, majú na svedomí krádeže, R. sa ich
bál, údajne mali spoluobčanovi podpáliť kombajn. Vychádzal z toho že sa to stalo v septembri, neskôr

zistil že v auguste, bolo to preto že tam boli na striebornom Golfe a tento bol dokonca augusta v oprave,
od začiatku juna. Museli tam byť na modrej škodovke. Vo H. D. bol s ním R. a tiež ich priateľky. Nakoniec
našli obžalovaných A. a D. R. v nejakom dome. Išli s nimi ku cintorínu, v lese pri cintoríne zháňali nejaké
doklady. Oni išli všetci štyria do reštaurácie, počkali kým im doniesli R. doklady. Tvrdí že s trestnou
činnosťou bratov R. nemá nič spoločné. Na otázku uviedol že pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2, už 10.

06. 2004 okolo 20. 00 hodine išiel do Lehníc, bol tam aj na druhý deň, okolo 12. 00 hodine tam prišiel R.,
do nočného klubu Maxim. Tam prespal u kamaráta B. T.. Potom išli s R. do Bratislavy, do Polusu, odtiaľ
išli na Miletičovu ulicu. Stretol sa s kamarátom, zobral si nejaké steroidy a išli na tržnicu. Potom išiel
odtiaľ do H. s R., na pošte tam kupoval telefónnu kartu a dvolal spred pošty z telefónneho automatu. V
Šamoríne sa potom stretol vo fitness s kamarátom C.. Potom išli s R. do Ivánky pri Dunaji. Jazdili tam na

motokárach. Potom išli na letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Potom ešte boli v Bratislave,
v Mcdonalde pri Zlatých pieskoch. Potom išli do Lehníc, kde prespali. Na druhý deň okolo 09.00 - 10.
00 hodine išli na letecké dni do Bratislavy, potom 12. 06. 2004 odchádzali späť do Prievidze. Prvýkrát
si spomenul na to, že bol v Bratislave na tých leteckých dňoch medzi 10. - 13 06.2004 asi 12. 12.
2004, resp. vtedy sa mu prvýkrát snívalo o bojových stíhačkách, dal si to do súvisu s tým, že bol na tých

leteckých dňoch až vo februári 2005, keď bol v Plus 7 dní článok o sumite Busch- Putin v súvislosti so
zabezpečením letiska. Prvý krát skutočnosť že bol na leteckých dňoch spomenul v podaní 12. 03. 2005,
v žiadosti, ktorú adresoval prokurátorovi. Na otázku prečo túto skutočnosť neuviedol v nejakom podaní
v tejto trestnej veci hneď ako to zistil vo februári 2005, ale až v podaní 12. 03. 2005, uviedol že nie je
ľahko s odstupom času si dať do súvisu veci. Na otázku prečo tieto skutočnosti potom, akým spôsobom

prišiel na to, že bol na leteckých dňoch ( sen, Plus 7 dní) neuviedol vo svojej žiadnej výpovedi uviedol
že nedôveroval vyšetrovateľovi, práve preto kontaktoval okresného prokurátora. Na otázku predsedu
senátu, či sa mu nezdá divné, že s odstupom času si pamätá detailne čo robil v Bratislave 10. - 12. 6.
2004,uviedol,žetoniesúpodľanehodetaily.Jefanúšikomvojenskejtechniky,Bratislavasanetýkalalen
leteckých dní, navštívil aj známych. Na otázku prečo nespomenul že bol 10. - 12. 06. 2004 v Bratislave

aj na leteckých dňoch, uviedol že pri výpovedi bol postavený do situácie, že si na to nespomenul. Ako
prvý sa mu vyjavil konflikt vo Vršatskom Podhradí. Na leteckých dňoch v Bratislave bol prvýkrát, predtým
bol na Sliači pri inej príležitosti. Na otázku uviedol že s obžalovaným E. bol v servise u M. koncom júla,
začiatkom augusta 2004 so svojím čiernym Golfom. Na otázku prokurátora uviedol že obžalovaného
E. sa pozná asi od roku 2002, keď sa vrátil z výkonu trestu, R. pozná od začiatku roku 2004. Chcel

mu odstúpiť leasing toho strieborného vozidla. Koncom mája, začiatkom júna 2004 požičal R.kodovku
modrej farby, v jednom prípade mu požičal aj červeného Golfa. Na otázku predsedu senátu ako si
vysvetľuje skutočnosť, že sa nachádza na fotografii z filmu, ktorý bol vo fotoaparáte, ktorý bol odcudzený
pri skutku pod bodom 2, uviedol že nemôže vedieť kto ho odfotil, pretože sa nepozerá priamo do kamery.Na otázku obhajcu uviedol, že v čase skutku pod bodom 2 jazdil na čiernom Golfe, je pravda, že predtým
uvádzal, že mal byť v oprave. Boli to len pardňové opravy, do Lehníc išiel na čiernom Golfe. Na otázku
obhajcuuviedolžeotejlúpežipodbodom1malvedomosť,ráno,keďsastala,volalaing.L.jehovtedajšej

priateľke D. F., čo sa stalo. V čase skutku pod bodom 1 chodieval do Nordclubu. Bratinu zoznámil s
obžalovaným E. začiatkom júla 2004.
Obžalovaný E., okrem iného, v súvislosti so skutkom pod bodom 2 priznal že dal R. plynovú pištoľ čiernej
farby niekedy cez letné prázdniny. Pre tu pištoľ prišiel autom, myslí si že to bola oranžová škodovka.
Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,

obžalovaný uviedol že poznal R.e jazdí na Golfe, preto to uviedol vo výpovedi, až neskôr si uvedomil že
tam bol na oranžovej škodovke. K pištoli uviedol že niekto mu dlhuje peniaze, potrebuje ju na ochranu.
Pištoľ vrátil asi po viac ako týždni. Keďže mu pištoľ nevracal stretli sa v servise u M., možno koncom
júla 2004, tam sa pohádali. Asi za 2 - 3 dni mu pištoľ vrátil. V servise bol spolu s obžalovaným T., boli
tam pre jeho čierneho Golfa, pozná ho dlhšie. Bratinu pozná od leta 2004, zoznámili sa na chate. Potom
čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo

výpovediach, obžalovaný uviedol že nepovažoval za potrebné a dôležité uviesť to stretnutie v servise u
M.. Na otázku či to teraz považoval za dôležité uviesť, uviedol, že áno. Tvrdí že nedal typ na lúpež pod
bodom 2, R. ani nepozná. Svedka D. pozná cez brata. Nevie o tom, že mal byť zamestnaný určitú dobu
v spoločnosti MAAD Prievidza. Ku skutku pod bodom 4 uviedol že toto popiera, nie je pravdou že 02.
08. 2004 vo svojom byte dal G. D. krátku guľovú zbraň streľby schopnú, ktorú mal použiť pri spáchaní

trestnej činnosti za, ktorú bol právoplatne odsúdený. Na otázku prokurátora uviedol že plynová pištoľ
ktorú požičal R. bola funkčná. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že pri rekognícii ho bratia R.
opoznali ako osobu od ktorej bola získaná zbraň na lúpež pod bodom 2, uviedol, že si to nevie vysvetliť,
nikdy sa s nimi nestretol. Myslí si, že na kriminálke mohli ukázať jeho fotku a títo ho mohli označiť ako
osobu, ktorá zabezpečila zbraň.

Svedkyňa B.. L., okrem iného, ku skutku pod bodom 1 uviedla že požaduje náhradu škody za 2 mobily
v celkovej hodnote 9000 slovenských korún. V tú noc bola v práci v Nordclube, obžalovaných prvýkrát
zaregistrovala po polnoci, prišli, chvíľu sa zdržali, vypili nejaké pivo a odišli. V tej dobe ešte boli v podniku
zákazníci. Potom tam prišli druhýkrát, asi okolo 02. 30 hodine, tiež tam boli nejakí zákazníci, obžalovaní
podľa nej čakali kým všetci zákazníci odídu. Samotné lúpežné prepadnutie prebehlo okolo 03. 30 hodine

ráno, už si robila papiere, odišiel posledný zákazník svedok N.. Bola sklonená nad barovým pultom,
keď sa vystrela, videla že na ňu mieri pištoľ. Jeden z páchateľov, ktorý bol menší a mal v ruke pištoľ,
povedal, že je to prepadnutie. Prikázal jej ľahnúť si na zem, dať ruky za chrbát. Pýtal sa kde sú peniaze.
Muž so zbraňou a aj ten druhý mali oblečené šuštiakové súpravy, mali šiltovky. Predpokladá že ten muž
mohol mať pištoľ úkrytu za pásom, mal voľné šuštiakové oblečenie. Peniaze s tržbou mali v takej bukse,

bola uložená v pokladni, nebola zamknutá. Bolo tam zhruba 35 000 slovenských korún papierových a
vo vedierku asi 8000 slovenských korún v minciach na automaty. Prepad prebiehal tak, že ten nižší so
zbraňou mieril na ňu a ten druhý išiel pre peniaze. Potom keď zobrali peniaze, išli ku svojmu stolu, zobrali
poháre,popolníky,fľašesosebou.Neviečimalipriprepaderukavicealebonie.Pištoľmaladlhšiuhlaveň,
imitáciu dreva na rúčke, farby hnedo - čiernej. Celý prepad trval nanajvýš 5 minút. Hneď potom ako buchli

dvere na podniku, vstala. Páchateľov už nevidela vonku, nevidela odtiaľ odchádzať auto, ani nepočula
auto odchádzať. Potom čo buchli dvere, zdvihla sa z dlážky, stlačila signalizáciou na bezpečnostnú
službu, táto prišla behom piatich minút. Medzitým volala aj na políciu. Nevie posúdiť či páchatelia boli
pod vplyvom drogy, pôsobili normálne, neboli agresivní, povedali, že sa jej im nič nestane. Na otázku
predsedu senátu uviedla že môže identifikovať ako páchateľov lúpežného prepadnutia obžalovaných A.

a D. R., ktorí sedia v prvej lavici v pojednávacej miestnosti. Pozná obžalovaných T., E., R. ako hostí ,
ktorí chodili do tohto klubu. Je pravdou že v Nordclube pracovala aj D. F., bývalá priateľka obžalovaného
T.. Pracovala tam aj v dobe lúpežného prepadnutia, vtedy ale nemala službu. Menili sa tam celkom
3 pracovníčky. R. tam chodieval aj v dobe pred skutkom s priateľkou, spoločne s obžalovaným T..
Obžalovaný T. tam chodieval pred touto udalosťou na striebornom Golfe, často však striedal auta.

Predpokladá že niekto z týchto osôb ktoré menovala a ktorých pozná, sa podieľali na tejto trestnej
činnosti, poznali podmienky v klube. Obžalovaní bratia R. boli v podniku prvýkrát. Na otázku prokurátora
uviedla že nevie na 100 % či by spoznala zbraň, nevie povedať či sa jednalo o strelnú zbraň, alebo
plynovú pištoľ. Usudzuje že niektorá z týchto osôb ktoré tam chodievali mala v tom lúpežnom prepadnutí
prsty preto lebo odvtedy tam tieto osoby neboli.

Svedok K., okrem iného, v súvislosti so skutkom pod bodom 1, uviedol že nepožaduje žiadnu náhradu
škody. O prepadnutí sa dozvedel ráno, vzápätí išiel na políciu. Z obžalovaných pozná T., pozná ho preto
lebo tam mal priateľku D. F.. Robila tam dva mesiace, možno polroka.Svedkyňa I., ku skutku pod bodom 2, okrem iného uviedla že v konaní nepožaduje žiadnu náhradu
škody. Pracovala ako skladníčka vo firme MAAD s.r.o., asi o 11. 15 hodine prišli do firmy dvaja chlapci.
Žiadali potvrdenie na úrad práce, do kancelárie ICH išla vybaviť kolegyňa C.. Počula že sa v kancelárii

rozprávajú, po chvíli zostalo podozrivé ticho, krátko nato prišiel do skladu jeden z tých dvoch chlapcov a
držal v ruke pištoľ čiernej farby. Nevie posúdiť či to bola strelná zbraň alebo len plynová pištoľ, pripadala
jej ako normálna pištoľ. Pod hrozbou zbrane ju potom ten chlapec previedol do kancelárie C. kde ležali
obidve na zemi a báli sa. Pokiaľ ležali na zemi, jeden z páchateľov mieril ani zbraňou, ten druhý behal po
kancelárii a prezeral ju, zobral čo sa mu vodilo. Trvalo to asi 15 - 20 minút. Keď odišli, zavolali políciu, pri

lúpeži zmizla pokladňa, kde bola hotovosť asi 10 000 - 12 000 slovenských korún, stravné lístky, kamera,
fotoaparát asi Canon, tento patril sestra R. C.. Jej osobne nezmizlo nič, zmizol jeden mobilný telefón
Ericsson. Nevidela ktorým smerom páchatelia odchádzali, je tam schodište, museli ísť podchodom.
Páchatelia sa nepýtali kde sú peniaze a ďalšie cennosti. Veci, ktoré zobrali boli voľne položené na stole.
Je pravdou že vo firme pracoval predtým zamestnanec G. D., v čase lúpeže tam už nepracoval. Je
pravdou že priestory firmy sú uzavreté, ak chce niekto vojsť dnu, musí zazvoniť. Nepamätá si že by sa

predtým, v ten deň, niekto snažil dostať do firmy, že by zvonil a nebol by pustený. Na otázku prokurátora
uviedla že páchateľov nevie označiť, ten, ktorý ju ohrozoval bol nižší, chudý, štíhly. Páchatelia mali
oblečené mikiny, také športové veci. Keď prišiel za ňou do skladu ten páchateľ, pištoľ vytiahol spoza
chrbta, nestihla si všimnúť, myslí si, že žiaden z nich nemal slzotvorný plyn. Na otázku obhajcu uviedla
že okrem pokladne tam mali aj trezor, nevšimli si ho. Boli tam aj ďalšie hodnotné veci, počítač, notebooky

ktoré nezobrali, taktiež voľne položené peniaze na stole. Ten deň boli výplaty, mali tam celu výplatu, ona
mala výplatu v kabelke. Na ďalšiu otázku uviedla že aj svedok G. D. chodieval pre výplatu do kancelárie,
niekedy mu majiteľka vyplácala výplatu aj v M.. V trezore ktorý si páchatelia nevšimli bolo možno 100
000 slovenských korún, možno 200 000 slovenských korún. Podľa nej si peniaze nevšimli z toho dôvodu
že vyzerali byť dosť vyplašení. Nevie posúdiť či boli pod vplyvom drogy, bola s nimi krátko.

Svedkyňa R. C., okrem iného, ku skutku pod bodom 2 uviedla že za spoločnosť MAAD s.r.o. Prievidza
požaduje náhradu škody, ktorá je uvedená v obžalobe. Dátum si už presne nepamätá, bolo to pred
obedom, vo firme bola spolu so svedkyňou I., zazvonili dvaja mladíci, chceli potvrdenie pre úrad práce,
čo bolo bežné. Pustila ich dnu, keď vošli do kancelárie, chceli potvrdenie, chvíľku sa rozprávali, možno
5 minút, I. bola v sklade. Potom išla vypísať to potvrdenie pre úrad práce, jeden z páchateľov vytiahol

pištoľ z čierneho vaku, namieril na ňu a povedal, aby bola ticho a ľahla si. Potom čo bola prečítaná
výpoveď svedkyne z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, uviedla, že si
už presne nepamätá či pištoľ vytiahol z vaku, alebo spoza pásu. Mali oblečené obaja rifle, obaja mali
mikiny, jedna bola s kapucňou. Na výzvu si ľahla na zem, ten druhý priviedol zo skladu I., obidve ležali na
zemi. Jeden z nich mieril na ne pištoľou, ten druhý behal po kancelárii a prehľadával ju. Pri prepadnutí im

zmizla kamera, fotoaparát Olympus v obale Canon, mobilný telefón Ericsson, taktiež zmizla uzamknutá
pokladňa kde bola finančná hotovosť a stravné lístky. Podľa jej názoru páchatelia neboli profesionáli,
boli vystresovaní, zdalo sa jej že možno viac ako ona s I.. V kancelárii boli aj ďalšie hodnotné veci, na
stole bolo asi 6000 slovenských korún, v kabelke mala mobil. Je pravdou, že v kancelárii bol aj trezor,
určite tam nebola hotovosť, táto sa nedrží vo firme, ale v banke. I. nemohla vedieť koľko tam bolo,

nepohybuje sa v kancelárii. Podľa jej názoru celé prepadnutie mohlo trvať 10 - 15 minút, páchateľom viac
krát povedala aby to urýchlili, že tam niekto môže prísť, chodilo tam veľa ľudí. Po prepadnutí nevidela
kam páchatelia odišli, z blízkosti budovy nevidela odchádzať auto. Predtým nikdy tých dvoch páchateľov
nevidela, osobne nevie o tom že sa deň predtým snažili dostať dnu, nevylučuje to však. Je pravdou že
svedok G. D. bol zamestnancom firmy asi pol roka, vo vinárni M. pracoval ako čašník. V kancelárii občas

bol, doniesol kávu alebo niečo podpisoval. V tej dobe mu nosila výplatu do vinárne. Obžalovaného E. E.
nepozná, ani keď sa teraz na neho pozrela. Pištoľ jej nepripadala ako hračka, nevie posúdiť či to bola
plynová pištoľ, alebo normálna. Na otázku prokurátora uviedla že na 100 % by nevedela pištoľ opoznať.
Na otázku obhajcu prečo v jednej výpovedi v prípravnom konaní uviedla že si myslím že na lúpeží sa
mal podieľať aj D., uviedla že firma sídli v takých priestoroch, kde by nikto nepredpokladal že je tam

firma, je to zozadu, do dvora.
Svedkyňa C. C., okrem iného, v súvislosti so skutkom pod bodom 2 uviedla že je pravdou že v
prípravnom konaní opoznala medzi predloženými vecami fotoaparát, ktorý jej bol odcudzený vo firme
MAAD. Fotoaparát bol značky Olympus, puzdro bolo značky Canon. Fotoaparát dostala od priateľa 2
roky predtým na Vianoce, puzdro si dokúpila sama. Netvrdí jednoznačne že ten fotoaparát, ktorý jej bol

predložený, je ten ktorý jej bol odcudzený, taký istý jej však bol odcudzený. Puzdro bolo také isté do
akého bol ten fotoaparát vložený. Potom čo svedkyni bola ukázaná fotodokumentácia, kde sú zobrazené
fotografie z filmu s určitými osobami k, uviedla že tieto nie sú jej známe. V čase krádeže nebol vo
fotoaparáte film.Svedok D., okrem iného, v súvislosti so skutkom pod bodom 4, uviedol že popiera, že by 02. 08. 2004
dostal od obžalovaného E. E. guľovú zbraň, poloautomatickú pištoľ kalibru 9 mm, nie je to pravda policajti
ho nahovorili aby vypovedal, že tá pištoľ jeho. Nahovárali ho na to po ukončení jeho spisu v jeho trestnej

veci. Nebolo tomu tak v tejto trestnej veci, tu ako svedok odmietol vypovedať. S pištoľou je to tak že
túto našiel v lese, bola striebornej farby. Nevie či pištoľ bola streľbyschopná, nestrielal s nou. Je pravdou
že určitú dobu pracoval ako čašník v M. a bol zamestnancom firmy MAAD s.r.o. Prievidza. Je pravdou
že bol v priestoroch firmy ako zamestnanec, chodieval tam viacmenej zameniť stravenky. Na otázku
prokurátora uviedol že tu pištoľ našiel v lese pri Handlovej, pri kameňolome. E. E. ani nepozná, skôr

jeho brata.
E. D. v súvislosti so skutkom pod bodom 1, lúpežným prepadnutím v Nordclube uviedol že náhradu
škody nepožaduje, uhradila to poisťovňa.
Svedok A., okrem iného, uviedol že potom čo sa oboznámil so skutkami, ktoré sú predmetom obžaloby
proti obžalovaným bratom R., E. a T., uvádza že k týmto skutkom nevie nič uviesť. Niekedy bol kamarát
s bratmi R., pochádzajú z jednej dediny. Podľa jeho názoru to bolo pred rokom 2004 keď sa skamarátili.

Cesta z H. D. do Prievidze trvá 01. 15 hod. - 01 20 hod.. Potom čo svedkovi bola ukázaná čiernobiela
fotografia na čísle listu 2319 (fotografia obžalovaného H. T.), svedok uviedol že osobu na fotografii
nepozná, vo Vršatskom Podradí túto osobu nevidel.
Svedok Ing. N., okrem iného, ku skutku pod bodom 1 uviedol že už si veľmi nespomína na tú noc v
Nordclube,boltamsnejakýmkamarátom.Podľajehonázoruvčaseskutkutamužnebol,odišielpredtým

von. O samotnom skutku sa dozvedel od poškodenej ing. L., bývali v jednom baraku, keď mu prišla
predvolánka na políciu, niečo mu povedala o tom. Na otázku uviedol že s kamarátom prišli do podniku
okolo 22. 00 - 23. 00 hodine. Na ďalšiu otázku či si všimol pri podniku nejaké odstavené auto , uviedol
že vtedy tam bolo ešte veľa áut. Poškodená spomínala že tí páchatelia mali prísť až potom. Potom
čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach ,

svedok uviedol že si spomína, že išli peši, ale je možné, že išli na aute. Keď mu to bolo prečítané,
uviedol že modrý Golf mu nič nehovorí. Na otázku predsedu senátu uviedol že si spomína že pri boxe
keď odchádzali sedeli nejakí ľudia, mali na hlave šiltovku. Jeden z nich mal bledú šiltovku. Pokiaľ sa
týka modrého Golfu, nevšimol si ho keď odchádzal z podniku. Podľa jeho názoru a podľa toho čo vie
od poškodenej, boli poslední zákazníci s kamarátom E., ktorí odišli z podniku pred prepadom. Potom

čo bola prečítaná, na žiadosť prokurátorky výpoveď svedka z prípravného konania, bolo poukázané na
rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že sa teda asi dozvedel o tom lúpežnom prepadnutí 5. 3. 2004
od príslušníka polície.
Znalec MUDr. R. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 01. 2006, okrem iného uviedol, že vypracoval vo
veci 4 znalecké posudky na obžalovaných bratov R., T. a E.. Na záveroch posudkov zotrváva. V

prípade A. R., tak isto ako v prípade jeho brata D., navrhol uloženie ústavnej protitoxikomanickej a
protialkoholickejliečby.VprípadeD.R.navyšenavrholuložiťajochrannéústavnéliečeniepatologického
hráčstva. V prípade obžalovaného E. nezistil žiadnu závislosť na alkohole, ani závislosť na iných
návykových látkach. V prípade obžalovaného T. nezistil žiadnu závislosť na alkohole, ani na drogách.
Pri vypracovaní posudkov vychádzal z vlastných zistení a tiež konzultoval skutočnosti s lekármi. U

obžalovaného T. nenavrhuje žiadnu formu ochrannej liečby. Jeho úlohou bolo vyjadriť sa aj k otázke či
je potrebné skúmanie duševného stavu niektorého z obžalovaných, takúto potrebu nezistil. Na otázku
obhajcu uviedol že v prípade bratov R. prevládala závislosť na drogách nad závislosťou na alkohole.
Znalec bol pre odstup času od prvého výsluchu na hlavnom pojednávaní, opätovne vypočutý na hlavnom
pojednávaní dňa 20. 03. 2017. Okrem iného uviedol že, v prípade obžalovaného A. R. v znaleckom

posudku v roku 2005 navrhoval uložiť ochranu protitoxikomanicku a protialkoholickú liečbu ústavnou
formou. V prípade že takúto liečbu ústavnou formou absolvoval, vykonal vo výkone trestu, nenavrhuje
ukladať ústavnu formou v tejto liečby ale ambulantnú formu protitoxikomanickej a protialkoholickej liečby.
VprípadeobžalovanéhoD.R.aktentoneabsolvovalpočasvýkonutrestužiadnuliečbuústavnouformou,
navrhuje uloženie proti toxikomanického, protialkoholického liečenia a liečenia patologického hráčstva

ambulantnou formou. Podľa jeho názoru je potrebné, aby takúto formu liečby absolvoval a bol v tomto
smere pod kontrolou. V prípade obžalovaných E. a T. nenavrhol ukladať žiadnu formu liečby. Na otázku
uviedol, že v prípade obžalovaných R. aj za situácia že jeden z nich medzitým v inom konaní absolvoval
taký druh liečby ako uvádzal v znaleckých posudkoch, je potrebné aby obom bola uložená ambulantná
forma liečby takého druhu a v takej formy ako je uvedené v znaleckých posudkoch.

Na čísle listu 605 - 613 sa nachádza konfrontácia v prípravnom konaní medzi obžalovanými H. T. a D.
R. dňa 12. 11. 2004. V súvislosti so skutkom pod bodom 2 obžalovaný D. R., okrem iného, uviedol že
dňa 11. 06. 2004, predtým ako vykonali skutok, prišiel do Vršatského Podradia R. a spolu s bratom ich
odviezol na striebornom Golfe do Prievidze, do nejakého parku, prišiel tam obžalovaný H. T., prišiel neviena akom vozidle, doniesol nejaké drogy aby si zobrali do akcie. Taktiež im dal H. pištoľ, bola to nejaká
plynovápištoľ,nefunkčná,potomichR.zaviezoldotejkancelárie.ObžalovanýH.T.,okreminého,ktomu
uviedol že to nie je pravda, takýmto spôsobom sa snaží spolu s bratom zatiahnuť ho do skutku, ktorý

nespáchal. Krádež dokladov matky R. prebehla neskôr ako skutok. Obžalovaný D. R. k tomu uviedol
že klamal, poznali sa ešte predtým ako sa vykradlo auto matky R.. Oni dvaja potom prišli za ním s tým
že si mysleli že auto vykradol s bratom, chceli od neho 5000 slovenských korún ako pokutu, po bratovi
odkázali že dostane bitku za to čo urobil. Na otázku vyšetrovateľa akým spôsobom došlo k prerozdeleniu
odcudzených vecí z kancelárie 11. 06. 2004 uviedol že on a brat mali 1000 korún z uvedených vecí, R.

a obžalovaný T. si ponechali ostatné veci - zvyšok peňazí, digitálny fotoaparát, kameru, stravné lístky
ktoré nezhoreli. Na ďalšiu otázku uviedol že na miesto lúpeže ich odviezol R. vozidlom, bolo to strieborný
Golf. Po skutku ich odviezol obžalovaný T. na červenom vozidle. Obžalovaný T. tak tomu uviedol že nič
z toho čo povedal nie je pravda, nemá vedomosť že by sa stal taký skutok. Obžalovaný D. R. uviedol, že
skutok nevykonal dobrovoľne bol to nápad R. a obžalovaného T., tento určoval kto bude mať aký a v akej
výške podiel. Obžalovaný T. k tomu uviedol že to čo vypovedal nie je pravda, stavia sa do pozície obete

a nie vinníka. Na otázku obžalovaného T. obžalovaný D. R. uviedol že pištoľ bola plynová, nefunkčná,
čiernej farby. Na otázku obhajcu obžalovaný D. R. uviedol že skutok neurobili na prvýkrát, pretože ich
nepustili dovnútra. Išli potom do lesoparku v Prievidzi, obžalovaný T. tam ako prvý zastavil, povedal mu,
že to nespravili, tento povedal, aby ich R. odviezol domov, že si to ešte musí premyslieť. Po niekoľkých
dňoch R. prišiel pre nich, aby dokončili uvedenú robotu. V tomto druhom prípade pištoľ prebral on, na

miesto činu ich odviezol R., tento ich aj odtiaľ odviezol, niekde do hory. Tam otvorili pokladničku, niekto
zapálil stravné lístky, späť išli s R. na červenom vozidle.
Na čísle listu 630 - 632 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovanými A. R. a E. E. dňa 01. 03. 2005. V
súvislosti so skutkom pod bodom 2 pri tejto konfrontácii, obžalovaný Radovan Bachratý, okrem iného,
uviedol že počas leta 2004 bol spolu s bratom D. R., obžalovaným H. T. u obžalovaného E. E. za účelom

požičania si plynovej pištole. Tohto stretli niekde na ulici, tento im vtedy dal plynovú pištoľ nejakej čiernej
farby pričom vtedy im dal tip na kanceláriu spoločnosti MAAT, popísal kde sa v uvedenej kancelárii
má nachádzať pokladnička s peniazmi. Obžalovaný E. E. k tomu uviedol že to vôbec nie je pravda,
obžalovaného A. R. vidí prvýkrát, v živote ho nevidel. Obžalovaný A. R. ešte uviedol že pri stretnutí im
povedal obžalovaný E. E.e on tu kanceláriu chcel aj tak vybrať, ale že ho tam poznajú.

Na čísle listu 636 - 640 sa nachádza konfrontácia z prípravného konania dňa 12. 01. 2005 medzi
obžalovanýmiH.T.aA.R..VrámcikonfrontácieobžalovanýA.R.,okreminého,uviedolžeasi3mesiace
pred skutkom pod bodom 2 prišiel do Vršatského Podhradia R. spolu s obžalovaným H. T., obaja chceli
aby spravili ďalšiu lúpež, Bratina im vtedy opísal obžalovaného T. ako osobu, ktorá už sedela za zabitie.
Vtedy s tým nesúhlasil a nesúhlasil ani brat. Po tomto rozhovore obaja odišli preč. Pred spáchaním

skutku pod bodom 2 sa pokúšali R. s obžalovaným T. najskôr v záložni a potom u nejakého E. v Prievidzi
zohnať pištoľ, tento pištoľ odovzdal R.. Tento E. im dal typ na vykonanie lúpeže v spoločnosti MAAT,
povedal že chcel tu kanceláriu urobiť on, ale to nemôže , pretože ho tam poznajú. Pritom, keď to hovoril
bolajobžalovanýH.T..PotomtobolotakžeichR.odviezolnaautekukanceláriispoločnosti,obžalovaný
H. T. povedal, že ich bude sledovať keď pôjdu do kancelárie, aby to urobili, tiež je pravdou že obžalovaný

H. T. im dal drogu, biely prášok, ktorý bol v papierovej obálke alebo v ampulke. Obžalovaný H. T. v
podstate k tvrdeniam obžalovaného A. R. uviedol že je zhnusený z toho čo uvádzajú bratia R., aký
spôsob pomsty si zvolili v súvislosti s tým že v auguste alebo septembri 2004 bol riešiť v obci Vršatec
problém s vykradnutými autami.
Na čísle listu 1041 - 1044 sa nachádza zápisnica o rekognícii zo dňa 11. 11. 2004 v rámci ktorej

obžalovaný A. R. na predložených fotoalbumoch označil osobou menom R., ako osobu ktorá ich vozila
v prípade skutku pod bodom 2 autom, osobu E. E. označil ako osobu, ktorá im dala typ na lúpežné
prepadnutie, taktiež im požičala zbraň, taktiež označil osobu obžalovaného H. T., ako osobu prítomnu
v aute.
Na čísle listu 1093 sa nachádza v súvislosti so skutkom pod bodom 2 odborné vyjadrenie podľa ktorého

hodnota videokamery značky Panasonic ku dňu skutku bola 29 000 slovenských korún.
Na čísle listu 1094 sa nachádza v súvislosti so skutkom pod bodom 2 odborné vyjadrenie podľa ktorého
hodnota fotoaparátu značky Olympus 800 S ku dňu skutku bola 800 slovenských korún.
Na čísle listu 1095 sa nachádza v súvislosti so skutkom pod bodom 2 odborné vyjadrenie podľa ktorého
hodnota mobilného telefónu značky Ericsson T10 ku dňu skutku bola 600 slovenských korún.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č. 2T 110/2012 vyplýva že rozsudkom zo dňa
07. 09. 2012, právoplatným dňa 07. 09. 2012 bol obžalovaný D. R. uznaný vinným z prečinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe akoje uvedené v bode 12 tohto rozsudku a bol mu za to uložený trest odňatia slobody 14 mesiacov
nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č. 8T 18/2010 vyplýva že rozsudkom zo dňa 25.

02. 2010, právoplatným dňa 25. 02. 2010 bol obžalovaný A. R. uznaný vinným z prečinu krádeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je
uvedené v bode 9 tohto rozsudku. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č. 1T 23/2011 vyplýva že trestným rozkazom zo

dňa 15. 08. 2011, právoplatným dňa 27. 10. 2011 bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený výrok
o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. 8 T 6/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27. 04. 2010 v súvislosti so skutkami pod bodom 9, 10 tohto rozsudku a súčasne bol zrušený výrok
o vine rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8 T 18/2010. Obžalovaný D. R. bol uznaný vinným z
pokračovacieho prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa §20, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v bodoch 9, 10 tohto rozsudku a taktiež bol uznaný

vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe
ako je uvedené v bode 11 tohto rozsudku. Za uvedenú trestnú činnosť mu bol, za použitia § 41 ods.
3 Trestného zákona, uložený spoločný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne, pre
výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín č. 3T 33/2013 vyplýva že rozsudkom zo dňa 28.

11. 2013, právoplatným dňa 28. 11. 2013 boli obžalovaní D. R. a A. R. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 6 tohto rozsudku .
Obžalovaný A. R. bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona

na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 7 tohto rozsudku. Obžalovanému D. R. bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody 7 rokov a 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 1T 23/2011 zo dňa 15. 08. 2011, právoplatný dňa 27.
10. 2011, taktiež bol zrušený výrok o treste ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č. 2T 110/2012 zo dňa 07. 09. 2012, právoplatný dňa 07. 09. 2012. Obžalovanému A. R. bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci a to motocykla Honda 450, VIN PC
17/2003758. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8T 27/2012 zo dňa 26. 04. 2012, právoplatný dňa 26. 04. 2012.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 2 T 6/2012 vyplýva že rozsudkom zo dňa 04.
08. 2014, právoplatným dňa 20. 08. 2014 boli obžalovaní D. R. a A. R. uznaní vinnými z trestného činu
lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2, § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona číslo 457 /2003 Z. z. na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 5 tohto
rozsudku. Obžalovanému D. R. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov 6 mesiacov,

pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému D. R. rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. 3 T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013, právoplatný dňa 28. 11. 2013, ako aj výrok
o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 1 T 23/2011 zo dňa 15. 08. 2013,
právoplatný dňa 27. 10. 2013, ako aj výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č. 2 T 110/2012 zo dňa 07. 09. 2012, právoplatný dňa 07. 09. 2012 ako aj výrok o treste uložený mu
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 8 T 6/2010 zo dňa 31. 03. 2011 právoplatný dňa 27.
04. 2011, ako aj výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8 T 18/2010 zo dňa
25. 02. 2010, právoplatný dňa 25. 02. 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému A. R.

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Bol mu uložený aj trest prepadnutia veci a to motocykla
T.. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výroky o trestoch uložených obžalovanému
A. R. rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3 T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013, právoplatný dňa 28.
11. 2013, ako aj výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8 T 27/2012 zo dňa

26. 04. 2012, právoplatný dňa 26. 04. 2012 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Z odborného vyjadrenia kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. PPZ 40/ KEU- BA- Exp -
2005 vyplýva že pri domovej prehliadke v rodinnom dome obžalovaného A. R. bola nájdená dlháguľová malokalibrová puška s puškohladom a 1 ks náboja priloženého k pažbe, malokalibrová pištoľ
s puškohľadom a tlmičom, s pažbovou opierkou a 1 ks nábojnice, 12 ks nábojov v čiernej krabičke, 1
ks guľovnica výrobného čísla A1244 s puškohľadom, zbrojný preukaz na meno D. R., 4 ks nábojov,

krabička s 28 ks nábojov, 38 ks nábojníc v igelitovom sáčku a 5 ks rôznych nábojov.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru že
bolo preukázané že obžalovaní A. R. a D. R. sa dopustili skutkov pod bodom 1, 2 tohto rozsudku čím
naplnili všetky zákonné znaky pokračovacieho trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2, § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, pretože spoločným

konaním proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin
spáchali so zbranou. Taktiež vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané že
obžalovaný H. T. sa dopustil skutku pod bodom 2 tohto rozsudku formou pomoci na zločin lúpeže
podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, pretože poskytol inému
pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou,
utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine aby proti inému použili násilie alebo

hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci pričom čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou. Taktiež bolo preukázané že obžalovaný E. E. sa dopustil skutku pod
bodom 2 tohto rozsudku formou pomoci na trestnom čine lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 234 ods. 1,
ods.2písm.b)Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005,pretožeinémuposkytolpomocnaspáchanie
trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, aby proti inému použili hrozbou bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali so zbraňou. Taktiež bolo preukázané, že
obžalovaný A. R. sa dopustil skutku pod bodom 3, čím naplnil všetky zákonné znaky trestného činu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
účinného od 01. 08. 2004, pretože bez povolenia hromadil strelné zbrane a strelivo. Dokazovaním na
hlavnom pojednávaní bolo preukázané že obžalovaný E. E. sa taktiež dopustil skutku pod bodom 4 čím

naplnil všetky zákonné znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2004, pretože sebe a inému zadovážil a
držal strelu zobrať. V prípade obžalovaného H. T. u skutku pod bodom 2 posúdil súd, na rozdiel od
podanej obžaloby zo dňa 10. 11. 2005, ktorá posudzovala konanie obžalovaného H. T. ako pomoc k
trestnému činu lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona ako obzvlášť

nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona; ako pomoc na zločin lúpeže podľa §
21 ods. 1 písm. d), § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, pretože vzhľadom na novely Trestného
zákona po 01. 01. 2006 je to pre obžalovaného H. T. z hľadiska ukladania trestu priaznivejšie, podľa
Trestného zákona účinného po 01. 01. 2006 je trestná sadzba miernejšia. V prípade obžalovaného
E. E. u skutku pod bodom 2 posúdil síce jeho konanie podľa Trestného zákona účinného do 31. 12.

2005 ako pomoc na trestný čin lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona, vypustil však oproti podanej obžalobe, vzhľadom na novely Trestného zákona po 01. 01. 2006,
posúdenie jeho trestnej činnosti ako obzvlášť nebezpečnej recidívy podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona,
pretože táto právna kvalifikácia aj v porovnaní s kvalifikovaním jeho konania podľa Trestného zákona
účinného po 01. 01. 2006, na rozdiel od obžalovaného H. T.; je priaznivejšia. V prípade skutku pod

bodom 1 sú obžalovaní A. a D. R., okrem vlastného priznania na hlavnom pojednávaní, usvedčovaní
tiež priamo výpoveďou poškodenej Ing. L.; táto na hlavnom pojednávaní priamo označila obžalovaných
A. a D. R. za páchateľov skutku pod bodom 1; nepriamo výpoveďami svedkov D., K., Ing. N. a aj
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku boli zabezpečené
vprípravnomkonaníaoboznámenénahlavnompojednávaní.Jemožnékonštatovaťžeuvedenédôkazy

tvoria ucelenú sústavu dôkazov, ktoré priamo a aj nepriamo oboch obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti usvedčujú. Z vykonaného dokazovania je možné ustáliť taký právny záver že skutok uvedený
v bode 1 tohto rozsudku sa stal a tento skutok spáchali obžalovaní A. a D. R. spoločne s R., ktorý
bol za uvedený skutok právoplatne odsúdený v inom trestnom konaní. V prípade skutku pod bodom
2 tohto rozsudku zo spáchania trestnej činnosti sú obžalovaní A. a D. R., H. T. a E. E., usvedčovaní

výpoveďami obžalovaných A. a D. R., výpoveďami svedkov I., R. C., nepriamo výpoveďou svedkyne C.
C., vykonanými konfrontáciami v prípravnom konaní a to najmä konfrontáciou medzi obžalovanými H.
T. a D. R. dňa 12. 11. 2004, konfrontáciou medzi obžalovanými A. R. a E. E. dňa 01. 03. 2005, taktiež
vykonanou konfrontáciou v prípravnom konaní dňa 12. 01. 2005 medzi obžalovanými H. T. a A. R.. Z
týchto konštatovaných dôkazov je možné ustáliť nielen to že obžalovaní A. a D. R. previedli lúpež v

prípade skutku pod bodom 2 dňa 11. 06. 2004, ale taktiež to že na uvedenú lúpež obžalovaným A. a
D. R. zabezpečil obžalovaný E. E. plynovú pištoľ čiernej farby a tento navyše spoločne s obžalovanými
H. T. a odsúdeným R. vytypovali priestory spoločnosti MAAT s.r.o. Prievidza, kde následne obžalovaní
A. a D. R. lúpež previedli. V súvislosti s podielom obžalovaných E. E. a H. T. na uvedenej trestnejčinnosti je potrebné uviesť že v prípade obžalovaného E. E. sa tento sa k spáchaniu trestnej činnosti
v prípade skutku pod bodom 2 priznal čiastočne, priznal že v lete 2004 , cez letné prázdniny dal R.
plynovú pištoľ čiernej farby , poprel však, že by na skutok pod bodom 2 dal typ, uviedol že bratov R.

ani nepozná. Obrana obžalovaného E. E. v tomto smere bola vyvrátená výpoveďami obžalovaných A.
a D. R. na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný A. R. uviedol že pred skutkom pod bodom 2 sa zháňala
pištoľ na lúpežné prepadnutie, nakoniec sa zohnala u jedného chalana u ktorého bol doma R. a tento
im aj popísal priestory kancelárie ktorú mali prepadnúť. K tomu ešte uviedol že plynovú pištoľ, ktorá
bola malá čierna im odovzdal v aute. Obžalovaný D. R. na pojednávaní uviedol že je pravdou že pred

lúpežným prepadnutím v prípade skutku pod bodom 2 si zabezpečili od obžalovaného E. E. pištoľ, ten
prvý deň mal pri sebe čiernu plynovú pištoľ. Vzhľadom na teraz uvedené skutočností je možné ustáliť
záveržetobolobžalovanýE.E.ktorýzabezpečilnaspáchanieskutkupodbodom2plynovúpištoľčiernej
farby a taktiež páchateľom pomohol vytipovať miesto spáchania lúpežného prepadnutia. Z výpovedí
najmä obžalovaných A. a D. R. je tiež možné konštatovať že obžalovaný H. T. poskytol obžalovaným
A. a D. R. pomoc na spáchanie trestného činu . Z výpovedí oboch bratov R. je možné konštatovať že

pomoc obžalovaného H. T. na spáchaní skutku pod bodom 2 spočívala v tom že, aj keď sa sám na
reálnej trestnej činnosti nepodieľal, presviedčal obžalovaných bratov R. aby uvedenú trestnú činnosť
spáchali, s jeho pomocou bola zabezpečená pištoľ a ďalšie veci potrebné na to aby títo uvedené lúpežné
prepadnutie spáchali. Po uskutočnení lúpežného prepadnutia z miesta lúpežného prepadnutia unikli aj
za pomoci obžalovaného H. T., ktorý navyše ešte pred lúpežným prepadnutím poskytol obžalovaným

bratom R. drogu, pod vplyvom ktorej lúpežné prepadnutie spáchali. Taktiež treba uviesť že to bol práve
obžalovaný H. T., ktorý rozdelil po lúpežnom prepadnutí korisť páchateľov. Obrana obžalovaného H. T.,
ktorá spočívala v podstate na tom že obžalovaný A. a D. R. ho usvedčujú z podielu na trestnej činnosti
v prípade skutku pod bodom 2 z toho dôvodu že pomohol R. pri vyšetrení krádeže veci z auta matky R.
a tiež spočívajúca v tom že sa nemohol dopustiť skutku dňa 11. 06. 2004, pretože od 10. 06. 2004 do

12. 06. 2004 sa nachádzal mimo Prievidze, v Lehniciach, v Šamoríne, v Ivanke pri Dunaji, v Bratislave
na leteckých dňoch; je podľa názoru súdu účelová, vedená snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti za
trestnú činnosť. V súvislosti s touto obranou poukazuje súd na tú skutočnosť že obžalovaný A. a D. R. sa
v súvislosti s touto obranou obžalovaného H. T. vyjadrili že určite neusvedčovali tohto z trestnej činnosti
z pomsty, uviedli že v súvislosti s podielom obžalovaného H. T. na trestnej činnosti vypovedali pred

súdom pravdu. V tomto prípade súd tvrdeniu oboch obžalovaných verí, nevidí žiaden relevantný dôvod
na to prečo by v tomto smere obaja obžalovaní uvádzali nepravdu, nemajú z toho žiaden profit, výhodu,
v súvislosti so skutkom pod bodom 2 boli trestne stíhaní a v konečnom dôsledku aj v uznaní za vinných,
tak isto ako obžalovaný H. T.. Súdu sa zdá byť absolútne nevieryhodné tvrdenie obžalovaného H. T. na
hlavnom pojednávaní, že až 12. 03. 2005 si spomenul že v čase skutku 11. 06. 2004 sa nachádzal na

leteckých dňoch v Bratislave. Aj ďalšie vysvetlenia v tomto smere vyznievajú absolútne nevieryhodné. Z
tohto dôvodu a na základe vykonaných dôkazov v súvislosti so skutkom pod bodom 2 tohto rozsudku súd
uznal obžalovaného H. T. za vinného z uvedeného skutku. V prípade skutku pod bodom 3 sa k tomuto
obžalovaný A. R. na hlavnom pojednávaní priznal, uviedol že skutok sa stal tak ako je uvedený v podanej
obžalobe, jeho otec spočiatku tvrdil, že veci sú jeho, neskôr to odvolal. Trestná činnosť obžalovaného

A. R. je preukázaná aj odborným vyjadrením Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. PPZ 40/
KEU-BA-Exp - 2005 a tiež aj ďalšími dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní a oboznámenými
na hlavnom pojednávaní. Spáchanie trestnej činnosti obžalovaným E. E. v prípade skutku pod bodom
4, aj napriek tomu že na hlavnom pojednávaní tento spáchanie trestnej činnosti poprel, je prevedeným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané. Svedok D. síce na hlavnom pojednávaní poprel, že

by 02. 08. 2004 dostal od obžalovaného E. E. guľovú zbraň, poloautomatickú pištoľ kalibru 9 mm, uviedol
že policajti ho nahovorili aby vypovedal že tá pištoľ jeho. Nahovárali ho po ukončení jeho spisu v jeho
trestnej veci. V súvislosti s týmto treba poukázať na tú skutočnosť že G. D. bol vo veci Okresného súdu
Prievidza č. 2 T 57/05 odsúdený za trestné činy podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
§ 234 ods. 1 Trestného zákona a § 184a ods. 1 Trestného zákona. V konaní bolo preukázané že zbraň

zabezpečil G. D. dňa 02. 08. 2004 obžalovaný E. E. a G. D. túto použil dňa 03. 08. 2004 na spáchanie
trestnej činnosti. Na základe takto vykonaných dôkazov je možné ustáliť záver že obžalovaný E. E. sa
dopustil aj skutku pod bodom 4 tohto rozsudku. Všetky hore uvedené skutočnosti viedli súd k záveru že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané že obžalovaní A. R. a D. R. sa dopustili skutku pod bodom
1 tohto rozsudku, obžalovaní A. R., D. R., H. T., E. E. sa dopustili skutku pod bodom 2, obžalovaný A. R.

sa dopustil skutku pod bodom 3 a obžalovaný E. E. sa dopustil skutku pod bodom 4, čím naplnili všetky
zákonné znaky trestných činov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. V závere dokazovania na
hlavnom pojednávaní súd nenariadil ďalšie dokazovanie, odmietol návrh obhajcu obžalovaného H. T.
na základe jeho návrhov na doplnenie dokazovania z 30. 3. 2006 a z 11. 12. 2007( číslo listu 2284) vsúvislosti so skutkom pod bodom 2. V podstate sa jednalo o zabezpečenie výpisu telefonického hovoru
obžalovaného H. T. dňa 11. 06. 2004 z obce Šamorín, zabezpečenie písomného vyjadrenia k tvrdeniu
obžalovaného H. T.e zakúpil na pošte v Šamoríne dňa 11. 06. 2004 telefónnu kartu, vyžiadať od Prezídia

PZ Slovenskej republiky záznam z bezpečnostných kamier z priestorov letiska v Bratislave zo dňa 11.
06.2004,záznamzbezpečnostnejkamerynačerpacejstanicivBratislave,nauliciDomkárskej4dňa11.
06. 2004 a výsluch svedka A. M.. Podľa názoru súdu, jednak vzhľadom na odstup času od skutku a tiež
vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy v prípade skutku pod bodom 2 vo vzťahu k obžalovanému H. T.,
nie je potrebné tieto dôkazy vykonať, aby súd mohol zákonným a spravodlivým spôsobom rozhodnúť vo

veci. Z týchto dôvodov súd zamietol tieto návrhy obhajcu obžalovaného H. T. na doplnenie dokazovania.
Obžalovaný A. R., ako vyplýva z registra trestov zo dňa 27. 07. 2017 bol doteraz 5 krát súdne
trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08.
2014, tento nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2014. V tejto trestnej veci mu bol uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, trest prepadnutia veci. Uvedeným rozsudkom bol zrušený trest odňatia slobody ktorý bol

uložený obžalovanému A. R. rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013,
právoplatný dňa 28. 11. 2013. Predposledné odsúdenie obžalovaného A. R. bolo vo veci Okresného
súdu Trenčín č. 3T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013 , právoplatné dňa 28. 11. 2013. V tejto veci mu bol
uložený nepodmienečný trest v trvaní 8 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
trest prepadnutia veci a zároveň bol zrušený trest ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č. 8T 27/2012 zo dňa 26.4. 2012. Správa z miesta bydliska o obžalovanom A. R. nič bližšie
neuvádza, je hodnotený ako priemerný občan.
Obžalovaný D. R., ako vyplýva z registra trestov zo dňa 27. 07. 2017, bol doteraz 9 krát súdne trestaný.
Vo 4. prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8T 18/2010 zo dňa 25. 02. 2010,
právoplatným dňa 25. 02. 2010. V 5. prípade bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín

č. 8 T 6/2010 zo dňa 31. 03. 2011, právoplatným dňa 27. 04. 2011. V 6. prípade bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 1T 23/2011 zo dňa 15. 08. 2011, právoplatným dňa 27. 10. 2011.
V 7. prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 2T 110/2012 zo dňa 07. 09. 2012,
právoplatným dňa 07. 09. 2012. V 8. prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3T
33/2013 zo dňa 28. 11. 2013, právoplatným dňa 28. 11. 2013. V 9. prípade bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08. 2014, právoplatným dňa 20. 08. 2014. Podľa
správy z miesta bydliska je obžalovaný D. R. hodnotený ako osoba s impulzívnou povahou, občas
nevyberanými spôsobmi správania sa ku spoluobčanom, k okoliu, v obci nemá dobrú povesť.
Obžalovaný H. T., ako vyplýva z registra trestov zo dňa 27. 07. 2017, bol doteraz 2 krát súdne trestaný.
Vo veci Krajského súdu Banská Bystrica č. 1T 86/96 zo dňa 23. 06. 1997 bol odsúdený pre trestné činy

podľa § 219 ods. 1 , § 185 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest 8 rokov 6 mesiacov v II.
NVS. Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti o obžalovanom H. T. neuvádza.
Obžalovaný E. E. ako vyplýva z registra trestov zo dňa 27. 07. 2017, bol doteraz 4 krát súdne trestaný,
naposledy rozhodnutím Okresného súdu Prievidza číslo 2 T 117 / 2003 zo dňa 09. 07. 2003, v prípade
všetkých odsúdení sa na obžalovaného E. E. hľadí ako keby nebol odsúdený. Správa z miesta bydliska

bližšie skutočnosti o obžalovanom E. E. neuvádza.
Pri ukladaní trestov jednotlivým obžalovaným sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu aj jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaných A. R. a D. R. súd ukladal spoločné tresty

podľa§41ods.3Trestnéhozákonakeďžeodsudzovalpáchateľov,zaďalšiečiastkovéútoky,ktorétvoria
súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom 1. stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Súd zrušil v prípade oboch obžalovaných
skoršievýrokyovineopokračovacomtrestnomčineatrestnýchčinochspáchanýchsnímvjednočinnom
súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Vzhľadom na to, v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona, súd zrušil v prípade obžalovaného A. R. výroky
ovineatrestochktorébolitomutouloženérozsudkomOkresnéhosúduPrievidzač.2T6/2012zodňa04.
08. 2014,právoplatný dňa 20. 08. 2014,v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3T 33/2013
zo dňa 28. 11. 2013, právoplatný dňa 28. 11. 2013, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 8T
27/2012 zo dňa 26. 04. 2012, právoplatný dňa 26. 04. 2012. V prípade obžalovaného D. R., vzhľadom na

§ 41 ods. 3 Trestného zákona, súd zrušil výroky o vine a treste ktoré tomuto obžalovanému boli uložené
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08. 2014, právoplatný dňa 20. 08. 2014 v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 3 T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013, právoplatný dňa 28.
11. 2013 v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 1T 23/2011 zo dňa 15. 08. 2013,právoplatný dňa 27. 10. 2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 2T 110/2012 zo dňa
07. 09. 2012, právoplatný dňa 07. 09. 2012 v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.
8T 6/2010 zo dňa 31. 03. 2011, právoplatný dňa 27. 04. 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č. 8T 18/2010 zo dňa 25. 02. 2010, právoplatný dňa 25. 02. 2010. Súd pri viazanosti skutkovými
zisteniami, ktoré boli uvedené v zrušených rozsudkoch znova rozhodol o vine za pokračovací trestný
čin vrátane nových čiastkových útokov (skutky 1, 2 tohto rozsudku) ako aj za trestné činy spáchané s
ním v jednočinnom súbehu(skutky 5 - 12 tohto rozsudku), a v prípade obžalovaných A. R. a D. R. uložil
týmto spoločné súhrnné tresty odňatia slobody. Súd ukladal týmto dvom obžalovaným súhrnné tresty

podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona preto že títo spáchali trestné činy uvedené v bodoch 1 - 3 tohto
rozsudku skôr ako bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný ich trestný čin. Obžalovanému
A. R. súd uložil spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov 6 mesiacov pričom pre výkon
trestu tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní spoločného
a súhrnného trestu prihliadol na existenciu jednej poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona ( priznaniu sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu ) a na existenciu

jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona ( spáchanie viacerých trestných
činov ). Podľa názoru súdu uloženie trestu v tejto výmere, s prihliadnutím na skutočnosť že v prípade
posledného odsúdenia obžalovaného A. R. vo veci Okresného súdu Prievidza č. 2 T 6/2012 zo dňa 04.
08. 2014 bol uložený trest odňatia slobody 9 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, je primerané, dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného A. R.

v prípade skutkov pod bodom 1 - 3 tohto rozsudku. Zároveň podľa názoru súdu trest v tejto výmere v
dostatočnej miere zohľadňuje skutočnú že od spáchania skutkov, trestnej činnosti pod bodom 1 - 3 tohto
rozsudku, uplynula doba viac ako 13 rokov. Obžalovaný A. R. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže ako vyplýva z registra trestov, v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti, v prípade trestnej činnosti pod bodom 1 - 3 tohto

rozsudku, nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Súd zároveň uložil obžalovanému A. R. aj
trest prepadnutia veci a to motocykla T., s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Tento trest
bol obžalovanému A. R. uložený vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 33/2013 zo dňa 28. 11. 2013
a keďže v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona bol týmto rozsudkom aj tento trest zrušený, obligatórne
bol opätovne v rámci tohto rozsudku obžalovanému A. R. uložený. Súd uložil obžalovanému A. R.

aj ochranné protitoxikomanické, protialkoholické liečenie ambulantnou formou nakoľko trestnú činnosť
páchal pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Pri uložení tohto ochranného
opatrenia súd prihliadol na závery znaleckého posudku MUDr. R., ale tiež na jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní dňa 20. 03. 2017. Obžalovanému D. R. súd uložil spoločný súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 9 rokov, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd pri ukladaní spoločného a súhrnného trestu obžalovanému D. R. prihliadol na existenciu jednej
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti
a trestný čin úprimne oľutoval) a jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
(spáchal viac trestných činov). Podľa názoru súdu uloženie trestu v trvaní 9 rokov, s prihliadnutím na
skutočnosť že pri poslednom odsúdení vo veci Okresného súdu Prievidza č. 2T 6/2012 zo dňa 04. 08.

2014 bol uložený obžalovanému D. R. trest odňatia slobody 8 rokov 6 mesiacov v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, je primerané, dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť
trestnej činnosti pod bodom 1 - 2 tohto rozsudku. Taktiež uloženie trestu v tejto výmere, podľa názoru
súdu, dostatočne zohľadňuje a berie do úvahy odstup času od spáchania skutkov pod bodom 1 - 2
tohto rozsudku, dobu viac ako 13 rokov. Pre výkon trestu bol zaradený obžalovaný D. R. do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia za použitia ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona,
keďže mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s prísnejším režimom, avšak podľa názoru súdu
so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa, bude náprava obžalovaného
D. R. lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň
uložil obžalovanému D. R., podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické,

proti alkoholické liečenie ambulantné ochranné liečenie a ambulantné ochranné liečenie patologického
hráčstva,keďžeobžalovanýD.R.spáchaltrestnúčinnosťpodvplyvomnávykovejlátky,alebovsúvislosti
s jej užívaním. Pri uložení týchto ochranných opatrení súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku
MUDr. R. a z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 20. 03. 2017. V prípade obžalovaného H.
T. súd zohľadnil, za situácie že mal tomuto uložiť trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného

zákona, ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého ak má súd vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania; a uložil obžalovanému H. T. trest odňatia slobody 5 rokov, pričom pre výkon trestuho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestnej činnosti v tejto trestnej veci, bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú
činnosť. Pri využití § 39 ods. 1 Trestného zákona súd zohľadnil najmä skutočnosť že hoci obžaloba v

tejto trestnej veci bola podaná už dňa 10. 11. 2005, skutok za, ktorý bol odsúdený obžalovaný H. T. bol
spáchaný 11. 06. 2004, teda trvalo 13 rokov kým bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Je potrebné
túto skutočnosť zohľadniť, podľa ustálenej súdnej praxe, pri ukladaní trestu. V prípade obžalovaného
E. E., súd uložil, podľa Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, čo je pre obžalovaného E. E.
priaznivejšie, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, 7 mesiacov, 10 dní. Trest pokrýva dobu ktorú

obžalovaný E. E. vykonal v tejto trestnej veci vo väzbe a prihliada tiež na skutočnosť že v súčasnej
dobe sa na obžalovaného E. E. hľadí ako keby nebol odsúdený. Tiež treba poukázať na tú skutočnosť
že od spáchania tejto trestnej činnosti nebol súdne trestaný, nebol odsúdený, teda viac ako 13 rokov
žije riadnym životom. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto rozsudku, nebol vo výkone
trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd zároveň v rámci adhézneho konania rozhodoval, podľa starého

Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005, o náhrade škody. V prípade skutku pod bodom 1 rozhodol
o povinnosti obžalovaných A. a D. R. uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej Ing. L.kodu vo výške
298,74eura,pretožeškodavprepočtezoslovenskýchkorúnnaeuro,bolapoškodenouriadneuplatnená
a v konaní preukázaná. V prípade skutku pod bodom 2 boli zaviazaní všetci štyria obžalovaní, spoločne
a nerozdielne, uhradiť spoločnosti MAAT s.r.o. Prievidza škodu vo výške 518,72 euro a poškodenej R.

C.koduvovýške962,62eura.Tietopoškodenésubjekty,vprepočtezoslovenskýchkorúnnaeuro,škodu
v konaní riadne uplatnili, škoda v takejto výške bola preukázaná a preto bolo rozhodnuté o povinnosti
všetkých štyroch obžalovaných, poškodeným subjektom, škodu uhradiť. V prípade poškodenej C. C.,
ktorá uplatnila nárok na náhradu škody, nebol priznaný nárok na náhradu škody, pretože na rozhodnutie
o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, presahujúce potreby trestného stíhania

a toto by opätovne predĺžilo konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.