Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216213151
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216213151.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: eD´system Slovakia, s.r.o., Pestovateľská
9, 821 04 Bratislava, IČO 36 413 658 zastúpeného advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o.,
Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO 36 722 758 proti žalovanému: ZED-COMP, s.r.o., Mlynárska 19,
040 18 Košice, IČO 45 439 443 o zaplatenie 1 017,38 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Košice II zo dňa 3.10.2017 č. k. 33Cb/96/2016-57 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume

687,04 eura, úroky z omeškania 21,75 eura, 9,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 423,53 eura
od 25.9.2015 do zaplatenia, 9,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 67,09 eura od 25.9.2015 do
zaplatenia, s úrokmi z omeškania ročne zo sumy 196,42 eura od 25.9.2015 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,2%.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 017,38 eura s prísl. z dôvodu neuhradených faktúr za dodaný tovar. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 15.8.2016 č. k. 33Cb/98/2016-33, ktorý však nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto platobný rozkaz uznesením zo dňa 21.9.2016 zrušil.
Dňa 16.8.2016 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie žalobcu, v ktorom oznámil, že berie žalobu
čiastočne späť v sume 330,34 eura z dôvodu, že táto suma bola žalovanému dobropisovaná a zostatok

neuhradenej istiny je v sume 687,04 eura. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred doručením žaloby
žalovanému, súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 3 C. s. p. konal o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v rozsahu späťvzatia. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň
3.10.2017 a konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 274 v spojení s § 137 C. s. p. a vo veci
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a žalobcovi,
ktorý zavinil čiastočné späťvzatie v sume 330,34 eura priznal proti žalovanému nárok náhradu trov
konania vo výške 35,2% podľa pomeru úspechu v spore, t. j. vychádzajúc z predmetu sporu 1 017,38
eur, neúspechu žalobcu v sume 330,34 eura - 32,4% a úspechu žalobcu v sume 687,04 eura - 67,6%,
pričom pomerný úspech žalobcu v konaní je 35,2%, t. j. 67,6% - 32,4%.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol len výrok
rozsudku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok nanáhradutrovkonaniavrozsahu35,2%.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutomvýrokuzmenil
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C. s. p. V odvolaní uviedol, že žalobou, ktorá bola doručená súdu

prvej inštancie dňa 1.6.2016, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 1 017,38 eura s prísl. Po
podaní žaloby na základe reklamácie tovaru vystavil žalobca žalovanému dobropis č. XXXXXXXXX
z 30.5.2016 vo výške 330,34 eura so splatnosťou 13.6.2016. Vzhľadom na existenciu vzájomných
pohľadávok žalobca poukázal na svoje podanie doručené súdu dňa 16.8.2017, v ktorom v súdnom
konaní jednostranne započítal svoj záväzok vo výške 330,34 eura so svojimi pohľadávkami proti

žalovanému, ktoré sa stretli dňa 13.6.2016, teda po podaní žaloby a zanikli v rozsahu, v akom sa
vzájomne kryjú, t. j. v sume 330,34 eura. V tomto rozsahu, t. j. v sume 330,34 eura vzal žalobca
uvedeným podaním súčasne žalobu späť. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že
zavinil čiastočné späťvzatie žaloby, pretože k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo po podaní
žaloby, pred doručením žaloby žalovanému a pohľadávky zanikli dňa 13.6.2016, teda v deň, kedy sa
stretli. Z tohto dôvodu podľa žalobcu nemohol mať vo veci úspech len čiastočný, pretože v celom

žalovanom rozsahu mu bolo vyhovené. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 255 ods. 2 C. s. p., pretože žalovaný neurobil v súdnom konaní žiadny právny úkon na svoju obranu
a v konaní nevznikli žalovanému žiadne trovy, a teda ani nárok na ich náhradu. Podľa žalobcu preto
súd prvej inštancie nesprávne z úspechu žalobcu vo výške 67,6% odpočítal neúspech žalobcu vo výške
32,4%, lebo žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Žalobca zdôraznil, že v tomto konaní mu vznikol

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%, pričom základom pre výpočet výšky odmeny za
jednotlivé právne úkony je výška istiny žalovanej a súdom priznanej, t. j. suma 687,04 eura, pričom
žalobca aj súdny poplatok (41,- eur) zaplatil z tejto sumy. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca priznať
mu náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) po 51,45 eura, režijný paušál 8,39 eura

a 8,58 eura a 20% DPH v sume 11,97 eura a 12,01 eura, celkom trovy právneho zastúpenia vo výške
143,85 eura.

5. Odvolanie žalobcu zaslal súd prvej inštancie dňa 15.12.2017 na vedomie žalovanému, do rozhodnutia
odvolacieho súdu sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s.
p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

7. Odvolaním žalobca napadol len výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania. Prvý výrok
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687,04 eura,
úroky z omeškania a paušálu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nebol odvolaním
napadnutý, stal sa právoplatným a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na neúplné poučenie v napadnutom rozsudku pre zmeškanie
žalovaného, ktoré sa vzťahuje len na výrok rozsudku vo veci samej (prvý výrok). Druhý výrok
napadnutého rozsudku - výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu uznesenia. Z ustanovenia
§ 262 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a proti tomuto uzneseniu je podľa § 357 písm. m/ C. s. p. odvolanie
vždy prípustné, preto odvolací súd (aj napriek neúplnému poučeniu) odvolanie podané v zákonnej
odvolacej lehote žalobcom proti výroku o nároku na náhradu trov konania prejednal.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa úspechu

strán v spore (§ 255 ods. 2 C. s. p.), pričom uviedol, že „čiastočné späťvzatie v sume 330,34 eura zavinil
žalobca“, a teda v tomto rozsahu bol v konaní neúspešný, preto priznal žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v pomernej výške.

10. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a

úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6M Cdo 19/2010 z 26.1.2011).11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po vydaní platobného rozkazu bolo súdu prvej inštancie dňa
16.8.2016 doručené čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcom, v ktorom
vzal žalobu čiastočne (v sume 330,34 eura) späť z dôvodu, že z dobropisu vystaveného žalobcom pre

žalovaného v sume 330,34 eura, ktorého splatnosť nastala po podaní žaloby, vznikol žalobcovi voči
žalovanému dlh, ktorý „touto cestou“ jednostranne započítal so svojimi pohľadávkami uplatnenými v
tomto konaní.

12. Ústavný súd SR v bode 15 nálezu sp. zn. I. ÚS 196/09 z 10.9.2009 uviedol: Vo všeobecnosti platí,

že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže
dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok
podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z

účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v

zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).

13. Z uvedeného pre prejednávanú vec vyplýva, že ak dôjde k čiastočnému zastaveniu sporového
konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť pri čiastočnom zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej). V posudzovanej veci žalovaný neurobil žiadny

úkon, dôsledkom ktorého bolo, že žalobca vzal svoju žalobu späť (napr. neplnil čiastočne žalobcom
uplatnenú pohľadávku ani neurobil procesný úkon na započítanie svojej pohľadávky proti žalobcovi
s pohľadávkami žalobcu uplatnenými žalobou), preto žalovanému nemožno pričítať zavinenie na
čiastočnom zastavení konania.

14. Keďže správanie žalovaného nebolo dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby, za čiastočné
zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že
čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca. Následne dôvodne posudzoval toto čiastočné späťvzatie
žaloby ako neúspech žalobcu v tomto konaní a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu v konaní (§ 255 ods. 2 C. s. p.), t. j. po odrátaní neúspechu žalobcu a v rovnakej

výške úspechu žalovaného (100% - 32,4% - 32,4%) správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v
rozsahu 35,2%. Na správnosť tohto záveru nemá žiaden vplyv ani to, že žalovanému nevznikli žiadne
trovy konania.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na

náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca ako odvolateľ nebol v tomto
konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).