Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201564
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814201564.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: Q.. X. B. - Favorit, IČO: 10808299, s
miestom podnikania J. XXX/XX, XXX XX B. K. I., právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom,
advokátom, Šoltésovej 5, 040 01 Košice proti žalovanému: JUDr. Michal Jakubek, advokát, IČO:
37870351, so sídlom M. R. Štefánika 2673/212/A, 093 01 Vranov nad Topľou, právne zastúpenému

spoločnosťou AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO : 36859109, konajúcou
JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom a konateľom spoločnosti, za účasti intervenienta: Wüstenrot
poisťovňa,a.s.,Karadžičova17,82522Bratislava,IČO:31383408,onáhraduškodysprísl.,,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa15.1.2016, č.k. 7Cb/23/2014-103,
zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému náhrady škody vo výške 6.806,97 eur s prísl., spôsobenej mu žalovaným ako ním
splnomocneným právnym zástupcom pri poskytovaní právnej služby.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že:

2.1. Plnomocenstvom zo dňa 29.2.2012 žalobca žalovaného advokáta splnomocnil na zastupovanie
v jeho všetkých právnych veciach so zvýraznením splnomocnenia na právne úkony súvisiace s
vymožením pohľadávky žalobcu proti spoločnosti VIPEX, s.r.o., IČO: 31 631 274, priznanej žalobcovi
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/211/2011 z 12.12.2011. Žalovaný
na základe označeného exekučného titulu dňa 16.3.2012 podal súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanieexekúcie.SúdnemuexekútorovižiadajúcemusúdovydaniepovereniaOkresnýsúdLiptovský

Mikuláš pod sp.zn. 10Er/167/2012 dňa 14.5.2012 dal na vedomie, že podaný návrh na vydanie
exekúcie je neúčinný, pretože Okresný súd Prešov v konaní pod sp.zn. 1R/1/2012 dňa 15.2.2012 začal
reštrukturalizáciu voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o..
2.2. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.3.2012, zverejnenom v Obchodnom vestníku č.
OV/61/2012 z 27.3.2012, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka VIPEX, s.r.o..
2.3. V Obchodnom vestníku č. 102/2014 zo dňa 30.5.2014 bolo zverejnené, že na úpadcu VIPEX, s.r.o.

bol vyhlásený konkurz a zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenie pohľadávky v základnej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu. Ešte predtým 19.5.2014 v Obchodnom vestníku č. 93/2014 bolo zverejnené
začatie konkurzného konania proti dlžníkovi VIPEX, s.r.o..
2.4. Žiadosťou z 13.12.2012 žalobca požiadal žalovaného o podanie správy o realizovaných opatreniach
vo veci vymáhania pohľadávky priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Dňa 30.6.2014 žalovaný
odstúpil od Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci s odôvodnením narušenia dôvery medzi advokátom

a klientom a aj z dôvodu, že žalobca nedoplatil žiadaný preddavok.2.5. V konaní nebolo sporným to, že účastníci konania uzatvorili mandátnu zmluvu podľa § 566
Obch. zák. dňa 29.2.2012, ktorá je v podstate zmluvou o splnomocnení na zastupovanie podľa
zákona o advokácii. Touto mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu s tým, že mandatár ako
aj mandant má právo danú zmluvu vypovedať. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi
v súvislosti s výkonom advokácie (§ 26 ods. 2 Zákona o advokácii ) je objektívna zodpovednosť
(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom

(kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.
Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb. Súčasťou týchto povinností je tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať
klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v
ktorejhozastupuje.Uvedenépovinnostimáadvokátpočascelejexistencieprávnehovzťahuzaloženého
zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky

ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje
reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri

priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný
vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť
vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať

od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený -
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007). V rámci už spomenutej postupnosti javov nie každé zanedbanie,
porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená
automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade,
keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta

nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s
výkonom advokácie.
2.6. Úspech podanej žaloby závisel od splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti advokáta za
škodu. Pokiaľ ide o prvý predpoklad výkon advokátskej činnosti bolo tu preukázané, že predmetné
plnomocenstvo bolo udelené následne potom, čo bol vydaný exekučný titul. Žalovaný ako advokát

však nekonal ako mu ukladá zákon o advokácii, pretože povinnosťou advokáta je svedomito a
dostatočne, dôsledne plniť povinnosti advokáta a to predovšetkým povinnosť dbať o ochranu práv
a oprávnených záujmov klienta, využívať všetky zákonné prostriedky slúžiace záujmom klienta a
informovať ho predbežne o stave konania, v ktorom ho zastupuje. Ak žalobca sa dostavil za žalovaným
ako za advokátom, tento mal využiť všetky prostriedky a informovať ho o zákonných možnostiach na

vymoženie predmetnej pohľadávky. Tak sa nestalo. Advokát si neoveril skutočnosti, ktoré sú zverejnené
v Obchodnom vestníku, ktoré sú všeobecne známe. Nezistil skutočnosť, že proti dlžníkovi bola začaté
reštrukturalizačné konanie a to ešte pred udelením plnomocenstva a že pohľadávku je potrebné si
uplatniť v reštrukturalizačnom konaní a nie návrhom na vykonanie exekúcie. Keďže žalovaný nepodaltakúto informáciu žalobcovi, neinformoval ho o tom, že je potrebné udeliť plnomocenstvo na uplatnenie
pohľadávky v reštukturalizácii, nemožno považovať plnenie jeho povinnosti súvisiacich s výkonom
advokácie za postačujúce. Jedným z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie

a príprava zastúpenia podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 656/2004, kde príprava zastúpenia znamená
zistenie aj právneho postavenia dlžníka, teda aj zistiť údaje v Obchodnom vestníku týkajúce sa
dlžníka. Plnomocenstvo bolo udelené žalovanému dňa 29.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora bol podaný dňa 16.3.2012 a reštrukturalizačné konanie začalo dňa 15.2.2012, v
obchodnom vestníku zverejnené dňa 22.2.2012 a reštrukturalizácia bola povolená dňa 20.3.2012, v

obchodnom vestníku zverejnená 27.3.2012. Žalovaný teda nepostupoval podľa zákona o advokácii. Pre
vyhodnotenie, či v priamej príčinnej súvislosti s tým bola spôsobená žalobcovi škoda a v akej výške súd
sa oboznámil s ďalšími skutočnosťami, a to s reštukturalizačným plánom, ktorý bol schválený súdom a
následnými právnymi skutočnosťami týkajúcimi sa dlžníka žalobcu - spoločnosti VIPEX s.r.o., teraz už
úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz z dôvodu, že neplnil reštrukturalizačný plán. To znamená, že
nevykonal úhrady záväzkov, na ktoré sa zaviazal. Z toho vyplýva že aj v prípade postupu žalovaného

v súlade so zákonom o advokácie, t.j. nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie, ale prihlásenia
pohľadávky do reštrukturalizácie, nie je možné jednoznačne uzavrieť, že by žalobca bol uspokojený
v rámci reštrukturalizácie. Pre neplnenie reštrukturalizačného plánu bol podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu a dňa 26.5.2014 bolo vyhlásené konkurzné konanie. Táto skutočnosť bola zverejnená v
Obchodnom vestníku č. 102/2014 dňa 30.5.2014 a zároveň v ňom boli poučení a vyzvaní veritelia

úpadcu, že si majú svoje pohľadávky prihlásiť v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Účinky
vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 26.2.2014, teda pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka
(30.5.2014). Keďže doposiaľ konkurzné konanie nie je ukončené, nie je jasný výsledok konkurzného
konania, ktorí veritelia, v akom rozsahu budú uspokojení, nie je možné ani jednoznačne uviesť, že

žalobca v rámci konkurzu by bol uspokojený v prípade, že by si pohľadávku prihlásil a že nesprávnym
konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda. Žalovaný od mandátnej zmluvy odstúpil dňa 30.6.2014
pred vyhlásením konkurzu. Odstúpenie od zmluvy je účinné jeho doručením klientovi, pričom žalovaný
nepreukázal, kedy žalobca si toto odstúpenie prevzal. Oznámenie skutočnosti žalovaným pre
žalobcu, že na dlžníka bol vyhlásený konkurz možno preukázať až z listu žalovaného adresovaného

žalobcovi zo dňa 30.6.2014, kedy odstúpil žalovaný od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Ani táto
skutočnosť však neodôvodňuje záver o tom, že „žalovaný je zodpovedný za neprihlásenie pohľadávky
v reštrukturalizácie, resp. v konkurze“. Treba prihliadať na to, že konkurz na dlžníka doposiaľ nie je
skončený, nie je známe, ktorí a koľko veriteľov bude uspokojených, či po skončení konkurzu ostane ešte
nejaký majetok dlžníka. Preto súd z dôvodu nepreukázania, že škoda vznikla, žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Namieta, že súd prvej inštancie konal vo veci na pojednávaní dňa 15.1.2016, aj keď žalobca
svojím právnym zástupcom svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a žiadal o odročenie
pojednávanie. Nie je relevantným to, kedy sa žiadosť o odročenie pojednávania dostala do dispozície

zákonnej sudkyne, dôležité je, kedy bola táto žiadosť doručená súdu a k tejto skutočnosti došlo ešte
14.1.2016. Nedostatok v organizácii práce na okresnom súde nemôže byť na úkor účastníka konania,
preto žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čím je založený dôvod na
zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

4. Žalobca namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný pochybil, ak nepodal prihlášku do reštrukturalizačného konania. Napriek
začatiu reštrukturalizácie podal návrh na vykonanie exekúcie, aj keď exekučné konanie už nebolo
možné v tom čase začať. Ak žalovaný nekonal tak, ako žiadala a umožňovala právna úprava, zapríčinil
stratu lehoty na podanie prihlášky do reštrukturalizácie, a tak naplnil prvý predpoklad zodpovednosti

za škodu. Na prihlášku do reštrukturalizačného konania doručenú po lehote sa neprihliada, pričom
v prípade potvrdenia plánu súdom zaniká právo veriteľa vymáhať oneskorene uplatnenú pohľadávku
voči dlžníkovi, resp. to isté platí aj ohľadne neprihlásenia pohľadávky, čo je zrejmé z ust. § 155
ods. 2 ZKR. Vo veci žalobcovho dlžníka bol reštrukturalizačný plán potvrdený uznesením Okresného
súdu Prešov 1R/1/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 171/2012 dňa 5.9.2012. Uvedeným

dňom pohľadávka žalobcu nezvratným spôsobom zanikla a je bez právneho významu skúmať
možné uspokojenie tejto pohľadávky v rámci reštrukturalizácie dlžníka, eventuálne v rámci následne
vyhláseného konkurzu. Žalovaný svojím vadným postupom pri poskytovaní právnej služby pre žalobcu
zapríčinil zánik žalobcovej pohľadávky, ktorej uplatnenie je v budúcnosti vylúčené. Žalovaný zmarilokrem iného i možnosť žalobcu zobchodovať jeho pohľadávku, ktorú by postupník mohol použiť na
prípadný zápočet voči dlžníkovi žalobcu a v takom prípade je zisťovanie potencionálneho výťažku
v reštrukturalizácii, či v konkurze takisto bezvýznamné. Záver súdu prvej inštancie o tom, že škoda

nevznikla je predčasný aj v situácii, keď zatiaľ konkurzné konanie žalobcovho dlžníka neskončilo a nie
je možné ani uzavrieť, aké bude konečné uspokojenie nezabezpečených veriteľov, medzi ktorých by v
prípade podania prihlášky žalobca patril, ak by jeho prihlášku predmetnej pohľadávky správca nepoprel
práve z dôvodu jej zániku s poukazom na ust. § 155 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie neposúdil dôsledne
otázku vzniku škody a posudzovanie príčinnej súvislosti v konkrétnostiach na danú vec tak považoval

za zbytočné. Za takéhoto stavu je daný aj dôvod na zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p.. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietka o realizácii pojednávania bez
prítomnosti žalobcu je nedôvodná. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal a jeho žiadosť o ospravedlnenie
nebola podložená skutočnosťami upravenými v ust. § 119 O.s.p.. Postupom súdu prvej inštancie

tak nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru žalovaného nie sú dané
ani podmienky pre posúdenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Súd
prvej inštancie správne totiž posúdil otázku vzniku škody tak, že škoda nevznikla, resp. jej vznik
nebol preukázaný. Právny názor žalobcu súvisiaci s neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizácie je
nesprávny. Neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie má iba ten následok, že sa na ňu neprihliada

v reštrukturalizačnom konaní. Žalobcovi však nič nebránilo, aby svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu,
pričom konkurz ešte nie je ani v súčasnosti ukončený. Žalovaný v žiadnom prípade žalobcovi škodu
nespôsobil. Žalobca ani nevyčkal na to, ako reštrukturalizácia dopadne a ešte pred jej skončením podal
žalobu, teda predčasne. Odvolanie žalobcu je tak nedôvodné a žalovaný navrhuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

v odvolacom konaní.

6. Intervenient vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne, plne sa s ním stotožňuje, aj s jeho odôvodnením a navrhuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Odkazuje aj na svoje písomné vyjadrenie realizované v

prvostupňovom konaní zo dňa 13.1.2016. Uplatňuje si nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- ďalej aj CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Vychádzal
aj zo skutočností daných tým, že podané odvolanie bolo uplatnené účastníkom konania ešte za

účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - O.s.p.. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z uvedených intertemporálnych ustanovení
prijatých v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP treba mať na zreteli i situáciu vyplývajúcu z

účinkov realizovaného opravného prostriedku. Ak opravný prostriedok bol realizovaný počas účinnosti
predchádzajúcej procesnej normy, treba posudzovať aj skutočnosti, ktoré súviseli s realizáciou tohto
opravného prostriedku a v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. posudzovať aj realizované odvolacie
dôvody,čiužtýkajúcesavytýkanýchprocesnýchvádvkonaní,činesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

8. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie to, že svojím postupom pri prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní dňa 15.1.2016 odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd je toho názoru,
že táto námietka žalobcu sama o sebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Žalobca zastúpený právnym zástupcom síce požiadal súd o odročenie pojednávania, nariadeného
na deň 15.1.2016, ale uvedená žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti upravené

vo vtedajšom ustanovení § 119 ods. 2, 4 O.s.p.. Ku žiadosti o odročenie pojednávania nebol
pripojený žiaden doklad odôvodňujúci tvrdenú prekážku zúčastniť sa pojednávania. Takýto doklad nebol
predložený ani odvolaciemu súdu na jeho výzvu. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že tento
odvolací dôvod nebol daný a nezakladal sám o sebe dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9. Ďalším uplatneným odvolacím dôvodom bolo vytýkané nesprávne právne posúdenie veci. Právne
posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posudzuje vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.10. V konaní nie je medzi účastníkmi sporným to, že na základe Zmluvy o poskytovaní právnej služby a
na základe súčasne žalobcom potvrdeného plnomocenstva pre žalovaného advokáta bolo povinnosťou

i oprávnením žalovaného advokáta realizovať všetky právne úkony, ktoré smerovali k uplatneniu už
súdom právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu proti spoločnosti VIPEX, s.r.o.. Žalovaný, aj podľa
doterajších výsledkov dokazovania, napriek tomu, že bol žalobcom poverený na realizáciu takýchto
právnych úkonov, neprihlásil žalobcovu pohľadávku do reštrukturalizačného konania.

11. Podľa § 155 ods. 1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom
úvere sú účinné voči každému.

12. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto

pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

13. Z citovaných ustanovení § 155 ods. 1, 2 ZKR vyplýva, že zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku zanikajú práva veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky,

vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Ide o významný účinok spojený so zverejnením uznesenia
o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Ako z uvedeného vyplýva, riadne a včas neprihlásené
pohľadávky v dôsledku zverejneného predmetného uznesenia nezanikajú, len sa stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné, menia sa voči nemu na naturálne obligácie, ktoré ďalej existujú, len ich nie je možné
uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou. Uvedený zánik vymáhateľnosti tak platí pre bežné pohľadávky,

ktoré mali byť uplatnené prihláškou, ako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené
prihláškou. Riadne a včas neprihlásenou pohľadávkou, na ktorú sa vzťahuje aplikácia ust. § 155 ods.
2 ZKR je taká pohľadávka, ktorá nebola vôbec prihlásená, resp. ktorá bola uplatnená prihláškou, na
ktorú sa v reštrukturalizácii neprihliada. V predmetnej veci je nepochybným to, že pohľadávka žalobcu
do reštrukturalizácie proti spoločnosti VIPEX, s.r.o. nebola prihlásená. Má to za následok to, že došlo ku

zánikuvymáhateľnostitejtopohľadávky,atedaajkzánikumožnostijejúčinnéhoprihláseniadonásledne
vyhláseného konkurzného konania. Pohľadávka je tak aj takýmto spôsobom nevymáhateľná.

14. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na základe skutkových tvrdení, že mu vznikla škoda v
dôsledku konania žalovaného, ktorý ho zastupoval pri vymáhaní pohľadávky a riadne nesplnil svoje

povinnosti vyplývajúce zo Zákona o advokácii, keď riadne a včas neuplatnil právo v reštrukturalizačnom
konaní, ale realizoval chybne úkon na exekučné vymáhanie, aj keď v situácii, ktorá nastala po
začatí reštrukturalizácie už takýto úkon nebolo možné realizovať. Otázka vzniku škody ako jedného z
predpokladov všeobecnej i objektívnej zodpovednosti za škodu, vrátane zodpovednosti advokáta podľa
ustanovení, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, je síce otázkou skutkovou,

avšakposúdenie,ktoréskutkovéokolnostisúzhľadiskanaplneniahypotézyprávnejnormyrozhodujúce,
je posúdením právnym. Vznik škody, v danom prípade zdá sa ušlého zisku, predstavovaného stratou
majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede
udalostí, nebyť tvrdeného pochybenia žalovaného pri výkone advokácie je možné preukázať tak, ako
je už uvedené vyššie. Vznik škody na strane veriteľa v predmetnom prípade predpokladá, že jeho

právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas realizované právo na prihlásenie
pohľadávky do reštrukturalizácie a aktuálne pri účinkoch ust. § 155 ods. 2 ZKR už nemožno túto
pohľadávkuvymáhaťanivkonkurznomkonaní.Otázkudôvodnostiaexistencieprávažalobcunaplnenie
proti dlžníkovi, i otázku nevymáhateľnosti možno riešiť samostatne aj v tomto konaní o náhradu škody
ako otázku predbežnú, a to aj bez vyčkania prípadného reagovania správcu konkurznej podstaty na

prípadne uplatnenú prihlášku. Na poškodenom ako veriteľovi je, aby preukázal také skutkové okolnosti,
z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že dlžník nesplnil pohľadávku, že mu ju dobrovoľne nesplní ani
v rámci konkurzného konania práve z dôvodu jej zániku vymáhateľnosti cez aplikáciu ust. § 155 ods. 2
ZKR. Aj podľa záveru súdu prvej inštancie žalovaný pochybil, keď podľa zmluvy uzavretej so žalobcom
privodil stav nevymáhateľnosti pohľadávky. Neprihlásil totiž pohľadávku do reštrukturalizačného konania

s dôsledkami danými vyššie uvedenými, plynúcimi z aplikácie § 155 ods. 2 ZKR. Strata majetkového
práva, ktorú mohol žalobca pri obvyklom slede udalostí očakávať, predstavujúca vyššie uvedený ušlý
zisk, je preto za daného stavu danou a nemožno bez ďalšieho konštatovať, že nedošlo ku vzniku škody.
Ak súd prvej inštancie práve z dôvodu nepreukázaného vzniku škody zamietol žalobu, podľa názoruodvolacieho súdu sa v otázke právneho posúdenia vzniku škody pomýlil, a preto neriešil ani otázku
výšky ujmy vzniknutej žalobcovi.

15. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je založené na nesprávnom právnom posúdení
otázky vzniku škody. Toto má z hľadiska právneho posúdenia zásadný význam, a preto odvolací súd
je toho názoru, že je daný dôvod založený na aplikáciu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ods. 2 O.s.p.
pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Aktuálne tento
dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva aj z ustanovení § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

16. Pre ďalší postup v konaní je potrebné zdôrazniť to, že žalobca ako poškodený nemôže úspešne
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi ani v prebiehajúcom konkurznom konaní na
majetok dlžníka vedeného podľa ZKR. Ak pohľadávka žalobcu nebola prihlásená v reštrukturalizačnom
konaní, niet dôvodu očakávať na záver o nevymožiteľnosti pohľadávky v nadväznosti na rozvrhové
uznesenie, ktoré bude prijaté v konkurznom konaní. Rozvrhové uznesenie nie je za daného stavu

samo o sebe skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik, alebo výšku škody spôsobenej veriteľovi porušením
povinnosti advokáta podať návrh, resp. prihlášku do reštrukturalizačného konania. Charakter ušlého
zisku má totižto i majetková ujma predstavovaná stratou majetkového výnosu, ktorý poškodený ako
veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť nesprávneho postupu
advokáta pri poskytovaní právnej služby. V osobe veriteľa nepochybne ušiel majetkový výnos v hodnote

uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že táto pohľadávka nebola zaplatená, nezväčšil sa jeho majetkový
stav, hoci bolo možné dôvodne očakávať, že sa tak napríklad na základe súdneho rozhodnutia,
reštrukturalizačného plánu, či iného právneho úkonu tak stane. Okolnosť, že žalobca pre nečinnosť
advokáta nedosiahol požadovaného výsledku je nepriaznivým dôsledkom súvisiacim s nesprávnym
postupom pri poskytovaní právnej služby. Za takéhoto stavu zostala nezodpovedá otázka len výška

tohto ušlého zisku, ktorý súvisí s právoplatne priznaným nárokom proti dlžníkovi a v tejto súvislosti je
úlohou ďalšieho postupu v súdnom konaní ustálenie výšky tohto ušlého zisku. Dôkazná povinnosť na
preukázanie výšky tohto ušlého zisku je na poškodenom - žalobcovi. Súd prvej inštancie vychádzajúc z
nesprávneho právneho posúdenia založeného na tom, že nedošlo ku vzniku škody, túto otázku neriešil.
Túto bude musieť riešiť v nasledujúcom konaní po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

19.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).