Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200238
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014200238.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z.. B. T., N. X., XXX XX Bratislava, v
zastúpení: Univ. prof. et doc. JUDr. Robert Vlček, PhD., MPH, advokát, Brnianska 19, 811 04 Bratislava,
proti žalovanému v 1 rade: Obec Miloslavov, 900 42 Miloslavov, žalovanému v 2 rade: Okresný úrad
Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: 1/ D. K.,
R. XX, XXX XX C. 5, 2/ A. E., XXX XX Z. XXX, 3/ N. D., XXX XX Z. XXX, 4/ Z. U., XXX XX M. F. XX, 5/

A. R., E. 6, 821 XX C. 2, 6/ C. R., Z. XX, XXX XX C. XX, 7/ P.. T. E., D. Z. XX, XXX XX C.., 8/ D. E., D.
Z. XX, XXX XX C. X., 9/ S. C., U. XX, XXX XX C. XXX, 10/ E. C., U. XX, XXX XX C. XXX, 11/ A. S., K.
O. XXXX/XXX, XXX XX C. X., 12/ R. N., C. XX, XXX XX C. XXX, 13/ Z. N., C. XX, XXX XX C. XXX, 14/
V.., XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. SÚ-1153/2012-2013/FL zo dňa
26.8.2013 a uloženie povinnosti konať žalovanému 2/, konajúc o odvolaní žalobkyne zo dňa 27.10.2015
a 19.11.2015 a o odvolaní pribratého účastníka v14. rade zo dňa 19.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie účastníka v 14. rade odvolanie proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/30/2014 -114 zo dňa 10.septembra 2015 odmieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.
k. 1S/30/2014 - 114 zo dňa 10.septembra 2015, v časti ktorou bol zamietnutý návrh voči žalovanému v

druhom rade odmieta a vo zvyšnej časti uznesenie potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Uznesením č. k. 1S/30/2014 - 114 zo dňa 10. septembra 2015 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský
súd" ) zastavil konanie proti žalovanému v 1/ rade o návrhu na preskúmanie jeho rozhodnutia zo dňa,

26.8.2013 postupom v zmysle § 250d ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP) z dôvodu, že predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nespĺňa kritériá ust.
§ 247 ods. 2 OSP a preto žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho
prieskumu. Návrh proti žalovanému 2/ kvalifikovaný podľa obsahu ako návrh na konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy v zmysle § 250t OSP zamietol, nakoľko žalovaný 2/ na základe podaného
odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného 1/ preukázateľne konal, aj keď nie spôsobom, ktorý

žalobkyňa považuje za zákonný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) tak, že
žiadnemu z účastníkov (vrátane účastníkov pribratých do konania súdom postupom v zmysle § 250 ods.
1 veta druhá OSP) nepriznal právo na ich náhradu.

II.
Napadnutým uznesením krajský súd rozhodoval o žalobe zo dňa 18.2.2014, ktorou sa žalobkyňa

domáhala zrušenia rozhodnutia č. SÚ-1153/2012-2013/FL zo dňa 26.8.2013, o umiestnení
stavby ,,Technická infraštruktúra, lokalita RZ 19/III.etapa", vydaného Obcou Z. ako stavebným úradomI. stupňa, alebo alternatívne, aby žalovaný v druhom rade vydal rozhodnutie o odvolaní žalobcu vo veci
umiestnenia stavby ,,R. infraštruktúra, lokalita Q. XX/P.. etapa".

Žalobné dôvody poukazovali na to, že prvostupňové rozhodnutie č. SÚ-1153/2012-2013/FL zo dňa
26.8.2013 žalobkyňa prevzala prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 20.9.2013 (z dôvodu nezastihnutia
jej bola zásielka uložená na pošte 3.9.2013), proti rozhodnutiu sa odvolala dňa 4.10.2013. Žalobkyňa
namietala pochybenie, ak jej žalovaný 1/ nedoručil rozhodnutie na kontaktnú adresu C. XX, XXX XX C.
aj napriek tomu, že o tejto skutočnosti bol žalobkyňou viac krát upovedomený, nakoľko sa žalobkyňa

na trvalej adrese N. X, XXX XX C. nezdržiava, čo má za následok, že sa nemohla dozvedieť o
oznámení o uložení zásielky na pošte zo dňa 3.9.2013. Po vecnej stránke Rozhodnutiu žalovaného 1/
vytýkala, že pri jeho vydávaní došlo k porušeniu ust. § 36 ods. 5 stavebného zákona, ako aj ust. § 123
Občianskeho zákonníka, nakoľko správny orgán neskúmal, či investori majú zabezpečený prístup na
ich riešené územie, v dôsledku čoho bolo porušené ust. § 36 a § 137 stavebného zákona. Žalovaný
1/ sa vo svojom rozhodnutí nesprávne odvolával na § 38 stavebného zákona, keď konštatoval, že

súhlas vlastníkov sa nevyžaduje, nakoľko sa nejedná o stavby, ktoré sú podľa platného územného
plánu obce Z. verejnoprospešnými stavbami, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko podľa § 108 ods.
2 písm. a) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme na verejnoprospešné stavby
podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán obce Z. z roku 2009 vôbec nerieši
stavby v lokalite RZ XX/III. etapa ani v textovej ani v grafickej časti ako verejnoprospešné stavby, pokiaľ

nie sú tieto stavby taxatívne uvedené ako verejnoprospešné stavby v Územnom pláne obce Z., nie je
možné na neaplikovať ust. § 38 stavebného zákona. Žalovaný 1/ zároveň nedodržal, resp. ignoroval
metodické usmernenie zo dňa 09.09.2013 č. 23279/2013/C212-SCDPK/55930, čím porušil ust. § 37
ods. 4 stavebného zákona, keďže vydal územné rozhodnutie aj napriek tomu, že toto je v rozpore so
záväznou časťou Územného plánu obce Z..

Alternatívne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného v druhom rade vo veci vydať rozhodnutie podľa ust.
§ 59 správneho poriadku. Namietala, že napadnuté rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť,
ako jej bolo oznámené neformálnym listom žalovaného 2/ č. OU-BA-OVBP2/2013/00985/MRV zo
dňa 1.12.2013, „Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania" , nakoľko sa za žiadnych okolností

nemohla použiť fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku, keďže neboli splnené
zákonom stanovené podmienky.

Krajský súd mal k dispozícii vyjadrenie žalovaného 2/, ktorý v súvislosti so sporným doručovaním
poukázal na to, že všetky písomnosti v danej veci boli stavebným úradom žalobkyni doručované

na adresu A. X., C., pričom si na tejto adrese žalobkyňa poštové zásielky aj preberala. Dôkazom
je aj prevzatie zásielky dňa 16.04.2013 o začatí územného konania, ako aj doručovanie územného
rozhodnutia zo dňa 26.08.2013 prevzaté žalobkyňou. Žalovaný v druhom rade preto nemal za potreby
skúmať, prečo si žalobkyňa nechávala doručovať písomnosti v danej veci na kontaktnú adresu
A. X., najmä preto, lebo aj jej odvolanie zo dňa 07.10.2013, ako aj doplnenie odvolania zo dňa

04.11.2013 uvádza jej odosielateľskú adresu A. X, C.. Zdôraznil, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo
dňa 19.11.2013, kde reagovala na konštatovanie stavebného úradu, že jej odvolanie bolo doručené
stavebnému úradu po zákonom stanovenej lehote, nespochybňovala doručenie územného rozhodnutia
na jej kontaktnú adresu A. X, len tvrdila, že keďže územné rozhodnutie si prevzala dňa 20.09.2013, jej
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Ani žalobkyňa, ani jej splnomocnený zástupca v konaní na

Okresom úrade Bratislava neoznámili nové skutočnosti, ktoré teraz uvádzajú v žalobe, za ktoré je nutné
považovať zmenu kontaktnej adresy. Zároveň namietol, že v zmysle ust. § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. V danom prípade nejde o druhostupňové rozhodnutie žalovaného, žalovaný vo veci

nerozhodoval, vydal len "Oznámenie", ktorým oznámil žalobkyni, že jej odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu nebolo podané riadne a včas.
Pribratí účastníci správneho konania sa k podanej žalobe nevyjadrili.

III.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalobkyňa podala na súd
žalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa proti ktorému však bolo
prípustné odvolanie, pričom žalobkyňa možnosť podať tento opravný prostriedok aj využila, nie však
procesne správne, keďže svoje odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 4.10.2013, pričom lehotana odvolanie žalobkyni uplynula dňa 23.9.2013. Márnym uplynutím odvolacej lehoty sa napadnuté
rozhodnutie stalo právoplatným, pričom oneskorene podané odvolanie už následne nemalo účinky
včas podaného odvolania. Správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého

stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré
sa preň pripúšťajú. Z dôvodu, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmania súdom, teda proti rozhodnutiu Obce Z. č. SÚ-1153/2012-2013/FL zo dňa 26.8.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, preto podľa § 250d ods. 3
OSP konanie voči žalovanému v prvom rade zastavil.

Čo sa týka alternatívneho petitu žalobkyne voči žalovanému v druhom rade - Okresný úrad Bratislava,
Odbor výstavby a bytovej politiky, pri ktorom žalobkyňa žiada, aby mu bola uložená povinnosť vo veci
vydať rozhodnutie, tento návrh žalobkyne s poukazom na ust. § 41 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 246c
OSP vyhodnotil ako návrh žalobkyne na začatie konania proti nečinnosť druhostupňového správneho
orgánu podľa ust. § 250t a nasl. OSP Dospel k záveru, že návrh voči žalovanému v druhom rade je

potrebné v zmysle § 250t ods. 4 OSP zamietnuť, nakoľko z administratívneho spisu nesporne vyplýva,
že žalovaný v druhom rade reagoval na podanie žalobkyne písomným podaním zo dňa 11.12.2013,
tzv. "Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania", v ktorom konštatoval, že odvolanie žalobkyne
v zastúpení jej právneho zástupcu bolo dané na poštovú prepravu dňa 04.10.2013, t. j. po uplynutí
zákonnej pätnásť dňovej lehoty, ktorá márne uplynula dňom 23.09.2013, preto ho posúdil výlučne ako

odvolanie oneskorené, ktorého vybavenie upravuje ust. § 60 správneho poriadku.

IV.
Proti tomuto uzneseniu, prevzatému právnym zástupcom žalobkyne dňa 4.11.2015 podala odvolanie
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.10.2015 (pred doručením písomného

vyhotovenia rozhodnutia) aj dňa 19.11.2015 (v zákonom stanovenej lehote). V odvolaniach namietala
vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu s poukazom na nesprávne vyhodnotenie zistených
skutočností týkajúcich sa vedenia predmetného správneho konania v súvislosti s nedoručovaním
napadnutého rozhodnutia žalobkyni na kontaktnú adresu C. XX, C.. Zároveň namietala pochybenie, ak
napadnuté rozhodnutie krajského súdu nebolo doručované právnemu zástupcovi na adresu advokátskej

kancelárie C. XX C.. Zhodne s obsahom žalobných dôvodov namietala pochybenie pri správoplatnení
prvostupňového rozhodnutia v dôsledku tzv. fikcie doručenia, nezohľadnenie tejto skutočnosti pri
rozhodovaní krajského súdu, nesprávne vyhodnotenie alternatívneho petitu krajským súdom, nakoľko je
z neho zrejmé, že žalobkyňa nenamietala nečinnosť ale spochybňovala zákonnosť postupu žalovaného
2/, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a nesprávnemu poučeniu. Zároveň

zopakovala žalobné dôvody vo vzťahu k vecným pochybeniam prvostupňového orgánu týkajúcim sa
porušení § 36, § 37 § 38 a § 137 stavebného zákona, § 123 Občianskeho zákonníka a už namietaného
Metodického usmernenia. Rovnako namietala nesprávnosť poučenia uvedeného v rozhodnutí krajského
súdu vo vzťahu k ust. § 250t ods. 7 OSP.

Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie aj N., trvale bytom A. X, XXX XX C., v postavení
účastníka konania pribratého postupom v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá OSP. Rozhodnutie mu na
uvedenú adresu trvalého bydliska bolo doručené dňa 13.10.2015, odvolanie podal dňa 19.11.2015.
V rámci dôvodov odvolania zhodne s odvolaním podaným v mene žalobkyne namietal nedoručenie
súdneho rozhodnutia na adresu advokátskej kancelárie, porušenie § 36 a § 137 stavebného zákona a

vytkol krajskému súdu nerešpektovanie pravidiel logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do
logických zásad a absenciu hodnotenia dôkazov z hľadiska logického myslenia, dôsledkom čoho bolo
odňatie práva na spravodlivé súdne konanie jeho klientke, zároveň poukázal na potrebu vyvarovať sa
jednostrannosti v rozhodovaní súdu.

V.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté
uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení
s § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím

či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a

postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

VI.
V prejednávanej veci prvostupňovým rozhodnutím č. SÚ-1153/2012-2013/FL zo dňa 26.8.2013 Obec Z.
ako stavebný úrad rozhodla o umiestnení stavby ,,TG., lokalita RZ XX/III. etapa" na pozemkoch parc. č.

XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, k. ú. Z., reg. ,,C" KN, pre navrhovateľov: D. K., R. XX, XXX XX C.,
A. E., XXX XX Z. XXX, N. D., XXX XX Z. XXX a Z. U., XXX XX M. XX. Proti tomuto rozhodnutiu bolo
prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Zásielka s predmetným rozhodnutím
pre žalobkyňu bola, podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise, uložená po neúspešnom prvom i
druhom pokuse o doručenie poštovým doručovateľom na pošte dňa 3.9.2013. Žalobkyňa si zásielku

prevzala dňa 20.9.2013. Podaním podaným na pošte dňa 4.10.2013 sa žalobkyňa proti prvostupňovému
rozhodnutiu zo dňa 26.8.2013 odvolala. Z oznámenia o vybavení oneskoreného odvolania zo dňa
11.12.2013 vydaného Okresným úradom Bratislava ako odvolacím orgánom vyplýva, že aplikujúc §
24 ods. 2 správneho poriadku za deň doručenia zásielky považoval tretí deň od uloženia zásielky, v
danom prípade 6.9.2013, a to aj v prípade, keď sa adresát o uložení nedozvedel. Lehota na podanie

odvolania teda uplynula dňa 23.9.2013 a rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa
24.9.2013.Odvolaniežalobkynepodanénapoštu4.10.2013ajehodoplneniedňa30.10.2013považoval
druhostupňový správny orgán za oneskorené a nakoľko bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, nevysporiadaval sa vecne s odvolacími dôvodmi iba skonštatoval, že námietky uvedené v
odvolaní nie súd dôvodom na povolenie obnovy konania ani na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimo

odvolacieho konania a tým zásahu do právoplatne založených právnych vzťahov, na ktoré musí úrad
prihliadať, preto rozhodnutie ponechal v platnosti.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený.

Podľa § 247 ods. 2 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy (druhá hlava piatej časti), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 OSP, predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch
1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa§250bods.1OSP,žalobasamusípodaťdodvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiasprávneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala

neoprávnenáosoba,aksmerujeprotirozhodnutiu,ktorénemôžebyťpredmetompreskúmavaniasúdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy

nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni.

Podľa § 60 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené

odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania.

VII.
Najvyššiemu súdu boli predložené na odvolacie konanie dve odvolania proti rovnakému uzneseniu

krajského súdu podané žalobkyňou zastúpenou právnym zástupcom a jedno odvolanie podané
účastníkom v 14. rade, ktorý ako advokát v konaní zároveň zastupoval žalobkyňu.

Pokiaľ ide o odolanie podané účastníkom v 14. rade, vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie krajského
súduobsahujúcesprávnepoučenieomožnostipodaťodvolaniemunanímuvedenúdoručovaciuadresu

bolo doručené dňa 13.10.2015, zákonná 15 dňová lehota začala plynúť 14.10.2015 a odvolanie bolo
podané až dňa 19.11.2015, najvyšší súd považoval za preukázaný dôvod na jeho odmietnutie postupom
v zmysle §246c ods. 1 veta prvá OSP v spojením s ust. § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako oneskorene
podané.

Pokiaľ sa týka odvolaní podaných právnym zástupcom v mene žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru,
že v nich nie je uvedená žiadna argumentácia, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť správnosť
postupov a záverov, na ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie vo veci.

V prvom rade treba zdôrazniť, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia a

postupu orgánov verejnej správy, obecného úradu Z. ako prvostupňového stavebného úradu v konaní
v ktorom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „R. infraštruktúra, lokalita RZ XX/III. etapa",
nakoľko nesúhlasila s postupom odvolacieho orgánu, ako reakcie na ňou podané odvolanie, výsledkom
ktorého bol neformálny list, č. OU-BA-X zo dňa 1.12.2013, „Oznámenie o vybavení oneskoreného
odvolania „ obsahujúci oznámenie, že vzhľadom na podanie odvolanie po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty, (po nadobudnutí právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia), bolo oneskorene
podané odvolanie posudzované výlučne v zmysle § 60 správneho poriadku, pričom odvolací orgán
dospel k záveru, že námietky uvedené v odvolaní nie sú dôvodom na povolenie obnovy konania, ani na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Žalobný petit bol formulovaný dostatočne zrozumiteľne a jednoznačne nasledovným spôsobom: Krajský
súd v Bratislave týmto rozhodnutie o umiestnení stavby: „R. infraštruktúra, lokalita Q. XX/III. etapa", č. r.:
Č.j.SÚ-1153/2012-2013/FL vydané Obecným úradom Obce Z. dňa 26.8.2013 zrušuje v celom rozsahu
alebo alternatívne týmto zaväzuje Okresný úrad Bratislava, oddelenie výstavby a bytovej politiky vydaťrozhodnutie vo veci „TG., lokalitB. etapa" OU-BA-OVBP2-2013/00985/MVR v zmysle ustanovenia § 59
správneho poriadku.

Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je súd povinný rešpektovať striktnú
procesnú úpravu konania o súdnom prieskume, s dôrazom na viazanosť rozsahom žalobných dôvodov
uvedených vo včas podanej žalobe ako aj viazanosť žalobným petitom. Táto prísnosť zákona je
vyvážená požiadavkou povinného právneho zastúpenia účastníka, ktorý sa domáha ochrany svojich
práv, ktorých ohrozenie alebo poškodenie v konaní pred správnymi orgánmi tvrdí.

Krajský súd preto postupoval správne, keď pred meritórnym prejednaním veci v prvom rade skúmal
základné procesné podmienky vedenia konania (§ 246c) ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. 103 OSP).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania a zrušenia prvostupňového orgánu
(pričom je nepochybné, že vo veci bolo podané odvolanie, ktorým sa zaoberal odvolací orgán) takýto

postup je evidentne v rozpore s požiadavkou na označenie žalovaného v zmysle ust. § 250 ods. 4 OSP.
Domáhanie sa prieskumu a zrušenia takéhoto prvostupňového rozhodnutia postupom v zmysle druhej
hlavy piatej časti OSP nemá oporu ani v právnej úprave a je v rozpore s dlhodobo ustálenou judikatúrou,
v zmysle ktorej sa postupom v zmysle § 247 a nasl. preskúmava aj neformálny list, pokiaľ jeho obsahom
bolo oznámenie skutočností vo vzťahu k posúdeniu včasnosti odvolania, nakoľko tento záver môže

mať zásadný vplyv na rozsah práv účastníkov správneho konania. Pri posudzovaní otázky, či takýto
list predstavuje „rozhodnutie" na účely súdneho prieskumu treba zohľadniť skutočnosť, že ani OSP
ale ani zákon o správnom konaní neobsahuje legálnu definíciu rozhodnutia. Správny poriadok uvádza
iba základné vlastnosti, ktoré musí správne rozhodnutie obsahovať. Z hľadiska jeho právnej povahy
ide o individuálny správny akt, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do

právnej situácie konkrétnych fyzických osôb alebo právnických osôb.

Štandardne súdy v rámci konania podľa druhej hlavy piatej časti preskúmavajú aj takéto neformálne
listy aj z hľadiska ich opodstatnenosti a správnosti záverov o spornej včasnosti podania odvolania
(napr. rozhodnutie NS SR 4Sžo/11/2016) zo dňa 7.3.2017, naviac problematika povahy neformálneho

oznámenia správneho orgánu bola riešená aj judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. nález III. ÚS
91/2016 zo dňa 17.5.2016).

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo podané odvolanie o ktorom konal odvolací orgán, a podanie
samotnej žaloby (z čoho vyplýva nespochybňovaná vedomosť o obsahu rozhodnutia odvolacieho

orgánu), nebol dôvodný ani všeobecne zmieňovaný poukaz na žiadosť o ochranu postupom v
zmysle § 250b OSP, žalobkyňa nebola opomenutou účastníčkou a nemala dôvod žiadať o doručenie
prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia.

Z tohto hľadiska je zrejmé, že krajský súd o návrhu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia rozhodol

správne, keď aplikoval ust. § 250d ods. 3 OSP, a konanie o návrhu na preskúmanie prvostupňového
rozhodnutia zastavil, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ktoré samotné, ako nespĺňajúceho kritériá § 247
ods. 2 OSP, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

Čo sa týka alternatívneho návrhu na konanie proti žalovanému 2/, ktorý je druhostupňovým odvolacím

orgánom, t. j. správnym orgánom rozhodujúcim v poslednom stupni, tu treba znovu zdôrazniť viazanosť
súdu rozsahom žalobných dôvodov a žalobným petitom ako aj skutočnosť, že žalobkyňa sa nedomáhala
(na základe vecných námietok) zrušenia jeho rozhodnutia o odvolaní, vydaného formou „Oznámenia
o vybavení oneskoreného odvolania". Z obsahu ust. § 247 ods. 2 a 3 OSP, vymedzujúcich spôsobilý
predmet súdneho prieskumu (rozhodnutie ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní opravných

prostriedkov) logicky vyplýva, že v jednom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vrchnostenské
rozhodnutie (o povolení umiestnenia stavby) neprichádza do úvahy alternatívny petit, pretože žalobca
sa mal a mohol domáhať len zrušenia druhostupňového rozhodnutia. Samozrejme zákon nevylučuje aj
domáhanie sa a dosiahnutie zrušenia rozhodnutia prvého stupňa (§250j ods. 2 a ods. 3 OSP), to je však
fakultatívna možnosť, podmienená domáhaním sa prieskumu druhostupňového rozhodnutia.

Za danej situácie preto krajský návrh podaný právnym zástupcom, ktorým sa domáhal, aby súd
alternatívne uložil žalovanému 2/ v pozícii odvolacieho orgánu „vydať rozhodnutia vo veci „R.a,
lokalita Q.I. etapa" OU-BA-OVBP2-2013/00985//MRV v zmysle ustanovenia § 59 správneho poriadku",posudzoval v súlade s právnou úpravou dostupných inštitútov súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov
verejnej správy ako návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t OSP a
návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na jednoznačnosť formulácie druhej časti žalobného petitu najvyšší súd nepovažoval za
dôvodnú námietku, že žalobkyňa sa nedomáhala svojou žalobou proti žalovanému 2/ vedenia konania
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale žiadala, aby súd riadne preskúmal postup druhostupňového
orgánu verejnej správy ktorý nesprávne ustálil právny záver o podaní odvolania po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia a z toho dôvodu sa nezaoberal vecnými námietkami spochybňujúcim
správnosť záverov prvostupňového orgánu o splnení podmienok na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby.

Najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že uvedeným postupom krajského súdu
došlo k odňatiu práva žalobkyni na prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok ústavne konformným

spôsobom, úpravou súdneho prieskumu rozhodnutí v správnom súdnictve, garantuje účastníkovi
správneho konania možnosť domáhať sa po splnení zákonných podmienok ochrany svojich práv
zákonom predpísaným spôsobom. Súčasťou tejto úpravy je už zmieňovaný princíp formálnej prísnosti
súdneho konania so všetkými dôsledkami nevyužitia zákonom predvídaných postupov a prostriedkov.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s platnom právnou úpravou a ustálenou
judikatúrou súdneho prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a na základe zákonne
aj ústavne konformného postupu prijal rozhodnutie vo vzťahu k obom požiadavkám obsiahnutým v
žalobnom petite, tak že konanie o návrhu proti žalovanému 1/ zastavil a konanie o návrhu proti
žalovanému 2/ spĺňajúcemu kritériá návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako

nedôvodný zamietol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

VIII.
Ododlišnejprocesnejúpravykaždomzdvochdruhovnávrhovsaodvíjalaajmožnosťpodaniaopravných
prostriedkov a následný procesný postup najvyššieho súdu pri rozhodnutí o odvolaní žalobkyne.

Protirozhodnutiuozamietnutínávrhunakonanieprotinečinnostiorgánuverejnejsprávyniejezozákona
(§ 250t ods. 4 OSP) prípustné odvolanie, o čom bola účastníčka správne poučená krajským súdom.
Vzhľadom na podanie odvolania aj voči tejto časti uznesenia, postupoval najvyšší súd v zmysle ust. §
246c ods. 1 veta druhá OSP v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP tak, že odvolanie odmietol.

Proti zvyšným rozhodnutiam, o zastavení konania v časti žaloby proti žalovanému 1/ a o súvisiacich
trovách konania je odvolanie prípustné. Pokiaľ sa týka zastavenia konania proti žalovanému 1/, ktoré
najvyšší súd vyhodnotil ako vecne správne, bol preukázaný zákonný dôvod na jeho potvrdenie(§ 219
ods. 1 OSP), rovnako ako v prípade rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov konania o ktorých

bolo rozhodnuté postupom v zmysle ust. § 246c ods. 1 veta druhá OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm. c. OSP.

Len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že nepovažoval za relevantné poukazy právneho zástupcu
žalobkyne v odvolaní podanom v jej mene, na tvrdené porušenie jeho práv v postavení pribratého

účastníka konania v 14 rade, nakoľko v odvolacom konaní vedenom v rozsahu odvolacích dôvodov
týkajúcich sa žalobkyne nebol dôvod riešiť ochranu práv iných osôb. Pokiaľ právny zástupca podávajúci
odvolanie v mene žalobkyne argumentoval, že došlo k závažnému pochybeniu zo strany krajského súdu
tým, že uznesenie krajského súdu mu nebolo doručené na adresu advokátskej kancelárie, najvyšší súd
to nepovažuje za preukázané. Súčasťou súdneho spisu je doručenka, pripojená k prvopisu uznesenia

krajského súdu, potvrdzujúca prevzatie zásielky obsahujúcej uznesenie krajského súd adresované
„Univ. prof. et doc. JUDr. Robert Vlček, PhD., MPH, Brnianska 19, 811 04 Bratislava" čo je sídlo
advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobkyne a zároveň zásielka obsahujúca to isté rozhodnutie
na adresu „A., A.,.", čo je kontaktná adresa právneho zástupcu žalobkyne, ktorý v konaní zároveň
vystupuje ako pribratý účastník v 14 rade. Aj keď v adrese zásielky doručovanej na adresu Brnianska

19, Bratislava absentuje uvedenie inštitúcie „Advokátska kancelária" je z obsahu spisu zrejmé, že
advokátska kancelária ju prevzala, na základe prevzatia zásielky bol včas vykonaný úkon v záujme
žalobkyne - podanie odvolania, z toho dôvodu takáto pisárska chyba neprivodila žiadnu ujmu vo vzťahuk účastníkovi konania a nemožno preto vypravenie zásielky s takto uvedenou adresou považovať za
vážne pochybenie krajského súdu majúce vplyv na zákonnosť ňou doručovaného rozhodnutia.

IX.
Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,
nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v
tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, odvolanie pribratého účastníka v 14. rade a odvolanie

žalobkyne proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na konanie proti nečinnosti odmietol, v prevyšujúcej
časti uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania účastníkom rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods.
1OSP v spojení s ust. § 250k ods. 1 OSP z dôvodu, že procesne neúspešnej žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, žalovaným ani pribratým účastníkom konania náhrada trov konania

neprináleží zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.