Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/529/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209395
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111209395.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X.,
adresa pre doručovanie: A. X. XX/C, P., zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Bačiková, Trnava, A. Žarnova
1, proti odporcovi: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X., zastúpený splnomocnencom: V.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. mája 2014, č.k.

16C/66/2011-256, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,
že do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú nehnuteľnosti v k.ú. X., obec X., okres Trnava,
zapísané na LV č. XXX, dom č.s. XXX, na parc. č. 44/1, parc. č. 44/1 zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 495 m2, parc. č. 44/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66 m2. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke na jej podiel sumu 25.061,40 Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu každý
vo výške 12,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. A Okresnému súdu Trnava
súdny poplatok, a to navrhovateľka vo výške 185,- Eur a odporca vo výške 251,- Eur, obaja do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodol, že odporcovi bude vrátený preplatok

preddavku znalečného 43,- Eur zo zloženého preddavku cestou učtárne Okresného súdu Trnava po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, § 35 Občianskeho zákonníka vecne tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
tamojšieho súdu zo dňa 13.03.2008 č.k. 10C/90/2005, právoplatného dňom 25.04.2008. Maloleté deti
pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Z obsahu spisu a rozhodnutia

v tejto veci vyplýva, že navrhovateľka v máji 2005 opustila spoločnú domácnosť a odvtedy s odporcom
žili oddelene a takisto spolu nehospodárili. S deťmi sa nestretávala od r. 2006. Zo spisu tiež vyplýva, že
pre rodinné problémy odporca ukončil pracovný pomer, v r. 2006, 2007 čerpal neplatené voľno a žil z
úspor, ktoré boli vo výške 400.000,- Sk, v čase rozvodu manželstva asi 160.000,- Sk. Navrhovateľka
ako rozsah BSM žiadala vyporiadať nehnuteľnosť v k.ú. X., LV č. XXX, dom č.s. XXX, na parc. č. 44/1,
parc. č. 44/1 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 44/2 zastavané plochy, s tým, že tieto nehnuteľnosti

budú prikázané do vlastníctva odporcu, do masy BSM žiadala zahrnúť úspory a zohľadniť jej investície
do masy BSM titulom dedenia. Odporca namietal do masy BSM zahrnúť akúkoľvek položku. Hnuteľné
veci, vrátane osobných motorových vozidiel, ani jeden z účastníkov vyporiadať nežiadal.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k.ú. X., súd dospel k záveru, že táto nehnuteľnosť do BSM patrí ako
nehnuteľnosť, ktorú nadobudli účastníci do BSM počas trvania manželstva a o tejto skutočnosti svedčí i
výpis z LV katastra P. č. XXX. Jej hodnota však do masy BSM nepatrí. Účastníci nadobudli nehnuteľnosť

do BSM na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.1992. V zmysle notárskej zápisnice č. NZ 556/92, N
569/92 N. I. a N. R. /predávajúcim/ bude vyplatená kúpna cena pri podpísaní zmluvy a predávajúcejS. T. do 03.09.1992. Z textu notárskej zápisnice nevyplýva, že v skutočnosti bola kúpna cena pri
podpise zmluvy vyplatená a pokiaľ v zápisnici je uvedené, že pri podpise kúpnej zmluvy vyplatená
bude, zo žiadnych skutočností nevyplýva, že sa tak stalo. Ohľadne vyplatenia kúpnej ceny S. T. nebol

predložený žiadny dôkaz, že účastníci túto čiastku vyplatili. Svedkyňa R. N. potvrdila vyplatenie jej
podielu rodičmi, resp. otcom odporcu. Navrhovateľka nemá podľa jej vyjadrenia vedomosť o tom, kto,
kedy a akým spôsobom výplatu kúpnej ceny realizoval. Z výpovede svedka I. N. vyplýva, že jeho
úmyslom bolo dom darovať odporcovi, svedok investoval do opravy nehnuteľnosti a kúpnu cenu /v
podstate výplatu podielu jeho sestry/ tiež vyplatil svedok. Investície do nehnuteľnosti boli realizované

nie z prostriedkov účastníkov, ale z prostriedkov svedka a bolo to v období, kedy účastníci spolu nežili.
I svedkyňa R. N. potvrdila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo len z dôvodu, aby z darovacej zmluvy
neuhradili vyššie poplatky, pričom v skutočnosti mali v úmysle dom darovať synovi. Svedkyňa zároveň
potvrdila, že cenu domu vyplatili spolu s manželom nie účastníci konania. Takisto potvrdila, že opravy na
nehnuteľnosti realizovali zo svojich prostriedkov s manželom. Svedkyňa R. N. potvrdila, že nehnuteľnosť
kupovali rodičia odporcu pre odporcu a jeho otec jej vyplatil kúpnu cenu. Z týchto výpovedí súd mal

za nepochybné, že účastníci nenadobudli nehnuteľnosť zo svojich prostriedkov, navrhovateľka tieto
skutočnosti a výpovede žiadnym spôsobom nevyvrátila a sama sa nevedela vyjadriť k tomu, z akých
prostriedkov a kto kúpnu cenu uhradil. Naviac sama uviedla, že od uzavretia manželstva do doby
nadobudnutia nehnuteľnosti nepracovala, bola na materskej dovolenke. Navrhovateľka v tomto smere
nepreukázala ani vynaloženie vlastných finančných prostriedkov na získanie nehnuteľnosti.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd ustálil, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá mala
zastrieť darovaciu zmluvu a to v prospech odporcu. Pre posúdenie rozsahu masy BSM však ani nie je
rozhodujúce a najpodstatnejšie, či k nadobudnutiu nehnuteľnosti došlo titulom darovania alebo kúpy.
Úmyslom rodičov odporcu nepochybne bolo, aby dom nadobudol odporca a formou uzavretia kúpnej
zmluvy malo dôjsť k obídeniu zákona /vyššie poplatky z darovania/. Ustálil, že z hľadiska rozsahu masy

BSM je nepochybné, že nehnuteľnosť za trvania manželstva nadobudnutá bola, spadá teda do masy
BSM, nie však jej hodnota. Na nehnuteľnosť preukázateľne účastníci nevynaložili žiadne spoločné ani
výlučne vlastné prostriedky, nehnuteľnosť bola hradená podľa výpovedí svedkov z ich prostriedkov
a ani jeden z účastníkov tieto skutočnosti nevyvrátil a nepreukázal, že by tomu bolo inak. Dôkazné
bremeno zaťažuje v tomto prípade navrhovateľku. Táto však nepreukázala, že by na nehnuteľnosť

boli vynaložené spoločné alebo jej výlučné prostriedky, a teda že by nehnuteľnosť bola nadobudnutá z
takýchto prostriedkov, ktoré by tvorili masu BSM. Nehnuteľnosť bola iba nadobudnutá /titulom kúpnej
zmluvy, ktorá zastierala darovaciu zmluvu/ vlastnícky za trvania manželstva do BSM v podiele 1/1,
avšak z prostriedkov rodičov odporcu a ako dar pre odporcu. Za daných okolností je potom potrebné
konštatovať, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nehnuteľnosť je síce

potrebné zahrnúť do masy BSM, nie však vo finančnom vyjadrení.
Pokiaľ ide o dedičstvo navrhovateľky, v konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že v rámci dedičského
konania D 394/00, Dnot 203/00 po zomrelom I. D. navrhovateľka nadobudla do vlastníctva byt č. X,
dom č.s. XXX, k.ú. D. P., M. XX s povinnosťou výplaty dedičského podielu dedičke S. S.-Q. po predaji.
Nebolo tiež sporné, že došlo k predaju tohto bytu za sumu 100.000,- Sk /hodnota podielu navrhovateľky/.

Súd po vykonaní dokazovania uzavrel, že sa jedná o čiastku spotrebovanú za trvania manželstva,
nakoľko nebolo preukázané, že by bola použitá za trvania manželstva na iný účel ako na bežnú spotrebu
domácnosti,atedažebysatýmzhodnotilamasaBSM.Navrhovateľkataktiežnepreukázalazhodnotenie
BSM titulom vloženia svojich prostriedkov prinesených do BSM v čase uzavretia manželstva, jedná sa
o prostriedky spotrebované, ktoré však neboli použité na zhodnotenie BSM účastníkov. Takisto odporca

podľa jeho tvrdenia mal na VK vložené úspory, získané pred uzavretím manželstva, ani v tomto prípade
nebolo preukázané, že by takéto jeho výlučné prostriedky boli použité na zhodnotenie masy BSM, a teda
súd má za to, že sa jednalo o prostriedky spotrebované, resp. zostatok takýchto prostriedkov či už zo
strany navrhovateľky alebo odporcu je zahrnutý v úsporách účastníkov, ktoré súd zahrnul do masy BSM.
V časti úspor na vkladných knižkách dospel súd k záveru, že túto čiastku je potrebné zahrnúť do masy

BSM. Jednalo sa o úspory manželov /resp. vyššie uvedené vložené vlastné prostriedky/, získané za
trvania manželstva a táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná medzi účastníkmi. Už v konaní o rozvod
manželstva a ÚPP na čas do rozvodu odporca uviedol, že v r. 2006, 2007 nepracoval, mal neplatené
voľno a žil z úspor. Jednalo sa o obdobie po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v r. 2005,
teda kedy už účastníci spolu nežili a nehospodárili. Sám v konaní o rozvod manželstva uviedol, že z

úspor v sume 400.000,- Sk má zostatok 160.000,- Sk, v konaní 26P/132/2006 o úpravu výkonu práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu uviedol, že mali dve vkladné knižky , na jednej z nich
mala manželka aj úspory z dedičstva, mali tam aj ich spoločné peniaze a na druhej knižke boli spoločné
peniaze a jeho peniaze z čias pred uzavretím manželstva. Na VK boli aj prostriedky požičané za účelomkúpy bytu, ku ktorej nedošlo pre odchod manželky a časť peňazí musel vrátiť - tieto skutočnosti však
odporca nepreukázal. Vzhľadom na odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je nesporné, že
úspory neboli použité na spoločnú bežnú spotrebu. Ak potom odporca tvrdí, že boli použité na spotrebu

jehoamaloletýchdetí,spočívanaňomdôkaznébremenoavdanomprípadehoodporcaneuniesol.Akaj
súdprihliadnenaskutočnosť,žečerpaldobrovoľneneplatenévoľno/ajepotomdanýpredpoklad,žetieto
prostriedky použil na ním uvádzaný účel/, poukázal na to, že odporca má takisto vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom a je povinný počínať si tak, aby bol schopný si ju plniť. To však neznamená, že na
tento účel mal použiť výlučne spoločné úspory patriace do BSM a dobrovoľne sa vzdať zamestnania,

resp. príjmu z pracovnej činnosti a na krytie potrieb domácnosti použiť spoločné úspory bez vedomia
a súhlasu navrhovateľky. Pokiaľ odporca tvrdí, že z úspor vyplatil navrhovateľke čiastku 500.000,- Sk,
túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, rovnako ani skutočnosť, že na účte boli
prostriedky z pôžičiek, ktoré následne musel vrátiť. V tomto smere odporca neoznačil a neprodukoval
žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Teda v tejto časti rovnako odporca neuniesol dôkazné
bremeno.

Súd potom dospel k záveru, že do masy BSM je potrebné zahrnúť nehnuteľnosti v k.ú. X., LV č.
XXX - parc. č. 44 zastav. plocha dom č.s. XXX, dvor vo výmere 561 m2, nie však ich hodnotu.
Nehnuteľnosť je potrebné len vlastnícky vysporiadať za účelom zápisu do katastra nehnuteľností a túto
súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu - ako to žiadala i navrhovateľka a s prihliadnutím na
skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva odporca s deťmi, úmyslom pri uzavretí kúpnej zmluvy bolo uzavretie

darovacej zmluvy v prospech odporcu. Do BSM ďalej zahrnul úspory účastníkov na účtoch D. a.s. č.
XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 17,16 Eur ku dňu právoplatnosti rozvodu a č. XXXXXXXXXX/XXXX
so zostatkom 18,14 Eur ku dňu právoplatnosti rozvodu, pričom však vychádzal z hodnoty úspor ku
dňu ukončenia spolužitia a hospodárenia účastníkov, nakoľko k výberu spoločných prostriedkov došlo
zo strany odporcu bez preukázania ich použitia po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.

Ku dňu zániku manželstva boli na účtoch zanedbateľné čiastky, preto súd vychádzal zo zostatku ku
dňu odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Samotný zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva nepovažoval za rozhodujúci vzhľadom na ukončenie hospodárenia účastníkov pred týmto
obdobím /r. 2005/. Z účtu č. XXXXXXXXXX bol realizovaný výber 570.000,- Sk dňa 03.08.2008, z účtu č.
XXXXXXXXXXdňa04.08.2008bolvýber940.000,-Sk.DomasyBSM potomzahrnulúspory1.510.000,-

Sk, t.j. 50.122,81 Eur, z čoho polovica predstavuje čiastku 25.061,40 Eur, ktorú je odporca povinný
navrhovateľke na jej podiel vyplatiť.
Súd zaviazal pomerne účastníkov na zaplatenie trov štátu titulom úhrady poplatku za poskytnutie
informácií od peňažného ústavu spolu vo výške 24,- Eur, zároveň súd zaviazal účastníkov na zaplatenie
súdneho poplatku podľa § 7 ods. 8, položky 6 písm. b/ zák. č. 71/92 Z.z., vychádzajúc z hodnoty BSM vo

výške 50.122,81 Eur, keď podiel každého z účastníkov je 25.061,40 Eur, z ktorej sumy je súdny poplatok
vo výške 251,- Eur, u navrhovateľky je potrebné odrátať uhradený súdny poplatok za návrh 66,- Eur.
Súd rozhodol o vrátení preplatku na preddavku znalečného v prospech odporcu /ktorý nebol na tieto
trovy použitý/. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti

priznať. V danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď vyporiadanie BSM bolo v
záujme oboch účastníkov, medzi ktorými k dohode nedošlo a nemožno konštatovať úplný úspech ani
jedného z účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca nemusí zaplatiť navrhovateľke žiadny podiel, nakoľko za
manželstva a po vzájomnej dohode o vyrovnaní bola navrhovateľke vyplatená suma 500.000,- Sk,
s čím navrhovateľka súhlasila. Ostatné peniaze boli spotrebované na potreby spoločných detí aj so
zreteľom, že sa jednalo výhradne o diéty, teda cestovné náhrady zo zahraničia, ktoré odporca ušetril.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vo veci nerozhodol správne pokiaľ mu uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľke z titulu finančného vyporiadania sumu 25.061,40 Eur, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd pri svojom rozhodovaní totiž mal brať do úvahy, že peniaze na účte č. XXXXXXXXXX
v sume 570.000,- Sk a na účte č. XXXXXXXXXX v sume 940.000,- Sk nemohli byť ušetrené z jeho
platu, z materskej a neskôr z nulových ziskov navrhovateľky, pretože ani jeden z nich to nebol schopný
ušetriť. Jednalo sa čisto o jeho diéty, ktoré poberal na cestách v zahraničí, čo uviedol aj pred súdom

prvého stupňa. Nepoužil ich ani na stravu, ani na ubytovanie, ani na žiadne iné veci, na ktoré sú diéty
určené, ale šetril každú korunu a neskôr euro pre ich deti, aby ich vedel zabezpečiť do budúcnosti. Po
bezcitnom odchode navrhovateľky od rodiny a detí bol nútený svoje zamestnanie opustiť, pretože sa
musel starať o deti sám a jeho zamestnanie mu to žiadnym spôsobom nedovoľovalo. Nedokázal skĺbiťzamestnanie na lodi a to aj v zahraničí s výchovou maloletých. Tieto diéty, ktoré ušetril a používal hlavne
pre potreby detí. Ako dôkaz navrhol služobnú knižku o cestovných náhradách a potvrdenie z banky o
výmene jeho cestovných náhrad - diét za slovenské koruny. Ďalej poukázal na to, že výber úspor tak,

ako ich uvádza navrhovateľka nie je pravdivý a súd prvého stupňa v rozsudku uviedol nesprávny dátum
výberu a to 03.08.2008 a 04.08.2008. Tieto výbery z vkladných knižiek boli urobené ešte počas ich
manželstva a to 03.08.2005 a 04.08.2005. Bolo to v čase, keď navrhovateľke ešte stále chodila do ich
spoločnej domácnosti a bolo to v období, keď si aj odniesla hotovosť vo výške 500.000,- Sk, na ktoré
poukázal tiež pred súdom prvého stupňa. Tiež poukázal na to, že navrhovateľka najprv poukazuje na

obidvoch vkladných knižkách sumu 33.200,- Eur a neskôr po výpisoch z banky udáva sumu 50.458,-
Eur. Jedná sa o závažné zatajovanie skutočností zo strany navrhovateľky, že si zobrala 500.000,- Sk,
tzn. 16.670,- Eur. O týchto peniazoch vždy vedela, dostala ich, keď sa spolu vyrovnali, o čom svedčí aj
výpoveď jej samej na iných súdnych pojednávaniach, kde zámerne začala zatajovať tento rozdiel pred
súdom. Nie je predsa možné prihliadnuť na to, že navrhovateľka tvrdí, že si nepamätá, že takýto obnos
z titulu vyporiadania BSM od neho prevzala. Ďalej žiadal, aby súd prihliadol na to, že navrhovateľka

stále udáva nulové zisky z podnikania, pričom vlastní niekoľko nehnuteľností plus automobil a dáva
pôžičky, na ktoré v tomto konaní poukázal. Je isté, že peniaze používa s odstupom času, aby to nebolo
nápadné a teda po celú dobu ich sporov hrá so súdmi nechutnú hru, kde sa jej jedná čisto o zákernosti
voči jeho osobe a ich spoločným deťom. Nakoľko súd prvého stupňa neuviedol správne dátum výberov
peňazí z vkladných knižiek a nebolo dostatočne preukázané, odkiaľ zobrala navrhovateľka peniaze na

získané nehnuteľnosti, ktoré vlastní, na rozporuplné výpovede navrhovateľky ohľadom týchto peňazí
na viacerých súdnych pojednávaniach, aj vzhľadom na to, ako sa navrhovateľka zachovala voči svojim
deťom, navrhuje vyššie uvedenú zmenu rozsudku.

Proti rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie aj navrhovateľka

namietajúc,žepoa)vkonanídošlokvadekonaniavzmysle§221ods.1písm.f)O.s.p.,pob)súdprvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a po c) rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodnutím súdu prvého stupňa sa navrhovateľke odňala možnosť konať pred súdom, tzn. bolo jej
znemožnené realizovať procesné právo, ktoré jej zabezpečí Občiansky súdny poriadok tým že súd

porušil svoju povinnosť odôvodniť rozsudok spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Záver súdu,
že nehnuteľnosti v k.ú. X. opísané vo výroku rozsudku patria do BSM účastníkov, avšak ich hodnota
do masy BSM účastníkov nepatrí, je vzhľadom na jeho odôvodnenie nepreskúmateľný. Poukázala na
znenie § 149 Občianskeho zákonníka s tým, že v konaní súd zistil,, že účastníci konania nadobudli za
trvania manželstva kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice pred notárkou JUDr. Ivetou

Vaškovou dňa 24.08.1992 do svojho vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. X., pričom na účely zistenia hodnoty
uvedených nehnuteľností podľa ich stavu ku dňu zániku BSM účastníkov konania, súd ustanovil v konaní
znalca a znaleckým posudkom Ing. Antona Fuzáka zo dňa 06.11.2012 bola hodnota nehnuteľností
určená na sumu 39.533,82 Eur. Právne posúdenie vyporiadania nehnuteľností v k.ú. X. tak, že tieto
síce patria do BSM účastníkov, nepatrí však do BSM ich hodnota vychádza z nesprávnej aplikácie

ust. § 149 a nas. Občianskeho zákonníka. Významnou z hľadiska vyporiadania BSM by mohla byť
otázka existencie a záväzku dlhu účastníkov konania vyplývajúceho z nezaplatenia dohodnutej kúpnej
ceny a jeho vyporiadania v rámci BSM účastníkov konania. Závery súdu, že v danom prípade s
prihliadnutím na výpovede svedkov má za to, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá mala zastrieť
darovaciu zmluvu v prospech odporcu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z predloženej kúpnej

zmluvy spísanej formou zápisnice vyplýva prejav vôle predávajúcich ako podielových spoluvlastníkov
predať celé spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach za dohodnutú kúpnu cenu do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva vôľa predávajúcich
previesť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu. Z výpovede odporcu vedenom pred Okresným
súdom Trnava sp. zn. 26P/132/2006 vyplýva, že uviedol, že „Chalupa patrila mojim starým rodičom, po

nich to zdedil môj otec a on predal chalupu mne a mojej manželke.“ Tvrdenia odporcu a jeho otca, ktorý
bol v konaní vypočutý ako svedok, urobené po dvadsiatich rokoch odo dňa vykonania právneho úkonu
o tom, že kúpnu zmluvu treba považovať za dissimulovaný právny úkon považujú vzhľadom na vzťah k
odporcovi a záujem na výsledku konania za účelové. Ako zmätočný vyznieva záver súdu, že za daných
okolností je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno

a nehnuteľnosť je síce potrebné zahrnúť do masy BSM, nie však vo finančnom vyjadrení. V zmysle
ustálenej judikatúry navrhovateľka je povinná preukázať svoje tvrdenia a to, že nehnuteľnosti boli v
časetrvaniamanželstvanadobudnutédovlastníctvaúčastníkov.Dôkaznébremenonapreukázanietejto
skutočnosti navrhovateľka uniesla predložením predmetnej kúpnej zmluvy a listu vlastníctva pre k.ú. X..Akékoľvek iné tvrdenia v rozpore s predloženými dôkazmi mal v konaní preukazovať odporca a odporca
v tomto smere do vyhlásenia uznesenia súdu o ukončení dokazovania nenavrhol a ani nepredložil
žiadne dôkazy. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo hodnota nehnuteľností tvoriacich BSM

do BSM nepatrí, prečo súd oddelil finančnú hodnotu predmetu BSM od jej majetkovej podstaty, ani
skutočnosť prečo súd na niektoré dôkazy prihliadol a na iné nie, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a ako ich následne posúdil z právnej stránky. Záver súdu je tak skutkovo i právne
neopodstatnený. Ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady
trov konania v konaní úspešnej navrhovateľke nezodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcim z ust. 150

O.s.p. a rozhodnutiam súdov týkajúcich sa aplikácie § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa za dôvod hodný
osobitného zreteľa považoval význam rozhodnutia vyporiadaním BSM pre oboch účastníkov konania.
Nevyporiadal sa pritom s postojom odporcu v priebehu konania, o čom svedčí i to, že od januára 2013
do marca 2014 nevykonal súd žiadny relevantný procesný úkon, pretože pre správanie odporcu musel
7x odročiť pojednávanie. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov
konania neodôvodnil spôsobom ako to vyžaduje zákon, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť a

zmätočnosť.
Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď ustálil, že predloženou zmluvou došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá mala zastrieť darovaciu
zmluvu v prospech odporcu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka získala peňažné prostriedky
v sume 100.000,- Sk z predaja spoluvlastníckeho podielu 1/2 na byte v k.ú. D. P., ktorý získala dedením

po svojom otcovi. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na výdavky spojené so získaním uvedených
finančných prostriedkov, po odpočítaní ktorých mala navrhovateľka vložiť na spoločný účet len 2.258,-
Eur. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že sumu 38.000,- Sk použila na zabezpečenie pohrebu
a hrobu pre svojho otca, túto čiastku nemožno považovať za výdavok vynaložený v súvislosti so
získaním kúpnej ceny bytu ani za výdavok, ktorý by zo spoločných prostriedkov BSM použila na svoj

osobný majetok. Všetky odporcom dokladované výdavky hradila navrhovateľka spolu so svojou sestrou
v podiele 1/2. Podiel navrhovateľke na týchto výdavkoch spojených s nadobudnutím spoluvlastníckeho
podielu na byte a jeho predaji predstavuje maximálne 11.800,- Sk. Navrhovateľka sumu 88.200,- Sk,
t.j. 2.927,70 Eur vložila na účet E. J., a.s., na ktorom mali uložené spoločné úspory. Túto skutočnosť
potvrdil aj odporca vo svojej výpovedi pred Okresným súdom Trnava v konaní 26P/132/2006. Aj napriek

týmto skutočnostiam súd konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala, že by sumu vlastných finančných
prostriedkov použila za trvania manželstva na iný účel, ako na bežnú spotrebu domácnosti a teda, že by
sa tým zhodnotila masa BSM. Uvedeným konštatovaním súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých súd nárok navrhovateľky na vydanie sumy, ktorú
z vlastného vynaložila na spoločný majetok nesprávne vyporiadal.

Z výpisov z účtov v D. D. vyplýva rozsah úspor účastníkov konania vytvorených za trvania manželstva.
Odporca dňa 03.08.2005 vybral v hotovosti z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 570.000,- Sk, dňa
17.01.2006 sumu 7.500,- Sk, pričom na účte bol zostatok 517,- Sk. Z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
vybral odporca v hotovosti 04.08.2005 sumu 940.000,- Sk, dňa 17.01.2006 sumu 2.600,- Sk a tak na
účte zostal zostatok 546,50 Sk. Bez započítania zostatkov je zrejmé, že odporca nakladal so spoločnými

prostriedkami v sume 50.458,- Eur, a nie ako uviedol súd vo svojom rozhodnutí 50.122,81 Eur. Ďalej
namietala, že súd nesprávne konštatoval, že navrhovateľka je vlastníčkou troch bytov. Z výpisu na LV
č. XXXXX Okresný súd Trnava pre k.ú. P. má podľa súdu vyplývať vlastníctvo navrhovateľky k bytu na
X. ulici č. XX/C, vyplýva však, že navrhovateľka je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na pozemku,
na ktorom je postavený bytový dom č. XXXX na X. ulici XX a nie bytu na X. ulici v P..

Prvostupňový súd svojim rozhodnutím, ktorým do masy BSM zaradil nehnuteľnosti v k.ú. X. avšak ich
finančnú hodnotu do masy BSM nezahrnul, postupoval v rozpore s ust. § 149 Občianskeho zákonníka.
Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a v prípade, ak súd dôjde k záveru, že v konaní nedošlo k vadám v zmysle §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. navrhla, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že v druhom

výroku odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľke na jej podiel sumu 46.655,50 Eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a zaviaže ho aj k náhrade trov konania, ktoré navrhovateľke vznikli v konaní
pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom tak, ako budú vyčíslené navrhovateľkou.

K doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka v tom zmysle, že neobstojí

tvrdenie odporcu, že úspory - peniaze na účtoch v D. D., a.s., ktoré sú predmetom vyporiadania
BSM účastníkov konania, mali byť tvorené z diét vyplácaných odporcovi zamestnávateľom a že sa
nejednalo o úspory z príjmu manželov za trvania manželstva. Pričom odporca opätovne poukazuje
na súčasné majetkové pomery navrhovateľky a navrhuje, aby súd skúmal odkiaľ vzala peniaze nadané nehnuteľnosti. Zdôraznila, že odporca bol účastníkom konania právne zastúpený a bol vždy
súdom riadne oboznámený s predmetom konania s tvrdeniami a dôkazmi v konaní predloženými
navrhovateľkou. K týmto sa vyjadril buď sám alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Odporca takisto

bol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že na ďalšie dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr v zmysle tohto ustanovenia súd už neprihliada. Odporca ani jeho právny zástupca
nenavrhli pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, doplniť dokazovanie a ďalšie
dôkazy, ktoré by mali preukazovať ich tvrdenie ohľadne finančných prostriedkov, ktoré boli tvorené na
úspory na účtoch, ani o tvrdenia odovzdaní finančných prostriedkov v sume 500.000,- Sk navrhovateľke.

Navrhovateľka naďalej odmieta tvrdenia, že by v čase pred rozvodom manželstva vzala 500.000,- Sk
ako nejaké vyrovnanie od odporcu. Ako je zrejmé z konania o rozvod manželstva a konania o úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, odporca bránil navrhovateľke po jej úteku zo
spoločnej domácnosti v styku s deťmi, vymenil zámky na nehnuteľnosti v k.ú. X. a medzi účastníkmi
konania v tomto období nedochádzalo k normálnej bežnej komunikácii, nakoľko ich vzťah bol tak
vyhorený, že takmer každý pokus o styk s deťmi, návštevu nehnuteľnosti či prevzatie si akejkoľvek veci z

nehnuteľnosti navrhovateľkou sa skončil hádkou a napadnutím navrhovateľky odporcom, o čom svedčí
množstvo priestupkov aj v konaní vedených pred Obvodným úradom Trnava v priebehu roku 2006.
Vzhľadom na uvedené, ani len nemožno predpokladať, že by odporca dobrovoľne vydal navrhovateľke
500.000,- Sk, alebo že by si navrhovateľka mala možnosť si uvedenú hotovosť zo spoločnej domácnosti
odniesť. Navrhovateľka vo svojich podaniach správne označila dátumy výberu peňažných prostriedkov

odporcom. Tieto vyplývajú aj z výpisov predložených na žiadosť súdu D. D., a.s. Chybu v dátume
treba považovať za zrejmú pisárku chybu. Dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov účastníkov
konania v obdobiach piatich a viac rokov po zániku BSM nie je predmetom konania o vyporiadanie
BSM účastníkov. Navrhovateľka súdu predložila listiny o právnych úkonoch týkajúcich sa nadobudnutia
nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou a z ktorých súčasne vyplýva, že je zaťažená viacerými finančnými

záväzkami spojenými s ich nadobudnutím, je preto zrejmé, že ich nezískala z úspor ako sa zrejme snaží
naznačiť odporca z prostriedkov BSM.

K doručenému odvolaniu navrhovateľky podal písomné vyjadrenie odporca s tým, že v časti rozhodnutia
o náhrade trov konania je odvolanie nedôvodné, pretože súd ho dostatočne odôvodnil a správne. Čo sa

týka viackrát odročeného pojednávania pre jeho neúčasť na pojednávaní zdôraznil, že práve on má v
osobnej starostlivosti maloleté deti, o ktoré sa ako jediný stará a vychováva ich. Navrhovateľka nejaví o
svoje deti akýkoľvek záujem. Takže buď bol v práci odcestovaný v zahraničí, ako živiteľ rodiny, alebo sa
stalo párkrát aj to, že maloleté deti boli choré a on sa musel o ne postarať a zostať pri nich doma. Aj čo
sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne nehnuteľnosti v k.ú. X., súd vydal toto rozhodnutie na

základe výpovede odporcu a ďalších troch svedeckých výpovedí, ktoré sú nespochybniteľné. Úmyslom
svedkov nepochybne bolo, aby dom nadobudol odporca a formou kúpnej zmluvy malo dôjsť k obídeniu
zákona tak, že nehnuteľnosť bola iba nadobudnutá vlastnícky za trvania manželstva do BSM v podiele
1/1, avšak z prostriedkov rodičov odporcu a ako dar pre odporcu. Na nehnuteľnosť preukázateľne
účastníci nevynaložili spoločné ani výlučné vlastné prostriedky, pričom nehnuteľnosť bola hradená z

prostriedkov svedkov. Tieto skutočnosti ani jeden z účastníkov nevyvrátil a ani nepreukázal, že by
tomu bolo inak. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje navrhovateľku a navrhovateľka v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesla. Dedičstvo navrhovateľky bolo vložené na vkladnú knižku, bolo
spotrebované za trvania manželstva na účely pre spoločnú domácnosť oboma účastníkmi konania.
Súd správne určil výšku finančných prostriedkov, ktoré boli uložené na vkladných knižkách. Nesprávne

však určil dátumy, kedy boli zrealizované výbery týchto vkladných knižiek. Správne dátumy výberov sú
03.08.2005 a 04.08.2005. Boli teda uskutočnené ešte za trvania manželstva, pričom ihneď po výbere dal
navrhovateľke z týchto peňazí 500.000,- Sk. Jednalo sa o úspory, ktoré boli v skutočnosti jeho diétami,
ktoré získal u svojho zamestnávateľa. Všetky tieto diéty boli nielenže vybrané a spotrebované za trvania
manželstva, ale čo je najdôležitejšie, boli spotrebované na chod spoločnej domácnosti a na potreby

maloletých detí. Záverom zdôraznil, že navrhovateľka mala vo výlučnom osobnom vlastníctve dva byty
v P.. Žiada, aby preukázala z akých finančných prostriedkov tieto nadobudla do osobného vlastníctva,
ide totiž o podozrenie, že sa v tomto prípade jednalo aj o použitie ním poskytnutých 500.000,- Sk, ktoré
jej vyplatil v hotovosti za trvania manželstva. Peniaze navrhovateľka použila s odstupom času, aby to
nebolo nápadné a teraz popiera prevzatie sumy 500.000,- Sk od neho. Navrhol, aby súd vyhovel v plnom

rozsahu jeho odvolaniu a odvolanie navrhovateľky zamietol ako neopodstatnené.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonompredpísanénáležitosti(§205ods.1O.s.p.)ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnýodvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na

rozsah odvolania (§ 212 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka), teda v celom
rozsahu, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolania sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je potrebné zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z
BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému
na ich úplné vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má
komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak
účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok,
alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný

rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci
samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať
celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v
nadväznostinavýsledkysvojhoodvolaciehoprieskumumôžetotorozhodnutielenakocelokbuďpotvrdiť
(§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.).

Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého
v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 118 ods. 1 OZ potom predmetom občianskoprávnych vzťahov (čiže tiež predmetom
vlastníckeho práva a i jednej z jeho foriem v podobe práva bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
resp. už len bývalého takéhoto práva majúceho sa po jeho zániku vyporiadať - pozn. odvolacieho súdu)

sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 OZ ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa§149aOZpokiaľsadohodymedzimanželmipodľaustanovení§143a§149týkajúnehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne)

neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v
čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov

v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo
znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie
hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Pri vyporiadaní sa vychádza

z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to
ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej

domácnosti.

Keďže predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ),
tedanehnuteľnosti,hnuteľnéveci,pohľadávkyadlhyačoexistovalokudňujehozániku,pričomvzmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho

vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam

vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu
manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73).

Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú
patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol
pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do
zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov
za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa

svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru,
z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia

z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov
platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na
vyplatenie príjmu nepatrí do BSM). Vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden z manželov)
každého z manželov ale ostanú niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. Patria sem veci
získané dedičstvom, darom veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného

z manželov, majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, bolestné,
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov, autorské diela. Do BSM teda
patria hnuteľnosti a nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, peniaze s výnimkou vecí,
ktoré zákon z BSM manželov vylučuje.Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie
dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len

v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľností. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú
vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s
určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov.

Súdprvéhostupňasavyššiepopísanýmizákonnými kritériamiprivyporiadaníBSMúčastníkovdôsledne

neriadil.

V konaní bolo nesporne zistené a tiež medzi účastníkmi zostalo nesporným, že manželstvo
účastníkov bolo uzavreté dňa 15.06.1991 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo
dňa 13.03.2008 č.k. 10C/90/2005, právoplatného dňom 25.04.2008. Maloleté deti pochádzajúce z
manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Účastníci nežili po odchode navrhovateľky v

spoločnej domácnosti od mája roku 2005.

Na úvod treba uviesť, že pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľke titulom vyporiadania rozvodom
zaniknutého BSM v hotovosti vyplatil 500.000,- Sk a preto jej už nepatrí nič treba uviesť, že tento úkon,
aj keby išlo o dohodu (čo však v konaní vôbec nebolo preukázané) nemohla byť platným právnym úkon,

pokiaľ sa mala týkať i nehnuteľnosti nadobudnutej účastníkmi za trvania manželstva pre nedostatok
jej písomnej formy. Išlo by o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá od začiatku žiadne právne
následky, hľadí sa naň akoby neexistoval (§ 39 OZ).

Účastníci konania totiž za trvania manželstva nadobudli na základe kúpnej zmluvy obsiahnutej v

notárskej zápisnici č. NZ 556/92, N 569/92 zo dňa 24.08.1992 do BSM nehnuteľnosti v k.ú. X., LV č. XXX
- parc. č. 44 zastav. plocha dom č.s. XXX, dvor vo výmere 561 m2, vrátane oplotenia, vonkajších úprav,
kopanej studne, trvalých porastov od vlastníkov S. T. a I. N. 1/6-ine a R. N. v 4/6-inách. Predávajúcim N.
I. mala byť vyplatená suma 10.150,- Kčs, N. R. 40.600,- Kčs v hotovosti pri podpise, ihneď pri podpísaní
tejto zmluvy a S. T. suma 10.150,- Kčs v hotovosti do 03.09.1992. Vklad vlastníctva účastníkov bol

povolený pod V 362/93 zo dna 09.02.1993 Správou katastra Trnava.

Vo vzťahu k vyporiadaniu tejto nehnuteľnosti súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil pokiaľ zaujal
názor, že ide o zastretý právny úkon, ktorým mala byť vlastne darovacia zmluva rodičov odporcu, ktorou
chceli nimi kúpenú predmetnú nehnuteľnosť darovať iba odporcovi a z uvedeného dôvodu potom súd

síce nehnuteľnosť pojal do masy BSM, ale jej hodnotu nie a celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva odporcovi, keď mal preukázané, že kúpnu cenu predávajúcim zaplatili rodičia odporcu.
Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010 pokiaľ
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného

potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny
úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný

právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade treba mať na zreteli, že predmetom posudzovaného úkonu je prevod (kúpa)
nehnuteľnosti, ktorá si vyžaduje písomnú formu a jej účastníkmi boli len kupujúci, tzn. účastníci
konania ako bývalí manželia a predávajúci, ale neboli jej účastníkmi aj rodičia odporcu. Podľa obsahu
zmluvy nehnuteľnosť bola kupujúcimi nadobudnutá do ich BSM. V tomto smere zistené okolnosti a

zainteresovanosť tretích osôb na predmetom úkone bola súdom prvého stupňa nesprávne posúdená a
vzťah podľa citovanej kúpnej zmluvy subsumovaný pod zákonné ustanovenie, ktoré sa na daný prípad
nevzťahuje.
Zmätočné je aj odôvodnenie rozsudku z hľadiska ustálenia majetku, ktorý tvorí masu BSM účastníkov
ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Dôvodná je odvolacia argumentácia

odvolateľky, čo sa týka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok jeho odôvodnenia aj
ohľadne úspor účastníkov. Tieto mali byť tvorené: úsporami odporcu ešte pred uzavretím manželstva
s navrhovateľkou, hodnotou, ktorú získala navrhovateľka odpredajom zdedeného majetku a spoločnými
úsporami za trvania manželstva, pričom naviac tieto mali byť získané výlučne z diét odporcu pri výkonejeho zamestnania ako lodníka počas jeho pobytov v zahraničí, pričom na každú z uvedených troch
položiek je treba nazerať inak, v zmysle vyššie uvedených zásad vyporiadania BSM. Z hľadiska
posúdenia čo patrí do BSM a v akej výške z týchto úspor aj z hľadiska výberu týchto peňazí a naloženia

s nimi odporcom odvolací súd poukazuje na nesprávnosť uvedených dátumov výberov (hoci tu je možné
usudzovať na zrejmú nesprávnosť pri písaní ) čo spôsobuje tiež zmätočnosť a nesprávnosť rozsudku.
Z obsahu spisu a rozhodnutia v tejto veci vyplýva, že navrhovateľka v máji 2005 opustila spoločnú
domácnosť a odvtedy s odporcom žili oddelene a takisto spolu nehospodárili. S deťmi sa nestretávala od
r. 2006. Zo spisu tiež vyplýva, že pre rodinné problémy odporca ukončil pracovný pomer, v r. 2006, 2007

čerpal neplatené voľno a žil z úspor, ktoré boli vo výške 400.000,- Sk, v čase rozvodu manželstva asi
160.000,-Sk.Ide tedaošpecifickýprípad,ktorýjetrebaajnáležite primeranejehocharakteruajposúdiť.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na možnosť tzv. širšieho vyporiadania BSM účastníkov, ale
predovšetkým na jednotlivé skutočnosti, na ktoré súd pri vyporiadaní vezme na zreteľ.
Z doteraz vykonaného dokazovania však aj podľa názoru odvolacieho súdu možno usudzovať len
na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že úspory, ktoré mal odporca pred uzavretím manželstva a

finančná hodnota, ktorú získala navrhovateľka za odpredaj svojho podielu na zdedenej nehnuteľnosti,
boli použité a spotrebované za trvania manželstva bez zistenia, že by boli použité na iný účel, ako na
bežnú spotrebu členov domácnosti a že by ku dňu rozvodu manželstva existovali.
Prioritne ako je uvedené vyššie platí zásada, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Má to za následok, že ak pôjde o veci bezpodielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba

zohľadnenie niektorých skutočností umožňujúcich prihliadnuť na skutočnosti, ktoré tento pomer narušia.
Priorita uvedenej zásady sa premieta aj do procesnej roviny. Dôkazným bremenom je zaťažený ten
z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri
vyporiadaní zobrať zreteľ, majúci ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa potom neuplatní zásada
rovnakých podielov bývalých manželov. Napriek všeobecne akceptovanej zásade o rovnosti podielov

výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy ak ide o také konanie
alebo aj nečinnosť jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne
sa to premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. Tiež požiadavka vzájomného vyporiadania
majetkových hodnôt bezpodielových spoluvlastníkov sa prejavuje v potrebe vzájomného vyporiadania
hodnôt, ktoré sa vynaložili z výlučného majetku jedného zo spoluvlastníkov na spoločný majetok a

naopak. Znenie druhej vety ust. § 150 OZ nasvedčuje, že zákon ukladá právu aj tomu zodpovedajúcu
povinnosť náhrady toho, čo bolo z individuálneho majetku vynaložené na spoločný majetok, ktorý je
predmetom vyporiadania. Súd je povinný bez ďalšieho tieto skutočnosti pri vyporiadaní zohľadniť.
Zákon pamätá aj na potreby maloletých detí, na ich potreby sa prihliadne a toto sa neprejavuje len vo
vyjadrení sumy, ktorú má súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva zohľadniť, ale najmä pri určení vlastníctva

už nadobudnutých vecí tak, aby reálna deľba čo v najväčšej miere zodpovedala potrebám maloletých
detí a to vo väzbe na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí tomu - ktorému z rodičov. Nie je
však vylúčené, aby potreby maloletých detí našli svoj odraz aj vo finančnom vyjadrení konečného
vyporiadania majetku a to s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k maloletým deťom,
do ktorej je treba pri vyporiadaní majetku zahrnúť aj iné potreby ako samotnú vyživovaciu povinnosť,

pričom nezohľadnenie stavu, že ide o veci výlučne slúžiace potrebám maloletých detí by mohlo vyznieť
ako nespravodlivé voči manželovi, ktorému boli deti zverené do výchovy, tieto skutočnosti musia preto
nájsť svoj odraz aj pri prípadnom finančnom vyjadrení vo forme peňažnej náhrady.
Súd pri vyporiadaní musí prihliadnuť aj na to, ako sa každý z manželov stará o rodinu. Toto hľadisko
vyjadruje snahu o finančné ocenenie starostlivosti počas trvania manželstva, ktoré nie je možné finančne

exaktne vyjadriť. Preto je závislé od konkrétnej situácie a je vecou úvahy konajúceho súdu. Obdobne
súd musí prihliadnuť aj o nadobudnutia udržanie spoločných vecí. Požiadavka prihliadnuť ako sa ten -
ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, je namieste aj s prihliadnutím
na profesiu toho - ktorého bývalého manžela. V neposlednom rade súd musí prihliadnuť aj na to, ktorý z
manželov sa pričinil o starostlivosť o deti. Vezme zreteľ ako sa ten - ktorý z manželov pričinil o obstaranie

spoločnej domácnosti, zohľadní ako ktorý z manželov pričinil o starostlivosť o deti, čo prichádza do
úvahy pri zhodnotení fungovania ich domácnosti ako celku. Pre zohľadnenie tejto starostlivosti treba
totiž zohľadniť aj celkový prínos toho - ktorého z rodičov o starostlivosť o deti a to vo väzbe na obstaranie
a chod celej domácnosti.
Súd ďalej má vziať zreteľ aj na iné skutočnosti, pod ktorými sa rozumie predovšetkým taká skutočnosť,

ktorej zohľadnenie vyplynie zo skutkových okolností konkrétnej veci a ktoré nie sú v zákone uvedené ako
skutočnosti, ktorých existenciu je v zásade treba pri vyporiadaní spoluvlastníctva zohľadniť. Zohľadnenie
uvedených skutočností môže v praxi spôsobiť rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej
veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a totak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci
zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi,
ktorýsaojehonadobudnutieaudržanienezaslúžil,navyrovnaniepodieluzaplatilurčitúfinančnúčiastku.

Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba
percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (por. nález Ústavného súdu SR z 13. marca
2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37).
Súd pri vyporiadaní BSM v danom prípade k jeho vyporiadaniu nepristupoval podľa uvedených kritérií

a v duchu doterajšej známej judikatúry súdov a svoje rozhodnutie ani neodôvodnil dostatočne tak, aby
bolo odvolacím súdom preskúmateľné.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne (mutatis mutandis NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

Za tejto situácie v dôsledku vadného právneho posúdenia tejto veci súdom prvého stupňa ako aj
nedostatočného odôvodnenia rozsudku je potrebné, aby sa vecou zaoberal opätovne súd prvého
stupňa. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a
podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, bez ďalšieho meškania doplniť dokazovanie podľa svojej úvahy a
návrhov účastníkov, podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne
rozhodnúť o veci, tzn. ustáliť, čo patrí do masy BSM účastníkov a toto následne vyporiadať v zmysle

zákonom stanovených a vyššie rozvedených kritérií a tiež rozhodnúť o trovách konania a podľa § 224
ods. 3 O.s.p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania, pričom rozhodnutie je povinný náležite v slade
s § 157 ods. 2 O.s.p., v každej jeho časti riadne odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.