Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202873
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.AntónieKandravejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobkyne:B.O.,C..XX.XX.XXXX,S.B.XXXX/
XX,XXXXXM.,práv.zast.JUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,ul.Sov.hrdinov163/66,08901Svidník,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752,
práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16 811 04 Bratislava, IČO:
47233516 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 27. 11. 2017, č. k. 10C/88/2016-62 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX z 21.5.2015, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
z 21.5.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu
Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu dňa 21. 05. 2015 je neplatná. Strany sporu uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver

vo výške 1 230 Eur (úverový limit), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach
po 43,36 Eur. Strany sporu dňa 21. 05. 2015 uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch)
dlžníka č. XXXXXXXXXX v zmysle ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej je podľa dohody zmluvných strán zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech spoločnostimesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 71,48 Eur. Žalobkyňa predložila súdu žiadosť zasielanú
žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne - H. Š. O. B. Š., A. XXXX/X , XXX XX M. - O. O., aby na základe
dohody o zrážkach zo mzdy vykonával pravidelné mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne z dôvodu, že

dlhuje vo vzťahu k žalovanému ku dňu 19. 08. 2015 sumu 2 486,68 Eur.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený
kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl

abezmožnostispotrebiteľazamedziťichvykonávaniuvrozsahuuplatnenomzneprijateľnýchzmluvných
podmienok. Poukázal na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách o
nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011, ktorými v bode 9 Komisia dospela
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť

dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo
strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu dňa 21. 05. 2015 je teda neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená ju podpísať vo vzťahu k
žalovanému ako veriteľovi napriek tomu, že aj keď sa nejedná o včlenené zmluvné ustanovenie v rámci
zmluvy o revolvingovom úvere a dohoda existuje na samotnom papieri, nemala možnosť rozhodnúť sa,
či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom dohody sa podrobila vykonávaniu zrážok bez
možnosti zabránenia ich vykonávania, a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované

z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom
alebo s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa, čo je hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly
zmluvných záväzkov.

6. Súd nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v zákone,
ale jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení výšky dlhu, ale subjektívna
predstava veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu
v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo

inej objektívnej inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu súd považoval
návrh žalobkyne za opodstatnený a vyhovel mu.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že postup súdu
prvej inštancie nie je založený na správnom použití zákona, súd vychádzal z nesprávneho výkladu,
nerešpektoval právne normy, ktoré sa na vec vzťahujú a ktorých porušenie v prípade označených
dohôd nebolo ani len preukázané. Z rozsudku nevyplýva, aby sa súd dohodou o zrážkach zo mzdy

zaoberal; len mechanicky prevzal paušálne tvrdenia žalobcu zhodné so stovkami iných spotrebiteľov,
ktoré sa uvádzajú na internete ako návod na zastavenie zrážok zo mzdy, neplatenie záväzkov a
pod.. Je veľmi jednoduché preberať takéto tvrdenia spotrebiteľov, no takýto postup žalovaný považuje
nielen za porušenie zákona, ale aj za porušenie ústavného princípu rovnosti v konaní pred súdom.
Žalovaný tvrdí, že závery prijaté súdom prvej inštancie (o neplatnosti) odporujú výroku, ktorým sa ukladá

zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, teda niečoho, čo pri neplatnom právnom úkone
vlastne ani nie je možné. Za podstatný nedostatok a vadu je možné tiež považovať neurčitosť výroku
napadaného rozsudku. Súd uložil žalovanému, aby sa zdržal „použitia“ dohody o zrážkach zo mzdy.
Z rozsudku nie je ale zrejmé, čo sa pod „použitím“ dohody o zrážkach zo mzdy myslí. Ak by malo ísť
o jej predloženie platiteľovi mzdy, potom k takémuto použitiu už došlo, o čom svedčí obsah súdneho

spisu. Ak by malo ísť o ďalšiu, resp. ďalšie povinnosti, potom formulácia výroku vedie k pochybnostiam
o jeho obsahu a prípadných povinnostiach, ktoré by z takéhoto výroku mali alebo mohli vyplývať, čo
popiera princíp právnej istoty. Súdne rozhodnutie totiž by neustálilo určitý stav medzi stranami sporu, ale
naopak by viedlo k pochybnostiam alebo k ďalším sporom. Súd pri svojom rozhodovaní úplne prehliadolustanovenia (či už vnútroštátneho práva alebo únijného práva), ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec
a ktoré popierajú jeho úvahy o dohode o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen že nie je

vylúčený z oblasti spotrebiteľských úveroch, ale súčasne je aj osobitne regulovaný (ust. § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.; toto ustanovenie regulujúce prípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských vzťahoch bolo do právneho poriadku zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z.).
Uvedené ustanovenie zavádza sprísnené podmienky pre použitie dohody o zrážkach zo mzdy, stále
ju však ponecháva ako platné, možné a dovolené zabezpečenie, teda aby boli na základe dohody o

zrážkach zo mzdy vykonávané zrážky a nezavádza ani to, že spotrebiteľ má mať právo kedykoľvek
zrážky zastaviť. Ak zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy napriek viacerým spotrebiteľským
orientovaným novelizáciám neurčuje právo spotrebiteľa na zastavenie zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, potom je z rozsudku nepreskúmateľné, z čoho vlastne súd pri formulovaní
takejto podmienky vychádzal a na základe čoho jej nesplnenie považuje za dôvod neprijateľnosti. Z
uvedenýchdôvodovnavrholrozsudokzmeniť,žalobuzamietnuťapriznaťžalovanémunároknanáhradu

trov konania.

9. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, žalovaný jej predložil listiny s tým, že ak
chce, aby jej bol úver poskytnutý je potrebné predložené listiny podpísať. V súvislosti s listinou Dohoda

o zrážkach zo mzdy jej nebolo nič bližšie vysvetlené, samotné vyhotovenie dohody je typicky formulár, z
ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj po formálnej stránke. Poukázala
na ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014, podľa ktorého
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto

dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť. V tejto súvislosti poukázala aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014
Z. z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný s tým, že prechodné ustanovenie úpravám
účinným od 01. 05. 2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a).
Ak zákon považuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa bez

oboznámenia s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju za neprípustné, plnenie záväzku na jej základe
odporuje § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je dohoda neplatná.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust.§ 470 ods. 1 a 2
CSP bez nariadenie pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 21. 05.
2015 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21. 05. 2015, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol čiastku 1 230 Eur.

12. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 21. 05. 2015 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 230

Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 36.mesačnými splátkami po 43,36 Eur mesačne. Zároveň poukázala
na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. zo dňa 21. 05. 2015 umožňuje žalovanému,
aby od nej vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok bez ich súdnej
kontroly. Žalovaný tieto tvrdenia nerozporoval.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 19. 08. 2015 (č. l. 19 spisu) požiadal
zamestnávateľa žalobkyne (H. Š. O. B. Š., A. XXXX/X, XXX XX M. - O. O.) o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobkyne za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX s tým, že dlh žalobkyne ku dňu 19. 08. 2015 činí 2 486,68 Eur (vyplatená čiastka a
zmluvná odmena v sume 2 486,11 Eur + ostatné záväzky klienta za omeškanie v sume 0,57 Eur).

14. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje sobídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale

spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Častou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Žalovaný má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch

so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere,
o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý
žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi

určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípadenepreukázaniaopakuzo
strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím

nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

17. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,

či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného

aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

18. Ako vyplýva zo žiadosti žalovaného adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok
zo mzdy, dlh žalobkyne narástol zo sumy 1 230 Eur (istina úveru) na sumu 2 486,68 Eur, čo je nárast
dlhu za obdobie necelých 3 mesiacov od uzatvorenia zmluvy o viac ako 100 %.

19. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy predkladané žalovaným
na podpis spotrebiteľom obsahujú neprijateľné podmienky, nezodpovedajú požiadavkám stanoveným
právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola
vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť
odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014,

15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a teda
nie je ani oprávnený požadovať plnenie na základe predmetnej neprijateľnej podmienky.20.SúdySRopakovanedospelikzáveru,ževýškaúrokovdojednávanýchvzmluváchospotrebiteľských
úveroch uzatváraných so žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Krajského súdu
v Prešove vo veci 17Co/25/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci 9Co/401/2012, rozsudok

Krajského súdu v Košiciach vo veci 6Co/764/2014).

21. Aj v predmetnom prípade je zrejmé, že žalovaný sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy
domáha od žalobkyne získania úžerného plnenia, keď požaduje uspokojenie dlhu zo zmluvy o úvere
predstavujúceho istinu 1 230 Eur navýšeného o viac ako 100 % (celkovo 2 486,68 Eur) už 3 mesiace

po uzatvorení zmluvy o úvere.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, pričom
umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj úžerné plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok,
keďže tieto sú v rozpore s dobrými mravmi.

23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,

na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

24. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

25. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

26. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

27. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle § 53 ods. 1
a 5 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v

súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok,
ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto
podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu
na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú

odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok
RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnostitejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

28. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s
okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie plnenia, na ktoré žalovaný nárok nemá. Podľa
názoru odvolacieho súdu je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

29. K odvolacej námietke žalovaného o neurčitosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil
žalovanému, aby sa zdržal „použitia“ dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd uvádza, že obsahom
žaloby žalobkyne bolo docieliť, aby nedošlo k uspokojovaniu pohľadávky žalovaného z dôvodov
uvedených v žalobe. Podstatu jazykového vyjadrenia žalobného petitu vyjadruje slovné spojenie „zdržať
sa použitia“. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa výkladového a synonymického slovníka
slovenského jazyka, má slovo zdržať sa okrem iného aj význam: zabrániť v zmýšľanom, zabrzdiť,

zahamovať v nejakej činnosti, zahatiť, zahatať, nemať účasť na niečom, neuskutočniť sa, nezúčastniť sa
na niečom. Podľa výkladového a synonymického slovníka slovenského jazyka má slovo použiť okrem
iného aj význam upotrebiť na istý cieľ, upotrebiť na nejaký účel, využiť na svoj prospech, použiť, nepoužiť
prostriedok, návrh, použiť niečo proti niekomu, použiť nástroj niečo zneužiť, použiť niečo proti niekomu,
zužitkovať.Podľanázoruodvolaciehosúduslovnéspojenie„zdržaťsapoužitia“alebo„zdržaťsavýkonu“

majú ten istý význam. Podstata žalobného petitu, ktorou sa žalobkyňa domáha zdržovacieho výroku,
nespočíva v tom, či je samotná úverová zmluva platná alebo neplatná, podstata spočíva v tom, aby
inštitút zrážok zo mzdy nemohol poslúžiť na realizáciou nemorálnosti, úžery, neprijateľnosti a nekalosti.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny,apretohoodvolacísúdpodľa§387ods.1a2CSPpotvrdilprihliadajúcajnato,ževodôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II ÚS
78/05).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).