Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815010404.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému H. T., nar. X.X.XXXX v R.,
v konaní vedenom podľa § 302 a nasl. Tr.por. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr.por.) ako proti
ušlému, pre pomoc k zločinu lúpeže podľa § 21 ods.1 písm.d), § 188 ods.1, ods.2 písm.c) Tr.zák., na
verejnom zasadnutí dňa 13. septembra 2018 prejednal odvolanie obhajcu obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2017, sp.zn. 2T/119/2015 a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 256 Tr.por. sa odvolanie obhajcu obžalovaného H. T. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.7.2017, sp. zn. 2T/119/2015, bol pod bodom 2)
rozsudku obžalovaný H. T. uznaný za vinného pre pomoc k zločinu lúpeže podľa § 21 ods.1 písm.d), §

188 ods.1, ods.2 písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný A. R., D. R., H. T., E. E.
po tom, čo obžalovaný E. E. zabezpečil plynovú pištoľ čiernej farby a spoločne s obžalovaným H. T. a
odsúdeným C. R. vytypovali priestory spoločnosti MAAT s.r.o. v Prievidzi na ulici Š. Moyzesa č. 10 na
lúpež, obžalovaný H. T. a odsúdený C. R. priviezli dňa 11. 06. 2004 v ranných hodinách obžalovaného A.

R. a obžalovaného D. R. z miesta ich trvalého bydliska do D., podrobne informovali obžalovaného A. R.
a obžalovaného D. R. o priestoroch spoločnosti MAAT, poskytli obžalovaným plynovú pištoľ, rukavice,
vak a pred lúpežou poskytli obžalovaným pervitín, ktorý si obžalovaní aplikovali, na obžalovaných čakali
v blízkosti spoločnosti MAAT, do ktorej o 11. 15 h obžalovaný A. R. a obžalovaný D. R. vošli, zaujímali
sa o prácu a o potvrdenie pre úrad práce, potom, čo im majiteľka spoločnosti R. C. potvrdenie vydala,
obžalovaný D. R. vytiahol plynovú pištoľ, namieril ju na poškodenú, prikázal jej, aby si ľahla na zem,

zbraň namieril aj na poškodenú G. I. a prikázal jej, aby si ľahla vedľa R. C., obžalovaný A. R. zobral z
drevenej skrinky príručnú pokladničku šedej farby so sumou 11 882,- Sk, stravné lístky Vaša stravovacia
v hodnote 2895,- Sk, odcudzili mobilný telefón zn. Ericsson T10 čísla 0903 234 835 v hodnote 600,-
Sk, videokameru značky Panasonic GS EGE nezisteného výrobného čísla v hodnote 29 000,- Sk,
fotoaparát značky Olympus 800 S nezisteného výrobného čísla v hodnote 800,- Sk, čím bola spoločnosti
MAAT s.r.o. Prievidza spôsobená škoda vo výške 15 627,- Sk, poškodenej R. C. škoda vo výške 29 000,-

Sk, poškodenej C. C. škoda vo výške 800,- Sk, po čom obžalovaný A. R. a D. R. z miesta činu odišli,
nastúpili do motorového vozidla k odsúdenému C. R., odišli na neznáme miesto v blízkosti mesta D.,
kde sa stretli s obžalovaným H. T., spoločne odsúdený C. R. a obžalovaný H. T. násilím otvorili príručnú
pokladničku, z ktorej vybrali peniaze, spálili stravné lístky Vaša stravovacia a obžalovanému A. R. a
obžalovanému D. R. vyplatili po 5000,- Sk.
O. H. T. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého obžalovaného okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. okresnýsúd zároveň obžalovaným A. R., D. R., H. T. a E. E. uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
spoločnostiMAATs.r.o.Prievidzaškoduvovýške518,72EuroapoškodenejR.C.,nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., E. V. XX/X, škodu vo výške 962,62 Eura. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005

bola poškodená C. C., nar. XX. XX. XXXX v R., bytom D., ulica I. č. XXX/XX s nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej osemdňovej lehote podal obhajca obžalovaného H. T. odvolanie
proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku týkajúcich sa obžalovaného H. T. s poukazom na to, že

obžalovaný od samého začiatku trestného stíhania odmietol obvinenie z podieľania sa na trestnom čine
lúpeže, ktorý mal byť spáchaný dňa 11.6.2004 v ranných hodinách v Prievidzi v priestoroch spoločnosti
MAAT, s.r.o. s obžalovanými A. R., D. R. a na svojej obrane zotrval aj v konaní pred súdom, kde
vypovedal, že z účasti na skutku ho bratia R. obviňujú z dôvodu ich pomsty za to, že sa predtým
podieľal na tom, aby obaja vrátili veci z auta, ktoré vykradli. Na inkriminovanú dobu, kedy mal byť skutok
spáchaný, mal pritom „alibi“, keď v tom čase sa zdržiaval na inom mieste, čo potvrdil aj svedok B. T..

Podobne aj svedok A. potvrdil tú časť jeho obrany, že bratia R. sú osoby schopné z pomsty vypovedať
krivo a podľa jeho názoru rovnaký motív - teda pomstu - mali aj keď krivo vypovedali proti nemu.
Vzhľadom teda k osobám spoluobžalovaných A. R. a D. R., ktorí majú pestrú kriminálnu minulosť a ktorí
súpreukázateľneschopnízpomstydopustiťsazávažnéhoprotiprávnehokonania,súvážnepochybnosti
o tom, či sa on aj skutočne zúčastnil na spáchaní žalovaného skutku. To, že sa ním označené dôkazy

na jeho obranu nevykonali v čase, keď ich ešte súd prvého stupňa mohol vykonať a v súčasnosti
sa už vykonať nedajú, nemôže byť na príťaž obžalovanému. Na podklade týchto skutočností obhajca
navrhol napadnutý rozsudok podľa § 258 ods.1 písm.a), písm.b), písm.c) Tr.por. zrušiť v celom výroku
o uznaní viny obžalovaného H. T., ako aj vo výroku o jemu uloženom treste a v konečnom dôsledku aby
obžalovaný bol podľa § 226 písm.c) Tr.por. spod obžaloby oslobodený.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom na správny
a zákonný rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovanému H. T., jeho odvolanie podané
prostredníctvom obhajcu ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 302 a nasl. Tr. por. vykonal proti
obžalovanému konanie ako proti ušlému a na verejnom zasadnutí za prítomnosti obhajcu obžalovaného
na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 254 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
zistil, že odvolanie obhajcu obžalovaného H. T. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniachvšetkydostupnéapotrebnédôkazynaobjasnenieskutkovéhostavuveciatietosprávne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.5, 6 Tr.por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením §

125 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Aj podľa názoru krajského
súdu bol obžalovaný zo spáchania žalovaného skutku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
usvedčený výpoveďami spoluobžalovaných (toho času už právoplatne odsúdených) A. a D. R., s ktorými
korešpondovali aj ostatné vo veci vykonané, najmä listinné dôkazy, na ktoré okresný súd v napadnutom
rozsudkupodrobnepoukázalapritomobranuobžalovanéhospočívajúcuvtom,ževinkriminovanejdobe

sa nenachádzal na mieste činu, správne vyhodnotil ako účelovú a majúcu snahu vyviniť sa zo spáchania
predmetného skutku a to s poukazom najmä na to, že nezistil žiadny právne relevantný dôvod, pre ktorý
by bolo možné posúdiť výpovede A. R. a D. R. ako neobjektívne a naviac obžalovaný prvýkrát predniesol
svoje obhajobné tvrdenia, ktoré mali preukazovať, že v inkriminovanom čase sa nachádzal na rôznych
iných miestach, než kde bol skutok spáchaný, až trištvrte roka po spáchaní skutku. So zreteľom na to, že

dôkazy, na ktoré poukázal okresný súd, na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal
ani odvolací súd pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa.
Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody
a úvahy, ktorými tento súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Dôkazy vykonané pred súdom prvého
stupňa vytvárajú totiž aj podľa zistenia odvolacieho súdu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a

nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Okresný súd vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu nepochybil ani pri právnej
kvalifikácii konania obžalovaného H. T.. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými
okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody (trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov bol obžalovanému
uložený v súlade s ustanovením § 188 ods.2, § 38 ods.5 a § 39 ods.1 Tr.zák. - mimoriadne zmierňovacie
zákonné opatrenie správne aplikoval vzhľadom k dĺžke času, ktorá od spáchania prejednávaného
zločinu uplynula) a o spôsobe jeho výkonu (na výkon trestu odňatia slobody bol do označeného

stupňa stráženia zaradený správne podľa § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák.). Uložený druh trestu a jeho
výmera zohľadňujú totiž všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň spoločenskej nebezpečnosti
spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom
rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu týchto výrokov, preto odvolacie námietky
obhajcu obžalovaného nepovažoval za opodstatnené a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže pochybenie nezistil ani vo
výrokoch o náhrade škody, ktoré majú svoje opodstatnenie v ustanovení § 228 ods.1 a § 229 ods.1
Tr.por., preto odvolanie obhajcu obžalovaného H. T. ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.