Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201564
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814201564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Mgr. X. B. - E., IČO: XXXXXXXX,
J. XXX/XX, XXX XX B. K. I., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Hrnčiarska 3,
040 01 Košice, IČO: 35574291, proti žalovanému: X.. Q. X., U., H.: XXXXXXXX, Q.. Y.. Š. XXXX/XXX/A,
XXX XX B. K. I., právne zastúpenému: AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859
109,konajúcouJUDr.JozefomTarabčákom,advokátomakonateľomspoločnosti,zaúčastiintervenienta
na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383
408, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska 19, Košice, IČO: 31948952, o

náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
7Cb/23/2014-162 zo dňa 19.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo vo veci samej
vyhovené, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.361,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Sporovým stranám a intervenientovi nepriznáva nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. „Súd konanie o zaplatenie nad sumu 8.827,12 eur zastavuje.“
II. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.827,12 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“

III. „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83 %.“
IV. „Intervenientovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“

1.1 Prvoinštančný súd pri rozhodnutí v spore vychádzal z podanej žaloby zo dňa
31.1.2014,ktorousažalobcadomáhalvovzťahukžalovanémuuloženiamupovinnostizaplatiťžalobcovi
sumu 6.806,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od
1.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 734,23 eur od 19.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od

14.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur od 30.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 120,- eur od
5.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy pôvodného súdneho konania v sume 1.081,53 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody voči žalovanému na základe zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovitým, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu na základe generálnej plnej moci zo dňa 29.2.2012
neuplatnil pohľadávku žalobcu, právoplatne priznanú žalobcovi rozsudkom Okresného súdu J. Q. č.k.
XCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.12, právoplatným dňom 10.2.2012 a vykonateľným dňa 14.2.2012, v

reštrukturalizačnom konaní, vedenom proti dlžníkovi žalobcu na Okresnom súde V. pod sp.zn. XR/X/
XXXX. Súd dňa 15.2.2012 začal reštrukturalizáciu voči dlžníkovi B., W..Y..R.. Uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. R. XX/XXXX dňa XX.X.XXXX pod č. S.. Následne Okresný súd V. v konaní
vedenom pod sp.zn. Y. dňa 20.3.2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka B., W..Y..R.., Z. K. XX/XXX, S.,
H.: XX XXX XXX. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. R. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX

pod číslom S.. Podľa žalobcu postupoval žalovaný protiprávne pri výkone advokácie, nakoľko porušil
právnu povinnosť, ktorá mu je uložená zákonom ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, a teda svedomito nechránil práva a oprávnené záujmy žalobcu
ako svojho klienta. Žalovaný v súvislosti s výkonom advokácie na základe udeleného plnomocenstva zo
dňa 29.2.2012, týkajúceho sa vymoženia sumy 6.806,97 eur s prísl. proti povinnému B., W..Y..R.., H.: XX

XXX XXX na základe rozhodnutia Okresného súdu J. Q. č.k XCb/XXX/XXXX, nezistil, že u povinného
bolo začaté a povolené reštrukturalizačné konanie, bola zmeškaná lehota na podanie prihlášky u
správcu do reštrukturalizačného konania, a teda neprihlásená pohľadávka žalobcu voči spoločnosti B.,
W..Y..R.. zanikla s poukazom na ust. § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pri tých

nárokoch, ktoré sa v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky
voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Je daná príčinná súvislosť
medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody v sume 6.806,97 eur spolu
s príslušenstvom, t.j. priznaného plnenia rozsudkom Okresného súdu J. Q. č.k. XCb/XXX/XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX, preto tento nárok uplatňuje podanou žalobou.

1.2PredmetnémunapadnutémurozhodnutiupredchádzalrozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľou
zo dňa 15.12016 č.k. 7Cb/23/2014-103, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, a to uznesením Krajského
súdu v Prešove č.k. 2Cob/26/2016-133 zo dňa 18.10.2016.

1.3 Súd prvej inštancie v ďalšom konaní následne I. výrokom rozsudku zastavil konanie v časti
uplatneného nároku nad sumu 8.827,12 eur, v ktorej žalobca zobral svoj návrh späť podľa ustanovenia
§ 145 CSP.

1.4 V zostávajúcej časti žalobnému návrhu vyhovel s poukazom na to, že konal v intenciách zrušujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu, aplikujúc ustanovenia § 566, § 567 až § 576 Obchodného zákonníka o
mandátnej zmluve, § 1, § 2, § 18, § 22 a § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 22, § 23, § 113
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

1.5 Konštatoval, že v konaní nebolo sporné to, že sporové strany uzatvorili mandátnu zmluvu v

zmysle § 566 Obchodného zákonníka dňa 29.2.2012, teda právny vzťah zastúpenia klienta a advokáta
pri poskytovaní právnej pomoci v zmysle zákona o advokácii. Táto mandátna zmluva je v podstate
zmluvou o splnomocnení na zastupovanie podľa zákona o advokácii s dôsledkami podľa § 574 ods. 3
Obchodného zákonníka. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom
advokácie podľa § 26 ods. 2 Zákona o advokácii je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie,

ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov:
a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

1.6. Súd prvej inštancie po preskúmaní skutkových okolností, ktoré majú podstatný význam pre

posúdenie žaloby na náhradu škody, konštatoval zavinenie žalovaného, spočívajúce v tom, že
nepostupoval v zmysle ustanovení Zákona o advokácie, nakoľko nekonal ako mu ukladá Zákon o
advokácii, pretože povinnosťou advokáta je svedomito a dostatočne, dôsledne plniť povinnosti advokáta
v zmysle Zákona o advokácii, a to predovšetkým povinnosť dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov
klienta, využívať všetky zákonné prostriedky slúžiace záujmom klienta a informovať ho predbežne o

stave konania, v ktorom ho zastupuje. To znamená, že ak sa žalobca dostavil za žalovaným ako
za advokátom, tento mal využiť všetky prostriedky a informovať ho o zákonných možnostiach na
vymoženie predmetnej pohľadávky, čo sa nestalo. Advokát si neoveril skutočnosti, ktoré sú zverejnené
v Obchodnom vestníku, ktoré sú všeobecne známe. Nezistil skutočnosť, že na dlžníka bola vyhlásenéreštrukturalizačné konanie, a to ešte pred udelením mu plnomocenstva a že pohľadávku je potrebné si
uplatniť v reštrukturalizačnom konaní a nie návrhom na vykonanie exekúcie. Keďže žalovaný nepodal
takúto informáciu žalobcovi, neinformoval ho o tom, že je potrebné udeliť plnomocenstvo na uplatnenie

pohľadávky v reštrukturalizácii, nemožno považovať plnenie jeho povinnosti súvisiacich s výkonom
advokácie za postačujúce. Jedným z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie
a príprava zastúpenia podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 656/2004, kde príprava zastúpenia znamená
zistenie aj právneho postavenia dlžníka, teda aj zistiť údaje v Obchodnom vestníku týkajúce sa dlžníka.
Plnomocenstvo bolo udelené žalovanému dňa 29.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie u súdneho

exekútorabolpodanýdňa16.3.2012areštrukturalizačnékonaniezačalodňaXX.X.XXXX,vObchodnom
vestníku zverejnené dňa XX.X.XXXX a reštrukturalizácia bola povolená dňa XX.X.XXXX, v Obchodnom
vestníku zverejnené XX.X.XXXX. Žalovaný teda nepostupoval podľa Zákona o advokácii, pričom v
úvodnýchčastiachplnomocenstvajeuvedené,žetotoplnomocenstvosavzťahujeajnaprávnepredpisy,
kde je potrebné osobitné plnomocenstvo. Žalobca je osoba bez právnického vzdelania, preto udelil
žalovanému plnú moc na potrebné právne úkony, ktorý má potrebné odborné vzdelanie, od ktorého

sa očakáva kvalifikovaná činnosť. Nie žalobca, ale žalovaný mal zistiť skutkový a právny stav, poučiť
žalobcu o možnosti vymoženia pohľadávky žalobcu.

1.7. Pre vyhodnotenie spôsobenej škody, jej výšky, sa súd oboznámil s ďalšími skutočnosťami, a to
súdom schváleným reštrukturalizačným plánom a následnými právnymi skutočnosťami, týkajúcimi sa

úpadcu, z ktorého vyplýva, že si úpadca neplnil reštrukturalizačný plán. To znamená, že nevykonal
úhrady záväzkov, na ktoré sa zaviazal. Táto skutočnosť vylučuje aj to, že v prípade, ak by žalovaný
postupoval v súlade so Zákonom o advokácii, nepodal návrh na vykonanie exekúcie, ale prihlásil
pohľadávku do reštrukturalizácie, nie je možné jednoznačne povedať, že by žalobca bol uspokojený v
rámci reštrukturalizácie. Z dôvodu neplnenia reštrukturalizačného plánu bol podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu a bolo vyhlásené konkurzné konanie. Konkurz bol vyhlásený dňa XX.X.XXXX. Táto skutočnosť
bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX a zároveň boli poučení a
vyzvaní veritelia úpadcu, že si majú svoje pohľadávky prihlásiť v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku. Žalovaný od mandátnej zmluvy odstúpil dňa XX.X.XXXX. Aj keď jednoznačne

nebolo preukázané, že manželka žalobcu bola splnomocnená na prevzatie upovedomenia Okresného
súdu J. Q. o neúčinnosti právneho úkonu, jednoznačne oznámenie skutočnosti žalovaným pre žalobcu,
že na dlžníka bol vyhlásený konkurz možno preukázať z listu žalovaného adresovaného žalobcovi
zo dňa 30.6.2014, kedy odstúpil žalovaný od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Vznik škody, v
danom prípade ušlého zisku, predstavuje stratu majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol

od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť pochybenia žalovaného pri výkone
advokácie. Vznik škody na strane veriteľa v predmetnom prípade predpokladá, že jeho právo na plnenie
proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas realizované právo na prihlásenie pohľadávky do
reštrukturalizácieazaúčinkovustanovenia§155ods.2Zákonaokonkurzeužnemožnotútopohľadávku
vymáhať ani v konkurznom konaní.

1.8. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky škody vychádzal z rozsudku Okresného súdu J. Q., ktorým
bola žalobcovi priznaná žalovaná suma, uplatnená ako náhradu škody vo výške 6.806,97 eur, pričom
k tejto žalovanej sume bola žalobcovi priznaná aj náhrada úroku z omeškania do dňa 19.3.2012, t.j. ku
dňu, ktorý predchádzal dňu, kedy bola vyhlásená reštrukturalizácia a zároveň súd priznal aj náhradu

za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 408,- eur a cestovné vo výške 19,- eur, ktorý taktiež je
ujmou na strane žalobcu, pretože pri správnom postupe advokáta by aj táto suma bola uplatnená a patrí
žalobcovi. Tým, že advokát neuplatnil pohľadávku v reštrukturalizácii, porušil svoju povinnosť, čo má za
následok v zmysle § 155 Zákona o konkurze, že táto pohľadávka sa stáva nevymáhateľnou a v žiadnom
inom konaní, či už konkurznom, exekučnom alebo podobne si žalobca túto pohľadávku nemôže uplatniť.

O túto sumu je tak znížená veľkosť jeho majetku, teda na jeho strane došlo k ujme. V danom prípade,
týmto nesprávnym postupom bola žalobcovi odňatá možnosť odpísať si pohľadávku v zmysle daňových
zákonov a teda toto konanie žalovaného spôsobilo ujmu na strane žalobcu. Súd prvej inštancie preto
žalobe nad sumu späťvzatú žalobcom, vyhovel.

1.9 Napokon súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalobcu na ťarchu
žalovaného podľa § 262 ods. 1, ods. 2, ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku v rozsahu 83 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Intervenient bol v konaní neúspešnejší, preto mu náhrada trov konania nepatrí.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa 2.6.2017,
ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný zmenil a
rozhodol tak, že návrh zamieta a žalobcu zaviaže na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
Napadnutý rozsudok považuje odvolateľ za nezákonný, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené

právo na spravodlivý proces; ďalej súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

2.1. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri vyhotovení rozsudku nepostupoval v súlade s § 220
ods. 2 O.s.p.. Z rozsudku nie je zrejmé, aký skutkový stav súd zistil, pretože v bode 57 sú uvedené iba

jednotlivé dôkazy bez toho, aby ich súd nejakým spôsobom aj vyhodnotil Nie je zrejmé, aké skutkové
závery súd vyvodil z konštatovania v jednotlivých bodoch rozsudku, pričom odvolateľ poukázal na
nález ÚS SR IV.ÚS 341/2012 z 17.1.2013. V zmysle uvedeného nálezu podľa odvolateľa odôvodnením
napadnutého rozhodnutia boli porušené procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na
spravodlivý proces, pretože bez riadneho odôvodnenia nie je možné ani zaujať relevantné dôvody k

rozhodnutiu.

2.2. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal navrhovaný dôkaz na pojednávaní 19.4.2017, a to vyžiadať
od súdu a od správcu v konkurze č. XK/XX/XXXX úpadcu B. W..Y.., z akého dôvodu bola zrušená
reštrukturalizácia a nebol plnený reštrukturalizačný plán, z akého dôvodu bol vyhlásený konkurz a či

v konkurze bude pre nezabezpečených veriteľov nejaké plnenie. Zistenie, či výťažok zo všeobecnej
podstaty pre nezabezpečených veriteľov bude postačovať na uspokojenie veriteľov a v akej výške je
rozhodujúcou skutočnosťou na zistenie, či vôbec môže žalobcovi škoda vzniknúť. Záver o vzniku škody
by bol daný až vtedy, ak by bolo zistené, že v konkurze bude plnené aj nezabezpečeným veriteľom. O
výške škody by bolo možné hovoriť až po konečnom rozvrhu, kedy by bolo jasné, aké plnenie mohol v

konkurze žalobca dostať. Bez tohto zistenia je rozsudok, teda aj podaná žaloba predčasná a záver o
výške škody v prisúdenej sume 8.827,12 eur je nesprávny.

2.3. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel preto k nesprávnym skutkovým zisteniam o výške
spôsobenej škody, pretože výška škody z vykonaných dôkazov nevyplýva. Na základe vykonaných

dôkazov, z ktorých nevyplýva výška vzniknutej škody, súd urobil aj nesprávne právne závery a vec
nesprávne právne posúdil, keď nesprávne rozhodol, že škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Odôvodnenie ohľadom naplnenia podmienok pre záver o
zodpovednosti žalovaného za škodu je v jedinom bode rozsudku pod č. 58. Za takéto odôvodnenie, ktoré
by sa vzťahovalo k predmetu sporu, nemožno považovať bod 55, pretože v ňom iba všeobecne, bez

vzťahu k predmetu sporu, rozoberá súd prvej inštancie podmienky zodpovedností. V rozsudku absentuje
akékoľvek zdôvodnenie, v čom vidí súd príčinnú súvislosť, medzi konaním, resp. nekonaním žalobcu a
vznikom škody, čím nechce odvolateľ tvrdiť, že škoda vznikla. Takéto odôvodnenie, v ktorom absentuje
zmienka o príčinnej súvislosti medzi konkrétnym konaním, resp. nekonaním a vznikom žalovanej škody,
nie je riadnym a zákonným odôvodnením a je ním preto porušené právo na spravodlivé konanie. Takéto

odôvodnenie je však aj nesprávnym právnym posúdením, pretože vyhodnotenie splnenia podmienok
pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu je právnym posúdením. V napadnutom rozsudku súd
nesprávne právne posúdil otázku vzniku škody a príčinnej súvislosti. Za škodu v podobe ušlého zisku
možno považovať to, čo žalobcovi nekonaním žalovaného ušlo, avšak iba za predpokladu, že žalovaný
mal povinnosť prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie a za predpokladu, že práve v dôsledku tohto

nekonania škoda vznikla, t.j. stratil možnosť, aby mu bola pohľadávka uhradená. Výška škody by bola
zistená iba vtedy, ak by v prípade prihlásenia do reštrukturalizácie bolo žalobcovi podľa plánu plnené. V
konaní však bolo zistené, že plán nebol plnený, preto bol vyhlásený konkurz Ak nebol plán plnený, ani
prihlásením do reštrukturalizácie by žalobca nedostal žiadne plnenie, preto mu škoda nevznikla. Nebolo
preukázané, že práve konanie, resp. opomenutie žalovaného bolo tou okolnosťou, bez existencie ktorej

by k vzniku škody došlo. Absentuje preukázanie vzniku škody, t.j. že v prípade prihlásenia pohľadávky
do reštrukturalizácie by bolo plnené žalobcovi. Dôkazné bremeno na vznik škody, ale aj na príčinnú
súvislosť medzí nekonaním a škodou je na žalobcovi, ktorý svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou je daný vtedy, ak je medzi nim vzťah príčinya následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť nenastáva. Pri posudzovaní
zodpovednosti advokáta súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta by klient
plnenie dostal, poukazujúc na súdnu prax. Tento názor je použiteľný aj v predmetnej veci a súd mal

skúmať a vychádzať z toho, či v konkurze by bolo žalobcovi plnené a iba v rozsahu plnenia, ktoré by
mal v konkurze dostať, by mu vznikla škoda tým, že takéto plnenie nedostal. Dôkazné bremeno, aj v
zmysle záverov odvolacieho súdu na str. 8 uznesenia, je na strane žalobcu, ktorý však na preukázanie
týchto skutočnosti žiadne dôkazy nenavrhoval, ani také skutočnosti netvrdil. Nekonanie žalovaného v
rozsahu, ako je mu kladené za vinu, a to neprihlásenie do reštrukturalizácie, nie je priamou a jedinou

príčinou toho, že žalobca nedostal plnenie. Záver, že nedostal plnenie, ak by sa vychádzalo z toho, že
z konkurzu mohol plnenie dostať, čo je však minimálne nepravdepodobné až isté, že z konkurzu žiadne
plnenie nebude, je však minimálne predčasný, pretože konkurz nie je ukončený. Predpokladom vzniku
nárok na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky žalobcu
by došlo, teda že toto pochybenie je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Takýto záver
vyplýva z rozsudku NS ČR, sp.zn. 25Cdo/2520/2006 z 22.5.2008, a tento je použiteľný aj v predmetnej

veci. V predmetom konaní súd vychádzal iba z toho, že škoda vznikla výlučne nekonaním advokáta.
Podľa súdnej praxe je však nutné zaoberať sa ako predbežnou otázkou aj tým, či škoda klientovi vznikla
iba nekvalitným plnením povinnosti advokáta, alebo aj z iných dôvodov, príp. spoluzavinením klienta v
zmysle napr. uznes. KS Plzeň 11Co/498/2001 z 13.6.2003.

2.4. Napokon, nesprávne skutkové zistenie súdu a z toho vyplývajúce nesprávne závery spočívajú
podľa odvolateľa aj v závere súdu o tom, že bolo povinnosťou žalovaného advokáta, aj napriek tomu,
že mal plnú moc na podanie návrhu na exekúciu a s tým súvisiace úkony, zisťovať status dlžníka B.,
W..Y..R.. a prihlásiť do reštrukturalizácie aj napriek tomu, že na to nemal splnomocnenie. Žalovaný
nebol oprávnený k prihláseniu pohľadávky do reštrukturalizácie. Nesprávny je aj názor súdu na účinky

reštrukturalizácie a plánu v zmysle § 155 ods. 2 ZKR a zánik účinkov plánu v zmysle § 160 ZKR. Účinky
plánu podľa § 155 ods. 2 sú iba vo vzťahu k účastníkom plánu, ktoré v zmysle § 160 ZKR zanikajú v
prípade vyhlásenia konkurzu. V prípade vyhlásenia konkurzu sú v § 28 a nasl. ZKR upravené podmienky
prihlasovania pohľadávok, kde nie sú uvedené žiadne obmedzenia a preto môže prihlásiť pohľadávku
každý veriteľ, teda aj ten, ktorý v reštrukturalizácii pohľadávku neprihlásil. Zrušením reštrukturalizácie

a vyhlásením konkurzu pre neplnenie plánu by boli diskriminovaní ostatní veritelia, ktorí neprihlásili
pohľadávky voči tým, ktorí podľa plánu nič nedostali. Účelom reštrukturalizácie je uspokojiť tých, ktorí
si prihlásili pohľadávky, ak je plán plnený. Ak plán nie je plnený, nie je dôvod, aby si každý veriteľ
nemohol prihlásiť pohľadávku v konkurze, pretože účelom konkurzu je podľa § 1 ZKR riešenie úpadku
dlžníka speňažením majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením

dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Zákon stanovuje samostatne podmienky
prihlasovania pre konkurzné a samostatne pre reštrukturalizačné konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 27.7.2017 vyjadril intervenient, ktorý považuje
napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že žalobu

zamietne.

3.1. Intervenient sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného a trvá na tom, že na strane žalovaného
nedošlo k naplneniu základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. V prvom rade zo
strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko v zmysle udeleného plnomocenstva

zo dňa 29.2.2012 nemal žalovaný povinnosť resp. nebol oprávnený na prihlásenie pohľadávky do
reštrukturalizácie, pričom poukázal na stanoviská Slovenskej advokátskej komory v disciplinárnych
konaniach advokátov vo vecne obdobných prípadoch. Slovenská advokátska komora opakovane vo
svojich stanoviskách uvádza, že „bez osobitného splnomocnenia advokátovi nevyplýva povinnosť
sledovať, či bolo začaté reštrukturalizačné konanie, alebo či nebol na majetok klienta vyhlásený

konkurz. Takéto konanie nemožno zaradovať medzi konanie advokáta s odbornou starostlivosťou,
nakoľko sa jedná o striktne formálne konanie a v tej súvislosti sa na riadne zastupovanie a na podanie
prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie vyžaduje konkrétne plnomocenstvo.“ Aj napriek skutočnosti,
že stanoviská Slovenskej advokátskej komory nie sú právne záväzné majú však podľa intervenienta
ako právna mienka odbornej obce značný význam.

3.2. Ďalej je toho názoru, že nárok žalobcu bol uplatnený predčasne, keďže žalobca nesprávne
nevychádzal z rozsahu škody, ktorý mohol vzniknúť pri nim uvádzanom porušení povinnosti. V
konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu, by ani v prípade jej prihlásenia do reštrukturalizácienebola plnená. Konkurzné konanie, ktorého vyhlásenie bolo oznámené v Obchodnom vestníku zo dňa
30.5.2014, stále nie je ukončené, t.j. nie je preukázané, či by plnenie bolo žalobcovi poskytnuté, a
ani či je vôbec dôvodné očakávať, že by sa tak stalo. Na základe vyššie uvedeného a vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že by k vzniku škody došlo. Bez preukázania vzniku škody na strane
žalobcu nemôže byť daná ani zodpovednosť žalovaného za škodu, pričom preukázanie vzniku škodu je
na žalobcovi. Súd sa mal v konaní zaoberať otázkou, či pri riadnom postupe advokáta by klient plnenie
dostal. Pri skúmaní zodpovednosti advokáta ako predbežnej otázky je ďalej potrebné vyriešiť výšku
skutočného nároku klienta, keďže len v takom rozsahu advokát za škodu zodpovedá. Nie je správny

postup prvoinštančného súdu, ktorý stotožnil pohľadávku žalobcu s jej príslušenstvom, ktoré existovali
aj pred časom, ako žalovaný prevzal právne zastúpenie za účelom jej vymáhania v exekučnom konaní,
so škodou ktorú mal údajne spôsobiť. Skutočnosť, že veriteľ vedie pohľadávku ešte neznamená, že aj v
procese jej exekučného vymáhania, na čo bol žalovaný splnomocnený, sa dosiahne ten efekt, že bude
pohľadávka v plnej miere uspokojená. Intervenient zdôraznil, že zodpovednosť advokáta nie je daná
v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v konaní úspešný ale nastupuje len vtedy, keď

neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Ak nie
sú riadne dané a preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie
právnej povinnosti a vznik škody, potom prirodzene chýba aj aspekt príčinnej súvislosti, ako posledný
kumulatívny predpoklad pre založenie zodpovednosti žalovaného za škodu pri výkone advokácie. Ani
vykonané dokazovanie nepodporilo existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním, resp. nekonaním

žalovaného a tvrdeným vznikom škody. Tvrdené porušenie povinnosti žalovaného nebolo priamou
príčinou skutočnosti, že žalobca plnenie nedostal. Treba zdôrazniť, že atribútom príčinnej súvislosti
je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a
vyvoláva ho. Nestačí, aby bol vzťah príčiny a následku len sprostredkovaný.

3.3. Intervenient napokon uviedol, že aj v prípadoch, keď je zodpovednosť advokáta daná, sa vždy
prihliada na to, či žalujúci klient nemohol svojím konaním škode zabrániť. Zodpovednosť poškodeného
vidí jednak v pasivite, keď pohľadávku voči spoločnosti B., W..Y..R.. neuplatnil na súde bezprostredne
po lehote splatnosti, a jednak v tom, že ho nič nezbavovalo povinnosti byť bdelým vo vzťahu k finančnej
situácii dlžníka a sledovať, či naňho nie je vedené reštrukturalizačné, resp. konkurzné konanie. Splnenie

ktorejkoľvek z uvedených povinnosti mohlo zabrániť vzniku škody, a to buď vymožením pohľadávky
na základe exekučného titulu pred začatím reštrukturalizačného konania alebo samotným uplatnením
pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 27.7.2017 vyjadril žalobca, ktorý vo vzťahu k

odvolacím dôvodom uvedených v bodoch č. 2 a 3 odkázal na Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 472/2014, podľa
ktorého právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania a rovnako na judikát ÚS SR, podľa ktorého do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov pod č. IV.ÚS 252/04.

Ďalej žalobca nesúhlasí so žalovaným, ktorý tvrdí, že ak reštrukturalizačný plán nebol splnený, škoda
nevznikla, pretože ak zapríčinením žalovaného nebola podaná prihláška do reštrukturalizácie, tak sa
žalobca nestal účastníkom tohto reštrukturalizačného konania a pri následnom vyhlásení konkurzu
v zmysle § 160 ZKR sa plán stáva neúčinným iba voči všetkým účastníkom plánu, čo neplatí pre
tých veriteľov, ktorí neboli účastníkmi plánu. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov sp.

zn. 2Cob/26/2016 zo dňa 18.10.2016 je jednoznačne konštatované, že konaním žalovaného, ktorý
pochybil, došlo k zániku vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči spoločnosti B., W..Y..R.., pričom
tento právny záver je záväzný pre obidve sporové strany ako aj súd prvej inštancie a zároveň tento
právny záver je dostatočnou odpoveďou na to, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú dané.
Pokiaľ ide o odkaz na judikatúru NS ČR, táto je v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP neaplikovateľná v

podmienkach Slovenskej republiky. So zánikom vymáhateľnosti žalobcovej pohľadávky voči dlžníkovi
B., W..Y..R.. súvisia aj daňové dôsledky pre žalobcu, pretože podľa metodického pokynu FS č. 9/2014
platí: „Ak nie je splnená aspoň jedna podmienka § 19 ods. 2 písm. h) v bode 1-5 Zákona o daní z
príjmov, čo je napr. aj včasné prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie, tak túto pohľadávku bez
DPH musí veriteľ zdaniť. Keďže pohľadávka nebola prihlásená vôbec, nejde o odpis pohľadávky na

základe výsledku reštrukturalizačného konania, nakoľko podľa metodického pokynu FS BB z 9/2014
str. 6 nemôže nastať odpis pohľadávky vo výške, ktorá nie je zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne.“
Pohľadávka žalobcu voči B., W..Y..R.. je v dôsledku neprihlásenia do reštrukturalizácie nevymáhateľná,
nedá sa ani zobchodovať, resp. postúpiť, či použiť na zápočet, nikdy nebude uhradená, pričom jejneprihláseniedoreštrukturalizáciemáeštevočižalobcovinegatívnedaňovédôsledky-musíodviesťdaň
z pridanej hodnoty ohľadne predmetnej pohľadávky, čo žalobca už zreralizoval a ešte sumu pohľadávky
s príslušenstvom bez DPH musí zahrnúť do príjmov a zdaniť, ako keby predmetná pohľadávka bola

uhradená. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Vranov nad Topľou ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

5. V stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného, žalovaný písomným podaním zo dňa

6.10.2017 poskytol tvrdenia už uvádzané v priebehu konania a vyslovil, že sa stotožňuje s názorom
intervenienta.

6. Intervenient po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu z 27.7.2017 plne zotrváva na svojom stanovisku
a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zaväzujúcom výroku považuje za nesprávny, založený na takom
výklade právnych predpisov týkajúcich sa zodpovednosti advokáta za škodu, ktoré nezodpovedajú ich

zmyslu a významu. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Tvrdenie žalobcu, že ak
by žalovaný uplatnil jeho pohľadávku voči úpadcovi B., W..Y..R.. v reštrukturalizácii, tak táto by bola
uspokojená, a dostala by sa do jeho majetkovej podstaty, je natoľko hypotetické, že nemôže zakladať
právo na náhradu škody. Žalobca teda nepreukázal ani len vznik škody, ako esenciálny predpoklad

úspechu v konaní. Súd prvej inštancie pritom pochybil, ak nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz,
vyžiadanie súdneho a správcovského spisu v konkurze č. XK/XX/XXXX úpadcu B., W..Y..R.., keďže, ako
správne tvrdí žalovaný v odvolaní, toto bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre ustálenie, či vôbec škoda
vznikla. Okrem nepreukázania vzniku samotnej škody, však v konaní nebola žalobcom preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie žalovaným a údajnou škodou na majetku žalobcu. Súd

prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozsudku dôkladne nezaoberal otázkou, či v prípade riadneho
prihláseniapohľadávkyžalobcudoreštrukturalizáciejehodlžníkabytátobolauspokojenáavakejvýške,
a teda, či neexistujú iné rozhodujúce príčiny, okrem výkonu advokácie žalovaným, ktoré boli príčinou
vzniku tvrdenej škody na majetku žalobcu. Vzhľadom na následný konkurz na majetok úpadcu sa však
reálnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu javí ako minimálne pravdepodobná, čo platí o to viac, že súd

prvej inštancie v rozpore s návrhom žalovaného nevykonal dôkaz smerujúci k zisteniu potenciálneho
uspokojenia veriteľov spoločnosti B., W..Y..R.. v konkurze (napr. otázku rozsahu speňažiteľného majetku
úpadcu). V závere intervenient uviedol, že pre absenciu naplnenia zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu navrhol, aby odvolací súd v zaväzujúcom výroku napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Intervenient požiadal, aby mu bol odvolacím súdom

priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca k vyjadreniam žalovaného a intervenienta písomným podaním zo dňa 27.2.2018 uviedol, že
nemá dôvod na korekciu svojho podania, na ktorého obsahu zotrváva. Obrana žalovaného, že nemal
plnomocenstvo neobstojí, pretože toto mal, akurát mal zvoliť správny procesný postup, čo neurobil.

Zdôraznil, že v rozsahu daňových povinností ide o škodu, ktorá sa nedá racionálne spochybniť.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po predložení veci súdom prvej inštancie
najskôr hodnotil podmienky, za ktorých môže podané odvolanie prejednať. Mal za to, že odvolaním
nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o čiastočnom zastavení konania. Tento výrok

rozsudku nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP) a pri viazanosti rozsahom podaného odvolania
(§ 379 CSP) už nemohol byť predmetom prieskumu odvolacím súdom. Pre prieskum odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd vychádzal zo zásady viazanosti uplatnenými odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), z ktorej je len výnimka daná aplikáciou ust. § 380 ods. 2 CSP (na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené). Odvolací súd dospel pritom k názoru, že na prejednanie podaného odvolania je potrebné
zopakovať dokazovanie, a preto podľa § 385 ods. 1 CSP pre ten účel vo veci nariadil pojednávanie.
Písomne zároveň sporovým stranám i intervenientovi dal na vedomie, že pojednávanie je nariadené pri
aplikácii § 385 ods. 1 CSP z dôvodu zopakovania dôkazu predloženého ešte súdu prvej inštancie -
oboznámenia reštrukturalizačného plánu dlžníka B., W. Y..R.., o ktorom bolo hlasované na schvaľovacej

schôdzi dňa 22.8.2012 a ktorý bol potvrdený súdom uznesením XR/X/XXXX z 30.8.2012, zverejneným
v R. XXX/XXXX dňa 5.9.2012. Reštrukturalizačný plán bol súdu na návrh sporovej strany predložený
správcom v prílohe jeho správy z 28.10.2014 a na CD nosiči je v obálke na č.l. 56 spisu. Pre predmetnúvec sa zdajú byť významnými skutočnosti, ktoré vyplývajú z tej časti plánu, ktorá upravuje rozsah
odpustenia, resp. vzdania sa časti nezabezpečených pohľadávok (strany 72 -73 plánu).

9. Na upovedomenie odvolacieho súdu intervenient písomným podaním zo dňa 24.7.2018 konštatoval,
že z obsahu strán 72 a 73 reštrukturalizačného plánu vyplýva, že v prípade, ak by bola reštrukturalizácia
dlžníka úspešná, veritelia nezabezpečených pohľadávok, do skupiny ktorej by patril aj žalobca, by boli
uspokojení iba v rozsahu 20 % z istiny pohľadávok. Za najpodstatnejšiu považuje tú okolnosť, že dlžník
nebol schopný plniť si svoje povinnosti, vyplývajúce mu práve z reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom

na daný stav, štatutárny orgán dlžníka, konajúc s odbornou starostlivosťou podal dňa 29.4.2014 návrh
na vyhlásenie konkurzu a Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 13.5.2014 pod sp.zn. XK XX/
XXXX začal konkurzné konanie. Z toho vyplýva, že k uspokojeniu veriteľov dlžníka nedošlo ani v
rozsahu uvedenom v reštrukturalizačnom pláne. Na preukázanie jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú výkonom jeho advokácie, a to kauzálneho nexusu
medzi výkonom advokácie a vznikom škody, by muselo dôjsť ku úspešnej reštrukturalizácii dlžníka, a to

tak, že veritelia by boli vo vzťahu ku svojím nezabezpečeným pohľadávkam uspokojení aspoň vo výške
20 %. V takomto prípade, za súčasného splnenia ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného, by
tak žalobca mal nárok na 20 % z istiny priznanej mu rozsudkom Okresného súdu J. Q. sp.zn. XCo/XXX/
XXXX zo dňa 12.12.2011. Vyššie uvedené skutočnosti však v tomto prípade nenastali. Intervenient na
strane žalovaného preto navrhol, aby odvolací súd v zaväzujúcom výroku napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal mu nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

10. Na odvolacom pojednávaní dňa 21.8.2018, po oboznámení s výsledkami doterajšieho dokazovania,
vrátane vyjadrení sporových strán, odvolateľ - žalovaný naďalej trval na tom, že uňho nebola porušená

žiadna povinnosť voči žalobcovi, nemal povinnosť podať ani prihlášku do reštrukturalizačného konania.
Konkurzné konanie nebolo skončené, stále prebieha, a to z dôvodu podania incidenčných žalôb.
Správca konkurznej podstaty sa vyjadril, že nebude poskytnuté žiadne plnenie pre nezabezpečených
veriteľov. Žalobca považuje obranu žalovaného za neracionálnu a neodôvodniteľnú. Poukázal na stratu
vymáhateľnosti pohľadávky v dôsledku jej neprihlásenia do reštrukturalizačného konania žalovaným,

čo bolo konštatované aj v predchádzajúcom rozhodnuté odvolacieho súdu. Intervenient okrem už
vysloveného zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani jej výšku.

11. V rámci zopakovania dokazovania odvolací súd oboznámil zo spisu údaje z Obchodného
vestníka (č.l. 48 spisu) o uznesení Okresného súdu Prešov XR/X/XXXX-XXX z 12.9.2012 a časť

reštrukturalizačného plánu, na ktorých sú uvedené práva a záväzky, ktoré majú účastníkom plánu
- veriteľom pohľadávok zaradených do tejto skupiny podľa plánu vzniknúť, zmeniť alebo zaniknúť a
podľa písm. b) z istín zistených nezabezpečených, resp. zabezpečených pohľadávok veriteľov voči
dlžníkovi zaradených do plánu veritelia tejto skupiny odpustia 80 %. Veritelia tejto skupiny sa s
účinnosťou odo dňa zverejnenie uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku vzdávajú časti

svojich nezabezpečených pohľadávok zaradených do tejto skupiny vo výške rozdielu medzi zistenou
celkovou sumou pohľadávok a sumou plánom zmenených nezabezpečených, resp. zabezpečených
pohľadávok zaradených do tejto skupiny, t.j. vzdávajú sa celého zisteného prihláseného príslušenstva k
týmto pohľadávkam a tiež 80 % zistenej prihlásenej nezabezpečenej, resp. zabezpečenej istiny a dlžník
toto vzdanie sa prijíma.

12. Žalovaný považuje závery tohto listinného dôkazu za potvrdzujúce nedôvodnosť uplatnenej
pohľadávky v rozsahu 80 %. Pohľadávka mala byť prihlásená aj do konkurzu a malo by sa aj podľa
výsledkov konkurzu potom uvažovať nad tým, či a vôbec vznikla nejaká škoda konaním žalovaného
žalobcovi. Z týchto dôvodov, keďže žalobca podľa jeho názoru nepreukázal vznik škody, ani jej výšku,

v tomto konaní ako základné atribúty uplatňovania nároku na náhradu škody, navrhol žalovaný zmeniť
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a uplatnil
si nárok na náhradu trov konania.

13. Žalobca v záverečnom návrhu odkázal na svoje písomné podania v priebehu celého konania

a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako bolo napadnuté odvolaním žalovaného potvrdiť,
pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zo stanoviska
žalobcu, predloženého v odvolacom konaní vyplýva, že na základe plnomocenstva po uzatvorení
dohody so žalovaným o právnom zastupovaní, sa žalobca viac predmetnej pohľadávke nevenoval stým, že pohľadávka bude právne zabezpečená čo najodbornejšie a najzodpovednejšie sa jej bude
žalovaný v plnom rozsahu venovať. Jeho právny zástupca - žalovaný ho vôbec neinformoval o súdnom
pojednávaní, odmietol ísť na prvé pojednávanie, nepostupoval správne a včas v potrebných veciach,

nemal prehľad ani o tom, či je rozsudok právoplatný, nepostrehol, že dlžník zmenil sídlo, že bola
povolená reštrukturalizácia, ako ďalší postup vymáhania pohľadávky zvolil exekúciu, nepodal včas
prihlášku do reštrukturalizácie, čím v zmysle § 155 ods. 2 cit. Zákona o reštrukturalizácii stratil žalobca
právo svoju pohľadávku ďalej vymáhať. Advokátska kancelária pohľadávku nielenže neošetrila, ale
vytvorila nesprávnymi postupmi ďalší problém s daňovými povinnosťami voči štátu, ako keby mu

boli peniaze uhradené v plnej výške, čo považuje za hlavný problém. Pohľadávka sa tak z pohľadu
štátu a jeho predpisov stala nevymožiteľnou, nemôže ju už ďalej vymáhať, nakoľko nebol účastníkom
reštrukturalizačného konania, nemá doklad o tom, že pohľadávka nebude uhradená, príp. že bude
uhradenávurčitejvýške,nevzťahujúsanaňuanivýnimkyzozákona,kedyouvedenúčiastkunemusíani
zvýšiťsvojzákladdane,animusprávcanevydádoklad,žejuzákonnýmpostupomvymáhal.Zúčtovného
hľadiska akoby dobrovoľne upustil od jej vymáhania, aj keď nedobrovoľne a nie vlastnou vinou, čo má

pre neho ďalšie ekonomické dopady. Ak by bol žalovaný seriózny a reálne posudzoval veci, dávno by sa
priznal k chybe, ospravedlnil sa, škodu uhradil, žalobca by vyrovnal potrebné dane štátu a všetko by bolo
vporiadku.Žalobcapriznal,ženechcelísťdosporusožalovaným,novzhľadomnanastavenielegislatívy
štátu z pohľadu ekonomických vecí, mu inú možnosť štát nedáva. Žalobca je fyzická osoba, účtujúca
v sústave jednoduchého účtovníctva a je platcom DPH od roku 2005. Z pohľadávky vo výške 6.807,97

eur s DPH bola v období od I. štvrťroku 2009 do I. štvrťroku 2011 odvedená DPH vo výške 1.087,97
eur. Ekonomické a účtovné predpisy ďalšiu povinnosť pripočítať výšku nevymožiteľnej pohľadávky bez
DPH vo výške 5.719,13 eur k príjmom ovplyvňujúcim základ dane, teda k zdaniteľnému základu dane
upravujú v § 17 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu. Žalobca zdôraznil, že si plní daňové a
odvodové povinnosti. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie

v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietol a zaviazal žalovanú stranu k plnej náhrade výšky škody.

14. Intervenient v záverečnom návrhu tiež poukázal na svoje písomné podania a zdôraznil, že žalobca
nepreukázal v konaní vznik škody, ani jej výšku. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatniac si tiež nárok na náhradu trov

konania. Zástupca intervenienta zdôrazňuje, že základné podmienky uplatňovaného nároku na náhradu
škody neboli preukázané ani v odvolacom konaní.

15. Aj na základe výsledkov zopakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť.

16. V konaní nie je medzi sporovými stranami sporným to, že na základe Zmluvy o poskytovaní
právnej služby a na základe súčasne žalobcom potvrdeného plnomocenstva pre žalovaného advokáta
bolo povinnosťou i oprávnením žalovaného advokáta realizovať všetky právne úkony, ktoré smerovali k
uplatneniu už súdom právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu proti spoločnosti B., W..Y..R... Žalovaný,

aj podľa doterajších výsledkov dokazovania, napriek tomu, že bol žalobcom poverený na realizáciu
takýchto právnych úkonov, neprihlásil žalobcovu pohľadávku do reštrukturalizačného konania, ale
napriek vedenému reštrukturalizačnému konania podal návrh na exekúciu proti dlžníkovi žalobcu.

17. Odvolací súd nemá dôvod v predmetnej veci meniť svoj právny názor, týkajúci sa základu

nároku tak, ako ho vyslovil v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a to uznesení Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.10.2016 pod č.k. 2Cob/26/2016. Odkazuje aj v tomto rozhodnutí na
právnu kvalifikáciu nároku na náhradu škody tam uvedenú. Zmenu tam vysloveného názoru na
základ uplatneného nároku na náhradu škody neodôvodňujú ani zistenia súdu prvej inštancie po
predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie správne v tomto

privodil záver aj v teraz odvolacím súdom preskúmavanom rozhodnutí. Opätovne treba zdôrazniť,
že z hľadiska skutkového je nepochybným, že advokát, ktorý mal plnú moc na zastupovanie
žalobcu aj pre úkony týkajúce sa exekučného, či reštrukturalizačného konania, neprihlásil právoplatne
priznanú a vykonateľnú pohľadávku žalobcu do reštrukturalizačného konania. Odvolací súd zotrváva
na svojom už judikovanom stanovisku, že neprihlásená pohľadávka do reštrukturalizácie sa v prípade

potvrdenia reštrukturalizačného plánu stáva nevymáhateľnou tak ako je to upravené v ustanovení
§ 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku neprihlásenia pohľadávky žalobcu
do reštrukturalizačného konania, ku dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku právo navrhovateľa ako veriteľa, ktorý svoje pohľadávky neprihlásil, na vymáhanie týchtopohľadávok voči dlžníkovi zaniklo. Na tom nič nemení ani výsledok reštrukturalizačného konania v
danom prípade. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií nemá žiadne ustanovenie, ktoré by po potvrdení
reštrukturalizačného plánu a následnom vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu obnovovalo zaniknuté

právo vymáhať pohľadávky veriteľov, ktoré v reštrukturalizačnom pláne neboli riadne prihlásené.
Vyhlásenie konkurzu sa tak pohľadávky žalobcu, ktorej vymáhateľnosť zanikla, nijakým spôsobom
nedotýka. Za nerelevantné preto považuje odvolací súd námietky v odvolacom konaní, týkajúce sa
prebiehajúceho konkurzného konania na dlžníka B., W..Y..R.., pretože ak zanikla vymáhateľnosť spornej
pohľadávky, nebolo možné túto pohľadávku ani prihlásiť do konkurzu. Preto nemožno ani prihliadať na

odvolacie námietky, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie súvisiace s konkurzným konaním
proti spoločnosti B. W..Y..R...

18. Základ nároku je v predmetnom spore bezpochyby daný, v tomto sa odvolací súd stotožňuje so
súdom prvej inštancie. Úlohou odvolaciemu súdu bolo za takéhoto stavu pri uplatnených odvolacích
dôvodoch zodpovedať otázku výšky nároku na náhradu škody, ktorú je treba podľa skutkových zistení

tvorených na základe iniciatívy procesných strán podľa podanej žaloby žalobcovi priznať. Ak z hľadiska
skutkového (vychádzajúc z obsahu podanej žaloby, ktorou je súd viazaný) pochybenie advokáta spočíva
v neprihlásení pohľadávky do reštukturalizačného konania, odpoveď na výšku nároku môžu dať len to,
čo pri škode, v ponímaní ušlého zisku (predstavovaného stratou majetkového výnosu), ktorý poškodený
ako veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť tvrdeného pochybenia

žalovaného pri výkone advokácie. V osobe veriteľa nepochybne ušiel majetkový výnos v hodnote
uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že táto pohľadávka nebola zaplatená, nezväčšil sa jeho majetkový
stav, hoci bolo možné dôvodne očakávať, že sa tak napríklad na základe súdneho rozhodnutia,
reštrukturalizačného plánu, či iného právneho úkonu tak stane. Okolnosť, že žalobca pre nečinnosť
advokáta nedosiahol požadovaného výsledku je nepriaznivým dôsledkom súvisiacim s nesprávnym

postupom pri poskytovaní právnej služby. Ak by teda bol žalovaný prihlásil žalobcovu pohľadávku
do reštrukturalizačného konania, nebol by žalobcu utrpel ujmu spočívajúcu v strate vymáhateľnosti
pohľadávky na istine v rozsahu 20 %, s ktorou mohol disponovať aj po schválení reštrukturalizačného
plánu. Na iný skutkový záver o výške predmetného nároku mimo rámca reštrukturalizačného konania
nie je možné prihliadať. Po zrealizovaní, resp. zopakovaní dôkazu prepisom CD nosiča, obsahujúceho

reštrukturalizačný plán dlžníka B., W..Y..R.. v reštrukturalizácii zo dňa 20.7.20112, odvolací súd ustálil
výšku nároku na náhradu škody v danom prípade len v rozsahu 20 % v zmysle dohody veriteľov
pohľadávok dlžníka v skupine 4 - Nezabezpečené pohľadávky. V zmysle práv a záväzkov, ktoré
majú účastníkom plánu - veriteľom pohľadávok zaradených do skupiny podľa reštrukturalizačného
plánu vzniknúť, zmeniť sa a lebo zaniknúť, veritelia z istín nezabezpečených, resp. zabezpečených

pohľadávok zaradených do plánu veriteľov voči dlžníkovi B., W..Y..R.. odpustia 80 %. Veritelia tejto
skupiny sa účinnosťou odo dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu vzdávajú
častisvojichnezabezpečených,resp.zabezpečenýchpohľadávok,zaradenýchdotejtoskupinyvovýške
rozdielu medzi zistenou celkovou sumou pohľadávok a sumou plánom zmenených nezabezpečených,
resp. zabezpečených pohľadávok, zaradených do tejto skupiny, resp. vzdávajú sa celého zisteného

prihláseného príslušenstva k týmto pohľadávkam a tiež 80 % zistenej prihlásenej nezabezpečenej, resp.
zabezpečenej istiny a dlžník toto vzdanie sa prijíma.

19. Podľa § 155 ods. 1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom

úvere sú účinné voči každému.

20. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na

majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

21. Na odvolacie námietky odvolateľa, poukazujúce na vedené konkurzné konanie opakovane odvolací
súd poukazuje na to, že z citovaných ustanovení § 155 ods. 1, 2 ZKR vyplýva, že zverejnením
uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zanikajú práva veriteľov, ktorí riadne a včas

neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Ide o významný účinok spojený
so zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Ako z uvedeného vyplýva, riadne
a včas neprihlásené pohľadávky v dôsledku zverejneného predmetného uznesenia nezanikajú, len
sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné, menia sa voči nemu na naturálne obligácie, ktoré ďalejexistujú, len ich nie je možné uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou. Uvedený zánik vymáhateľnosti tak
platí pre bežné pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou, ako aj pre podmienené pohľadávky,
ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Riadne a včas neprihlásenou pohľadávkou, na ktorú sa vzťahuje

aplikácia ust. § 155 ods. 2 ZKR je taká pohľadávka, ktorá nebola vôbec prihlásená, resp. ktorá bola
uplatnená prihláškou, na ktorú sa v reštrukturalizácii neprihliada. V predmetnej veci je nepochybným to,
že pohľadávka žalobcu do reštrukturalizácie proti spoločnosti B., W..Y..R.. nebola prihlásená. Má to za
následokto,žedošlokuzánikuvymáhateľnostitejtopohľadávky,atedaajkzánikumožnostijejúčinného
prihlásenia do následne vyhláseného konkurzného konania. Pohľadávka je tak aj takýmto spôsobom

nevymáhateľná.

22. Vychádzajúc z uvedených skutočností preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu 20 % tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (po prepočte
žalovanej pohľadávky na istine v sume 6.806,97 eur). V tejto časti v rozsahu 20 %, t.j. sume 1.361,40
eur odvolací súd nárok žalobcu priznal a vo zvyšku žalobu zamietol (§ 388 CSP).

23. Odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 1
CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

26. Výsledok konania z procesného hľadiska dáva záver o čiastočnom úspechu sporových strán v
konaní. Vzhľadom na výšku nároku, ktorý bol prisúdený, bol úspech žalovaného v pomernej časti
väčší. Vyššie citované ustanovenie § 257 CSP však predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za

výsledok konania. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp.
nemusí zaviazať inú stranu, ktorá bola vo väčšej miere neúspešná, nahradiť protistrane trovy konania.
Ide o absolučné moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem tam, kde by aplikácia
striktnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP bola zjavne nespravodlivou. Zákon

pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch z podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V situácii, keď
osoba znalá práva pri poskytovaní právnej služby sa dopustila pochybenia, ktoré malo za následok
stratu vymáhateľnosti nároku klienta a advokát v priebehu dlhodobejšieho konania vedeného na súde
popieral základ nároku, by situácia, ktorá viedla k záveru o podanej žalobe, aj v nadväznosti na

doplnenie dokazovania odvolacím súdom, bola z pohľadu odvolacieho súdu s prihliadnutím na povahu
a okolnosti sporu takou, ktorá by viedla k neprimeranej tvrdosti vo vzťahu k žalobcovi, a z toho hľadiska
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany konania, odvolací súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti
odôvodňujú záver o tom, že v zmysle ustanovenia § 257 CSP sa sporovým stranám ani intervenientovi
nárok na náhradu trov tohto konania neprizná.

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,
§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).