Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213420
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315213420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
A., Z. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom, so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti
žalovanému: Poľovnícke združenie „DUBINA" Horná Kráľová, IČO: 35 593 288, Tr. Andreja Hlinku 461,
Močenok, zastúpený JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, o

zaplatenie 4.099,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 15C/381/2015-181, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a v
časti trov konania m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 75,6 %.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 75,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 499,20 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 3.5.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 80% (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, §
454, § 657 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.5.2015 domáhal

zaplatenia sumy 4.099,20 eur s príslušenstvom, ktorý návrh odôvodnil tým, že ako bývalý predseda
poľovníckeho združenia (žalovaného) za združenie uhrádzal platby za právne a notárske služby,
ktoré boli poskytnuté žalovanému v súvislosti so zabezpečovaním poľovného revíru. Platby mal
žalobca podľa svojho tvrdenia uhrádzať na základe ústnej dohody so žalovaným a to z dôvodu, že
žalovaný v tom období takým objemom finančných prostriedkov nedisponoval. Keďže žalobca márne
vyzýval žalovaného na zaplatenie uvedených čiastok, vystavil dňa 18.4.2015 faktúru č. 1/2015, ktorou
žalovanému vyúčtoval všetky realizované platby v celkovej výške 4.099,20 eur. Žalovaný s návrhom

nesúhlasil, keď finančné prostriedky žalobca vyplatil dobrovoľne a medzi nimi neexistovala žiadna
dohoda, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného vrátiť vyplatené finančné prostriedky a tieto si začal
vymáhaťažpoodvolanízfunkciepredsedupoľovníckehozdruženia,navyšeúhradusumy1.800,-eurna
základefaktúry 2013024vystavenejJUDr.M.naspoločnosťRECYPLASTSKs.r.o.nemožnopovažovať
za úhradu finančných prostriedkov za žalovaného, a ďalší nárok vo výške 1 800,- eur, ktorý mal vzniknúť
žalobcovi úhradou dňa 14.5.2013 v prospech JUDr. M. sumu je premlčaný.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že počas obdobia, kedy žalobca pôsobil vo funkcii predsedu
žalovaného, uhradil dňa 14.5.2013 v prospech advokáta JUDr. Z. M. sumu 1 800,- eur na základe faktúryč. 2013010 vystavenej na žalovaného, dňa 3.9.2013 uhradil JUDr. M. aj sumu 1.800,- eur ako faktúru č.
2013024, vystavenú na spoločnosť RECYPLAST SK, s.r.o. a napokon dňa 20.8.2013 uhradil v prospech
Notárskeho úradu JUDr. Karola Kovácsa sumu 499,20 eur a to za notársky úkon - osvedčenie o

priebehu valného zhromaždenia zasadaní PO. Podľa tvrdenia žalobcu tak postupoval na základe ústnej
dohody uzatvorenej so žalovaným a úhrady realizoval z dôvodu, že týmto platil za náklady spojené s
vybavovaním poľovného revíru pre žalovaného, pretože žalovaný v tom čase nedisponoval dostatočným
množstvom finančných prostriedkov. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí
členov poľovníckeho združenia žalovaného súd dospel k názoru, že medzi žalobcom a žalovaným k

uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a to ani len ústnou formou. Existencia prejavov vôle oboch strán
právneho úkonu nebola pred súdom preukázaná a zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by
hociktorý z orgánov žalovaného kreoval vôľu združenia prijať od žalobcu pôžičku a túto za dohodnutých
podmienok vrátiť. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a pre vznik právneho vzťahu medzi veriteľom
a dlžníkom sa vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov, resp. ich presun do dispozičnej
sféry dlžníka. Okrem toho že pred súdom nebolo preukázané zjednotenie vôle strán tvrdeného právneho

úkonu z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov,pretožetietosavžiadnomokamihu nedostalidodržbyanidodispozičnejsféryžalovaného.
Súd ďalej zisťoval, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, v zmysle ktorej
by sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť nim hradené náklady spojené s vybavovaním záležitostí
žalovaného, ale jej existenciu nezistil. Súd vychádzal z toho, že žalovaný je poľovníckym združením,

pričom vôľa takéhoto združenia sa kreuje rozhodnutiami jednotlivých orgánov: predsedu, výkonného
výboru a členskej schôdze, avšak súdu nebola predložená žiadna zo zápisníc z členskej schôdze
ani výkonného výboru, z ktorých by vyplývalo, že tieto kolektívnej orgány vyjadrili vôľu združenia
uhradiť žalobcovi nim vynaložené náklady a tiež sám žalobca, ktorý bol vtedajším predsedom združenia
nemohol ako predseda združenia uzatvoriť dohodu sám so sebou v pozícii veriteľa. Žalobca sa preto

môže domáhať voči žalovanému jedine vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Súd mal preukázané, že žalobca plnil za žalovaného dňa 14.5.2013 v prospech JUDr. M. sumu 1.800,-
eur a dňa 20.8.2013 v prospech notára JUDr. Karola Kovácsa sumu 499,20 Eur, pričom jednoznačne
išlo o platby spojené s vybavovaním záležitostí žalovaného, existenciu dohody medzi žalovaným a

JUDr. M. o právnej pomoci potvrdil aj svedok Ing. Mgr. K., ktorý ako vtedajší predseda žalovaného
advokáta oslovil a udelil mu plnú moc k právnym úkonom spojených s vybavovaním poľovného revíru.
Úhradou čiastky 1.800,- eur dňa 14.5.2013, ktorou žalobca zaplatil faktúru č. 2013010 tak žalobca plnil
za žalovaného to, čo bol žalovaný podľa práva plniť povinný sám. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje
aj k úhrade zo dňa 20.8.2013, ktorou vo výške 499,20 eur žalobca zaplatil za notársky úkon, za ktorý

by bol podľa práva povinný platiť žalobca. Žalovaný sa tak obohatil na úkor žalobcu o čiastku 2.299,20
eur. Zároveň však, pokiaľ ide o prvú vyššie uvedenú faktúru znejúcu na sumu 1.800,- eur, ktorú žalobca
zaplatil dňa 14.05.2013, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
v tejto časti treba považovať za premlčaný v dôsledku márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty
ustanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nesporne od počiatku vedel, že

plní za žalovaného, teda od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota,
ktorá uplynula po dvoch rokoch od realizovaného plnenia t.j. dňa 14.5.2015 a žalobca podal žalobu na
súde až dňa 29.5.2015, pričom súd musel prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.
Rovnako súd zamietol žalobu aj v časti ďalšej uplatnenej sumy 1.800,- eur, zaplatenej žalobcom dňa
3.9.2013, keďže túto platbu nerealizoval za žalovaného. Faktúra č. 2013024 vystavená JUDr. M.

na spoločnosť RECYPLAST SK. s.r.o. bola vystavená na iný subjekt, než je žalovaný a ak žalobca
nárok JUDr. M. vyúčtovaný touto faktúrou uhradil, neplnil tak za žalovaného ale za iný subjekt, pričom
neobstojí argumentácia žalobcu, že spoločnosť RECYPLAST SK, s.r.o. je spoločnosťou, kde je jediným
spoločníkom a konateľom žalobca, pretože ide o iné subjekty, ktoré nie je možné vzájomne zamieňať,
navyše titulom vystavenia faktúry mala byť tvorba a pripomienkovania obchodno-právnych zmlúv, a takto

vymedzenýpredmetposkytnutejčinnostiniejetotožnýsjehočinnosťou,ktorúmalvykonávaťvprospech
žalovaného. Preto súd vyhovel žalobe iba v časti uplatnenej sumy 499,20 eur a priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania a to v zákonnej výške od 3.5.2015 do zaplatenia, teda odkedy si ich žalobca uplatnil
a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, vychádzajúc z pomeru
úspechu a neúspechu v spore, a priznal žalovanému ako úspešnejšej sporovej strane právo na náhradu

trov konania vo výške 80 %.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.6. Žalovaný, ktorý sa odvolal čo do povinnosti zaplatiť sumu 499,20 eur s príslušenstvom, mal za
to, že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď iba povrchne a bez náležitého
odôvodnenia považoval vzťah medzi stranami za vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia. V tomto

prípade sa však žalovaný bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, súd nesprávne vyhodnotil dôkazy,
keď z týchto, ako i svedeckých výpovedí je zrejmé, že žalobca poskytol finančné prostriedky súvisiace
s vybavovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru výlučne vo forme daru. Odvolateľ uviedol, že u
žalovaného je tradíciou, že všetci členovia podľa svojich možností a schopností poskytujú žalovanému
či už hmotné alebo nehmotné potreby (napr. kúpa krmiva pre zver, poskytnutie služieb traktora, kúpa

vecí do poľovníckej chaty a pod.) a rovnako aj žalobca poskytoval finančné prostriedky z dôvodu
jeho solventnejších pomerov vo forme daru, pričom koncom roka 2012 pred poskytnutím finančných
prostriedkov bol prijatý za člena žalovaného bez akéhokoľvek splnenia podmienok čakateľskej praxe,
hoci členstvo v poľovníckom združení stojí nemálo peňazí. O existencii dohody medzi žalobcom a
žalovaným ohľadom návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov žalobca súd zavádzal a z jeho
vyjadrení je zrejmé, že sám nevie, čo malo byť predmetom dohody, keď v žalobe tvrdí, že prostriedky

mu mali byť vrátené na základe jeho výzvy a vo výzve adresovanej žalovanému tvrdí, že prostriedky mu
mal žalovaný uhradiť akonáhle ich bude mať, čo predstavuje časť plnenia ponechaný na vôli dlžníka,
kedy žalobca nemôže určiť čas plnenia a domáhať sa plnenia. Ak by takáto dohoda existovala, čo však
žalovaný absolútne popiera, žalobca nemá možnosť podať priamo žalobu na plnenie, ale je povinný v
zmysle § 564 O.z. podať návrh na určenie splatnosti dlhu. Ďalej odvolateľ uviedol, že zo svedeckých

výpovedí členov žalovaného vyplýva, že žalobca financie súvisiace s vybavením poľovného revíru
poskytoval dobrovoľne a nechcel za to nič, členovia neboli žalobcom informovaní o finančnom zaťažení
súvisiacom s vybavovaním revíru ani o postupovaných krokoch, podľa tvrdenia svedkov „robili okolo
toho tajnosti“. Viacerí svedkovia potvrdili, že žalobca im tvrdil, že ho to vyšlo viac ako 10.000 eur.
Na otázky členov členských a výborových schôdzí žalobca tvrdil, že za vybavenie revíru nechce nič,

tvrdil im, že spraví sa hrubá čiara a bude sa len poľovať. Odlišné výpovede prezentovali len členovia
žalovaného, ktorí sú žalobcovi zaviazaní, napr. O. S. je u neho v pracovnom pomere a K. K. užíva
bezplatne žalobcove priestory na parkovanie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný nemal
dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúr, keď z dôkazov - výpisov z peňažných denníkov z
rokov 2012 až 2014 vyplýva, že k 31.12.2012 mal žalovaný v hotovosti sumu 2.685,16 eur, k 31.12.2013

sumu 1.708,92 eur, k 31.12.2014 v hotovosti sumu 264,14 eur a na účte 380,57 eur t.j. spolu 644,71
eur, takže mal dosť prostriedkov na úhradu faktúry č. 2013010 zo dňa 13.5.2013 a úhradu notárskeho
poplatku. V čase úhrady tejto faktúry znejúcej na sumu 1.800 eur mal žalovaný k dispozícii v hotovosti
sumu 450,66 eur a na bankovom účte 1.405,63 eur, čiže tak, ako svedok O. A. potvrdil, ak by
žalovaný mal vlastné zdroje, boli by výdavky spojené s vybavovaním revíru uhrádzané prednostne zo

zdrojov žalovaného, pričom žalobca tento tradičný postup nevolil, z čoho je zrejmé, že žalobca zavádza
tvrdením, že žalovaný nemal peniaze a členovia žalovaného sa nechceli skladať. Nič nebránilo tomu,
aby uvedená faktúra bola uhradená z finančných prostriedkov žalovaného, ktoré vtedy mal k dispozícií,
z čoho je zrejmé, že úhrada zo strany žalobcu predstavovala dar. To isté platí aj v prípade úhrady
notárskeho poplatku v sume 499,20 eur dňa 20.8.2013, kedy mal žalobca k dispozícii podľa peňažného

denníka v hotovosti sumu 409,73 eur a na bankovom účte 1.394,38 eur, pričom opäť, hoci mohol
faktúru uhradiť z vlastných prostriedkov, tento postup nezvolil, lebo žalobca dobrovoľne sumu uhradil
vo forme daru. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca takmer dva roky nežiadal vrátiť žiadne finančné
prostriedky, nakoľko sám vedel a prezentoval, že ich poskytol dobrovoľne a nikdy počas tohto obdobia
na žiadnom orgáne žalovaného nepreukázal vynaloženie finančných prostriedkov s požiadavkou ich

vrátenia a začal ich žiadať až vtedy, keď bol z dôvodu nespokojnosti členov žalovaného odvolaný z
funkcie predsedu žalovaného. Žalobcovo konanie je treba považovať za pomstu za jeho odvolanie z
funkcie predsedu žalovaného, a takéto počínanie je rozporné s dobrými mravmi, preto nemôže požívať
právnu ochranu. Navyše podľa výpisov z peňažného denníka, počas obdobia vykonávania funkcie
predsedu žalovaným (rok 2013 a 2014) žalovaný zaznamenal značné finančné úpadky (neprehľadné

hospodárenie a neprehľadné poplatkové odlovy), čo bol jeden z dôvodov jeho odvolania z funkcie.
Súd preto mal pri vyhodnocovaní dôkazov preskúmať primárne otázku, či nedošlo zo strany žalobcu k
dobrovoľnému plneniu vo forme daru, nakoľko toto z vykonaných dôkazov vyplýva a na vrátenie daru
nemá nárok. Odvolateľ je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa kritériá podľa
§ 220 ods. 2 CSP a je nepresvedčivé. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním

napadnutom výroku I. a nadväzujúcom výroku III. zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na
náhradu trov konania v prospech žalovaného v rozsahu 100%.7. Žalobca v podanom odvolaní napadol výrok II. a III. majúc za to, že súd z vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym právnym záverom. Podľa názoru odvolateľa žalobca jednoznačne listinnými
dôkazmi preukázal, že pre žalovaného uhrádzal náklady za právne služby, ktoré poskytoval žalovanému

JUDr. Z. M. v súvislosti s vybavovaním nového poľovného práva revíru, nakoľko pôvodná zmluva o
výkone poľovného práva zanikla uplynutím dohodnutej doby v roku 2011, po ktorom období žalovaný
ako poľovnícke združenie nemohol vykonávať žiadnu činnosť, pre ktorú bolo združenie založené. Preto
žalovaný sa pokúšal v zastúpení vtedajšieho predsedu A. K. o uzatvorenie novej zmluvy o výkone
poľovného práva (revíru) objednaním právnych služieb v AK JUDr. Z. M., čo je z konania nesporné a tiež,

že žalovaný nemal žiadne finančné prostriedky na úhradu poskytovaných právnych služieb a ďalších
nevyhnutných nákladov potrebných na uzavretie novej zmluvy najmä z dôvodu, že členovia združenia
odmietli podieľať sa finančnými vkladmi na ich úhrade. Preto ho na začiatku roka 2013 zvolili do funkcie
predsedu združenia a ústne si dohodli, že žalobca zabezpečí spolu s O. A. všetky potrebné podklady
na uzavretie zmluvy a zo svojich prostriedkov uhradí všetky náklady vynaložené AK JUDr. Z. M., E., i
ďalšie s tým súvisiace náklady a žalovaný mu ich uhradí na základe jeho výzvy a to z prostriedkov, ktoré

získa z výťažku plesu, odchytu zajacov a pod.. Túto dohodu v tom čase považovali za ústnu zmluvu
o pôžičke a skutočnosť, že vo výpovediach si svedkovia navrhnutí žalobcom na uvedené skutočnosti
„nepamätajú“ je pochopiteľná, pretože inak by sa museli finančne podieľať svojimi vkladmi združeniu na
náhradu vynaložených nákladov. Na základe uvedeného nedošlo k reálnemu odovzdaniu prostriedkov
žalobcom žalovanému, ale žalobca uhrádzal právne služby advokátskej kancelárii za žalovaného. K

uzatvoreniu „nepomenovanej zmluvy“ a konštatovaniu súdu, že nebola v konaní predložená „žiadna zo
zápisníc z členskej schôdze ani výkonného výboru“, z ktorej by malo vyplývať, že by tieto kolektívne
orgány vyjadrili vôľu združenia uhradiť žalobcom vynaložené náklady, odvolateľ konštatuje, že žalobcovi
doposiaľ nie je známe, či a aké písomné doklady (zápisnice) predložil žalovaný k pojednávaniu dňa
24.11.2016, pretože o tom neboli účastníci oboznámení a teda ani žalobca v záverečnej reči sa nevedel

k nim vyjadriť. Odvolateľ uvádza, že od roku 2012 (kedy bol predsedom A. K. do konca roka 2012)
a od začiatku roku 2013 do začiatku roku 2015 (kedy bol žalobca odvolaný z funkcie predsedu) sa
všetky rozhodnutia orgánov združenia prejednávali a vykonávali ústnou formou. Preto v tejto časti je
konštatovanie súdu nepreskúmateľné a v rozpore so skutočným stavom veci, pričom odvolateľ dáva
do pozornosti jeho záverečnú reč. Odvolateľ nesúhlasí s posúdením jeho nároku ako nároku z titulu

bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade bola minimálne ústne uzatvorená nepomenovaná
zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej plnil za žalovaného jeho náklady a tieto
bol žalovaný povinný na výzvu žalobcu vrátiť. Pokiaľ ide o faktúru firmy RECYPLAST SK, s.r.o., žalobca
vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol „následne sme boli požiadaní JUDr. M. o úhrady druhej časti
jeho odmeny (faktúra č. 2013024) pričom žalobca predniesol na výbore návrh, že túto časť odmeny

uhradí z finančných prostriedkov firmy RECYPLAST SK, s.r.o., s čím všetci členovia súhlasili a boli
oboznámení“. Na predmetnej faktúre je síce uvedený predmet fakturácie „tvorba a pripomienkovanie
obchodnoprávnych zmlúv“ avšak išlo o text, ktorý nemal oporu v skutočnosti a hoci žalobca navrhol o
tom vypočuť svedka Mgr. A. (koncipient AK JUDr. Z. M.), tento sa však na dve predvolania neustanovil na
súd, pričom mal komplexne vypovedať o skutočnostiach celkového poskytovania právnych služieb tejto

advokátskej kancelárie, týkajúcich sa predmetu súdneho sporu. Záverom odvolateľ poukázal na to, že
v napadnutom rozsudku nie je absolútne žiadna zmienka o výpovedi svedka O. A. zo dňa 24.11.2016,
ktorýpotvrdilústnudohodumedzižalobcomažalovanýmopovinnostitietonákladyuhradiť.Zuvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel a zároveň uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi aj trovy tohto konania.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne prehlásil, že so žalobcom neuzatvoril
žiadnu ústnu dohodu, na základe ktorej by mal žalobca spolu s O. A. zabezpečiť všetky potrebné
podklady na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru a nikdy sa so žalobcom nedohodol, že
tento uhradí všetky s tým súvisiace náklady s tým, že žalovaný mu následne tieto uhradí z prostriedkov,

ktoré žalovaný získa z výťažku z plesu alebo odchytu zajacov. Toto tvrdili len svedkovia O. S., ktorý
je v pracovnom pomere u žalobcu a K. K., ktorý bezplatne užíva jeho priestory na parkovanie. Žalobca
v čase vykonávania krokov na získanie pozície užívateľa poľovného revíru v prospech žalovaného
zastával funkciu predsedu a nemusel sa dohodnúť a ani nedohodol, že bude vyvíjať úsilie k uzavretiu
zmluvy o užívaní poľovného revíru, nakoľko toto mu vyplývalo priamo z jeho funkcie štatutárneho

zástupcu žalovaného, ktorý ako jediný bol oprávnený kontrahovať za žalovaného právne úkony. Žalobca
zavádza súd ohľadne existencie dohody o návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov, zavádza
tiež v tvrdení, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poskytovaných právnych
služieb, pričom ani jeden člen žalovaného nikdy neodmietol participovať na akýchkoľvek nákladochvynakladaných žalovaným, všetci členovi sú riadne zamestnaní resp. podnikajú a v prípade, ak by boli
uzrozumení o potrebe poskytnúť finančný príspevok, každý člen by finančný príspevok jednoznačne
poskytol. Naopak, členovia žalovaného ako svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že žalobca vždy

na otázky členov žalovaného ale aj bez nich tvrdil, že za poskytnuté finančné prostriedky nechce nič.
Počas výkonu svojej funkcie predsedu takmer dva roky nikdy nežiadal vrátiť žiadne finančné prostriedky,
stálevšaknaupevneniesisvojejpozíciepredsedutvrdil,žejehotovyšloviacako10.000euranechceza
tonič.Žalobcanasúdenevedelpreukázaťexistenciuanizmluvyopôžičkeanižiadnejinejústnejdohody,
nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej bol žalovaný povinný vrátiť na výzvu žalobcu vynaložené

náklady. Nevedel preukázať s kým, ako, kde a za akých podmienok mal dohodu uzatvoriť, nevedel ani,
čo by malo byť predmetom dohody, pričom ani jeden z členov žalovaného až do odvolania žalobcu z
funkcie predsedu nevedel čo, komu a koľko žalobca finančne plnil. Žalovaný pritom dáva do pozornosti,
že ak by žalobca so žalovaným uzatvoril nejakú dohodu, bola by uzatvorená dohoda zaznamenaná
povinne v spisovanej zápisnici z členskej schôdze žalovaného, pričom žalobca je fundovaný človek,
ktorý by v takom prípade bol zabezpečil obsah uzavretej dohody do povinne spisovanej zápisnice z

členskej schôdze. Pokiaľ ide o spoločnosť RECYPLAST SK, s.r.o., s jej podnikateľskými aktivitami
nemá žalovaný nič spoločné a záver súdu, že žalobca nie je na vymáhanie sumy z tejto faktúry aktívne
vecne legitimovaným subjektom, je správny. Žalovaný považuje žalobcovo odvolanie v celom rozsahu
za nedôvodné, odvolacie argumenty za zavádzajúce, v ostatnom sa plne pridŕža svojho odvolania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - strany
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže tu nebola potreba
zopakovania alebo doplnenia dokazovania a pojednávanie nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem
(§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné
vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Predmetom konania je zaplatenie sumy 4.099,20 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal
od žalovaného titulom splnenia záväzku z ich ústnej dohody, ktorou sa mal žalovaný zaviazať k úhrade

finančných prostriedkov, vynaložených žalobcom v súvislosti s vybavením nového poľovného revíru.
Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupu arozhodnutiasúduprvejinštancie,
ktorým žalobe vyhovel iba v časti 499,20 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol ako aj
prieskum závislého výroku o trovách konania. Vzhľadom na podané odvolania žalobcu i žalovaného je
predmetom odvolacieho konania teda celý rozsudok prvoinštančného súdu.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu aj žalovaného sa odvolací súd plne
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací

súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou
i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam nasledovné:

13. Obaja odvolatelia dôvodili nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, a
to osobitne vo vzťahu k otázke právnej kvalifikácie žalovaného nároku.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade však o nesprávne
právne posúdenie nešlo.15. Žalobca tvrdil, že sa domáha plnenia zo zmluvného vzťahu, založeného ústnou dohodou medzi
žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vykonávať úkony smerujúce k

uzatvoreniu zmluvy o výkone poľovného práva zabezpečením (spolu s O. A.) všetkých potrebných
podkladov na uzavretie zmluvy a uhradením všetkých nákladov s tým spojených zo svojich prostriedkov
a tomuto mal korešpondovať záväzok žalovaného uhradiť mu všetky náklady vynaložené AK JUDr. Z.
M., E., a ďalšie súvisiace náklady na základe jeho výzvy a to z prostriedkov, získaných z výťažku plesu,
odchytu zajacov a pod., ktorú dohodu považoval za ústnu zmluvu o pôžičke. Na druhej strane žalovaný

tvrdil, že k uzavretiu žiadnej dohody o vrátení vynaložených finančných prostriedkov zo strany žalobcu
nikdy nedošlo, naopak, žalobca poskytol poľovníckemu združeniu vynaložené prostriedky súvisiace s
vybavovaním poľovného revíru ako dar a ich vrátenie si začal z pomsty uplatňovať až po odvolaní s
funkcie predsedu združenia.

16. Súd prvej inštancie správne postupoval pri právnom posudzovaní nárokov vychádzajúc z platného

práva bez ohľadu na právne kvalifikácie prezentované stranami v konaní. Civilný proces je ovládaný
zásadou iura novit curia (práva pozná súd), takže strany sporu nie sú povinné uplatnené nároky ani
obranu proti nim právne kvalifikovať, musia iba uviesť rozhodné skutočnosti, pretože právna kvalifikácia
je vecou súdu. Okresný súd teda správne skúmal, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu
niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie prípadne

určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také
skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.

17. Predovšetkým sa žiada uviesť, že vo vzťahu k žalobou uplatnenej sume 1.800,- eur titulom uhradenej
faktúry č. 2013024, vystavenej na spoločnosť RECYPLAST SK, s.r.o. odvolací súd bez ďalšieho preberá

závery prvoinštančného súdu, keďže vykonané dokazovanie poskytuje dostatočnú oporu pre posúdenie
žaloby v tejto časti ako nedôvodnej, z dôvodov uvádzaných už prvoinštančným súdom, ktoré závery
nebola spôsobilá vyvrátiť ani argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní. V ďalšom sa zaoberá
odvolací súd ostatnými dvomi uhradenými faktúrami, ktorých preplatenia od žalovaného sa žalobca
domáhal.

18. Z dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobca ako predseda žalovaného vyvíjal v
rozhodujúcom období v záujme žalovaného činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy o výkone poľovného
práva a v súvislosti s tým aj reálne vynaložil finančné prostriedky (uhradil advokátovi faktúru č. 2013010 v
sume1.800,-eurazaplatilvhotovostinotárskypoplatokvsume499,20eur). Zásadnouotázkoujetedav

tomto spore otázka existencie alebo neexistencie platnej zmluvy medzi stranami sporu a či jej obsahom
bola povinnosť žalovaného vrátiť na výzvu žalobcu ním vynaložené finančné prostriedky súvisiace
s vybavením poľovného revíru, alebo jej obsahom bolo darovanie takto vynaložených finančných
prostriedkov žalovanému, resp. ak k uzavretiu zmluvy nedošlo, potom posúdenie, či v takomto prípade
možno uvažovať o aplikácii inštitútu bezdôvodného obohatenia alebo nie.

19. Odvolací súd bol toho názoru, že v preskúmavanej veci skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú
dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z prednesov strán sporu (ktoré si v tejto zásadnej
otázke protirečili) ani z vykonaných dôkazov nebola preukázaná existencia žiadnej platnej zmluvy o
pôžičke, ani existencia žiadnej inej, nepomenovanej zmluvy, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného

na výzvu žalobcu vrátiť finančné prostriedky vynaložené v súvislosti s aktivitami vyvíjanými v prospech
žalovaného. Vzhľadom k protichodnosti výpovedí strán, a neexistencii žiadnej dohody v písomnej forme,
relevantným dôkazným prostriedkom tu v podstate boli iba svedecké výpovede, ktoré však neboli
spôsobilé presvedčiť súd o existencii či už zmluvy o pôžičke (alebo inej podobnej zmluvy), ktorú tvrdil
žalobca, ale ani existencii darovacej zmluvy, ktorú tvrdil žalovaný. Svedkovia, členovia poľovníckeho

združenia žalovaného, v podstate zhodne uvádzali, že žalobca pre žalovaného vybavoval poľovný
revír, viacerí svedkovia uviedli, že to vybavoval spolu s p. A.. Všetci členovia žalovaného vedeli, že s
vybavovaním sú spojené nejaké náklady, ktorých výšku však nepoznali. K otázke eventuálnej dohody o
vrátenívynaloženýchprostriedkovodznelirôznevýpovede.SvedokO.M.uviedol,že členoviazdruženia
neboli informovaní, čo a akým spôsobom sa vybavuje, informácie o finančných nákladoch žalobca

neuvádzal a vyjadroval sa, že žiadne peniaze od združenia nepotrebuje. Svedok O. X. uviedol, že keď
bol zvolaný výbor, žalobca ich informoval ako prebieha vybavovanie a v akom štádiu sa nachádza,
nemal však vedomosť čo presne bolo treba uhrádzať a v akej výške, nebola reč o tom, že by sa
žalobcovi mali vracať nejaké finančné prostriedky. Svedok O. S. naopak uviedol, že počul v kolektíve,že náklady spojené s vybavovaním mali byť vrátené navrhovateľovi a to po tom, čo sa odchytí zajac,
alebo sa budú organizovať nejaké zábavy, nemal vedomosť o konkrétnej výške nákladov ani nevie o
tom, že by žalobca niekedy pred ním prezentoval výšku týchto nákladov a nepamätá si, či členská

schôdza prerokovala otázku financovania poľovného revíru. Svedok K. K. uviedol, že keď sa vybavoval
poľovnícky revír vznikla potreba uhrádzať nejaké náklady, chceli ich uhradiť tak, že členovia združenia
sa na ne poskladajú, avšak uviedli, že peniaze nemajú, žalobca sa podujal tieto náklady uhradiť s
tým, že časom keď združenie prostriedky získa, budú žalobcovi vrátené, pričom svedok nevedel, kde
odznela táto informácia, neskôr uviedol, že na chate na P., kde sa začala riešiť otázka, akým spôsobom

združenie náklady zaplatí a dospeli k tomu, že sa skladať nebudú, žalobca uviedol, že on to zaplatí
s tým, že peniaze mu budú vrátené, boli spomínané nejaké konkrétne sumy. Podľa jeho vyjadrenia
členovia boli informovaní, kto vybavuje poľovný revír a v akom štádiu bolo vybavovanie. Svedok D. X.
uviedol, že žalobca vždy tvrdil, že hoci ho vybavenie revíru stálo 10.000 eur a viac, nič nechce, už sa
urobí iba hrubá čiara a bude sa poľovať, toto pred ľuďmi viackrát zdôrazňoval, pričom žalobcu prijímali
za člena združenia z dôvodu, že uvádzal, že on združeniu pomôže s vybavením revíru a pomôže mu

aj finančne. Okolo vybavovania revíru robil tajnosti len aby nikto nič nevedel. Svedok, ktorý pôsobil
od januára 2014 vo funkcii kontrolóra združenia, nemal vedomosť o existencii zápisnice, v ktorej by
bola zaznamenaná skutočnosť o nákladoch spojených s vybavovaním revíru a ich výške, alebo že by
si žalobca uplatňoval voči združeniu ním vynaložené náklady. Svedok A. S., tajomník poľovníckeho
združenia od r. 2005 uviedol, že keď sa predchádzajúcemu predsedovi nedarilo s vybavovaním revíru,

začali kontaktovať žalobcu so žiadosťou, aby im pomohol vybaviť zmluvu na chýbajúce hektáre, za
pomoc mu nič nesľúbili. Členovia združenia boli informovaní iba tak, že sa všetko vybavuje a všetko
je v poriadku, žalobca tvrdil, že niečo vyplatil, avšak bližšie informácie členom neposkytol. Svedok tiež
uviedol, že z výboru a členských schôdzí mali byť robené zápisnice a po dohode so žalobcom ich mal
robiť žalobca. Svedok Ing. Mgr. A. K., bývalý predseda združenia uviedol, že všetkých členských schôdzí

sa nezúčastňoval, preto nevie, aká bola dohoda medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vybavovania.
Nemal vedomosť o tom, že žalobca má v úmysle ním poskytnuté prostriedky žiadať od združenia.
Svedok O. A. uviedol, že žalobcu združenie oslovilo s návrhom, že keď im pomôže vybaviť revír, zoberú
ho späť za člena združenia. Žalobca začal revír vybavovať, s čím boli spojené náklady, ktoré združenie
nemalo z čoho uhrádzať a nebol záujem členov, aby sa poskladali, preto všetko platil žalobca. Čo sa týka

financií, dohoda bola taká, že združenie usporiada zábavu, prípadne odchyt zajaca a z takto získaných
prostriedkov sa budú žalobcovi postupne financie vracať. Záležitosť s revírom sa financovala aj tak, že
boli uskutočnené poplatkové odlovy a získané prostriedky sa použili tiež na tento účel. Ak by finančné
prostriedky združenia v tom čase postačovali na úhradu nákladov spojených s vybavovaním revíru,
tak by sa tieto náklady uhrádzali z prostriedkov združenia. Existovala dohoda, že finančné prostriedky

vynaložené žalobcom mu budú postupne vracané, toto sa hovorilo na viacerých schôdzach. Pokiaľ si
svedok pamätá, predmetom hlasovania výboru ani členskej schôdze nebolo refundovanie finančných
prostriedkov pre žalobcu.

20. Z vypočutých svedkov teda traja (O. A. a K. K. a O. S.) v podstate uviedli, že majú vedomosť o

dohode medzi žalobcom a žalovaným o postupnom vracaní vynaložených finančných prostriedkov po
získaní peňazí zo zábav, resp. odlovu zveri, avšak tieto svedecké výpovede len sotva možno považovať
za presvedčivý dôkaz existencie dohody tvrdenej žalobcom, keď súčasne vyjadrenia ďalších piatich
svedkov existenciu takejto dohody popierajú. Na druhej strane však svedecké výpovede spoľahlivo
nepreukázali ani tvrdenie žalovaného o uzavretí platnej darovacej zmluvy, keďže aj tým svedkom

vypovedajúcim v prospech žalovaného, ktorí vo výpovediach tvrdili, že žalobca sa vyjadroval, že nič
nechce, urobí sa hrubá čiara, odporovali výpovede iných.

21. Pokiaľ žalovaný namietal vierohodnosť svedeckých výpovedí O. S., z dôvodu, že pracuje pre žalobcu
a K. K. z dôvodu, že bezplatne užíva jeho priestory na parkovanie, odvolací súd poukazuje na to, že

títo svedkovia boli riadne poučení o svojich povinnostiach svedka a následkoch krivej výpovede a i keď
uvádzané vzťahy k žalobcovi môžu čiastočne ich vierohodnosť znížiť, zároveň nemôžu samé o sebe
úplne spochybniť vierohodnosť svedeckej výpovede, a už vôbec nemožno odmietnuť takúto svedeckú
výpoveď pre nespôsobilosť svedka, súd mohol iba vziať uvedené okolnosti do úvahy pri hodnotení
dôkazov ( por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1751/97 zo dňa 9.12.1998).

Odvolací súd dodáva, že pokiaľ vierohodnosť výpovede svedka je oslabená, ako v tomto prípade,
má to za následok, že takýto dôkaz bude spravidla iba súčasťou logického dôkazného reťazca ale
nebude dôkazom rozhodujúcim. V tejto súvislosti však navyše nebolo možné prehliadnuť, že všetci
svedkovia, teda aj vypovedajúci v prospech verzie žalovaného, sú ako členovia združenia ( ktoréhomajetok pozostáva z ich finančných príspevkov) do istej miery zainteresovaní na výsledku tohto konania,
zároveň treba dodať, že ani táto skutočnosť bez ďalšieho nemôže spochybňovať všetky ich výpovede.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 09. 06.2015, sp. zn.

III ÚS 276/2014-29, v zmysle ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí účastníkov konania a
svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné

bremenonavrhovateľomazároveňbyviedlokvytvoreniuneakceptovateľnej„prezumpcienepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

22. Odvolací súd mal za to, že vyhodnotenie dôkazov okresným súdom bolo v súlade s obsahom
spisu aj so zásadami formálnej logiky. Treba tu zdôrazniť, že pokiaľ sa žalobca domáhal plnenia zo
zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať uzavretie zmluvy s konkrétnym obsahom, čo sa mu však

nepodarilo, keď ním produkované a vykonané dôkazy nedali v konaní jasnú odpoveď na to či vôbec a
ak áno, tak aká konkrétna ústna zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá ( nebolo možné jednoznačne
zistiť, aká bola reálna vôľa strán) a verzia žalobcu ani žalovaného sa tak v konaní nepreukázala. Za
týchto okolností správne uzavrel prvoinštančný súd, že ak žalobca zaplatil to, čo podľa práva mal
platiť žalovaný, prislúcha mu vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na takto ustálenú právnu kvalifikáciu žalovaného nároku bolo potom potrebné posudzovať
aj otázku premlčania, s ktorou sa prvoinštančný súd správne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

23. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že mu nie je známe, či a aké písomné doklady (zápisnice)

predložil žalovaný k pojednávaniu dňa 24.11.2016, pretože o tom neboli účastníci oboznámení a teda ani
žalobca v záverečnej reči sa nevedel k nim vyjadriť, treba uviesť, že podľa obsahu spisu prvoinštančný
súd síce vyžiadal od žalovaného predloženie zápisníc zo schôdzí výboru a členských schôdzí, a
žalovaný si túto povinnosť aj splnil, avšak súd, ako vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní ( § 122
O.s.p., resp. § 188 CSP), dokazovanie týmito listinami vôbec nevykonal. Tu odvolací súd poznamenáva,

ževzásadepodľaprocesnéhozákonaplatí,žesúdnemusívykonaťvšetkyúčastníkminavrhnutédôkazy
a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde (§ 120 ods. 1
O.s.p., § 185 ods. 1 CSP). V danom prípade bol podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvádzaný dôkaz
nadbytočný, keďže sám žalobca, ktorý bol v tom čase predsedom združenia, jednoznačne uviedol,
že malo ísť o zmluvu ústnu a pokiaľ by sa v niektorej zápisnici nachádzala zmienka o ním tvrdenej

zmluve, určite by tento dôkaz súdu sám navrhol, prípadne predložil, pričom žalobca uviedol, že od
začiatku roku 2013 do začiatku roku 2015 (kedy bol žalobca odvolaný z funkcie predsedu) sa všetky
rozhodnutia orgánov združenia prejednávali a vykonávali ústnou formou. Pokiaľ teda okresný súd
uvedené dôkazy nevykonal, nemalo to za následok nedostatky v skutkových zisteniach, treba však dať
za pravdu odvolateľovi, že v tomto kontexte pôsobí konštatovanie súdu, že „nebola v konaní predložená

žiadna zo zápisníc z členskej schôdze ani výkonného výboru, z ktorej by malo vyplývať, že by tieto
kolektívne orgány vyjadrili vôľu združenia uhradiť žalobcom vynaložené náklady“, zmätočne, niet však
dôvod považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, sú v ňom jasne uvedené myšlienkové postupy
súdu a dôvody jeho rozhodnutia, a právne závery vyplývajú zo skutkových zistení.

24. K výhrade žalobcu, že nebol vypočutý navrhnutý svedok Z. A. (ktorý mal pôsobiť v rozhodnom
čase ako advokátsky koncipient u advokáta JUDr. Z. M.), treba uviesť, že menovaný na opakované
predvolania súdu listom zo dňa 06.06.2016 oznámil, že strany sporu vôbec nepozná a v rámci výkonu
svojej advokátskej praxe sa ani s jedným z nich nestretol a neposkytol im právne služby, preto súd dôkaz

jeho svedeckou výpoveďou nemal dôvod vykonať.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže žalobca ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by

mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), dospel odvolací súd k záveru,
že odvolaniam nemožno priznať úspech a preto napadnutý rozsudok v celosti vo veci samej ako správny
potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP.26. V časti trov prvoinštančného konania však odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, nakoľko
súdom prvej inštancie nebola správne vyčíslená miera úspechu v spore. Vychádzajúc zo zásady
ustanovenej v § 255 ods. 1,2 CSP, bolo potrebné pri výpočte miery úspechu vychádzať z výšky

žalovanej istiny bez príslušenstva 4.099,20 eur. Odpočítaním pomeru úspechu žalobcu vo výške 12,2%
od úspechu žalovaného 87,8%, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čistý úspech žalovaného
vo veci predstavoval 75,6%. Preto odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a
§ 262 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a to podľa rovnakých zásad, vychádzajúc z pomeru
úspechu a neúspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobca urobil predmetom odvolacieho konania
zaplatenie sumy 3.600,- eur a žalovaný zaplatenie sumy 499,20 eur, pričom obaja boli v odvolacom
konaní neúspešní. Za úspešnejšieho treba aj v odvolacom konaní považovať žalovaného, ktorého čistý
úspech je rovnaký ako v prvoinštančnom konaní a síce 75,6 %, v ktorej výške mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania bol aj priznaný.

28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).