Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201544
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201544.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: F. X., A.. X.X.XXXX, XXX XX Q. Š. XXX, proti žalovaným: 1.
Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, a 2. Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 5.2.2018 doručeným súdu 14.2.2018 sa žalobca domáha, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by prikázal žalovaným ako dodávateľom elektrickej energie, aby od
žalobcu prijímali pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu a túto do rodinného domu

postavenom na parcele I.-O. Č.. XXX/X, v obci Q. Š., súpisné číslo XXX, riadne dodávali s tým, že
neodkladné opatrenie trvalo upraví pomery medzi stranami, a preto niet dôvodu na uloženie povinnosti
podať žalobu vo veci samej.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil iba stručne tým, že dňa 26.1.2018 obdržal od žalovaného v 1. rade list -
odstúpenie od zmluvy o dodávke elektrickej energie. Uviedol, že ako vyplýva z obsahu tohto listu, zmluvu

o pripojení do distribučnej sústavy ukončil so žalovaným v 2. rade vlastník nehnuteľnosti - vydražiteľ.
Ďalej žalobca uviedol už len to, že z dôvodu, že odberné miesto elektrickej energie, rodinný dom je
obývaný jeho rodinou - manželkou a štyrmi deťmi, vrátane dvoch chronicky chorých maloletých dcér,
žiada o znovupripojenie obydlia do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovanými. Odstúpením od
zmluvy mu žalovaní a vlastník nehnuteľnosti zamedzili v riadnom platení (pozn. súdu: nie je zrejmé,
ako odstúpenie od zmluvy obmedzuje v platení), a za takých okolností považuje právo na elektrickú

energiu vo svojom obydlí za svoje základné právo. Napokon žalobca (zastúpený advokátom) uviedol
už len to, že v záujme predídenia vzniku ďalšej ujmy navrhuje, aby súd prikázal dodávateľovi prijímať
od neho platby (pozn. súdu: bez toho aby špecifikoval aké, resp. v akej výške) a dodávať elektrickú
energiu do predmetného domu (pozn. súdu: bez toho aby špecifikoval ako a v akom objeme). Tvrdil, že
konaním vlastníka nehnuteľnosti (pozn. súdu: čo je podľa predloženého listu vlastníctva osoba odlišná
od žalovaných) im bude spôsobená ujma. Žalobkyni reálne hrozí, že dňa 28.2.2018 bude odpojená od

elektrickej energie. Nebude si môcť v byte riadne svietiť, prať si oblečenie, variť pre seba ani svoje deti.
Ich rodina nebude môcť vykonávať ďalšie bežné činnosti. Tým, že vlastník domu požiadal o prerušenie
dodávky elektrickej energie je intenzita zásahu do jeho užívania (domu) veľká.

3. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil kópiu listu žalovaného v 2. rade zo dňa 23.1.2018
označeného ako odstúpenie od zmluvy o dodávke elektriny, a výpis z listu vlastníctva k označenému

domu.4. Súd prvého stupňa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa
16.3.2018 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a náhradu trov konania stranám
nepriznal. Súd poukázal na to, že podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzal z toho, že žalobca neuviedol a neosvedčil
podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej energie
do označeného domu od označených žalovaných, a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej
(nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti ním označených žalovaných elektrickú energiu do označeného

rodinného domu dodávať. Žalobca neuviedol a neosvedčil ani svoje oprávnenie užívať dom. Vzhľadom
na to súd prvého stupňa uzavrel, že právo žalobcu voči označeným žalovaným na neobmedzené a ani
iné dodávanie elektrickej energie do označeného domu z ním uvedených skutočností nevyplýva.

5.Protitomutouzneseniupodalžalobcaodvolanie,vktoromuviedollento,žeúdajnenerozumietomu,čo
píše sudca v odôvodnení. Doručeným návrhom súdu dňa 14.2.20418 žiadal o nariadenie neodkladného

opatrenia, aby neboli odpojení od elektrickej energie (pozn. súdu: v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP v
návrhu žiadal, aby žalovaní boli povinní prijímať od neho pravidelné predpísané platby za elektrickú
energiu a túto do označeného rodinného domu riadne dodávali, viď bod 1. tohto odôvodnenia, bez toho
aby bolo zrejmé na základe čoho, v akom rozsahu a za akých podmienok tak majú robiť). Doplnil, že
žalovaní ich chceli odpojiť z dôvodu, že už nie sú majiteľmi nehnuteľnosti, a nový majiteľ sa takýmto

spôsobom snaží donútiť ich odísť z domu. Uviedol, že do doby, pokiaľ sa neurčí vlastníctvo nehnuteľnosti
(pozn. súdu: pôvodne tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedával do súvisu so žiadnym
konaním - žalobou, viď bod 1. tohto odôvodnenia), žiadajú súdnu ochranu. Uviedli tiež, že nový majiteľ
podal žalobu na OS Prešov o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. 7C/3/2018, oni podali návrh na
vydanie neodkladného opatrenia „Zákaz nakladať s nehnuteľnosťou“ dňa 5.4.2018 sp. zn. 9C/15/2018,

a že sa pripravuje aj žalobný návrh o určenie vlastníckeho práva.

6. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyslovil názor, že žalobcom požadované uloženie
povinnosti žalovanému v 1. rade dodávať elektrinu do označeného odberného miesta by bolo v rozpore
s právnymi predpismi v oblasti energetiky, pretože podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví zo dňa 3.11.2014, ktorým schválil jeho obchodné podmienky, je odberateľ elektriny povinný
preukázať dodávateľovi elektriny pri uzatvorení zmluvy užívacie právo k nehnuteľnosti do ktorej sa bude
uskutočňovať dodávka elektriny, a počas trvania zmluvy na výzvu dodávateľa elektriny do 20 dní od
jej doručenia. Uviedol, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva nie je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, v
ktorej sa nachádza odberné miesto, do ktorého požaduje dodávku elektriny,

a na výzvu žalovaného v 1. rade sa nepreukázal užívacím právom k predmetnej nehnuteľnosti, ani
nepredložil súhlas vlastníka s jej užívaním.

7. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je spôsobilý dodávať žalobcovi
elektrinu, ako ani prijímať platby za dodávku elektriny. Uviedol, že v zmysle § 31 ods. 2 písm. h) zákona

č. 251/2012 Z.z. o energetike, ako aj v zmysle platného prevádzkového poriadku žalovaného v 2. rade
schváleného zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zmluva o pripojení do distribučnej sústavy
sa uzatvára s vlastníkom nehnuteľnosti, a že uzatvorením zmluvy o pripojení so žalobcom by z jeho
strany došlo k porušeniu uvedených povinností.

8. Odvolací súd na základe v bode 5. tohto odôvodnenia uvedeného odvolania žalobcu napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že názor súdu prvej
inštancie a z neho vyplývajúce závery považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Vyslovil,
že listom žalovaného v 1. rade adresovaným žalobcovi zo dňa 23.1.2018 vo veci „odstúpenie od Zmluvy
o dodávke elektriny“ žalobca osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola (pozn. súdu

prvého stupňa: v minulosti) uzatvorená Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy, a medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade Zmluva o združenej dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX, ktorou
bola realizovaná dodávka do odberného miesta. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobca žiada o znovupripojenie obydlia do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovanými
a riadnu dodávku elektrickej energie, a že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné

zistiť na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záverom, že žalobca neuviedol a
neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej
energie do označeného domu od označených žalovaných s tým, že súd prvého stupňa neuviedol ako
hodnotil dôkaz predložený žalobcom. Úlohou súdu prvého stupňa bolo vyhodnotiť dôkaz predloženýžalobcom a následne opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.

9. Na základe uvedeného sa súd prvého stupňa vecou zaoberal opätovne, vyhodnotil dôkaz predložený
žalobcom, no keďže sa v jeho skutkových zisteniach a ani v žalobcom tvrdených podstatných
okolnostiach nič nezmenilo, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako právne
neopodstatnený opätovne zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd zároveň dopĺňa dôvody,
na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca neuviedol a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od
označených žalovaných (teda že zo žalobcom tvrdených skutočností také právo nevyplýva).

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie

konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej
povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a
úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a
paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom

dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

13. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži
na preukazovanie tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových
okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní

sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť
strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech
(tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).

14. V danom prípade je pravdou, že z predloženého listu žalovaného v 1. rade adresovaného žalobcovi
zo dňa 23.1.2018 vo veci „odstúpenie od Zmluvy o dodávke elektriny“ vyplýva, že medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade bola v minulosti uzatvorená Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy, a medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade Zmluva o združenej dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX.
Súd o tejto skutočnosti nemá a ani nemal vážnejšie pochybnosti, avšak samotná táto skutočnosť

bez akýchkoľvek ďalších podstatných a konkrétnych tvrdení o jej súvise so súčasným údajným
právom žalobcu (na dodávku elektriny do označenej nehnuteľnosti v súčasnosti), ktorého neodkladnej
ochrany sa domáha - je bez právneho významu - nakoľko sama o sebe právo (nárok) žalobcu na
dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných nijako neodôvodňuje a
neosvedčuje (z nej nevyplýva). Inými slovami, z tohto listu vyplýva len to, že žalobca bol pravdepodobne

v minulosti vlastníkom označenej nehnuteľnosti a bola mu dodávaná elektrická energia na základe
uvedených zmlúv, ale nič o tom, že by takéto právo voči označeným žalovaným mal mať aj v súčasnosti.
Žalobca netvrdil nič konkrétne, čo by (po dražbe) svedčalo o jeho vlastníckom alebo užívacom právek domu a o jeho práve voči žalovaným na požadované dodávky elektrickej energie do označenej
nehnuteľnosti (o pravdepodobnosti jeho právneho nároku, viď bod 22. tohto odôvodnenia).

15. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

17. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením

vlády podľa čl. 120 ods. 2.

18. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

20. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).21. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový

stav aplikovať.

22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336
ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa

§ 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo,
ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už
v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku
nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať
vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,:

Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu
nároku, a nie právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej požiadavke
(záujmu). Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti
právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a

povinností, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich -
predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o
potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej
ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane
jej primeranosti a rozsahu).

23. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané
neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje
tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto

možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho
právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva, konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a
zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán
navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj dostatočne určitý a vykonateľný).

24. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1

CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje
v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na
základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s
výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení druhej strany, je a má byť

úplné, keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav).
Inýmislovamikonkrétneprávo,ktoréhoochranysanavrhovateľneodkladnéhoopatreniasvojimnávrhom
domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v
prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).

25. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v
návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti
a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho
je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj

to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o
pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného
opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo
skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnejmierepravdepodobnosti,ževýsledokkonaniavovecisamejbude,resp.bybol(vprípade,aknavrhovateľ
nechce ďalej pokračovať v konaní vo veci samej) pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý,
a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci

samej, je potrebná.

26. V danom prípade však žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. netvrdil a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver
o jeho práve (nároku) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných,

a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti ním označených
žalovaných (vrátane toho aby bolo zrejmé, prečo by to, z viacerých možných dodávateľov elektrickej
energie, mali byť práve oni) prijímať od žalobcu pravidelné, predpísané platby za elektrickú energiu,
a túto do označeného rodinného domu dodávať. Inými slovami, zo žalobcom tvrdených skutočností
žalobcovi aktuálne právo (nárok) na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených
žalovaných, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), v súčasnosti nevyplýva. V tvrdeniach
žalobcu (§ 220 ods. 2 CSP a § 326 ods. 1 CSP) nie sú uvedené žiadne také konkrétne skutočnosti z
ktorých by vyplývalo, že by v súčasnosti takéto právo mal mať.

27. Už len pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že v rámci skúmania podmienok tohto konania a vylúčenia

prekážky litispendencie a res iudicata porovnal požadované rozhodnutie aj s inými žalobnými návrhmi
na vydanie neodkladného oparenia v konaniach uvedených žalobcom. Z pripojeného rozhodnutia
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/15/2018-12 zo dňa 18.4.2018 pritom vyplýva, že súd zamietal návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči vydražiteľovi vychádzajúc z toho, že žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby podaná nebola, lehota v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. už

uplynula, a vychádzajúc z uvedeného niet dôvodu, pre ktorý by súd mal obmedzovať žalovaného v jeho
vlastníckom práve, resp. mu zakazoval nakladať s jeho vlastníctvom.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 326 ods. 1 CSP), a preto takto

skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať im podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).