Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203355
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216203355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX,
XXX XX G., o zaplatenie 929,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k. 1C/174/2016 - 47 zo dňa 28.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutý rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 581,29 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.05.2016
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Stranám náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 929,72 eur, s úrokom vo výške 62,17 eur,
úrokom z omeškania 0,48 eur, úrokom z meškania vo výške 5 % zo sumy 929,72 eur a 62,17 eur od

22.04.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Po vykonanom dokazovaní súd uviedol, že dňa 28.03.2014 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú
zmluvu,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutýúvervovýške1.000,-eur.Jednalosaobezúčelový
úver, s úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne, fixnou do splatnosti. Výška anuitnej splátky bola 19,37
eur, termín splatnosti 1. splátky dňa 22.4.2014, počet anuitných splátok 120, splatných mesačne k 18.
dňu v mesiaci, splatnosť úveru dňa 18.03.2024. Výška RPNM 26,08 %, priemerná RPNM 25,82 %,

celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť bola 2.424,40 eur (správne mala znieť s poistením 2.380,80
eur), poplatok za poskytnutie úveru 100,- eur, poplatok za správu úveru 0 eur mesačne. Podrobné
podmienky splácania boli uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), ktoré
boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, vopred naformulované, vytlačené bez možnosti meniť
individuálne ich obsah. Predložený bol aj Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na povahu zmluvných strán
a spôsob uzavretia zmluvy, súd posúdil úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca vystupoval
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.3. Pre neplnenie dlhu žalovaným nastalo zosplatnenie celého dlhu a výzvou zo dňa 21.04.2016 bol
žalovaný vyzvaný na zaplatenie celého dlhu do 01.05.2016 v sume 1.053,31 eur a bolo mu oznámené,
že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru.

4. Vo vzťahu k uplatnenej istine, úrokom, poplatkom a úrokom z omeškania súd uviedol, že v
zmluve absentuje riadne uvedenie údajov o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. m), ale najmä údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, žiadaných v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška
splátok úroku, výška splátok poplatkov, je uvedená len suma splátky (anuitná). Z toho nevyplýva, koľko z
mesačnej splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko ide na splátku úroku. Tieto údaje nevyplývajú ani zo
všeobecných obchodných podmienok. Nesprávne bola uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ

za úver zaplatiť, žiadaná podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.. Absencia týchto obsahových
náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie
len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 1.000,- eur, prípadne právo na
úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 418,71 eur, preto je

povinný na istine zaplatiť žalobcovi ešte sumu 581,29 eur (1.000 - 418,71 ).

5. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie od 22.04.2016 do zaplatenia, z istiny a úrokov
vo výške 5% ročne. Vzhľadom na to, že úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti
bol súd názoru, že žalovaný môže byť v omeškaní len so zaplatením sumy 581,29 eur. Výzvou zo dňa

21.04.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu v lehote do 01.05.2016. Žalovaný bol v omeškaní so
zaplatením celého dlhu až dňom nasledujúcom po splatnosti uvedenej vo výzve, teda dňom 02.05.2016.
Súd žalobcovi okrem istiny 581,29 eur priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne od 02.05.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval, ani mu žiadne
preukázateľné trovy konania nevznikli. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne.

II. Obsah odvolania žalobcu

1. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcu, v rozsahu zamietavého výroku
a výroku o trovách konania. Namietla nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v záhlaví zmluvy
sú uvedené identifikačné údaje žalobcu, vrátane adresy žalobcu, čiže uvedená informácia v zmluve

neabsentuje. Adresa predávajúceho, na ktorej mohol spotrebiteľ uplatniť reklamáciu či sťažnosť bola
uvedená v čl. 24 bod 24.1 a v čl. 25 bod 25.1 Všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých
sa žalovaný pred podpisom zmluvy oboznámil. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere, absencia náležitosti v podľa § 9 ods. 2 písm. m) nespôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. V zmysle č. 2 bod 2.3 zmluvy klient je oprávnený požadovať od banky

bezplatne a kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy výpis z úverového účtu formou amortizačnej
tabuľky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky. Niektoré náležitostí,
ktoré ma v zmysle právnych predpisov obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, sú v samotnom
texte zmluvy, ďalšie vo všeobecných obchodných podmienkach. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky.

Splácanie prebieha formou anuitných splátok, pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný
rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie
rozsahu zmluvy. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, ú ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich
úhrady zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok,

a tým aj súčasťou zmluvy. Poriadie uspokojovania pohľadávky sú určené v bode 2.5.5 obchodných
podmienok. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa
09.11.2016, v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. Časť znich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je
podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Žalobca uviedol, že zmluva o úvere obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej
splátky v bode 1.2. Výzvou zo dňa 21.04.2016 žalobca pristúpil v zmysle obchodných podmienok k
predčasnému zosplatneniu. Daným dňom žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Pokiaľ
bolo vo výzve uvedené najneskôr do 01.05.2016, šlo o poskytnutie lehoty na dobrovoľné plnenie zo

stranyžalovaného.Súdprvejinštanciesakuplatnenémuúrokuzomeškaniavovýške0,48eurnevyjadril
a o nároku nerozhodol. Vzhľadom na podané odvolanie v rozsahu zamietavého výroku, napáda žalobca
aj výrok o trovách konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100%. Pre prípad, že rozsudok bude
potvrdenývrozsahuzamietavéhovýroku,žalobcanesúhlasísrozsahompriznanejnáhradytrovkonania.
Podľa jeho názoru mal čistý úspech vo veci v pomere 25,04%. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu
zmeniť, vyhovieť žalobe žalobcu v plnom rozsahu, žalovaného zaviazať uhradiť dlžnú sumu do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov konania, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

2. Podanie žalovaného, doručené súdu prvej inštancie dňa 17.08.2017, odvolací súd z hľadiska jeho
obsahu posúdil ako vyjadrenie k odvolaniu, ktorým žalovaný požiadal súd o splátkový kalendár.

3. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žiadosť žalovaného o splátkový kalendár nepovažuje za odvolanie
voči rozhodnutiu o výroku splatnosti, nakoľko v ňom absentujú viaceré zákonom vyžadované náležitosti.
Žalobca rovnako poukázal na možné uplynutie lehoty na podanie odvolania. Žalovaný neuviedol žiadne
dôvody, prečo by mala byť splatnosť dlhu zmenená, preto so žiadosťou žalovaného žalobca nesúhlasil.

III. Hodnotenie odvolacieho konania

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

2. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu

bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

3. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide
o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu

spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý má
vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou

ustanovení Obchodného zákonníka. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana
záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a
záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

4. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď určil, že úver poskytnutý žalovanému, na základe
uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014, je bezúročný a bez poplatkov,
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku absencie obligatórnej
obsahovej náležitosti, vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zneníúčinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom predpísané náležitosti musia byť
uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o

ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. V predmetnej zmluve o úvere táto zákonná obsahová
náležitosť absentuje. Odvolací súd uvádza, že pre naplnenie zákonnej požiadavky nepostačuje
uvedenie výšky, počtu a frekvencie mesačnej splátky spotrebiteľa, bez uvedenia podrobnejšieho rozvrhu
splátky na splatenie istiny, úrokov a poplatkov. Takáto formulácia zo strany dodávateľa neposkytuje
spotrebiteľovi dostatočnú mieru informovanosti o splácaní poskytnutého spotrebiteľského úveru.

5. K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára
Bíroóvá, C-42/15 odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského
štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je
povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon

vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku
smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány
môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na
existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v

spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-
C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec
Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986). Nepriamy účinok smernice nie je možný, nakoľko

vnútroštátne právo nad rámec smernice zakotvuje prísnejšie podmienky v otázke členenia splátok, čo
vzhľadom na zásadu zákazu výkladu zákona contra legem a zásadu právnej istoty zakladá prekážku
eurokonformného výkladu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, ak o uplatnenom
nároku žalobcu rozhodol v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

6. Vo vzťahu k náležitosti v zmluve o úvere uvedenej podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.,
súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že predmetná zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V pravom hornom rohu prvej strany zmluvy o
úvere je označenie žalobcu uvedené. Z obchodného mena žalobcu, jeho sídla, identifikačného čísla, ako

aj zápisu právnickej osoby v príslušnom obchodnom registri príslušného súdu, má žalovaný možnosť
získať všetky potrebné informácie v prípade akéhokoľvek kontaktu žalobcu.

7. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu
žalobcu čo do zvyšku zamietol, vrátane uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,48 eur. Z obsahu

žaloby vyplýva, že úroky z omeškania vo výške 0,48 eur predstavujú úrok z omeškania z každej
omeškanej splátky. Každá splátka v sebe zahŕňa popri istine aj úrok ako príslušenstvo pohľadávky.
Podľa názoru odvolacieho súdu Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) v prípade omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky (dohodnutých zmluvných úrokov). Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania

sú podľa ustanovenia § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa
v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v ustanovení § 488
Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného
záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka.
Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, jeho vznik je podmienený platným záväzkovým

vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj
akcesorický záväzok úrokový, pretrváva iba povinnosť uhradiť už splatné úroky. Tým, že dlžník včas
nesplní úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením
istiny. Ani Občiansky ani Obchodný zákonník pri tom nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad
omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

8. V sume 0,48 eur je obsiahnutý nielen úrok z omeškania s platením istiny, ale aj úrok z omeškania s
platením príslušenstva. Keďže z obsahu žaloby nie je zrejmé, do akej výšky ide o úroky z omeškania zistiny a do akej výšky o úroky z omeškania z príslušenstva, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
zamietol žalobu čo do nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,48 eur v celom rozsahu.

9. Výzvou na predčasné splatenie úveru žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške
1.053,51 eur s príslušenstvom najneskôr do 01.05.2016. Uviedol, že v prípade neuhradenia dlhu dňa
02.05.2016 uplatní nárok na súde. Odvolací súd uvádza, že žalobca takto formulovanou výzvou určil
lehotu splatnosti do 01.05.2016. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
správne právne ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu až dňa

02.05.2016.Ztohtodôvoduodvolacísúdpovažujeuplatnenúodvolaciunámietkužalobcuzanedôvodnú.
10. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľom na správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie o určení poskytnutého úveru za bezúročný
a bez poplatkov, v dôsledku absencie obligatórnej obsahovej náležitosti, vyžadovanej § 9 ods. 2 písm.
k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nepovažoval
za opodstatnené v odôvodnení rozhodnutia vyjadrovať sa k ostatným odvolacím námietkam žalobu,
týkajúcim sa obsahových náležitostí zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2014, nakoľko by neboli spôsobilé

privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu.
11. Výrok o trovách konania je súvisiacim výrokom vo vzťahu k výroku vo veci samej. Náhrada trov
konania sa v sporovom konaní spravuje zásadou úspechu, ktorá je vyjadrená v ust. § 255 C.s.p.. Úspech
vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia. Plný úspech vo veci by
mal žalobca len vtedy, ak by žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, v opačnom prípade má vždy len

čiastočný úspech. Z dôvodu vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
žalobca bol v spore úspešný len čiastočne, a to v takom rozsahu, ktorý oprávnil súd prvej inštancie na
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania stranám. .

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako

vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, preto žalobca nemá právo na náhradu trov

konania. V odvolacom konaní bol vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia úspešný žalovaný, preto
mupatrínároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Zobsahusúdnehospisujevšakzrejmé,žepodanie
žalovaného, ktoré bolo z hľadiska obsahu vyhodnotené ako vyjadrenie k odvolaniu, žiadnym spôsobom
nereagovalo na odvolacie námietky žalobcu. Odvolací súd z tohto dôvodu považoval trovy vzniknuté
žalovanému (poštovné) za neúčelne vynaložené. V priebehu odvolacieho konania žalovanému žiadne

iné preukázateľné trovy konania nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).