Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213891
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214213891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 831 154,
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému:
S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., o zaplatenie 367,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. októbra 2016 č. k. 10C/57/2015-104 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 42,76 eura s úrokom
z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30. 07. 2011 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu

zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1-3, § 146 ods. 1 CSP, čl. 38 Charty základných práv
Európskej únie, hlavou I. čl. 4 bod 2 písm. f/, hlavou I čl. 12, hlavou XI čl. 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, § 52 ods. 1-4, § 39, § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch§ 5b
zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že Consumer Finance Holding a. s. so sídlom

Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 07. 2014 domáhal
zaviazania žalovaného na zaplatenie 367,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
od 30. 07. 2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04. 06. 2009 uzatvoril
so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 7056570, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu
pôžičky 756 eur. Poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný splácať v pravidelných 36 mesačných
splátkach v sume 21,61 eura. Ku dňu podania žaloby z uvedenej zmluvy uhradil sumu 432,20 eura.
Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé povinné splátky riadne a včas, v súlade

so zmluvou a podmienkami k zmluve listom zo dňa 23. 07. 2011 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný výzve nevyhovel, dlžné splátky neuhradil. Jeho celkový dlh
predstavuje sumu 367,13 eura a predstavuje rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške
756,57 eura vrátane účtovaných zmluvných pokút vo výške 42,76 eura a celkovými úhradami zo strany
žalovaného vo výške 432,20 eura (756,57 eura + 42,76 eura - 432,20 eura). Na návrh spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s. r. o. zo dňa 30. 01. 2015 súd uznesením zo dňa 27. 02. 2015 pripustil zmenu

účastníka na strane žalobcu vzhľadom na postúpenie pohľadávky po začatí konania zmluvou uzavretou
08. 12. 2014 medzi postupcom Consumer Finance Holding a. s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s. r. o.. Na miesto pôvodného žalobcu pribral do konania postupníka, ktorý prípisom zo dňa 11. 02.2016 žalobu v časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 42,76 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50% od 30. 07. 2011 do zaplatenia vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté

individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.
d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu
silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný
význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho
účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na
dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. V danom prípade bol
uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z. z. a preto sa na Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky uzavretej účastníkmi konania vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o

obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 4 tohto zákona. Podľa § 4 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať: písm. g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. k)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok. Logickým výkladom písm. i) tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí
jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (21,61 eura), avšak
pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník

v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé
splátky v zmluve nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva
spôsob splácania úrokov a poplatkov. Úverová zmluva neobsahuje ani dátum konečnej splatnosti úveru
požadovaný § 4 ods. 2 písm. g). Posudzovaná zmluva vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne, t. j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny

úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedené nemá. Absencia týchto obligatórnych zmluvných
náležitostí je sankcionovaná podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., nie neplatnosťou právneho
úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu
úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu plnil sumu vo výške 500 eur. Na úvere žalovaný ku dňu

rozhodnutia o podanej žalobe zaplatil sumu 563,18 eura, čiže o 63,18 eura viac. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a
keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania,

podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia v jeho
napadnutejčastiavyhoveniapodanejžalobevcelomrozsahu.Vytkolsúduprvejinštancie,ženazáklade
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru. Právny názor
súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu neuvedeniapresného termínu konečnej splatnosti a nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j.
splátku istiny, úrokov a poplatkov, nie je správny a je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, ktorým sú slovenské súdy

viazané. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach
úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti
základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva
o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. K uvedeniu konečnej splatnosti úveru uviedol, že

vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením mesiac + rok ako bolo v posudzovanom prípade
september/2017 je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi.
Poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 rozhodol , že čl. 10
ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia

v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods.

2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES,
t. j. záväzným prameňom práva. Termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve určený jasne
a zrozumiteľne.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§

379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Právny predchodca žalobcu dňa 21. 07. 2014 doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 367,13 eura spolu úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne od 30. 07. 2011 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe, že so žalovaným
uzatvoril dňa 04. 06. 2009 Zmluvu o pôžičke č. 7056570, na základe ktorej poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 756 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných
splátkach v sume 21,61 eura, pričom doposiaľ uhradil len sumu 432,20 eura. Celkový dlh žalovaného

ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 367,13 eura. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27. 02.
2015 č. k. 10C/57/2015-23 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu
Consumer Finance Holding a. s. vstúpil Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova
8. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v dôsledku podaného
odvolaniažalobcupredmetomprejednaniaodvolaciehosúduvjehozamietajúcomvýrokuavsúvisiacom

výroku o trovách konania.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti dospel
k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie ustálil záver, že zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky č.7056570 nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/- konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, a z tohto dôvodu je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, takýto

záver súdu prvej inštancie je správny. Napriek tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že termín konečnej
splatnosti úveru je v úverovej zmluve určený jasne a zrozumiteľne, takáto skutočnosť z predloženej
zmluvy uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu so žalovaných nevyplýva. Jediný údaj svedčiaci
o splatnosti pôžičky je údaj o tom, že počet splátok úveru je 36, ktorý je súčasne uvedený i pri údaji
o konečnej splatnosti úveru (36 mesiacov). Je tak potrebné potom konštatovať, že splatnosť úveru

uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 36 splátok, bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti
poslednej splátky nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č.
258/2001 Z. z., keď len údaj o počte splátok 36 neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátum splátok. Súd prvej inštancie potom ustálil správny právny záver, že predmetnú
zmluvu je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

8. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie náležitosti zmluvy v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, nezdieľa rovnaký právny názor v tom, že uvedená zmluva nespĺňa náležitosť
zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001.

9. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a na jeho
rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, ako aj na to, že pokiaľ ide o to, či zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať
na zreteli, že eurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. umožňuje
dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie

vnútornejskladbyjednotlivýchsplátok,toznamenáurčenie,akáčasťkaždejjednotlivejsplátkysapoužije
na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Nemožno tak od dodávateľov
v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., uvádza pojmy „výška“
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Potom poukaz
žalobcu na eurokonformný výklad ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., po vydaní rozsudku Súdneho

dvora č. C- 42/2015 bol správny.

10. I napriek vyššie uvedenému konštatovaniu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie v otázke naplnenia náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z. z. a následného konštatovania jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti z tohto dôvodu, odvolací

súd udáva, že táto skutočnosť na právny záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov( z
iného dôvodu), nemá vplyv. Tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie správne vo
svojom rozhodnutí skonštatoval, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosť ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
g/ zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorého dôvodu sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a to
bez ohľadu na to, že záver súdu o nenaplnení náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

i/ zákona č. 258/2001 Z. z. nebol správny.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade

by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).