Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203780
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316203780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX,
XXX XX N., o zaplatenie sumy 188 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 29. marca 2017 č.k. 9C/103/2016-85, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Levice zo dňa 26. júna 2017 č.k. 9C/103/2016-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej

časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanýmávočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97 eur s 5
% úrokom z omeškania ročne od 23.07.2014 do zaplatenia v splátkach po 10 eur mesačne pod stratou
výhody splátok vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou. V ostatnej časti žalobu
zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne

zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
1.2. Konštatoval, že zmluva uzavretá stranami sporu bola zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalovaný ako
fyzická osoba v nej vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci službu.
Navyšezmluvabolavyhotovenánaformulárisobsahomazmluvnýmipodmienkamivopredpripravenými
vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti spotrebiteľa meniť text a podmienky zmluvy.

Obsah zmluvy podrobil súdnemu prieskumu a zistil, že v nej absentujú, alebo sú nepresné a
nezrozumiteľné údaje, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval,
že v zmluve chýba dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Následné dojednanie splatenia úveru v splátkach samostatnou dohodou považoval za nekalú obchodnú
praktiku vo forme klamlivého konania. Dospel k záveru, že týmto postupom žalobca skreslil informácie
o tom, aké celkové náklady bude mať žalovaný v súvislosti s poskytnutým úverom, keďže až z tejto
dohody vyplynulo, že RPMN je 300, 29 %, na rozdiel od RPMN uvedenej v zmluve o úvere, ktorá bola 96

%. Navyše zistil, že žalobca si v súvislosti so zmenou zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
uzavretia dohody o plnení v splátkach nesplnil voči spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť v dostatočnom
časovom predstihu informácie o spotrebiteľskom úvere. Preto vo vzťahu k žalovanému konal v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti a v otázke výhodnosti úveru ho uviedol do omylu. Tým spôsobil,že žalovaný uzavrel zmluvu, ktorú by inak z dôvodu jej menšej výhodnosti pravdepodobne neuzavrel.
Neinformovanie o vyššej cene úveru považoval za klamlivé opomenutie. Mal za to, že klamlivé konanie
a klamlivé opomenutie zo strany žalobcu spočíva v tom, že žalovaný na základe informácie o RPMN

poskytnutého úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavrel dohodu o plnení v splátkach, ale
už s odlišnou RPMN. Žalovaný od počiatku zmluvného vzťahu nepoznal skutočné zmluvné podmienky
a zmluvné povinnosti, na plnenie ktorých sa zaviazal, pretože v zmluve o pôžičke chýbajú obligatórne
náležitostiovýške,počteatermínesplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Skutočnáročnápercentuálna
miera nákladov sa stala zrejmou až uzavretím dohody o splátkach a žalovaný sa tento údaj dozvedel

až po zavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pritom v skutočnosti bola RPMN evidentne vyššia než
RPMN deklarovaná v zmluve o úvere.
1.3. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná
a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie sú všetky údaje, respektíve sú
uvedené nepresné údaje vyžadované v § 9 ods. 2. Zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
300 eur, z neho vrátil 203 eur a ostáva mu ešte zaplatiť 97 eur (ako rozdiel medzi poskytnutým a

splateným úverom ). V ostatnej časti žalobu zamietol. Konštatoval, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania, preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ani jednej strane nepriznal nárok
na náhradu trov konania, pretože mali čiastočný úspech.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.
Tvrdil, že nedošlo k naplneniu dôvodov stanovených v § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., preto nemožno
zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal na obsah zmluvy, podľa ktorej bol termín
konečnej splatnosti dňa 22.07.2014. Namietal, že RPMN neabsentuje, bola uvedená aj v zmluve aj

v dohode o splátkach a bola uvedená správne. Tvrdil, že zákon nestanovuje žiadnu povinnosť ani
pravidlo v koľkých splátkach a v akých intervaloch splácania sa majú zmluvy o spotrebiteľských úveroch
uzatvárať. Preto nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku poskytovanie úverov so splatením
jednorázovo s prípadnou následnou dohodou o plnení v splátkach. Namietal, že zákon v čase uzavretia
zmluvy nestanovoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru, Keďže zmluva bola uzatvorená

pred 01.06.2014, riadila sa podľa predpisov platných do 31.05.2014. Tvrdil, že výška poplatku za
poskytnutie úveru nie je neprimeraná, vzhľadom na jeho postavenie nebankového subjektu. Poukázal
na právo žalovaného od zmluvy odstúpiť do 14 dní, ktoré nevyužil. Poukázal na niektoré rozhodnutia
českých súdov a rozsudok Súdneho dvora z 06.11.2016 C-42/15.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
vnapadnutejzamietajúcejčastiavčastitrovkonaniapodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaakoveriteľažalovaný akodlžníkuzatvorilidňa19.07.2013zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 405400866, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému(fyzickej osobe) úver vo výške 300 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť žalobcovi s
celkovými nákladmi vo výške 288 eur spolu sumu 588 eur do 22.07.2014. Celkové náklady spotrebiteľa
boli tvorené súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru v sume 117,45 eura a administratívnych

nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 170,55 eura. RPMN
uvedená v zmluve bola 96 % a priemerná RPMN 39,20 %. Prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil
žalovaný svojim podpisom na zmluve. V rovnaký deň uzavreli strany sporu dohodu o plnení v splátkach
k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 405400866, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť čiastku 588
eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 eur vždy 22. kalendárnemu dňu v mesiaci

počnúc 22.08.2013. V dohode bola uvedená RPMN 300,29 % a priemerná RPMN 39,20 %. Súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97 eur s 5
% úrokom z omeškania ročne od 23.07.2014 do zaplatenia v splátkach po 10 eur mesačne pod stratou
výhody splátok vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou. V ostatnej časti žalobu
zamietol. Žalobca podal proti zamietajúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania odvolanie,
preto je táto časť predmetom skúmania odvolacím súdom.

9. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v
danej veci, považoval za rozhodujúce, či úver poskytnutý žalobcom možno považovať za bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Keď zistil, že predmetná zmluva nemá všetky
základné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne správnu výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), prijal záver, že absencia týchto náležitostí v zmluve o úvere
spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše súd prvej inštancie

dospel k záveru, že následné dojednanie splatenia úveru v splátkach samostatnou dohodou bol nekalou
obchodnou praktikou žalobcu. Týmto postupom žalobca skreslil informácie o celkových nákladoch
žalovaného v súvislosti s poskytnutým úverom a nesplnil si voči nemu, ako spotrebiteľovi, povinnosť
poskytnúť v dostatočnom časovom predstihu informácie o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa
s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietajúcej časti a v časti trov konania, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákon o

spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ustanovenie
§ 9 ods. 2, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 19.07.2013 chýbajú
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako absentujúce (výška
splátky), alebo nesprávne uvedené (RPMN). Odvolací súd preto poukazuje na ustanovenie § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti a stanovuje sankciu za
nedodržanie písomnej formy podľa § 9 ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a), za nedodržanie náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) (§ 11 ods. 1 písm. b) a nesprávne uvedenú
ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d). Touto sankciou je,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o

úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch,
resp. sú uvedené nesprávne, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je
správny. Pri tomto závere bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba nevrátenú istinu spolu s úrokom
z omeškania.

11.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že nedošlo k
naplneniu dôvodov stanovených v § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., preto nemožno zmluvu považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Namietal, že RPMN neabsentuje, bola uvedená aj v zmluve aj v
dohode o splátkach a bola uvedená správne. Tvrdil, že nie je v rozpore zo zákonom ani nekalou

obchodnou praktikou poskytovanie úverov so splatením jednorázovo s prípadnou následnou dohodou
o plnení v splátkach. Uvedené námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Formulárový charakter
dohody o plnení v splátkach a skutočnosť, že žalovaný dohodu podpísal v rovnaký deň ako podpísal
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preukazuje, že predmetný úver mal byť vrátený v splátkach, adojednanie v zmluve o jednorázovom plnení bolo len formálne. Žalovaný spotrebiteľ nemal možnosť
tento postup žalobcu ovplyvniť a žalobcom vopred naformulované zmluvné klauzuly zmeniť. Odvolací
súd nepochybuje, že pokiaľ by žalovaný odmietol uzavrieť predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere

spolu s ustanovením o jednorázovom plnení a zároveň dohodu o plnení v splátkach, žiadny úver by
nedostal. Z týchto skutkových okolností vyplýva, že úver mal byť vrátený v splátkach už od počiatku,
preto už v zmluve mali byť uvedené počet, výška a termíny splátok a tomu zodpovedajúca RPMN.
11.2. Námietku voči aplikácii predpisov účinných od 01.06.2014 na odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.04.2015, v ktorom bolo explicitne stanovené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax
súdov pri rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru
odvolacieho súdu uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetný právny vzťah. Takýto právny názor

je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

11.3. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovoval maximálnu výšku
odplaty za poskytnutie úveru vo forme poplatku odvolací súd nespochybňuje, len upozorňuje, že v danej
veci súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v

napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).