Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/63/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606206070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5606206070.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci exekúcie oprávnenej:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 310575 951, proti povinnému: W.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, R. V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 704,94 eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom
Exekútorského úradu Q. T. XX, A., pod sp.zn. Ex2109/06, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/726/2006-42 zo dňa 16. mája 2017, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu odvolaním v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 3Er/726/2006-42 zo dňa 16. mája 2017 zastavil
exekúciu v časti vymáhania 34,75 eur a 20 % úrokom z omeškania zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006
do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že v zostávajúcej časti sa v exekúcii pokračuje.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci ide o vymáhaný nárok zo zmenky, v ktorom
okrem istiny úveru sú zahrnuté aj 20 % úroky účtované po vyhlásení splatnosti úveru. Zmluvný úrok
je odplata za užívanie požičanej sumy a je splatný so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,
keď doba splatnosti úroku sa zhoduje s dobou splatnosti úveru a úroky oprávnenému prislúchajú iba
do splatnosti dlhu. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky.
Preto oprávnený si mohol návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatniť zmenkovú
sumu 20.190,13,- Sk - dlžná istina 19.426,57,- Sk (v odvolaní je nesprávne uvedené 19.426,57 eur),
úroky do mimoriadnej splatnosti 723,10,- Sk a nezaplatené sankčné poplatky 4.046,- Sk. Pokiaľ si
oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie úrok z omeškania, tento exekučným titulom nebol
priznaný. Exekučný titul mu priznával zmluvný úrok, ktorý mu ale po splatnosti úveru neplatí. Preto
zastavil exekúciu v časti o zaplatenie 34,75 eur (uplatnený
2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu v časti vymáhania
34,75 eur a 20 % úrokov z omeškania zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006 do zaplatenia podala
oprávnená odvolanie. V odvolaní uviedla, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje
a považuje v tejto časti napadnuté uznesenie za nesprávne, odôvodňuje odvolanie tým, že takéto
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP. Odvolateľ má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V tejto súvislosti poukazuje na ust. §
502 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úrok je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažnýchprostriedkov. Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že
povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tomto zmysle upravuje trvanie povinnosti
platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia strany si môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne.
Pri úverovej zmluve ide o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch
nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty,
ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri
omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok
z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru, je podporná, má dispozitívny charakter,
a preto je samozrejme, že rozhodujúce je, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu
rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. V napadnutej veci exekučný titul
priznáva oprávnenému okrem iného aj úrok na zaplatenie úroku 20 % ročne zo sumy 21.237,01,- Sk
od 05.04.2006 do zaplatenia. V prípade, že tento úrok je v návrhu na vykonanie exekúcie označený
ako úrok z omeškania, ide o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na uplatnený nárok, keďže úrok 20 %
ročne exekučným titulom priznaným a v zmysle vyššie uvedeného má oprávnený za to, že má nárok na
tento úrok aj po splatnosti dlhu. Preto s poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň mu priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V
časti nenapadnutej odvolaním ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2, 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznení správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol vo svojom odvolaní odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie v
potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, keď
výstižne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď
sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Je v ňom uvedený rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísaný priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citácia právnych predpisov aplikovaných na prejednávaný prípad,
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie prijaté právne závery aj zodpovedajúcim
spôsobom vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odvolateľ v podanom odvolaní polemizuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, s
ktorou polemikou odvolací súd nesúhlasí, a preto nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, ktoré
nezodpovedajú príslušným, v rozhodnutí uvedeným zákonným ustanoveniam a ktoré si odvolateľ mylne
vysvetľuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré je zrozumiteľné, jasné a vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odvolací
súd poukazuje.
7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenie aj odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie zdôrazňuje, že v predmetnej veci je vymáhaný nárok zo zmenky, v ktorom sú okrem istinyúveru a príslušenstva vzniknutého do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zahrnuté aj 20 % úroky
účtované po vyhlásení splatnosti úveru, ktoré predstavujú „sankčnú províziu“ podľa bodu 7.2.2 Úverovej
zmluvy a do zmenky boli vyplnené ako „úroková sadzba“. Samotný odvolateľ uvádza, že zmluvný úrok je
odplata za užívanie požičanej sumy, s čím súhlasí aj odvolací súd, pričom je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak
zhoduje s dobou splatnosti úveru. Ako poukázal aj súd prvej inštancie odvolávajúci sa na Obchodný
zákonník, tento rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia
istiny úveru, to znamená buď jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však
musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali oprávnenej
len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, keď dlžník
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a teda nie je ani dôvod na to,
aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili, iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.
Správne preto uviedol súd prvej inštancie, a s tým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, že
oprávnená si tak mohla návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatniť zmenkovú sumu
vo výške 20.190,13,- Sk (pozostávajúcu z dlžnej sumy ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 19.426,57,-
Sk, nezaplatených úrokov ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru 723,10,- Sk a nezaplatených sankčných
poplatkov 40,46,- Sk). Preto pokiaľ si oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila úroky z
omeškania, takýto nárok jej nebol exekučným titulom priznaný. Exekučný titul jej priznal zmluvný úrok,
ktorý jej však v zmysle vyššie uvedeného už po splatnosti úveru nepatrí. Preto správne súd prvej
inštancie exekúciu zastavil v časti o vymožení 34,75 eur (uplatnený nárok 704,94 eur - 670,19 eur) a
úroku z omeškania vo výške 20 % zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006 do zaplatenia, keď v zostávajúcej
časti súd prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii.
8. Keďže v napadnutom rozhodnutí odvolací súd pochybenie nezistil, nemohol prisvedčiť argumentom
odvolateľa a napadnuté uznesenie potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne. V
odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.