Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202978
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715202978.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci žalobcov: X/ U.. Ľ. X., E..

XX.X.XXXX,I.F.,S.J.XXXX/XX,X/O.M.,E..XX.X.XXXX,I.Z.,K.XXXX/XX,X/U..A.I.,E..X.X.XXXX,I.
G.,K.XXXX/X,X/Z.I.,E..XX.X.XXXX,I.Z.,J.XXXX/XX,X/A.I.,E..X.X.XXXX,I.Z.,F.XXX/XX,X/D.Š.,
E.. X.XX.XXXX, I. A. - Z., U.. D. XXXX/XX, X/ I. Š., E.. XX.X.XXXX, I. A. - Z., U.. D. XXXX/XX, žalobcovia
1/ - 7/ právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Veľký Slavkov, Školská
257, IČO: 36858935, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.,
Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36022047, o určenie, že vec patrí do dedičstva po neb.
Zuzane Lištiakovej s prísl., taktko

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do dedičstva po neb. Y. P., E.. XX.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX, patria parcely registra
„C“ č. 2054/7 - vodná plocha o výmere 10 m2, č. 2054/8 - vodná plocha o výmere 355 m2 a č. 2054/9
- vodná plocha o výmere 531 m2, všetko v k.ú. K., vytvorených geometrickým plánom č. 22/2015 Ing.
Antona Olekšáka zo dňa 4.2.2015, úradne overeným dňa 3.3.2015 Ing. Annou Zagorovou a parcely
registra „C“ č. 1325/4 - vodná plocha o výmere 75 m2, č. 1325/5 - vodná plocha o výmere 230 m2,
č. 1325/10 - zastavaná plocha o výmere 22 m2, č. 1325/11 - zastavaná plocha o výmere 75 m2, č.
1325/6 - vodná plocha o výmere 41 m2 a č. 1325/7 - vodná plocha o výmere 151 m2, všetko v k.ú.

S. J., vytvorených geometrickým plánom č. 279/2014 Ing. Antonom Olekšákom dňa 4.2.2015, úradne
overeným dňa 2.3.2015 Ing. Annou Zagorovou.

Žalobcom 1/ až 7/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh žalobcov 1/-7/, v ktorom žiadali určiť, že do dedičstva po neb.
Y. P., E.. XX.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX, patria parcely registra „C“ č. 2054/7 - vodná plocha o výmere 10
m2, č. 2054/8 - vodná plocha o výmere 355 m2 a č. 2054/9 - vodná plocha o výmere 531 m2, všetko
v k.ú. K., vytvorených geometrickým plánom č. 22/2015 Ing. Antona Olekšáka zo dňa 4.2.2015, úradne

overeným dňa 3.3.2015 Ing. Annou Zagorovou a parcely registra „C“ č. 1325/4 - vodná plocha o výmere
75 m2, č. 1325/5 - vodná plocha o výmere 230 m2, č. 1325/10 - zastavaná plocha o výmere 22 m2, č.
1325/11 - zastavaná plocha o výmere 75 m2, č. 1325/6 - vodná plocha o výmere 41 m2 a č. 1325/7 -
vodná plocha o výmere 151 m2, všetko v k.ú. S. J., vytvorených geometrickým plánom č. 279/2014 Ing.
Antonom Olekšákom dňa 4.2.2015, úradne overeným dňa 2.3.2015 Ing. Annou Zagorovou.
V návrhu žalobcovia uviedli, že po neb. Y. P., Y.. XX.X.XXXX S. B. Y. Y. C. I., X.. P., E.. XX.X.XXXX - B.
Z., K.W. P., E.. X.X.XXXX - S. Z. W. Ľ. M., X.. P., E.. XX.X.XXXX - B. Z..

C. I., X.. P., Y. B. XX.X.XXXX W. Z. E. W. B. S. U.. A. I. - S. Z. W. O. I. - S. Z., D. Y. X.XX.XXXX. Z.
E.. O. I. S.Ú. B. Z. I. W. A. I..
K. P. Y. B. XX.X.XXXX a dedičom po ňom bola manželka X. P.Š., D. Y. B. X.XX.XXXX W. B. Z. E.. X.
P. S. D. Š. W. I. Š..Ľ. M., X.. P., Y. B. XX.X.XXXX, B. Z. E. S. O. M. - S. Z. W. U.. Ľ. X. - B. Z..
Ďalej v návrhu žalobcovia uviedli, že právni predchodcovia po neb. Y. P. zdedili na základe dedičského
rozhodnutia pod sp.zn. D 814/71 zo dňa 5.8.1972 poľnohospodársku pôdu mpč 1859, 1860 a 1861 k.ú.

K.. Z identifikácie parciel č. 1859, 1860 a 1861 k.ú. K. zo dňa 26.2.2014 bolo zistené, že časť výmery
z týchto parciel bola vyvlastnená.
Pôvodná parcela 1860 - lúka vo výmere 2662 m2 v k.ú. K. bola rozdelená tak, že časť parcely je v
novovytvorenej parcele KN E 1860 - trvalé trávne porasty o výmere 1410 m2 zapísaných na LV č. XXX
D..Ú.. K., v parcele KN E 1860 - trvalé trávne porasty o výmere 709 m2 zapísaných na LV č. XXXX D..Ú..

S. J. a zbytok výmery vo výške 494 m2 bol na základe rozhodnutia bývalého Mestského národného
výboru v Poprade zo dňa 30.5.1977 vyvlastnený v prospech Čsl. štátu - povodia Bodrogu a Hornádu,
podniku pre správu tokov Košice. Vyvlastnená časť parcely o výmere 494 m2 sa nachádza v časti KN
C 1325/1 - vodné plochy o celkovej výmere 68782 m2 zapísaných na LV č. XXXX D..Ú.. S. J..
Pôvodná parcela 1859 - lúka o výmere 1320 m2 v k.ú. K. bola rozdelená tak, že časť parcely je v
novovytvorenej parcele KN E 1859 - trvalé trávne porasty o výmere 1035 m2 na LV č. XXX D..Ú.. K.,

v parcele KN E 1859 - trvalé trávne porasty o výmere 1185 m2 zapísaných na LV č. XXXX D..Ú.. S.
J. a zbytok výmery 907 m2 bol na základe rozhodnutia MsNV Poprad zo dňa 30.5.1977 vyvlastnený v
prospech Čsl. štátu - povodia Bodrogu a Hornádu, podniku pre správu tokov Košice. Vyvlastnená časť
parcely o výmere 907 m2 je v súčasnosti v časti KN C 1325/1 - vodné plochy o celkovej výmere 8782
m2 zapísaných na LV č. XXXX D..Ú.. S. J..

Pôvodná parcela 1861 - lúka o výmere 813 m2 v k.ú. K. bola rozdelená tak, že časť parcely je v
novovytvorenej parcele KN E 1861 - trvalé trávne porasty o výmere 803 m2 zapísaných na LV č.
XXX D..Ú.. K. a zbytok výmery 10 m2 bola na základe rozhodnutia MsNV Poprad zo dňa 30.5.1977
vyvlastnený v prospech Čsl. štátu - povodia Bodrogu a Hornádu, podniku pre správu tokov Košice.
Vyvlastnená časť parcely o výmere 10 m2 je zapísaná v časti KN C 1325/1 - vodné plochy o celkovej

výmere 8782 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. S. J..
Žalobcovia poukázali na to, že po neb. Y. P. na základe rozhodnutia býv. MsNV Poprad bolo
vyvlastnených v k.ú. K. z pôvodnej parcely 1861 - 10 m2; z pôvodnej parcely 1860 - 494 m2 a z
pôvodnej parcely 1959 - 900 m2; spolu 1411 m2. Žalobcovia v návrhu uviedli, že vyvlastnenie týchto
pozemkov spôsobom akým prebehlo vyvlastnenie, je nezákonné, pretože neb. Y. P., E.. XX.X.XXXX, Y.

B. XX.X.XXXX a k vyvlastneniu pozemkov nemohlo dôjsť na základe rozhodnutia býv. MsNV Poprad
- odbor výstavby rozhodnutím č . 965/76 zo dňa 30.5.1977. Účastníkom vyvlastňovacieho konania
nemala byť neb. Y. P., ktorá zomrela ešte v r.1971, ale dedičia po nej. Z týchto dôvodov jej nemohli
byť vyvlastnené časti parciel v r.1977, keďže v tom čase už nebola nositeľkou práv a povinností. Preto
žiadajú, aby súd určil, že predmetné parcely by mali byť predmetom dedičstva po neb. Y. P.. Na základe

toho bol vypracovaný geometrický plán, z ktorého vyplýva, že vyvlastneným parcelám v súčasnosti
zodpovedajú parcely reg. C č. 2054/7 - vodná plocha o výmere 10 m2, č. 2054/8 - vodná plocha o
výmere 355 m2, č. 2054/9 - vodná plocha o výmere 531 m2, všetko v k.ú. K. vytvorených geometrickým
plánom č. 22/2015 Ing. Antonom Olekšákom zo dňa 4.2.2015, úradne overeným dňa 2.3.2015 Ing.
Annou Zagorovou a parcely reg. C č. 1325/4 - vodná plocha o výmere 75 m2, č. 1325/5 - vodná plocha o

výmere 230 m2, č. 1325/10 -zastavaná plocha o výmere 22 m2, č. 1325/11 - zastavaná plocha o výmere
75 m2, č. 1325/6 - vodná plocha o výmere 41 m2 a č. 1325/7 - vodná plocha o výmere 151 m2, všetko
v k.ú. S. J. vytvorených geometrickým plánom č. 279/2014 Ing. Antonom Olekšákom zo dňa 4.2.2015,
úradne overeným dňa 2.3.2015 Ing. Annou Zagorovou.
2. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal na predmetný návrh ako aj na dôvody, ktoré

uviedol v návrhu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyvlastnenie pozemkov tak ako bolo v tom
čase urobené, je nezákonné, pretože neb. Y. P. Y. B. XX.X.XXXX a k vyvlastneniu pozemkov nemohlo
dôjsť rozhodnutím zo dňa 30.5.1977, pretože už sa jednalo o konanie voči osobe, ktorá v tom čase bola
nebohá. Nemohli teda nastať ani žiadne právne účinky týkajúce sa ďalšieho vyvlastňovacieho konania.
Nemohli byť vyvlastnené časti parciel v r.1977, keďže Y. P. v tom čase nebola spôsobilou nositeľkou

práv a povinností. Žalovaný predsa už v čase vyvlastňovacieho konania vedel o tom, že Y. P. je nebohá,
napriek tomu prebiehalo konanie aj výlučne vo vzťahu k jej osobe. Ďalej právny zástupca žalobcov
poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, žeby sa konalo vo veci odpredaja resp. odkúpenia označených
nehnuteľností v čase, keď k tomuto prechodu dochádzalo s dedičmi a žeby s týmito uzavrel akúkoľvek
zmluvu o prevode vlastníckych práv. Jediným dokladom, podľa ktorého došlo k prevodu vlastníckeho

práva z právnej predchodkyne žalobcov na žalovaného, je vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré však bolo
vydané po smrti právnej predchodkyne žalobcov a je absolútne právne neúčinné. Vyplatenie finančných
prostriedkov prípadným dedičom je právne irelevantné a nie je právnym základom, na základe ktorého
by mohlo dôjsť k zmene právnych vzťahov k nehnuteľnosti a tieto nároky, pokiaľ boli vyplatené, sú vovzťahu k žalobcom dávno premlčané. Štát resp. štátne orgány sa považujú za znalé práva a pokiaľ
zistili, že k vyvlastneniu došlo na nespôsobilom subjekte, boli povinní uzatvoriť nové zmluvy s dedičmi a
žiaden ani vtedy platný zákon ich tejto povinnosti nezbavoval a nezakladal vlastnícke právo v prospech

štátu výlučne zaplatením kúpnej ceny. Keďže sú považovaní za osobu znalú práva, muselo im byť
zrejmé, že samotné vyplatenie kúpnej ceny nezakladá oprávnenú držbu týchto nehnuteľností. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na právnu úpravu týkajúcu sa zákona č. 138/1973 o vodách, táto je v súčasnosti
nepoužiteľná, pretože je v rozpore so súčasným právnym stavom, predovšetkým s Ústavným právom na
nedotknuteľnosť vlastníctva a nemožnosť odňatia majetku bez náhrady a zároveň na nepremlčateľnosť

vlastníckych práv v zmysle našej Ústavy. Ide o principiálnu chybu právneho predchodcu žalovaného,
ktorý keď zistil, kto sú dedičia po neb. Y. P., neuzatvoril s nimi riadne kúpne zmluvy na ich zdedené
podiely. Neexistuje teda relevantný právny titul vlastníckeho práva v prospech žalovaného a aj zákonné
ustanovenia, na ktoré sa odvoláva žalovaný, v minulosti museli byť relevantným spôsobom vykonané
vo vzťahu k pôvodným vlastníkom, čo v danom prípade nebolo, preto je žaloba dôvodná a navrhli jej v
celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnili trovy konania.

3. Zástupca žalovaného uviedol, že na základe výpisov z pozemkovej knihy právny predchodca
žalovaného Povodie Bodrogu a Hornádu vyzval pozemnoknižných vlastníkov na uzatvorenie dohôd
o dobrovoľnom odpredaji zabratých pozemkov, pričom väčšina vlastníkov na tieto výzvy nereagovala,
niektoré výzvy neboli doručené z dôvodu, že vlastníci zomreli a dedičia nie sú známi. U

viacerých vlastníkov, ktorých pobyt nebol známy, nebolo možné získať zabraté pozemky vo forme
kúpnopredajných zmlúv a preto bola na Mestský národný výbor, odbor výstavby v Poprade podaná
žiadosť o vyvlastnenie časti pozemkov v prospech Československého štátu v správe Povodia Bodrogu
a Hornádu. Matka žalobkyne 1/ žiadala náhradu za zabraté pozemky, pričom právnemu predchodcovi
žalovaného bola už urgencia doručená 4.3.1977 a žiadala, prečo jej a ostatným spoluvlastníkom nebola

vyplatená žiadna náhrada za zabratú pôdu, pričom z tohoto listu sa právny predchodca žalovaného
dozvedel, že majiteľkou vyvlastnenej pôdy podľa pozemkovej knihy je p. Y. P., D. Y. K. X..XXXX W. B. Z.
E. I. Ľ. M., G. I. W. K. P.Š.. Dňa 4.5.1977 právny predchodca žalovaného žiadateľke zaslali odpoveď na
urgenciu, pričom v tomto liste bolo podané vysvetlenie, že v zozname vlastníkov pozemkov, ktorým bola
odňatá pôda a ktorý bol vydaný MsNV Poprad, nebola uvedená presná adresa Y. P. a preto bola zahrnutá

do vyvlastňovacieho návrhu ako neznáma. Keďže v tom čase nebolo ešte vydané vyvlastňovacie
rozhodnutie, p. M. bola požiadaná o dodanie dedičského rozhodnutia po neb. Y. P. za účelom náhrady
za vyvlastnené pozemky. Dňa 30.5.1977 MsNV Poprad vydal vyvlastňovacie rozhodnutie v prospech
Československého štátu - Povodia Bodrogu a Hornádu, kde pod por.č. 24 je v pôvodnom vyhotovení
rozhodnutia uvedená Y. P.. Až následne dňa 11.8.1977 bol právnemu predchodcovi Povodiu Bodrogu

a Hornádu doručený list C. I. v zastúpení U. I., ktorým sa menovaná v mene všetkých spoluvlastníkov
prihlásila k výplate vyvlastnených nehnuteľností. Prílohu listu tvoril odpis rozhodnutia štátneho notárstva
v Poprade pod sp.zn. D 814/71 zo dňa 5.8.1972. Týmto listom p.I. požiadala o úhradu sumy 564 Kčs za
vyvlastnené časti pozemkov, ktorú sumu žiadala poukázať priamo jej alebo priamo každému dedičovi
v zmysle priloženého rozhodnutia štátneho notárstva podľa jednotlivých častí pozemkov. Preto dňa

12.8.1977 právny predchodca žalovaného navrhol uhradiť vyvlastňovacie náhrady a to následne - C.
I., D., E. XX K. S. XXX,XX D., K. P., I. K. K. S. XXX,XX D. W. Ľ. M., I. Z., P. XXXX v sume 188,10
Kčs. Termín úhrady týchto náhrad bol realizovaný dňa 12.9.1977. Pokiaľ sa týka ďalších skutočností,
od uvedeného času nikto žalovaného v tejto veci ďalej neoslovil, predmetnú vec s dedičmi po neb. Y.
P. pokladali za uzavretú a počas celého obdobia zo strany ďalších dedičov neboli oslovení vo vzťahu

k predmetným parcelám. Žalovaný má za to, že vyvlastňovacie konanie prebehlo v súlade s vtedy
platnými zákonmi. Žalobu pokladajú za nedôvodnú a preto v zmysle ust. § 138 CSP žiadajú, aby
žalobca bol vyzvaný na späťvzatie žaloby, resp. aby súd túto v celom rozsahu zamietol. Vyvlastňovacie
konanie v tom čase prebehlo v súlade s platným právnym poriadkom, nakoľko zoznam vlastníkov bol
poskytnutý býv. MsNV Poprad, nebola uvedená presná adresa bydliska Y. P., táto bola uvedená ako

neznáma a takto prebehlo aj správne konanie. Konalo sa s ňou ako s neznámym vlastníkom. Až z
listu p.M. došlo k oznámeniu, že sú dedičmi po neb. Y. P., Z..M. nereagovala na výzvu o zaslanie
rozhodnutia o dedičskom konaní a preto v čase vydania rozhodnutia neboli uvedení namiesto Y. P.
dedičia. Z kópie rozhodnutia MsNV Poprad zo dňa 30.5.1977 vyplýva, že pod č. 24 je vyškrtnutá
Y. P. a na jej mieste je napísané meno O. L.. Následne dedičom boli vyplatené podiely tak ako o

to požiadali a preto vyvlastňovacie konanie prebehlo v súlade s vtedy platnými predpismi. Zároveň
zástupca žalovaného uviedol, že v súvislosti s možnosťou doplnenia prípadných ďalších dokladov
požiadali o súčinnosť Mesto Poprad a štátny archív, avšak bezvýsledne. Vo vzťahu k tomuto konaniu sa
žiadna archívna dokumentácia nenachádzala. Právny predchodca žalovaného však na základe vlastnejžiadosti dedičov po neb. Y. P. vyplatil náhradu jej dedičom podľa prislúchajúcich spoluvlastníckych
podielov v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva. V čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo
preukázané, že po nebohej prebehlo dedičské konanie, ale doklady, ktoré poukazujú na tento stav,

boli doložené až po právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Dediča po nebohej ani nenamietali tento
postup, naopak, sami navrhli vyplatenie náhrady za podiely a prevod vlastníckych práv týmto spôsobom
akceptovali. Finančné náhrady boli vyplatené na základe vlastných žiadostí dedičov a po vzájomnej
dohode a písomnej korešpondencii medzi právnym predchodcom žalovaného a dedičmi. Po celú dobu
od vyplatenia náhrad žiaden z dedičov nikdy nespochybňoval vlastnícke právo sporných pozemkov

a ohľadom majetkoprávneho vyporiadania považovali obe strany toto za uzavreté okamihom, kedy
došlo k vyplateniu náhrady. Právny predchodca žalovaného sa preto dôvodne mohol domnievať, že
je vlastníkom sporných nehnuteľností. Jeho vlastníctvo dlhodobo nebolo spochybňované a takýto stav
trval až do podania žaloby. Žalovaný dobromyseľne držal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v
domnení, že je ich vlastníkom. Právnym titulom, na základe ktorého mohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníctva, bolo minimálne vydržanie týchto nehnuteľností v prípade, ak by súd prijal iný záver, ktorý

prezentujú žalobcovia. V tomto prípade sú splnené podmienky vydržania a to tak oprávnenosť držby,
uplynutie zákonom určenej lehoty, spôsobilosť predmetu držby, pričom v zmysle ustálenej súdnej
judikatúry ani samotná neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou
dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníctva vydržaním. V tejto veci sa štát správal ako vlastník.
Vzhľadom na to, že po právoplatnosti vyvlastňovacieho konania boli doložené relevantné dokumenty o

prechode práv a povinností na dedičov, dedičia sami vyzvali na vyplatenie náhrady a tieto nehnuteľnosti
a štát ich užíval 40 rokov ako oprávnený, držbu riadne vykonával ako správca príslušného vodného toku
v zmysle príslušných ustanovení vodného zákona. Tieto nehnuteľnosti boli zabraté na reguláciu rieky
Poprad a sú reálne v teréne súčasťou toku rieky Poprad, pričom sa do rozsahu sporných parciel jedná
o upravený vodný tok. Tieto nehnuteľnosti teda tvoria umelé koryto rieky Poprad, pričom účinnosťou

zákona č. 138/1973 o vodách sa korytá vodných tokov stali ex lege majetkom štátu v zmysle ust. čl. 10
ods. 1 Ústavy ČSSR v spojení s § 31 zákona o vodách. Žalovaný zároveň poukázal aj na rozsudok NS
SR 8Sžo 38/2007 zo dňa 10.1.2008, podľa ktorého „pozemky tvoriace koryto rieky prešli zo zákona do
vlastníctva štátu a aj podľa právnej teórie pozemky tvoriace koryto riek a riečište mohli byť do 1.4.1975
v súkromnom vlastníctve“. Podľa žalovaného teda boli naplnené podmienky prechodu vlastníctva ex

lege v zmysle týchto právnych predpisov, keďže sa jedná o upravený vodný tok, oprávneným vlastníkom
bola vyplatená príslušná náhrada za zabraté pozemky. Za daného stavu bolo preukázané, že zo strany
právneho predchodcu žalovaného jeho konanie nikdy nebolo v príkrom rozpore so zákonom, naopak,
bolo v súlade so zákonom, aj v súlade s princípmi dobrých mravov. Je neakceptovateľné, aby sa
následne duplicitne znášali náklady na majetkoprávne vysporiadanie týchto pozemkov a to len preto,

že žalobcovia sa v podstate taktiež 40 rokov nezaujímali o stav týchto nehnuteľností a vôbec nemali
vedomosť o tom, že ich právni predchodcovia v minulosti v tejto veci konali a dobrovoľne scudzili sporné
nehnuteľnosti v prospech žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými

listinnými dôkazmi, geometrickým posudkom ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

5. Z oznámenia o úmrtí z býv. Mestského národného výboru v Poprade vyplýva, že Y. P., X.. B., E..
XX.X.XXXX, Y. B. XX.X.XXXX. Z rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Poprade pod sp.zn. D 814/71

vyplýva, že dedičmi zo zákona v prvej skupine po nebohej sú C. I., K. P. W. Ľ. M., pričom bolo potvrdené
nadobudnuté dedičstvo týkajúce sa jednak domového majetku a jednak poľnohospodárskej pôdy v
užívaní socialistického sektoru zapísanej na mpč 1859, 1860, 1861 k.ú. K..
Z identifikácie parciel 1859, 1860 a 1861 k.ú. K. vyplýva, že časť výmery z týchto parciel bola vyvlastnená
a to tak ako to bolo bližšie popísané v návrhu ako aj vo výpovedi právneho zástupcu žalobcov.

Z rozhodnutia býv. Mestského národného výboru v Poprade č. 965/76 zo dňa 30.5.1977 vyplýva, že
v prospech štátu - Povodia Bodrogu a Hornádu, podniku pre správu tokov Košice, boli vyvlastnené
nehnuteľnosti k.ú. K. zapísané v záp.č. 136 mpč 1861, 1860 a 1859 od pôvodného vlastníka Y. P., X.. B..
Ďalej sa súd oboznámil s výpismi z LV č. XXX D..Ú.. K. týkajúceho sa parc.č. 1861, LV č. XXX D..Ú.. K.
týkajúceho sa parc.č. 1860 a LV č. XXX D..Ú.. K. týkajúceho sa parc.č. 1859.

Žalobcovia sú dedičmi po nebohých právnych predchodcoch, čo vyplýva z predložených osvedčení o
dedičstve.
Z predloženej identifikácie pozemkov vyplýva, že býv. Mestským národným výborom v Poprade,
odborom výstavby, rozhodnutím 965/96 zo dňa 30.5.1977 boli vyvlastnené časti pozemkov zapísanýchna parc.č. 1859, 1860 a 1861. Zmenou pôvodného koryta Poprad, jeho reguláciou a následnou zmenou
hraníc medzi katastrálnymi územiami sa časti pozemkov mpč 1859, 1860 a 1861 vyvlastnených vyššie
citovaným rozhodnutím dostali do dvoch katastrálnych území k.ú. K. a k.ú. S. J.. Časť pozemkov mpč

1859, 1860 a 1861, ktoré neboli dotknuté vyvlastňovacím rozhodnutím, je zapísaná v LV č. XXX k.ú. K.
ako pozemky registra E evidované v mape určeného operátu parc.č. 1859, trvalé trávne porasty, 1035
m2, parc.č. 1860, trvalé trávne porasty, 1410 m2 a parc.č. 1861, trvalé trávne porasty, 803 m2 a v k.ú.
S. J. Y. K. P. Č.. XXXX ako pozemky registra E evidované v mape určeného operátu p.č. 1-1859, trvalé
trávne porasty, 1185 m2, p.č. 1-1860, trvalé trávne porasty, 709 m2.

Z ďalších pripojených listinných dokladov vyplýva, že Povodie Bodrogu a Hornádu ako právny
predchodca žalovaného požiadal býv. MsNV Poprad o spresnenie adries majiteľov pozemkov listom
zo dňa 8.6.1972, nakoľko chcú previesť odškodnenie majiteľov pozemkov, ktorých čiastky parciel boli
zabraté pri úprave rieky. Zároveň bol predložený zoznam pôvodných vlastníkov, ktorých adresa nebola
známa. V tomto zozname osôb je uvedená aj Y. P.. Z odpovede MsNV Poprad z 19.6.1972 vyplýva,
že šetrením bolo zistené, že ide o osoby, ktoré už zomreli a dedičia pozemkov známi nie sú, ďalej v

zozname sú uvedené osoby, ktoré nemajú bydlisko priamo v meste Poprad a mesto odporučilo zisťovať
adresy cestou SG Kežmarok, príp. Štátnym notárstvom podľa parcelných vložiek pozemkových kníh.
Súčasťou odpovede bol zoznam vlastníkov pozemkov, kde pri Y. P. už bola uvedená dedička Ľ. M..
Ďalej zo strany žalovaného boli predložené listinné dôkazy týkajúce sa prihlásenia k výplate
vyvlastnených nehnuteľností Poprad - Veľká zo strany C. I. ako dedičky po neb. Y. P.J. zo dňa

10.8.1977. Taktiež prípisom zo dňa 4.2.1977 si dedička Ľudmila Glajzová uplatňovala náhradu za
zabrané pozemky. Z ďalšieho dokladu vyplýva, že dňa 12.8.1977 bolo zo strany právneho predchodcu
žalovaného vyplatených C. I. ako dedičke, K. P. ako dedičovi a Ľ. M. ako dedičke po neb. Y. P. každému
suma 187,20 Kčs.

6. Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny
záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami - žalovaním je
popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.
právnyvzťahmedzistranamisporujesporný.Jednásaoexistenciuaktuálnehostavuobjektívnejprávnej
neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stavu neistoty právneho

postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na vyhlásení určovacieho výroku súdu vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam, pričom mal za preukázané, že v prípade, ak by súd nerozhodol o návrhu
žalobcov, ich právne postavenie by sa zhoršilo.
Civilný sporový poriadok predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich

práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve na odstránenie rozporu o tom, čo patrí do
dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní. Žaloba na určenie
predmetudedičstvajerozhodovacoupraxousúdovpovažovanázaprípustnýprostriedokriešeniasporov
o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (NS SR sp.zn. 3Cdo 178/2006).
Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobcovia osvedčili naliehavý právny

záujem v tejto veci. Takéto rozhodnutie totiž môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu
vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní v tomto konaní a ide u
nich o také spoločné práva, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých žalobcov, ktorí vystupujú na
jednej strane a úkony jedného z nich platia i pre ostatných.

7. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia podali predmetný návrh dôvodne a
preukázali aj naliehavý právny záujem vo veci. Vyvlastnenie pozemkov, ku ktorému došlo rozhodnutím
zo dňa 30.5.1977, nemohlo byť zákonné, keďže v tom čase už Y. P. bola nebohá, táto zomrela
XX.X.XXXX. Konalo sa teda voči osobe, ktorá už nebola nositeľkou žiadnych práv a povinností.Skutočnosť, že finančné prostriedky za vyvlastnený majetok boli poukázané dedičom, nič nemení na
tom, že právny úkon vyvlastnenia urobený v r.1977 voči Y. P. je absolútne neplatným právnym úkonom,
keďže táto zomrela v r.1971. Je zrejmé, že právny predchodca žalovaného mal konať ďalej s dedičmi po

nebohej ako účastníkmi konania. Výplata finančnej hotovosti za vyvlastnený majetok v žiadnom prípade
nekonvaliduje tento úkon. Jednalo sa o štátny orgán, u ktorého sa predpokladá, že je znalý práva a ktorý
mal ďalej uzatvoriť nové zmluvy s dedičmi a ani v uvedenom čase neexistoval iný platný zákon, ktorý by
ich tejto povinnosti zbavoval. Ani ustanovenia zákona č. 138/1973 Z.z. o vodách nemôže byť v rozpore s
ústavným právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Súd sa stotožňuje s právnym zástupcom žalobcov s

tým, že v súčasnosti vzhľadom na platnú právnu úpravu neexistuje relevantný právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom v prospech žalovaného a aj zákonné ustanovenia, na ktoré
sa odvolával žalovaný, museli byť relevantným spôsobom vykonané vo vzťahu k pôvodným vlastníkom,
čo v danom prípade nebolo. Návrh žalobcov súd pokladá za oprávnený a dôvodný a preto rozhodol tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom, že
vyvlastňovacie konanie v tomto prípade ukončil riadnym zápisom v evidencii nehnuteľností na základe

ďalších zmlúv s právnymi predchodcami žalobcov. Túto povinnosť nevykonal a keďže vedel o tom, že
v čase vyvlastňovacieho konania Y. P. už bola nebohá a právnemu predchodcovi žalovaného dokonca
bol doručený zoznam vlastníkov, v ktorom už bola uvedená aj Ľ. M. ako dedička po nebohej, nemohol
sa dôvodne domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a že jeho držba je oprávnená.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd rozhodol o tom, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania a to vo výške 100%, nakoľko
v spore boli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3

vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).