Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218870
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316218870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom 825 22 Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383
408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom 811 01 Bratislava, Michalská 9,
proti žalovanému: A. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. č. XXX, o zaplatenie 122,39 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 122,39 eura s príslušenstvom od

žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-
X so začiatkom poistenia od 1.6.2014, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie pre zdravie
a dôchodok. Poistná zmluva bola uzatvorená s mesačným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla
z dôvodu, že žalovaný uhradil poistné od 1.6.2014 do 31.10.2014, nasledujúce poistné už neuhradil.
Zmluva zanikla dňom 19.2.2015. Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy poistného za obdobie od
11.1.2014 do 19.2.2015 podľa § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 OZ, dlžné poistné je tak 122,39 eura.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - poistná zmluva č. XXX/
XXXXXX-X, poštový poukaz z 27.5.2014, poistka č. XXX/XXXXXX-X, výzva na zaplatenie z 8.1.2015,
oznámenie o zániku poistenia z 23.2.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázaniesvojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

8. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného, avšak z podanej žaloby, ako aj z
priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení
uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne relevantné
skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné súvislosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše
súd poukazuje na nezrovnalosti uvedené v žalobe - za aké obdobie si žalobca uplatňuje dlžné poistné,

keď v žalobe uviedol, že je tomu tak od 11.1.2014, pričom v tomto období poistná zmluva uzatvorená
ani nebola; pričom priamo v poistnej zmluve je uvedený dátum začiatku poistenia 1.6.2014 a uvádza to
aj sám žalobca v žalobe. Zároveň nie je zrejmé ani to, kedy poistenie zaniklo, keď žalobca síce predložil
výzvu na zaplatenie, doručenka alebo iný dôkaz o jej doručení však absentuje (§ 801 ods. 2 OZ). Pokiaľ
nebudú zrejmé vyššie naznačené skutočnosti, nie je možné ani dospieť k záveru o dôvodnosti žalovanej

sumy. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj
skutočnú výšku nezaplateného poistného, m. i. aj riadnym matematickým výpočtom, ktorý uvedie priamo
v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k žalovanej sume a tomu prispôsobil aj
vyhodnotenie dôkazov. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou
podľa § 150 CSP.

10. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani
bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

11. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených

trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy
konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.