Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218870
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316218870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova
17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti
žalovanej: A. T., nar. XX. M. XXXX, bytom W. XXX, o 122,39 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17Csp/175/2016-36 zo dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni 122,39 eur a 5% p.a. úrok z omeškania zo sumy 122,39 eur od 20. januára 2015 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že ich žalovanej nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nespochybňuje nárok žalobkyne na
zaplatenie dlžného poistného, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov nemohol
preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných
dôkazov nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné súvislosti,

čím žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Taktiež poukázal na nezrovnalosti uvedené v žalobe - za
aké obdobie si žalobkyňa uplatňuje dlžné poistné, keď v žalobe uviedla, že je tomu tak od 11.1.2014,
pričom v tomto období poistná zmluva uzatvorená ani nebola; priamo v poistnej zmluve je uvedený
dátum začiatku poistenia 1.6.2014 a uvádza to aj sama žalobkyňa v žalobe. Zároveň nie je zrejmé ani to,
kedy poistenie zaniklo, keď žalobkyňa síce predložila výzvu na zaplatenie, doručenka alebo iný dôkaz
o jej doručení však absentuje (§ 801 ods. 2 O.z.). Pokiaľ vyššie naznačené skutočnosti nebudú zrejmé,
nie je možné ani dospieť k záveru o dôvodnosti žalovanej sumy. Žalobkyňa musí jasne a nepochybne

preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku nezaplateného poistného,
o. i. aj riadnym matematickým výpočtom, ktorý uvedie priamo v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací
orgán, aby sám dospel k žalovanej sume a tomu prispôsobil aj vyhodnotenie dôkazov. Žalobkyňa tieto
rozpory nijakým spôsobom neozrejmila, čo bolo jej povinnosťou podľa § 150 C.s.p.. Vzhľadom na
uvedené vyplýva, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani bremeno dôkazu,
pretosúdprvejinštanciemuselžalobuzamietnuťvplnomrozsahu.Onárokužalovanéhonanáhradutrov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V

sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá
mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech voveci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu
prvoinštančný súd nepriznal.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, t. j. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej 122,39 eur a 5% p.a. úrok z omeškania z uvedenej sumy od 20.1.2015 do zaplatenia a aby
mu bola uložená povinnosť nahradiť jej aj trovy konania v plnom rozsahu. Dôvodom podania odvolania

je tá skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Poukázala na to, že nedisponovala
a nedisponuje dokladom ,,o doručení výzvy na zaplatenie dlžného poistného“ žalovanému, ale táto
na preukázanie nároku žalobkyne nie je ani potrebná, pretože žalobkyňa v spore uplatňuje nárok na
zaplatenie poistného za obdobie trvania poistenia a pre preukázanie dôvodnosti nároku na zaplatenie

poistného nie je nevyhnutné dokladať doklad o doručení výzvy podľa ust. § 801 ods. 2 O.z.. Uplatňovaný
nárok nie je viazaný na právnu skutočnosť zániku poistnej zmluvy, okamih žalobkyňou tvrdeného zániku
je právna skutočnosť relevantná len vo vzťahu k rozsahu nároku za dobu trvania poistnej zmluvy
vymedzenú v žalobe. Ak by žalovaný tvrdil, že poistenie zaniklo skôr ako v deň tvrdený žalobkyňou
(t.j. deň zániku poistenia by bol sporný), bol by práve žalovaný povinný preukazovať túto ním tvrdenú

skutočnosť a to predložením listiny, ktorá by odôvodňovala skorší zánik poistnej zmluvy ako z dôvodu
nezaplatenia poistného v dodatočnej lehote. Žalovaný zánik poistenia nerozporoval. Uvedený právny
názor bol vyslovený aj v rozsudku KS v Žiline č. k. 13Cob/440/2008 zo dňa 26.3.2009. Pri vyhotovovaní
žalobydošlokchybevpísanídátumu,odktoréhožalobkyňapožadujezaplateniepoistného,keďsprávne
mal byť uvedený dátum od 1.11.2014 do zániku poistenia, t.j. 19.2.2015. Jedná sa o zjavnú chybu v

písaní, keďže ten vyplýva už zo samotných dôkazov priložených k žalobe. Žalobkyňa si uplatňuje poistné
za obdobie od 1.11.2014 do 19.2.2015, t.j. poistné za 3 mesiace a pomernú časť poistného za február
2015. Mesačná splátka poistného bola dohodnutá na 34 eur. Poistné za tri mesiace predstavovalo 102
eur a pomerná časť za obdobie od 1.2.2015 do 19.2.2015 predstavovala 20,39 eur (mesačné
poistné / 30 dní x 18 dní). Zo žalobkyňou predloženej poistnej zmluvy a poistky jednoznačne vyplýva,

kedy bol dohodnutý začiatok poistenia. Zánik poistenia preukázala predložením výzvy na zaplatenie
poistného zo dňa 8.1.2015 a oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.2.2015 s ohľadom na ustanovenie
§ 801 ods. 2 O.z., pričom doručenie výzvy nie je podmienkou zaplatenia poistného.

3. Odvolací súd podľa § 34 C.s.p. (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na
ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky (nie skutkovej) vo
všeobecnosti platí, že nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal

do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred
súdom prvej inštancie. Treba uviesť, že poistná zmluva č. 110/165562-4 uzavretá medzi žalobkyňou ako
poisťovateľom a žalovanou ako poistníkom je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 O.z. a
vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zmien a doplnkov,
keďže žalobkyňa poskytla žalovanej ako spotrebiteľke službu za odplatu, pričom žalobkyňa poskytuje

poistenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvorila poistnú zmluvu ako fyzická osoba
nepodnikateľ, preto tu bola na mieste aplikácia ust. C.s.p. v zmysle § 290 a nasl. C.s.p.. Avšak ani v
prípade spotrebiteľského sporu nie je potrebné na jeho prejednanie nariaďovať pojednávanie ak ide
iba o otázku jednoduchého posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
neprevyšuje 1.000 eur (§ 297 písm. b/ C.s.p.). Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú
sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávanianespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na
prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

5. Podľa § 788 ods. 1 O.z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

6. Podľa § 801 ods. 2 O.z. poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo

zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

7. Podľa § 803 ods. 1 O.z. poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

8. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, ktorým konštatoval, že strany síce uzavreli poistnú zmluvu a nárok žalobkyne na zaplatenie
dlžného poistného nespochybňoval, avšak nakoniec konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno v tom smere, že nepreukázala kedy došlo k zániku poistenia (dátum), čo je právna skutočnosť,
ktorej nepreukázanie má za následok zamietnutie žalobného nároku.

9.Vprvomradejepotrebnésiuvedomiť,žeplateniepoistnéhopatríkzákladnýmpovinnostiampoistníka,
ktorú ak poruší, má to určité právne následky. Jedným z nich je aj ten, že ak nesplní svoj dlh, t.j. nezaplatí
poistné za ďalšie poistné obdobie do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho
zaplatenie poistenie zanikne (§ 801 ods. 2 O.z.) a to po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a

po uplynutí lehoty jedného mesiaca. Niet sporu o tom, že žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy s
upozornením o zániku poistenia žalovanej, ktorá však v spore túto skutočnosť ani nerozporovala, pričom
konštatovanie súdu prvej inštancie o neunesení bremena žalobkyne v tom smere, že nebol preukázaný
zánik poistenia logicky vyúsťuje do záveru, že poistenie by zostalo zachované a o to viac by nárok
žalobkyne na dojednané poistné zostal zachovaný. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ si

žalobkyňauplatnilažalobnýmnárokomprávonazaplateniepoistnéhozaobdobietrvaniapoistenia,ktorý
vymedzila obdobím od 1.11.2014 do 19.2.2015, t.j. poistné za 3 mesiace a pomernú časť poistného
za február 2015, nie je na preukázanie jej žalobného nároku potrebný dôkaz preukazujúci doručenie
výzvy v zmysle § 801 ods. 2 žalovanej, pretože jej žalobou uplatnený nárok nie je viazaný na právnu
skutočnosťzánikupoistenia,aleokamihžalobkyňoutvrdenéhozánikupoisteniamávzťahulenkrozsahu

uplatneného nároku za dobu trvania poistnej zmluvy uvedenej v žalobe. Treba ešte dodať, že nie je
povinnosťou žalobkyne, aby právne kvalifikovala žalobou uplatnený nárok, ale má len povinnosť vybaviť
žalobu takými okolnosťami, z ktorých by v žalobe uplatnený nárok vyplýval.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávneho

vyhodnotenia dôkazného bremena súdom prvej inštancie bola dôvodná. Dôkazné bremeno je inštitútom
procesného práva, ktoré umožňuje rozhodnúť i v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dokazovania
neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola
nepravdivá. Ide o prípad tzv. dôkaznej núdze, kedy neunesenie dôkazného bremena má za následok
rozhodnutie v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú

skutočnosť. V danom prípade bolo podstatné, že žalovaná (na strane ktorej bolo dôkazné bremeno
v tomto smere), splnenie dlhu celkom alebo sčasti nepreukázala. Ak neuniesla žalovaná ako dlžník
dôkazné bremeno preukázania splnenia dlhu, t.j. zaplatenia poistného, rozhodnutie súdu musí vyznieť
v jej neprospech (vyhovením žalobe).

11. Ak si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie poistného za obdobie trvania poistenia od 1.11.2014
do 19.2.2015 za obdobie ktorého toto preukázateľne zaplatené nebolo (poistné za 3 mesiace a pomerná
časť poistného za február 2015, pri výške mesačnej splátky poistného 34 eur predstavovalo poistné za
tri mesiace 102 eur + pomerná časť za obdobie od 1.2.2015 do 19.2.2015 predstavovala 20,39 eur /
mesačné poistné/ 30 dní x 18 dní), bol jej žalobou uplatnený nárok v tomto smere úplne dôvodný, vrátane

uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s vyhl. nar. č.
87/1995 Z.z. vo výške 5% od 20.1.2015 do zaplatenia.12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. a
žalobe vyhovel.

13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., v zmysle
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. úspešná strana má nárok na náhradu trov konania. V danom
prípade mala úspech v konaní žalobkyňa, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i odvolacím súdom v plnom rozsahu. Podľa § 262

ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.