Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316203266.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu B. M., G.. XX.X.XXXX, K. E.
XXXX/XX, I., proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo ROŽOK, Uličské Krivé, so sídlom Uličské Krivé
49, IČO: 36 156 477, zastúpenému Advokátskou kanceláriou LAWCORP, s.r.o., Štúrova 11, Bratislava,
o určenie a vyplatenie právoplatného podielu na hospodárskom výsledku, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 6C 69/2016-192 zo dňa 6.2.2018 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách strán sporu.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Priznal žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 1/3 z celkových trov konania s tým, že výška
trov bude priznaná samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
uznesenia.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v žalobe žiadal priznať právo na riadne
členstvo v Pozemkovom spoločenstve ROŽOK, Uličské Krivé, odo dňa nadobudnutia vlastníctva na
nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX Q. XXX, k.ú. F. C.. Žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného vyplatiť mu podiel na dosiahnutých hospodárskych výsledkoch spoločenstva za
roky 2012 - 2015. V prípade nevyplatenia podielu žiadal, aby súd zastavil činnosť žalovaného a zakázal
mu nakladanie s účtom.
2. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu,
že odpadli v priebehu konania dôvody na súdne uplatňovanie jeho nároku.
Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 144 a § 145 CSP konanie zastavil. O trovách konania prvoinštančný
súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca si uplatňoval 3 samostatné nároky, a to nárok
na určenie, že je členom žalovaného, ďalej nárok na vyplatenie podielov z hospodárskych výsledkov a
v prípade nevyhovenia týmto nárokom žiadal zastaviť činnosť žalovaného.
Žalovaný v dvoch samostatných nárokoch zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Po podaní žaloby na
súdvydalžalovanémupotvrdenie,žehoevidujeakosvojhočlenaavyplatilmupodielynahospodárskych
výsledkoch. V týchto dvoch nárokoch žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. O treťom nároku
zavineniezastaveniakonaniajenastranežalobcu,pretoževtejtočastizobralžalobcažalobuspäť.Preto
aplikujúc ust. § 256 ods. 1 CSP je úspech žalobcu na trovách konania v pomere 1/3 z celkových trov.
Prvoinštančný súd ďalej skonštatoval, že žalovaný pred podaním žaloby na súd so žalobcom riadne
nekomunikoval, jeho výzvy nepreberal a zavinil podanie žaloby na súd. Členstvo žalobcu vzniklo
zo zákona tým, že sa žalobca stal vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale do vydania
potvrdenia žalovaným u žalobcu existoval stav právne neistoty, keďže žalovaný s ním ako členom
nejednal a jeho výzvy na vydanie potvrdenia nepreberal. Dôvodná bola aj žaloba v časti vyplateniapodielov na dosiahnutých hospodárskych výsledkoch, k čomu došlo v januári 2018. Žalobca nemohol
presne vypočítať výšku podielov, keďže žalovaný mu neposkytol žiadne relevantné údaje. V podanej
žalobe výšku podielov nevyčíslil vôbec a neskôr ju určil len príkladmo, podľa iných vyplácaných
podieloch na hospodárskych výsledkoch. Predmetom sporu pritom nebolo určenie výšky podielov, ale
len vyplatenie finančného nároku. Súd tak neskúmal, či žalobca je podielnikom v podiele 10/31 podielov,
alebo iných. Keďže žalovaný vyplatil žalobcovi podiely v sume 300 eur a to poštovou poukážkou dňa
2.1.2018, tak žalobca túto sumu akceptoval a podanú žalobu zobral späť. Žalobca tak procesne zavinil
len zastavenie konania v časti žaloby, ktorou sa domáhal zastavenia činnosti žalovaného. V tejto časti
by náhrada trov konania patrila protistrane.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku
o trovách konania. Žalovaný namietal, že nezavinil ani podanie žaloby, ani zastavenie konania.
Žalobca sa prvým výrokom domáha určenia, že je členom spoločenstva. Ide o žalobu o určenie,
pričom o členstve žalobcu nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu ako člena pozemkového
spoločenstva, preto žaloba nebola dôvodná. Pokiaľ sa týka povinnosti riadne komunikovať alebo
poskytnúť informácie, je nepochybné, že táto okolnosť nebola predmetom konania. Ďalej žalovaný
uviedol, že pri vyplácaní podielov požadoval žalobca viac, než mu prináležalo v zmysle chválených
uznesení valného zhromaždenia a domáhal sa výnosov z nájomných zmlúv a podobne, na čo nemal
nárok. Preto, keďže žalobca nemal na konaní žiaden úspech, zapríčinil vznik trov konania žalovaného.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zaviaže žalobcu na náhradu trov konania
žalovaného, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že síce je členom pozemkového spoločenstva, avšak
pozemkové spoločenstvo registruje zoznam členov Pozemkového spoločenstva ROŽOK, Uličské Krivé
k25.7.2013,naktoromjeuvedených52členov,avšakmenoapriezviskožalobcuvzoznamechýba.Tým
bolo úmyselne odopreté žalobcovi členstvo v Pozemkovom spoločenstve ROŽOK, hoci v skutočnosti
bol v tom čase vlastníkom dvoch podielov. Takéto jednanie žalovaného považuje žalobca za podvodné
a úmyselné, keď nebol riadne evidovaný ako člen pozemkového spoločenstva.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, že žiadal vyplatiť len toľko za podiely, ako ostatní členovia. V podaniach
poukazoval na pochybenia žalovaného v určení výšky podielov. Uviedol, že aj jemu osobne patrí vyšší
podiel, pretože takýto vyšší podiel mali aj jeho právni predchodcovia. Tým, že žalovaný dobrovoľne
vyplatil podiel na hospodárskych výsledkoch priznal, že je riadnym členom a svoju povinnosť voči
žalovanému uhradil a priznal tak vinu a opodstatnenosť žaloby žalobcu. Žiadal, aby rozhodnutie
prvoinštančného súdu bolo považované za správne a odvolanie zamietnuté.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančnéhosúdupodľazásaduvedenýchv§379anasl.CSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§
385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je správne.
Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne zistil skutkový stav, správne aplikoval
právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu v podrobnostiach
pridržiava dôvodov uvedených v prvoinštančnom rozhodnutí, na ktoré aj poukazuje.
Naviac však uvádza, že rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania výslovne
vychádza z ust. § 256 ods. 1 CSP, kde sa jednoznačne súd musí vysporiadať s procesným zavinením
na zastavení konania. Procesné zavinenie zastavenia konania je stav, ktorý súd prvej inštancie
náležitým spôsobom skúmal. Zistil, že žalobca podal žalobu o určenie, že je členom pozemkového
spoločenstva, pretože aj napriek reálnemu stavu, že je vlastníkom časti spoločnej nehnuteľnosti,
pozemkové spoločenstvo ho v zozname členov Pozemkového spoločenstva ROŽOK v roku 2013
neevidovalo. Takáto okolnosť svedčí o tom, že právne postavenie žalobcu bolo neisté. V dôsledku
skutočnosti, že nebol evidovaný ako člen pozemkového spoločenstva, nemohol sa náležitým spôsobom
zúčastňovaťnariadnomchodepozemkovéhospoločenstva,naviacmalproblémysvyplácanímvýnosov.
Tým, že žalovaný so žalobcom odmietal komunikovať a, ako to vyplýva z prvoinštančného spisu,
nepreberal si ani poštové zásielky, ktorými sa snažil žalobca stav svojej právnej neistoty odstrániť,
spôsobil, že bolo potrebné na účinnú ochranu práv žalobcu podať riadnu žalobu vo veci samej. Podaním
žaloby žalobca sa snažil svoje ohrozené právo chrániť.
V priebehu konania žalovaný uznal dôvodnosť uplatneného nároku čo do základu, keď žalobcovi ako
členovi pozemkového spoločenstva vyplatil výnosy. Je pravdou, že nie vo výške, ktorú si predstavoval
žalobca, avšak základ nároku žalobcu bol žalobou uplatnený a konaním žalovaného uznaný. Konaním
žalovaného pred podaním žaloby a v priebehu prvoinštančného konania došlo k procesnému zavineniuzastavenia vo vzťahu k prvým dvom uplatneným nárokom zo strany žalobcu a keďže miera úspechu
žalobcu bola v tomto rozsahu 2/3 (v dvoch výrokoch žaloba bola podaná dôvodne) a miera úspechu
žalovaného v rozsahu 1/3 vo vzťahu k tretiemu uplatnenému nároku (miera úspechu strán sporu je
rozdiel procesného úspechu oboch sporových strán). Preto prvoinštančný súd správne vyhodnotil v
celom konaní procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalovaného, ktorý je povinný
žalobcovi zaplatiť tretinu účelne vynaložených trov konania. O výške bude rozhodnuté prvoinštančným
súdom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách strán sporu podľa § 387 CSP potvrdil.
6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a čl. 4 a 17 CSP. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania žalobca. Zo spisu mu
žiadne odvolacie trovy nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.