Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/697/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205930
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:6814205930.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej P. B., F.. XX.X.XXXX, S., D.. I.. P. XX, o zaplatenie 484,41 eur
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/93/2015-56 z 18.8.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
Z oboznamovaných listinných dôkazov ako aj zo žaloby žalobcu, konštatoval, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 537,74 Eur (16.200 Sk), že
predmetom tohto konania bolo zaplatenie úveru poskytnutého celkom vo výške 537,74 Eur (16.200
Sk) a vyplateného, vrátane revolvingov, vo výške 487,95 Eur, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
a teda vznikol občianskoprávny vzťah, a nie obchodnoprávny vzťah v zmysle § 497 a nasledujúcich
Obch. zák. Z prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov mu vyplynulo, že žalobca z titulu úveru
vyplatil žalovanej celkovo sumu 487,95 Eur , pričom žalovaná splátkami v období od 20.09.2006 do
20.10.2008 uhradila 633,65 Eur. Poukázal na to, že predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne
používaný žalobcom, resp., jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel, že zmluva o úvere
neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení

platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3,4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 4, §
54 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2007, t.j. , v čase uzavretia úverovej zmluvy, urobil záver, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
X.X.XXXX, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obch. zák. Zistil, že
oboznamovaná zmluva je v rozpore s § 4 ods. 1 ako aj s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vyplynulo mu to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom E. P. (uvedenej v bode 1 Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovanou uvedenou v bode 2 spísali žiadosť o poskytnutie

úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovanou XX.X.XXXX. Zo samotného bodu 6 mu
vyplynulo, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom
svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Z tvrdenia žalobcu
mu vyplynulo, že žalovanej malo dôjsť oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovomúvere, ktorá bola doložená v spise, že uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalovanej a
navyše, žalobca v konaní ani nepreukázal, či toto oznámenie žalovanej aj doručil. Z toho mu vyplynulo,
že žalobca so žalovanou neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli

§ 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru
a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené
len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaná nepodpísala. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy považoval za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaná nevie, v akej

výške a s akými podmienkami jej bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru
a schválenie úveru jej má byť oznámené následne žalobcom, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku
úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Ďalej zistil, že
úverová zmluva je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje všetky
náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že v
zmluve je totiž uvedená mesačná splátka 33,19 Eur (1.000 Sk), v počte 30 mesiacov, s termínom splátky

20. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov
a aká je výška splátok iných poplatkov. Žalobca totiž v oznámení o schválení úveru uviedol celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli § 53 ods. 4 Obč. zák..
Navyše poukázal na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že od spotrebiteľa

nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadomnakonkrétnechýbajúceúdajevúverovejzmluve,otomzakýchpoložiekpozostávanavýšenie
úveru,akoajovýške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,atiežvzhľadomnato,že
žalovanáúverčerpala,súdzmluvuorevolvingovomúvereuzavretúmedziúčastníkmikonaniapovažoval
za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch za

bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z
úveru, poplatkov a prípadnej zmluvnej pokuty, ale predmetom konania bolo vrátenie úveru poskytnutého
žalovanej, ktorý jej bol vyplatený vo výške 487,95 Eur, pričom žalovaná uhradila spolu 633,65 Eur. Z
uvedeného mal za zrejmé, že žalovaná čerpanú istinu úveru vo výške 487,95 Eur žalobcovi uhradila,
keďže vzhľadom na žalobcom predloženú Kartu klienta k Zmluve č. XXXXXXXXXX spolu uhradila sumu

633,65 Eur. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na nedodržanie § 4 ods. 1 ako aj § 4 ods. 2 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že žalovanej by vzniklo
právo na náhradu trov konania, nakoľko mala úspech vo veci, avšak trovy konania si neuplatnila.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. V prvom rade žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávne posúdil
otázku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere a zachovania písomnej formy. Z napadnutého rozsudku
mu nevyplýva, že by súd vôbec ustálil alebo len posudzoval, čo je návrhom na uzavretie zmluvy a

čo jeho prijatím. Tvrdil, že žalovaná podaním žiadosti o úver so sumou úveru 30.000,- Sk, s výškou
splátky 1.000,- Sk a s počtom splátok 30 uskutočnila v zmysle Obč. zák., ako aj v zmysle čl. 2., ods.
2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere návrh na uzavretie zmluvy, že tento návrh bol
vykonaný v písomnej forme, pričom jeho obsah je vlastne určený obsahom žiadosti o poskytnutie úveru
(bod 5), a prísl. ustanoveniami zo zmluvných dojednaní.

Uviedol, že po obdržaní tohto návrhu a posúdení (z hľadiska schopnosti žalovaného splácať ním
požadovaný úver) prijal uvedený návrh, pričom schválil poskytnutie úveru vo 30.000,- Sk, s výškou
splátky 1.000,- Sk a s počtom splátok 30. Poukázal na to, že návrh na uzavretie zmluvy (vo forme
žiadosti) , ako aj jeho prijatie sú písomné a uvedené na tej istej listine. Tvrdil, že samotný záver
súdu týkajúci sa procesu uzatvárania zmluvy ako nekalej praktike odporuje právnej úprave a podstate

právneho úkonu, ktorý robí žiadateľ o úver, že žiadateľ o úver žiada o poskytnutie v určitej výške,
ktorá predstavuje maximálnu hranicu (limit) s tým, že táto hodnota môže byť po vyhodnotení údajov
potrebných pre rozhodnutie o schválení úveru znížená, že s týmto vedomím podáva žiadosť o úver,
pričom ani z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré zákonné ust. by dávalo žiadateľovi o úver
nárok na úver v ním požadovanej výške. Ak teda žiadateľ o úver podáva žiadosť, je si vedomý že

výška úveru môže byť schválená aj v menšej sume. Avšak hodnota RPMN sa nikdy nezvýši, práve
naopak (čo prakticky znamená, že v časovom vyjadrení je úver lacnejším). Uviedol, že obsah a dôsledky
podania žiadosti o úver vyplývajú nielen zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ale
súčasne aj z podstaty úverovej zmluvy - možnosť získať úver do určitej výšky, a nie iba v presnepožadovanejsume,ženarozdielodpôžičky,právnaúpravaúveruazmluvyoúvereumožňuje,abyvýška
plnenia od veriteľa mohla predstavovať úverový limit (teda sumu, do ktorej je za dohodnutých podmienok
možnézískaťprostriedky).Pretožiadosťpredloženázostranyžalovanej(aktorápredstavujezprávneho

hľadiska návrh na uzavretie zmluvy) predstavuje žiadosť o poskytnutie peňažných prostriedkov do
určitej výšky (čo je inak vyjadrené aj v čl. 1 a 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere).
Poukázal na to, že v zmysle právnej úpravy, ako aj právnej doktríny týkajúcej sa vzniku zmlúv, teda došlo
medzi účastníkmi konania k dohode o výške úveru, výške splátky a počte splátok. Pokiaľ súd otázku
uzavretia zmluvy spája s uvedením náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu

XX.XX.XXXX, ide o rozdielnu záležitosť. Písomná forma zmluvy bola v prípade zmluvy o revolvingovom
úvere zachovaná a závery súdu v tomto smere nemajú oporu v právnej úprave. Záver o tom, že žalobca
nemá nárok na úrok s odkazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. považoval za nesprávny, a
to po skutkovej ako aj právnej stránke. Citujúc čl. 4., ods. 4.1 zmluvy, uviedol, že uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere spĺňa požiadavku uvádzať v zmluve úrok a preto nárok na jeho zaplatenie je
oprávnený, že rovnako je oprávnený aj jeho nárok na zaplatenie 1500,- Sk ako poplatku za uzavretie

zmluvy, keďže tento poplatok je zaraditeľný pod pojem „poplatok, ktorý je v zmluve uvedený." Ak teda
súd vychádzal zo záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy a poukazoval na § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. v relevantnom znení, potom jeho závery odporujú skutočnostiam plynúcim z
obsahusúdnehospisu.Ďalejuviedol,žeuzavretázmluvaobsahujestanoveniepočtusplátok,ichvýškua
termíny splatnosti, že požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok

úrokov,istinyžiadnyzákonnevyžadoval,žezáversúdunepodporujeanilenslovnéznenieprávnejnormy
(ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných
poplatkov), že súd v odôvodnení rozsudku pritom neuvádza žiadne zdôvodnenie jeho výkladu (napr.
z hľadiska teleologického výkladu daného ustanovenia, jazykového a podobne). Poukázal na to, že
záverom súdu odporuje aj právna úprava výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, že ak by sa mal

presadiť výklad o rozpisovaní splátky, potom v zákone o spotrebiteľských úveroch absentuje ust., podľa
ktorého by sa mala uvádzať aj splátka ako ,jedna suma, že jej význam je pritom podstatný z hľadiska
uvádzania údajov potrebných pre výpočet RPMN, že v rámci výpočtu RPMN sa má vychádzať z výšky
splátky. V nadväznosti na interpretáciu právnej normy súdom by viedlo k otázke, z akej výšky splátky
by sa malo pri výpočte vychádzať - zo splátky istiny, zo splátky úrokov, a zo splátky poplatkov. Dodal,

že zákon vo všetkých svojich ustanoveniach hovorí len o jednej splátke, a nie o splátke istiny, splátky
úroku, splátke iných poplatkov. Pritom zákonná úprava výpočtu RPMN môže vychádzať len z údajov
o tej splátke, ktorá sa uvádza v zmluve, že musí ísť o súčet všetkých položiek uhrádzaných ako jedna
splátka. Na základe uvedených skutočností uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, a vec
nesprávne právne posúdil. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok
za odvolanie a náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 49,91 Eur , vrátane DPH (1
úkon - odvolanie 39,84 Eur , vrátane DPH /33,20 Eur + 20% DPH/, l x režijný paušál 10,07 Eur vrátane
DPH /8,39 Eur + 20% DPH/).

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 3792 C.s.p. viazaný odvolacími
dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu podľa 3 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil

a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje odvolací súd v
plnom rozsahu.

6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný.

7. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.

preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz,
ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci bolitvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej,
že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Uvedený odvolací dôvod nie je daný. Žalobca v odvolaní neuviedol dôkaz ním navrhnutý, ktorý by
súd prvej inštancie nevykonal a ktorý by bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a ktorý by
bol príčinou neúplných skutkových zistení.

9. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j. , že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v
zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
sporposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnelebonemáoporuvovykonanomdokazovaní,pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
až 193 C.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p..

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

14. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2
písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné
uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to rozčlenením jednotlivých
súm, nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za

bezúročný.

15.Ďalšiežalobcomuvádzanéskutočnostivodvolanínemajúpresprávneprávneposúdenieveciprávny
význam.16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..

17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej
trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).