Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/395/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 4C/289/2012-58 zo dňa 27.12.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 4.815,67 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
963,13 eur titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (Okresného súdu Žilina)
v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/6160/2008 (povinný - dlžník H.
K., neplniaci záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 7500108). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že

okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia až 16.8.2010 (konanie
sa začalo 23.8.2008) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia, stalo sa tak s
omeškaním viac ako 723 dní, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti. Navrhovateľ namietal i postup exekučného súdu, ktorý v dotknutej exekučnej veci
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonal prieskum žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku
Rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02584/08, vykonateľný 24.4.2008, spôsobom odporujúcim zákonu.

Vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, súd bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe
uzatvorenej zmluvy o úvere) na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu legality. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ide o rovnocenný exekučný titul s
rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní a na druhej strane exekučný
súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v častiistiny bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup, ex offo prieskumom exekučného titulu v
štádiuexekučnéhokonaniavyvolalstav,ktorýzaložilprekážkuvecirozhodnutejvprávnomvzťahumedzi
navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej

zmluvyoúvere.Postupexekučnéhosúdunavrhovateľhodnotíakonesprávnyavrozporesustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a rovnako
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej

príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Z týchto dôvodov si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 4815,67 eur predstavujúcu náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnil vo výške 963,13 eur, t.j. 20% z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a
zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Okresný súd prioritne ustálil otázku či navrhovateľ splnil zákonnú podmienku - či požiadal príslušný
štátny orgán o predbežné prerokovanie nároku keď bolo v konaní preukázané, že takúto žiadosť
navrhovateľ odporcovi doručil, nebola vybavená v zákonnej lehote, teda nepochybne jeho nárok na
náhradu škody alebo časti do 6 mesiacov od prijatia žiadosti uspokojený nebol a na tomto základe
podmienka pre súdne konanie o návrhu navrhovateľa bola splnená.

Vykonaným dokazovaním, najmä obsahom spisu Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/2594/2008 okresný
súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci Ex
6160/08 bola súdu doručená 9.10.2008. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č.k. SR 02584/08 zo dňa 1.4.2008, právoplatný 21.4.2008 a vykonateľný 24.4.2008. Uznesením zo

dňa 24.7.2009 okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený dňa 2.9.2009 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina
uznesením zo dňa 11.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne bolo uznesením zo
dňa 13.9.2012, právoplatne 10.10.2012 exekučné konanie zastavené s poukazom na ustanovenie § 44
ods. 3 Exekučného poriadku.

Pri právnom posúdení okresný súd vychádzal z § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1
písm. m/, § 15 ods. 1,2, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012. Pri právnom posúdení
veci vychádzal aj z § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 14.10.2008 a § 44 ods. 2 EP

v znení do 14.10.2008.

Konštatoval nepochybnú skutočnosť a to povinnosť okresného súdu v dotknutej exekučnej veci vydať
poverenie do 15 dní, pričom musel postupovať podľa Exekučného poriadku platného v čase podania
žiadosti.

Je nesporné, že v exekučnej veci súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia a v prípade
udelenia poverenia bolo povinnosťou súdu vydať ho do 15 dní od doručenia žiadosti. V exekučnej veci
o žiadosti exekútora súd rozhodol po uplynutí tejto lehoty, avšak skúmal rozpor či exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom, keďže išlo o rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskej veci, oprávnenie

takéhoto prieskumu exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Exekútor žiadosť o udelenie
poverenia uplatnil na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe
spotrebiteľského vzťahu, je povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať rozhodcovské
rozhodnutie. Vnútroštátny súd rozhodujúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu musí posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konanína základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k prieťahom v exekučnom konaní došlo.
Poukázalvšaknato,ženiekaždýprieťahvkonanímožnovyhodnotiťakoprieťahzbytočný.Nedodržanie
zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny

postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Ďalej súd konštatoval väčšiu zložitosť a náročnosť exekučnej veci
po právnej stránke a nevyhnutnosť prieskumu rozhodcovského rozhodnutia. Pre rozhodnutie súdu o
žiadostioudeleniepoverenianiejepostačujúcalenžiadosť,aleajďalšiepodklady,ktorévšakpríslušným
súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Súd nemá úlohu len „štatistu“, ktorý automaticky udeľuje
poverenia na žiadosť exekútora. Vzhľadom k tomu, že okresný súd v rámci ex offo prieskumu nemal
k dispozícii všetky potrebné podklady výzvami zo dňa 16.2.2009 a 15.4.2009, žiadal rozhodcovský

súd o ich predloženie a vzhľadom aj na závažnosť a obťažnosť spotrebiteľskej veci pri dodržiavaní
zvýšenej ochrany spotrebiteľov nebolo možné dodržať zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu pre
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia. Vyšší stupeň závažnosti podľa názoru
okresného súdu znamená povinnosť chrániť spotrebiteľa. Rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora
po uplynutí lehoty 15 dní vzniklo z objektívnych dôvodov s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.

Konštatovanie takéhoto porušenia, vzhľadom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa podľa názoru okresného
súdu v tejto konkrétnej súdnej veci je dostatočným zadosťučinením. Navyše v konaní navrhovateľ
nepreukázal zánik jeho práva na zaplatenie istiny inak, tiež nepreukázal nevymožiteľnosť pohľadávky,
keďžerozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepovereniaibapreukázalonespôsobilosťkonkrétneho
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ nepreukázal v konaní nevymožiteľnosť

svojej pohľadávky a to že táto pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku ním tvrdeného pochybenia
okresnéhosúdu.Vkonečnomdôsledkunepreukázalvznikškodyaanipríčinnúsúvislosťmedzitvrdeným
nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou. V súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu vo
výške 963,13 eur ako 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom okresný súd poukazuje na to, že
pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie sú irelevantné v predmetnom konaní,

keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ
vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú situáciu dlžníkov, dokonca im aj opakovane
poskytoval úver, hoci predchádzajúci nesplácali. Jeho postup súd považoval za rozpor s dobrými

mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára
obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Súd nezistil, že by v danej exekučnej veci
navrhovateľ využil nejaké právne prostriedky do vydania udelenia poverenia, a teda že chcel zvrátiť ten
stav, v ktorom pociťoval podľa jeho uvedenia neistotu, frustráciu. Konštatovanie porušenia jeho práva
musí byť považované za dostačujúce, uvedené konštatovanie vylučuje možnosť priznania prípadného

nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Na základe týchto záverov okresný súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
Úspešná procesná strana - odporca si trovy konania vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uplatnil, v

zákonom stanovenej lehote však výšku trov nevyčíslil, z tohto dôvodu okresný súd úspešnej procesnej
strane náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Prioritne namietal procesný

postup okresného súdu, keď vychádzajúc z § 101 ods. 2 O.s.p., vec v neprítomnosti odporcu a jeho
právneho zástupcu prejednal, pretože sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.
Navrhovateľ cituje obsahové znenie § 101 ods. 2 O.s.p. Dodáva, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto
postup súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal v jeho neprítomnosti nemalo oporu v tomto

ustanovení.

Odvolateľ citoval obsahové znenie ustanovenia § 15, § 14 ods. 1, O.s.p. namietajúc vydanie rozhodnutia
nestranným sudcom. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v návrhu na začatie konania), ktorýmupovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach jeho (odvolateľa)

a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto,
že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovoaprávnetotožnýchveciach.Tentojehoprávnynázorjepodporovanýirozhodovacoučinnosťou
Krajského súdu v Trnave, napr. v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 v právne
a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Obdobne

rozhodovali v skutkovo a právne rovnakých veciach Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove.
Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na
nestranný súd, rozhodovanie veci nezákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I.ÚS 27/98, III.ÚS 16/2000.

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s

rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, neobstojí; keď on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; nebolo a nie je prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca. Konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho

vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z
tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom
v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Dôsledok správania súdu kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky

právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu,
zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu (navrhovateľa), osobitne maria jeho možnosť konať
pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.
Okresný súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej

ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti pritom zdôrazňoval, že trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.

Navrhovateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť sa ani k
dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie bola porušená
zásada kontradiktórnosti súdneho konania. On ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa pritom neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči
dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli
známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za

dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu,
že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.
Odvolateľ poukazoval i na to, že za situácie, keď odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o návrhu
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b/ O.s.p., skutkovým základom pritom sa mal stať navrhovateľom

tvrdený skutkový stav.

Odvolateľ namietal i nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke hodnotenia
majetkovej, ako i nemajetkovej ujmy. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako

je tomu tak i v prípade chýbajúcich dôvodov pri záveroch o nepreukázaní nemajetkovej ujmy. On
hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, súd
však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, jeho (navrhovateľa) nepoučilpodľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Na jednej strane súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, pre túto

nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody,
preto rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval
ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi.
Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Práve
všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej sfére navrhovateľa, nerešpektovanie

zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím
finančnej satisfakcie za porušené práva.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201

prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.

Dôkazy vyhodnotil súd v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p., a vec správne
právne aj posúdil. Rozhodnutie okresného súdu po obsahovej stránke zodpovedá požiadavkám
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa dáva účastníkom konania
relevantné odpovede na všetky skutkové a právne významné otázky na základe ktorých súdenú vec
uzavrel.

Za rozporuplné vyhodnotil krajský súd odvolací argument navrhovateľa, ktorým namietal nestrannosť
súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné v konaní, že zákonná
sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová, ktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, uznesením
nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/166/2013-23 zo dňa 28.2.2013 z prejednania

a rozhodovania veci vylúčená nebola. Označené uznesenie nadriadeného súdu právnemu zástupcovi
navrhovateľa súd doručil dňa 12.4.2013. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu neexistuje teda
rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová (ktorá vec prejednala a meritórne
aj rozhodla) mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania veci, naviac námietka navrhovateľa v
odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom

štádiu rozhodovania o jeho odvolaní.

Je nepodstatný odvolací argument, ktorým navrhovateľ namieta vydanie konečného (meritórneho)
rozhodnutia súdom tvrdiac, že v rozsudku okresný súd rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uvedený odvolací argument je nepodložený,

pretože v meritórnom rozsudku takomto procesnom návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa
nerozhodoval, nemal ani dôvod, pretože takýto procesný návrh navrhovateľ súdu nepredložil.
Odvolateľ vytýkal súdu ignoráciu jeho žiadosti o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. V predmetnej veci takúto žiadosť o odročenie pojednávania súdu prvého stupňu
odvolateľ nepredložil.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné otázky mal súd prvého stupňa splnené všetky podmienky, aby
vec v neprítomnosti účastníkov postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a meritórne rozhodol.

Neobstojí odvolací argument navrhovateľa, ktorým vytýka, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam

odporcu, z ktorých súd vychádzal, opätovne účelovo vznáša označený odvolací argument, pretože
písomné vyjadrenie odporcu predložené pre účely súdneho konania okresný súd navrhovateľovi
doručoval jeho právny zástupca, písomné vyjadrenie odporcu prevzal dňa 5.11.2013. Z toho plynie i
záver, že do dňa meritórneho pojednávania navrhovateľ mal vytvorený súdom prvého stupňa procesnýpriestor, aby zaujal vecné stanovisko k argumentáciám odporcu. Bolo na navrhovateľovi, či tento
procesný priestor využije, alebo nie a napokon bolo mu umožnené zúčastniť sa aj na meritórnom
pojednávaní. Tým, že navrhovateľ nevyvinul aktivitu v procesnom priestore, ktorý mu v priebehu

vedeného konania umožnený bol, sám sa obral o možnosť priamo na pojednávaní argumentovať
a vyjadrovať sa k vecným otázkam vzneseným odporcom v konaní. Napokon navrhovateľovi nič
nebránilo, aby predložil k písomnému vyjadreniu odporcu písomné stanovisko do dňa konania hlavného
(meritórneho) pojednávania. Vychádzajúc z uvedenej konštatácie nebol ani dôvod pre procesný postup
podľa § 114 ods. 3 O.s.p. a rozhodnutie o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Súd prvého stupňa v dôkaznom konaní vychádzal prioritne z procesného návrhu navrhovateľa na
vykonanie dokazovania, ktorý uviedol v návrhu na začatie konania. Podstatným a prioritným dôkazom
bol obsah exekučného spisu, ktorý okresný súd pre účely súdneho konania pripojil a oboznámil
sa s jeho obsahom. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou procesnou
situáciou v spise sp. zn. 18Er/2594/2008 (sp. zn. súdneho exekútora EX 6160/2008). V dôvodoch

rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania odpovede na otázky, z ktorých vychádzal. Uviedol,
ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval. K zamietnutiu žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia došlo na základe ex offo prieskumu exekučného súdu v
štádiu exekučného konania, tento procesný postup je prípustný, keďže predmetom prebiehajúcej
exekúcie, ale i rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) bola spotrebiteľská vec a v takomto prípade

exekučnémusúduprislúchaprávomoc(navyšeipovinnosť)vštádiuvedenejexekúciepodrobiťsúdnemu
prieskumu, či exekučným titulom nie je priznané oprávnenému neprijateľné plnenie, resp. plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, resp. či mal rozhodcovský súd právomoc na vydanie exekučného
titulu vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky. Napokon dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora
o udelenie poverenia bola okolnosť, že rozhodcovský rozsudok nebol povinnému riadne doručený,

teda nedošlo k účinnému doručeniu rozsudku, rozsudok ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť. Vecnú správnosť rozhodnutia exekučného súdu - správnosť zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia konštatuje Krajský súd v Žiline v uznesení 9CoE/81/2010 zo
dňa 11.8.2010.

Odo dňa podania žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (9.10.2008) do
dňa vydania uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 24.7.2009 exekučný súd vykonal viaceré procesné úkony (ide o písomné výzvy, ktoré
okresný súd uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia), uvedené procesné postupy okresného súdu
boli účelné a smerovali k prijatiu rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora. Je osobitne významné

podľa názoru odvolacieho súdu, že navrhovateľ (v pozícii oprávneného v exekučnom konaní) sám bol
nedôsledný pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, keď predložil exekučnému súdu exekučný titul
predčasne, ktorý ešte nenadobudol materiálnu vykonateľnosť.

Ďalšie odvolacie argumentácie podľa názoru odvolacieho súdu neovplyvňujú vecnú správnosť prijatých
záverov súdu prvého stupňa.

V súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania rozhodovanie okresného súdu má oporu v §
142 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov
odvolacieho konania krajský súd nepriznal, navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, odporca -
úspešná procesná strana - by mal právo na náhradu trov od navrhovateľa, trovy odvolacieho konania si
však neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním

navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .