Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 9P/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717205385
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Repková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3717205385.2

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudca Mgr. Gabriela Repková, v právnej veci navrhovateľky U., trvale
bytom P., t. č. bytom I., právne zastúpená advokátkou JUDr. Annou Kubovičovou, so sídlom Považská
Bystrica, Tatranská 300/8, o rozvod manželstva s L., bytom P. a o úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode k maloletému L., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky U. a L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, v K. zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX., na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z
v á d z a .

Maloletý L., sa na čas po rozvode z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorí ho budú vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Rodičia si dieťa budú striedať v 2-týždňových intervaloch s tým, že k odovzdávaniu dieťaťa bude
dochádzať v stredu, kedy rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti odovzdá ráno dieťa do predškolského
zariadenia a rodič, ktorému začína osobná starostlivosť o dieťa, dieťa si v popoludňajších hodinách
prevezme z predškolského zariadenia.

Trvalým bydliskom maloletého L., je P.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - manželka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva
a úpravy práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Júliusovi. Uviedla, že manželstvo
bolo spočiatku harmonické. Spoločne s manželom a mal. JJ. žili v spoločnej domácnosti s rodičmi

manžela. Postupne začalo medzi manželmi a rodičmi manžela dochádzať k častým konfliktom, čo malo
nepriaznivý vplyv na vývoj ich vzťahu, často sa hádali, mali rozdielny názor na výchovu syna a tiež
na celkový spôsob spolužitia. Po pretrvávajúcich nezhodách sa navrhovateľka začiatkom októbra 2015
odsťahovala ku svojej matke do K. Už v auguste 2016 zvažovala podanie návrhu na rozvod manželstva.
Kvôli mal. L. sa však snažili svoj vzťah zachrániť, navštevovali aj manželskú poradňu, no tieto snahy
sa ukázali ako neúspešné. Čo sa týka mal. L. mimosúdne sa dohodli, že dieťa si budú striedať v

dvojtýždňových intervaloch, čo realizujú doposiaľ. Má však za to, že otec nemá dobrý vplyv na dieťa,
dieťa je agresívne, používa hanlivé slová. Žiadala preto, aby súd zveril maloletého L. do jej osobnej
starostlivosti a určil výživné podľa zárobkových a majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb
dieťaťa.

2. Manžel navrhovateľky, napriek výzve súdu, sa k návrhu písomne nevyjadril.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky - navrhovateľky, manžela navrhovateľky, kolízneho
opatrovníka, oboznámením s osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch účastníkov,
rodným listom maloletej, sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov,

správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, daňovým priznaním navrhovateľky,
pracovnou zmluvou navrhovateľky a listinnými dôkazmi, súvisiacimi s pracovnými podmienkami
navrhovateľky a správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.

4. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX., v K. Manželstvo je zapísané v

Knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to maloletý L.. Posledným spoločným
bydliskom manželov je P..

5. Na pojednávaní dňa 25.01.2018 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že na
návrhu v celom rozsahu zotrváva. Pokiaľ ide o maloletého L., je ochotná pristúpiť na dohodu o striedavej

starostlivosti o syna.

6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.01.2018 uviedla, že zotrváva na dôvodoch návrhu, tak ako
sú uvedené v návrhu. Poukázala najmä na dlhodobé nezhody s manželom, jeho nezodpovednosť a
nespoľahlivosť. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého syna L., uviedla, že s manželom sa dohodli na

striedavej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, ktorú realizujú aj v súčasnosti a v prípade rozvodu
žiada, aby syn bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, tak ako tomu je doposiaľ. Pracuje
ako opatrovateľka v Rakúsku, kde je dva týždne v mesiaci vždy od stredy do stredy a dva týždne je
doma. Tomuto majú aj prispôsobenú striedavú starostlivosť o syna. V čase, keď je doma, býva so synom
u svojej matky v K.. V súčasnosti robí potrebné kroky k tomu, aby si spolu s manželom prenajali byt, v

ktorom sa s maloletým L. budú striedať, tak ako sa s manželom dohodli. Zarába 714,- eur mesačne.

7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.01.2018 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, skutočnosti
uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde, sú vymyslené. Nie je pravdou, že by bol nezodpovedný
a nespoľahlivý. Bol to on, kto po svadbe pracoval a o všetko sa staral, manželke zaplatil aj maturitu a

opatrovateľský kurz. V čase, keď medzi nimi začali vznikať nezhody, nahovoril manželku na návštevu
manželskej poradne, túto aj začali navštevovať a následne sa ich vzťahy aj na nejaký čas zlepšili,
manželka však potom poradňu už odmietla navštevovať. K vzájomnému spolužitiu sa viac bližšie
nevyjadril. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť o syna, túto začali realizovať v čase, keď manželka začala
pracovať v E. a realizujú ju doposiaľ. So striedavou starostlivosťou však nesúhlasí, nakoľko keď je

maloletý L. s matkou v K., nenavštevuje škôlku, nechodí do kolektívu ani na hokejové tréningy a vznikajú
s ním tak problémy, v škôlke neposlúcha, odvráva učiteľke aj trénerovi na hokeji. V prípade rozvodu
navrhol, aby bol maloletý L. zverený do jeho osobnej starostlivosti, pričom je ochotný akceptovať, že keď
bude manželka na Slovensku, môže byť syn s ňou, ale pod podmienkou, že s ním nebude bývať u jej
matky a syn bude navštevovať škôlku. V roku 2015 prerušil živnosť, urobil si včelársku školu a vodičský

preukaz na kamión a v súčasnosti včelári, realizuje predaj včelích výrobkov z dvora, z čoho má príjem
asi 600,- eur mesačne. Príjem má aj z lektorskej činnosti v „Rade mládeže Trenčianskeho kraja“, v rámci
ktorej vykoná priemerne štyri prednášky za mesiac a za jednu prednášku dostane 30,- eur.

8. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 25.01.2018 uviedla, že otec maloletého, v

septembri 2017, pri pohovore na úrade súhlasil so striedavou starostlivosťou oboch rodičov o maloletého
syna tak, ako prebieha v súčasnosti, na čom sa dohodli aj s matkou. Následne aj matka maloletého
dňa 24.01.2018 telefonicky úradu oznámila, že sa s manželom dohodli, že sa budú o maloletého syna
spoločne starať, tak ako doposiaľ, že si prenajmú byt a budú sa v ňom so synom striedať. Ďalej uviedla,
že u starej matky maloletého v K. bolo vykonané šetrenie, pričom bolo zistené, že maloletý tu má

vytvorené všetky podmienky pre jeho výchovu a zdravý vývin. K podmienkam pre maloletého u otca sa
vyjadriť nevedela, nakoľko napriek opakovanej návšteve v mieste jeho bydliska nebol im matkou otca
maloletého umožnený vstup do domu s odôvodnením, že otec maloletého nie je doma. V okolí domu
bol však zaznamenaný neporiadok. Maloletý L. sa pri pohovore na úrade vyjadril, že je spokojný a chce,
aby zostal striedavo aj s matkou aj s otcom. Pre prípad rozvodu sa jednoznačne priklonila k striedavej

starostlivosti oboch rodičov o maloletého L. nakoľko je to v jeho záujme, aj s prihliadnutím, že maloletý
si už na takýto systém navykol.9. Z dokladov, predložených navrhovateľkou vyplýva, že táto pracuje ako opatrovateľka seniorov vo X.,
pričom jej hrubý príjem je cca 1.176,- eur mesačne.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.09.2017 vyplýva, že matka spolu s maloletým a
starou mamou maloletého bývajú v dvojizbovom byte. Byt je vo vlastníctve starej matky maloletého.
Maloletý má svoju vlastnú izbu, vybavenú potrebným nábytkom. Domácnosť je udržiavaná, hygiena
na požadovanej úrovni. Maloletý má vytvorené podmienky pre zdravý psychický i fyzický vývin. Bol
vykonaný aj pohovor s maloletým Júliusom, ktorý sa vyjadril, že by chcel byť striedavo u otca i u

mami. Maloletý bol v čase šetrenia pokojný, komunikatívny, veselý. Matka má vytvorené podmienky
pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, preto odporúčajú návrhu matky na striedavú osobnú
starostlivosť o maloletého vyhovieť.

11. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

14. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode

vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí

skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. 13)

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti

každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

26. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

27. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí
riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení
poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.

28. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi,
doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho
základných funkcií - biologickej, výchovnej a hospodárskej.

29. Ako vyplynulo z výsluchu manželov, títo od októbra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko
navrhovateľka sa odsťahovala ku svojej matke. Od tohto obdobia manželia žijú oddelene, spoločne
nehospodária, o maloletého L. sa starajú v podstate rovnako s tým, že v starostlivosti o neho sa striedajú.
Príčinu rozvratu manželstva súd videl v tom, že si manželia postupom času prestali rozumieť, často sa
hádali, mali rozdielne názory na spôsob manželského spolužitia, i na výchovu syna. Navrhovateľka na

rozvode manželstva trvala i napriek predchádzajúcim pokusom o obnovenie vzťahu. Podľa názoru súdu,
manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky
rozviedol. Prihliadol pritom i na záujem maloletého dieťaťa.

30. Na čas po rozvode zveril súd maloletého L.o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Vychádzal tak najmä zo správy kolízneho opatrovníka, v zmysle ktorej maloletý L. má rovnako rád
oboch rodičov, a súčasný stav, keď si rodičia dieťa striedajú, nie je na jeho ujmu, naopak, starostlivosť
oboch rodičov je v jeho záujme. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom budú zabezpečené všetky

potreby maloletého, najmä ak si obaja rodičia uvedomia nezastupiteľnú funkciu oboch rodičov v živote
dieťaťa a ak v čase rozhodovania súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa na čas po rozvode. Je to právo dieťaťa, ktoré má byť
rešpektované, aby bolo vychovávané oboma rodičmi. Navrhovateľka spočiatku uviedla, že otec nemá
na dieťa dobrý vplyv a nie jeho schopný riadne vychovávať a aj otec sa snažil v priebehu konania

súd presvedčiť, že matka nie je schopná sa o dieťa riadne starať a to i napriek tomu, že v súčasnosti
bez vážnych problémov realizujú striedavú osobnú starostlivosť. Matka v priebehu konania od svojho
stanoviska ustúpila a v závere žiadala dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Súd však nazáklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia majú predpoklady na to, aby sa o
dieťa mohli riadne starať formou tzv. striedavej osobnej starostlivosti.

31. Následne súd upravil podmienky striedavej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia si budú dieťa
striedať v 2-týždňových intervaloch tak, že k odovzdávaniu dieťaťa bude dochádzať v stredu, kedy rodič,
ktorý má dieťa v starostlivosti odovzdá ráno dieťa do predškolského zariadenia a rodič, ktorému začína
osobná starostlivosť o dieťa, dieťa si v popoludňajších hodinách prevezme z predškolského zariadenia.

32. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti majú obaja rodičia trvalé bydlisko v P., na ktorej adrese
momentálne býva otec, pričom matka sa z uvedeného bydliska odsťahovala a momentálne býva u svojej
matky, súd rozhodol, že trvalým bydliskom dieťaťa bude trvalé bydlisko otca, teda P.
33. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd môže, ale aj nemusí určiť výživné.
K neurčeniu výživného súd pristúpi vtedy, ak majetkové, osobné a zárobkové pomery, ako aj dĺžka
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká, aspoň približne. V danom prípade je

jednoznačné, že dĺžka striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého L. je rovnaká a tiež
ich majetkové, osobné a zárobkové pomery sú v podstate totožné. Navrhovateľka býva u svojej matky
a jej mesačný príjem predstavuje cca 714,- eur, manžel navrhovateľky býva taktiež u svojich rodičov a
jeho mesačný príjem je cca 720,- eur. Na základe uvedeného potom súd výživné neurčil.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé

priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.

Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného
výživného naraz, návrhom na exekúciu.