Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115218025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu: A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. XXX, prechodne bytom C. XXX/X, G. A. R., zastúpeného ustanoveným procesným opatrovníkom M.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, G. A. R., zastúpeným JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom
so sídlom C. XX, O. proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, o zaplatenie 600,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 4C/285/2015-86 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2) Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 03.02.2015
vyzval Ministerstvo vnútra SR v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, na
zaplatenie sumy 600,11 eur v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., ktorej nebolo vyhovené. Uznesením
Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn.: 4Pv 230/14/5511-9, EEČ: 2-43-637-2014 zo dňa 09.12.2014 bola

trestná vec obvineného A. N. postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v
Žiline, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom. S poukazom na ustálenú judikatúru a súdnu prax má postúpenie veci do priestupkového
konaniazdôvodunenaplneniapredpokladuospáchanítrestnéhočinuobvinenýmrovnakédôsledky,ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod
obžaloby a nárok na náhradu škody sa posudzuje tak, že obvinený čin nespáchal a trestné konanie proti
nemu nemalo byť začaté. Súd mal preukázané, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručované

a doručené i obhajcovi obvineného, a to JUDr. Jaroslavovi Čiernemu, dňa 04. 09. 2014, ktorý, pokiaľ
s týmto nesúhlasil, mal v lehote 3 dní od doručenia uznesenia možnosť podať proti tomuto uzneseniu
sťažnosť, resp. pokiaľ lehotu zmeškal z dôležitých dôvodov, mohol žiadať podľa § 64 Trestného poriadku
o navrátenie lehoty na podanie sťažnosti. Podmienka stanovená v § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. a síce podanie riadneho opravného prostriedku proti uznesenie o začatí trestného stíhania splnená
nebola, preto nie je možné žalobcovi priznať právo na náhradu škody podľa cit. zákona. V konaní
nebola preukázaná ani existencia prípadu hodného osobitného zreteľa, keďže obvinený bol v trestnom

konaní riadne zastúpený, a to spočiatku ustanoveným obhajcom. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.3) Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť. Uznesením
zo dňa 04. 07. 2014 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, proti
tomuto sťažnosť nepodal, keďže mu jeho zdravotný stav neumožňoval porozumieť tomuto uzneseniu,

pričom už orgán, ktorý rozhodnutie vydal, vedel, že žalobca trpí mentálnou retardáciou. V zmysle ust. § 6
ods. 2 in fine zákona č. 514/2003 Z. z. sa splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku
nevyžaduje, nakoľko ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Je otázne, či pre jeho duševné ochorenie
bolo jeho trestné stíhanie vôbec prípustné. Už z trestného oznámenia bolo zrejmé, že ide o prípad
povinnej obhajoby, a pokiaľ orgán prípravného konania požiadal súd o ustanovenie obhajcu až po 18

dňoch od uznesenia o vznesení obvinenia, potom je otázne, či vykonával svoju právomoc v súlade so
zákonom. Poukázal na plynutie lehôt na podanie sťažnosti, ktorá sa odvíja (aj pre obhajcu) od lehoty
obvineného. Navyše, nepodanie riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu sa
nevyžaduje, keď ide o dôvod hodný osobitného zreteľa na strane poškodeného, ktorým bola duševná
porucha. Nie je zrejmé, akým myšlienkovým postupom dospel súd k tomu, že túto negatívnu podmienku
nebude akceptovať uňho, ale naopak, jej pozitívne vymedzenie upne k jeho obhajcovi.

4) Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie ÚS SR (č. k. II. ÚS 25/2011-33 zo dňa 24.3.2011),
ako aj rozhodnutia NS SR (sp. zn. 4 MCdo 15/2009 a sp. zn. 3 Cdo 194/2010). K nevyčerpaniu
riadnych opravných prostriedkov a otázke prípadu hodného osobitného zreteľa zopakoval argumentáciu
z podaného odvolania.

5) Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutkové okolnosti, údajné nezákonné rozhodnutie, ako aj
na skutočnosť nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov a dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pričom navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6) Vo vyjadrení k vyjadreniu sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho predošlého vyjadrenia, stotožnil sa s

dôvodmi zamietnutia žaloby, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
.
7)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9) V danom prípade ostala sporná aplikácia ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ohľadne naplnenia
formálnej podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči štátu. Žalobca tvrdil, že opravný

prostriedok v zmysle uvedeného ustanovenia podať nemusel, nakoľko tu boli dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd sa s jeho celou argumentáciou nestotožnil.
10)Vprvomradejepotrebnéuviesť,žesúdsastotožnilsprezentovanýmnázoromodvolateľa,pokiaľišlo
o výklad a aplikáciu ust. § 187 ods. 2 Trestného poriadku. Lehota na podanie sťažnosti končí osobám,
ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného tým istým dňom ako obvinenému. V danom prípade,

však súd musel prihliadať aj na to, kedy táto lehota plynúť začína. Pri osobách, u ktorých dochádza k
povinnej obhajobe, trpia mentálnou retardáciu, nevedia posúdiť zmysel uznesenia, ním predloženého
ako v danom prípade, sa oznamujú uznesenia nielen im, ale obligatórne aj zákonným zástupcom a
obhajcom. Po zvolení obhajcu bolo tomuto 04. 09. 2014 doručené uznesenie o začatí stíhania - mohol
podať sťažnosť, pričom sťažnosť nepodal ani pri výsluchu dňa 19. 09. 2014, kde bol obhajca prítomný.

Vzhľadom na to, že predmetné uznesenie bolo doručené aj obhajcovi, mohol tento podať opravný
prostriedok - sťažnosť, no neurobil tak. Pokiaľ takto neurobil, nemohlo byť naplnené ust. § 6 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z.
11) Žalobca poukázal na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusel podávať
opravný prostriedok v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., no pri ich aplikácii poukázal na

svoju chorobu, pričom je nutné poukázať na to, že opravný prostriedok mohol (a teda aj mal) podať jeho
obhajca v trestnom konaní. U tohto subjektu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neboli zistené.12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má tento aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).