Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211154
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111211154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: W. D., nar. X. Z. XXXX,
bytom U. - I., G. XX, zast. advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Trnava, Hlavná 25, proti žalovanej:
FARMA FRESH Slovakia, s.r.o., Trnava - Modranka, Sereďská 247/4012, IČO: 36238813, zast.
splnomocnenkyňou: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Hlavná 31, o

9.150,24 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. decembra
2016 č. k. 12C/76/2011-456 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e okrem výroku (4.) o
náhrade výdavkov, v časti ktorej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v
rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.659,44
eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.663,68 eur od 01.06.2011 do 24.07.2015, s 9,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 556,68 eur od 25.07.2015 do zaplatenia, s 9,25% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.584,35 eur od 01.06.2011 do 24.07.2015, s 9,25% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 477,35 eur od 25.07.2015 do 23.11.2016, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy
463,35 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.980,65 eur od

01.11.2014 do 24.07.2015, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 873,65 eur od 25.07.2015 do
zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.726,76 eur od 01.11.2014 do 24.07.2015, s
5,05%úrokomzomeškaniaročnezosumy1.948,76eurod25.07.2015do23.11.2016,s5,05%úrokomz
omeškania ročne zo sumy 765,76 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku sumu 2.144 eur spolu s úrokom 9,25% ročne z čiastky 1.606,04 eur od 11.11.2011 do
zaplatenia, s úrokom 9% ročne zo sumy 401,51 eur od 2.4.2012 do zaplatenia, s úrokom
8,75% ročne zo sumy 136,45 eur od 2.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 420 eur

a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.325,03 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II/ vo zvyšku konanie zastavil; III/ žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania a IV/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava výdavky štátu vo
výške 239,98 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím § 451 ods. 1 a 2, § 456

a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého
posudku (kontrolného) ÚSE, ktorý považoval za komplexnejší a použiteľnejší pre účely tohto konania
ako posudok Ing. X., kde nebol vysvetlený spôsob výpočtu nájmu ani skutočnosť, prečo nájom bolspriemerovaný za dva roky a nie za jednotlivé roky, preto s jeho závermi z dôvodu nepresvedčivosti
sa prvoinštančný súd nestotožnil. Znalecký ústav (ÚSE) svoje tvrdenia náležite zdôvodnil, vysvetlil
a v posudku sa jednotlivými otázkami podrobne zaoberal podrobne, keď jeho závery vychádzali z

toho, že pri vydaní bezdôvodného obohatenia výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej
hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania a práve tento posudok výšku ekonomickej
hodnoty nepochybne presvedčivo určil a dostatočným spôsobom i zdôvodnil (tento faktor v posudku
Ing. X. absentoval). Posudok, ktorý vypracoval ústav vychádzal z rozdielneho výpočtu výšky nájmu
od posudku Ing. X. (resp. v inom konaní Ing. K.), ktorý rozdiel vyplýva práve z použitia ekonomických

ukazovateľov v stavebníctve i nad rámec vyhlášky, s ktorou však nie sú výsledky posudku
v rozpore a práve tieto ekonomické ukazovatele v uvedených predchádzajúcich posudkoch neboli v
tomto smere obsiahnuté, preto ich súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie nepoužil, keď mal za to,
že posudok ÚSE je po odbornej stránke pre toto konanie dôslednejší a vystihuje všetky rozhodujúce
ukazovatele. V konaní nebolo sporné, že žalovaná pozemky žalobkyne užíva a k uzavretiu nájomnej
zmluvy nedošlo. Nebolo tiež sporné, že k pozemkom žalobkyňa nemá riadny prístup (potvrdila to sama

žalovaná i znalci) a možnosť ich užívať. Sčasti sa jedná o zastavané pozemky a za danej situácie
s prihliadnutím na podnikateľské využívanie pozemkov žalobkyne (i ostatných vlastníkov pozemkov)
nie je ani spravodlivo možné od žalobkyne požadovať, aby sa akoukoľvek formou domáhala užívania,
resp. vyčlenenia pozemkov, ku ktorým nemá prístup a ktoré pokiaľ aj nie sú zastavané stavbami
žalovanej, sú bezprostredne súvisiace s týmito stavbami a ich reálna možnosť je prakticky vylúčená (čo

potvrdil aj znalec a žalovaná ani nevyvrátila). Neprichádza potom do úvahy vydanie veci, jej užívanie
žalobkyňou ako vlastníčkou a v prípade nájmu, resp. odkúpenia pozemkov žalovanou nedošlo k dohode
strán. Pozemky sa nachádzajú v oplotenom areáli žalovanej a ani v prípade pozemku za plotom
prístup nie je možný. Žalovaná nepochybne užíva nehnuteľnosti (areál ako taký) na podnikateľské
účely, v objekte sú spevnené plochy a parkujú tam kamióny, čo vyplýva aj z predloženej

fotodokumentácie, a teda žalovaná má finančný prospech. Pozemky sú sčasti zastavané stavbami,
ktoré užíva žalovaná, vrátane ich okolia. Ani túto skutočnosť žalovaná žiadnym relevantným spôsobom
nevyvrátila. Žalovaná uviedla, že sporný pozemok je v strede pozemkov bez priameho prístupu, na
pozemok sa dá dostať len prechodom po pozemkoch žalovanej. Potom nie je ani relevantné, či skutočne
všetky pozemky žalovaná užíva na podnikateľské účely (čo sama ani nevyvrátila), ale to, že pozemky

vôbec akýmkoľvek spôsobom užíva a užívanie pozemkov žalobkyňou ako vlastníčkou nie je možné - tu
potom nastupuje narušenie výkonu jej vlastníckeho práva, keď bez obmedzenia žalovanou by pozemky
mohla prenajať, predať a akýmkoľvek spôsobom ako vlastník s nimi nakladať - čo však za daného
stavu nie je možné. Bezdôvodné obohatenie tu potom spočíva na zmenšení majetku žalobkyne ako
vlastníčky pozemku, keď žalovaná pozemky užíva bez právneho dôvodu a nie je rozhodujúce, či zo

všetkých pozemkov žalovaná skutočne zisk má. Ako vyplýva z vyjadrenie znalca - ÚSE, aj nezastavané
pozemky majú prinajmenšom hodnotu zastavaných pozemkov vzhľadom na to, že nevyžadujú náklady
na odstránenie stavby a podobne - ani s tými však žalobkyňa nemôže voľne nakladať a práve tu
spočívajú ekonomické ukazovatele, ktoré správne posudok ÚSE obsahuje. Bezdôvodné obohatenie
spočíva v zmenšení majetku poškodeného (žalobkyne) v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ktorá

pozemky bez právneho dôvodu užíva. Súd prvej inštancie potom nevidel dôvod na rozlišovanie časti
pozemkov, ktoré žalovaná skutočne užíva na podnikateľské účely a ktoré nie - žalobkyňa nemôže
pozemky užívať, nakladať s nimi, v dôsledku čoho sa zmenšuje jej majetok. Žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno,keďsúdprvejinštanciemalzanespornéapreukázané,žežalovanáužívapozemkyžalobkyne,
ku ktorým ako spoluvlastníčka nemá ani prístup a pokiaľ žalovaná aj tvrdí, že nie všetky pozemky

užíva na podnikateľské aktivity (čo ani nepreukázala), rozhodujúcou je skutočnosť že žalobkyňa ako
vlastníčka, resp. spoluvlastníčka pozemkov nemá možnosť tieto riadne užívať a realizovať výkon svojho
vlastníckeho práva (nemôže s nimi voľne nakladať, predať inému subjektu okrem žalovanej, brať úžitky).
Za daného stavu je nepochybné, že dochádza k zmenšovaniu majetku žalobkyne a na jej úkor sa
obohacuje žalovaná bez toho, aby medzi stranami bola uzavretá nájomná zmluva, a teda ku vzniku

bezdôvodného obohatenia dochádza užívaním veci bez právneho dôvodu. Je tiež nepochybné, že
všetky pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v zastavanom území
obce. Územný plán ich zahŕňa všetky a dovoľuje na nich tú istú zástavbu a to aj na zastavaných aj na
nezastavaných pozemkoch. Z hľadiska účinnosti územného plánu nie je smerodatné, či platil i v r. 2009.
S prihliadnutím na výstavbu diaľnice a nákupného centra v bezprostrednej blízkosti pozemkov výstavba

bolaplánovanáasamotnéschválenieúzemnéhoplánu(jehoúčinnosť)niejevtomtosmererozhodujúca,
nakoľko zámer bol vopred známy a mal vplyv i na cenu pozemkov (a teda aj ich nájmu). Sama
žalovaná uviedla, že pozemok bol oplotený, a teda žalobkyňa nemala možnosť sa dozvedieť o spôsobe
využívania pozemku, čo nasvedčuje práve jej nemožnosti využívať svoje vlastnícke práva. Nie je pritomrozhodujúce, či žalovaná všetky pozemky skutočne užíva na podnikateľské účely, ale rozhodujúcou
je skutočnosť, že tieto sú situované tak, že v ich bezprostrednej blízkosti žalovaná pozemky na
podnikateľské účely užíva a v podstate bráni žalobkyni v užívaní jej patriacich pozemkov svojou

činnosťou. Z predloženej dokumentácie tiež vyplýva, že na spevnených plochách parkujú nákladné
vozidlá, a teda aj tieto priestory sú podnikateľsky využívané. Teda v tomto smere je obrana žalovanej
účelová, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že namietala v zásade len výšku nájmu
a ostatné skutočnosti ňou uvádzané žiadnym spôsobom nepreukázala a tvrdenia a dôkazy žalobkyne
relevantným spôsobom nevyvrátila. Znalecký ústav určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností spolu sumou

92.379,50 eur, cenu nájmu určil za r. 2009 sumou 7.833,92 eur/rok - 2,349 eur/m2/rok, za r. 2010
sumou 7.460,40 eur/rok - 2,237 eur/m2/rok, za r. 2011 sumou 7.853,93 eur/rok - 2,355 eur/m2/rok, za
r. 2012 sumou 7.337,00 eur/rok - 2,200 eur/m2/rok.
Hodnota za užívanie pozemkov žalobkyne v nadväznosti na uvedený posudok Ústavu stavebnej
ekonomiky s. r. o. je potom nasledovná:
- za r. 2009 v sume 2,349 eur za 1 m2 plochy a v časti 1 /podiel/ - od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume

2,349 eur x 2833 m2 = 6.654,72 eur : 4 = 1.663,68 eur,
- za rok 2010 - od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 v sume 2,237 eur x 2833 m2 = 6.337,42 eur : 4 = 1.584,35
eur,
- za obdobie r. 2011 v časti 1/4-íny /podiel/ od 1.1.2011 do 30.9.2011 v sume 2,355 eur x 2833 m2 =
6.671,71 eur : 4 = 1.667,92 : 12 mesiacov x 9 mesiacov =1.250,94 eur,

- podiel 7/16-in za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 v sume 2,355 eur x 2833 m2 = 6.671,71 eur :
16 = 416,98 x 7 = 2.918,87 eur : 12 mesiacov/x 3 mesiace = 729,72 eur. Cena za užívanie pozemku v
r. 2011 predstavuje čiastku 1.250,94 eur + 729,72 eur = 1.980,65 eur.
- Za r. 2012 od 1.1.2012 do 31.12.2012 pri podiele 7/16-ín v sume 2,200 eur x 2833 m2 = 6.232,60
eur : 16 = 389,53 x7 = 2.726,76 eur.

Spolu potom hodnota nájmu predstavuje za sporné obdobie čiastku 7.955,44 eur.

Pokiaľ žalovaná navrhla vykonať revízny znalecký posudok pre posúdenie náhrady za rok 2012, súd
prvej inštancie tento návrh zamietol. Nebolo dôvodné a hospodárne vykonávať ďalší znalecký posudok,
keďvkonanívypracovanýposudokdostatočnýmavyčerpávajúcimspôsobomzodpovedalzadaniuúlohy

(i pre r. 2012), súd prvej inštancie sa so závermi posudku stotožnil. Posudok vypracoval ústav (teda
nie jedna osoba) a bol vypracovaný na vysoko odbornej úrovni, naviac nebol relevantným spôsobom
spochybnený a vyvrátený. Ďalší znalecký posudok by nebol účelný (nejaví sa ani ako potrebný) a mal by
za následok nedôvodné prieťahy a zvyšovanie nákladov v konaní. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne
rozhodol rozsudkom zo dňa 5. februára 2015 č. k. 12C 76/2011-346, toto rozhodnutie bolo uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. apríla 2016 č. k. 26Co 142/2015-426 zrušené a vec bola vrátená na
ďalšie konanie z dôvodu vznesenej námietky žalovanou v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd
v ostatnom konštatoval správny postup súdu prvého stupňa a vyhodnotenie dokazovania a so závermi
prvostupňového súdu sa stotožnil. Žalovaná namietala premlčanie v časti nároku žalobkyne za užívanie
pozemkov v r. 2009 a časti nároku za užívanie za r. 2011. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty

(subjektívnej) sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohlo o
získaní tohto obohatenia dozvedieť i skôr v prípade vynaloženia potrebnej starostlivosti (Z IV, s. 649 ods.
1).Zvykonanéhodokazovaniamalprvoinštančnýsúdzapreukázané,žežalovanávlastníkovpozemkov,
vrátane žalobkyne, odmietala vpustiť do areálu označeného ako EMPARK, pričom pozemky sú užívané

žalovanou i inými subjektmi. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemala možnosť zistiť, akú časť
pozemkov a v akom rozsahu žalovaná užíva, priznala to v konečnom dôsledku i žalovaná v konaní i
podanom odvolaní. Vzhľadom na veľkosť areálu (10ha, z čoho žalovaný užíva cca 8 ha), nemohla mať
žalobkyňa teda objektívne mať vedomosť o rozsahu užívania žalovanou. Žalovaná má v objekte sídlo od
r. 2007. Z LV č. XXXX vyplýva, že na tomto sú zapísané stavby vo vlastníctve žalovanej postavené na

časti pozemkov žalobkyne - parc. č. 465/10, 466/12. V čase podania žaloby žalobkyňa nemohla vedieť,
či a kto užíva všetky jej pozemky. Sama žalovaná nešpecifikovala rozsah užívania pozemkov žalobkyne,
popierala užívanie iných pozemkov ako tých, na ktorých sa nachádzajú stavby. Žalobkyňa 12. októbra
2012 uviedla, že len predpokladá, že žalovaná užíva na podnikateľské účely celý objekt, v ktorom sa
nachádza aj jej pozemok, ku ktorému nemá prístup ani po odstránení pevného oplotenia žalovaným,

nakoľko tam nie je prístupová cesta. Rozsah užívania pozemku súd zisťoval v priebehu konania.
Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala a za daných okolností nemohla mať vedomosť o rozsahu a
spôsobe užívania jej nehnuteľností žalovanou a ako sa táto obohacuje a v akej výške, čo potvrdila i
žalovaná. Táto nemala možnosť objekt navštíviť ani v r. 2011 v rámci štátneho stavebného dohľadu,žaloba bola podaná 18. mája 2011. Treba poukázať na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania
namietala rozsah užívania pozemkov, ktoré bolo preukázané až vykonaným rozsiahlym dokazovaním.
Ak aj žalovaná tvrdí, že žalobkyňa mala vedomosť od r. 2009 o užívaní pozemkov žalovanou, nie je

zrejmé, akým spôsobom určil dátum 1.1.2009 (teda aký deň označuje za deň, kedy sa mala o tom
žalobkyňa dozvedieť), námietka premlčania a určenie uvedenej doby, od ktorej má premlčacia lehota
plynúť sa potom javí ako špekulatívna. Sama žalovaná na pojednávaní 9. januára 2014 uviedla, že
sporný pozemok je v strede pozemkov bez priameho prístupu, na pozemok sa dá dostať len prechodom
po pozemkoch žalovanej, z čoho (ako aj z ostatných dôkazov) je zrejmé, že žalobkyňa prístup na

pozemok nemala a nemala tak možnosť sa reálne presvedčiť, či (práve žalovaná) a v akom rozsahu
jej pozemok užíva, zvlášť za situácie, kedy sa jedná o viac spoločností. Aj zo znaleckého posudku
vyplýva neprístupnosť pozemkov pre žalobkyňu. Areál je označený ako EMPARK, nehnuteľnosti sú
užívané touto spoločnosťou ako aj žalovanou. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na rok 2001, je to rok, kedy
spoločnosť žalovanej vznikla, pričom obe uvedené spoločnosti majú zhodného spoločníka a konateľa
Ing. Petra Hájika, a teda i táto skutočnosť má vplyv na nemožnosť poznania žalovanej, ktorá spoločnosť

akú časť pozemkov užívala. Všetky uvedené skutočnosti boli ozrejmené až vykonaným dokazovaním -
žalobkyňa 12. októbra 2012 uviedla, že len predpokladá, že žalovaná užíva na podnikateľské účely
celý objekt, v ktorom sa nachádza aj jej pozemok, ku ktorému nemá prístup ani po odstránení pevného
oplotenia žalovanou, pretože tam nie je vybudovaná prístupová cesta a musela by ísť peši cez roľu.
Prvoinštančný súd konštatoval, že z jeho činnosti je známe, že žalovaná takýmto spôsobom neužívala

iba pozemky žalobkyne a takýto jej postup nemôže byť potom na ťarchu žalobkyne. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd vyhodnotil, že reálne nie je možné pred podaním žaloby
určiť plynutie subjektívnej premlčacej lehoty tak, ako uvádza žalovaná a je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že nároky žalobkyne boli uplatnené v 3-ročnej premlčacej lehote. Počiatok subjektívnej
premlčacej lehoty mohol začať plynúť až v priebehu konania, kedy až po vykonanom dokazovaní bolo

zrejmé, ktorá spoločnosť a v akom rozsahu pozemok žalobkyne užíva. Sám žalovaný svojím správaním
zapríčinil stav, že objektívne žalobkyňa nemohla pozemok nielen užívať a brať z neho úžitky, ale ani
akýmkoľvek spôsobom zistiť skutočnosti rozhodujúce pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty pred začatím konania, keď do toho času nemala skutočnú vedomosť o týchto rozhodujúcich
skutočnostiach. Žalobkyňa sa do objektu dostala až za prítomnosti súdneho znalca v roku 2012 a 2013,

kedy za prítomnosti Ing. Hájika tento uviedol, ktorá jeho firma užíva pozemky a konkrétne tieto ukázal
znalcovi. Nárok bol teda nepochybne podaný (rovnako ako ďalšia úprava namietanej časti nároku za
r. 2011) v 3-ročnej premlčacej dobe - tu je potrebné uviesť, že až momentom vstupu
žalobkyne na pozemok za prítomnosti znalca mohla subjektívna lehota začať plynúť, t. j. v r. 2012, čo
má za následok, že ani nárok za r. 2011 nemohol byť uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej

lehoty.Subjektívnalehotasaodvíjaodčasu,kedysaoprávnenýskutočnedozvieovznikubezdôvodného
obohatenia a tom, kto sa na jeho úkor obohatil, keď skutočne preukázateľne nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia - bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohlo dozvedieť
aj skôr (čo v danom prípade vzhľadom na uvedené ani nemohlo nastať). Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie žalobe (po jej úprave a čiastočnom späťvzatí) vyhovel v celom rozsahu, keď mal za to, že je

v celom rozsahu dôvodná a preukázaná. Úpravu petitu podaním žalobkyne zo dňa 14. januára 2015,
ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia čiastky 7.955,44 eur s prísl. považoval za čiastočné späťvzatie
návrhu (po úprave petitu zo dňa 29. decembra 2013 na sumu 9.150,24 eur), keď k tejto úprave došlo
v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania, prvoinštančný súd podanie považoval za čiastočné
späťvzatie, následne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rámci odvolacieho konania a tiež pred

súdom prvej inštancie dňa 1. decembra 2016, teda vo zvyšnej časti nároku konanie podľa § 145 ods.
2 C.s.p. zastavil. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania zohľadnil pôvodne aj námietku žalovanej o
bezdôvodnom odopretí žalobkyne prijať čiastočné plnenie. Podľa § 566 Obč. zák. veriteľ je povinný
prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení
platí, že má byť riadne. V danom prípade žalovaná zaslala žalobkyni 2.486 eur až v priebehu konania,

pričom výška bezdôvodného obohatenia bola medzi účastníkmi sporná a teda mal za to, že nedošlo k
bezdôvodnému odmietnutiu plnenia, ktoré by malo vplyv na rozhodnutie o tejto časti nároku. Čiastočné
plnenie žalovanej až v priebehu konania sa javilo ako účelové zvlášť za stavu, kedy nárok popierala,
bol sporný rozsah užívania a jeho odmietnutie nemožno za týchto okolností dávať na ťarchu žalobkyne.
V priebehu konania následne došlo k prijatiu čiastočných plnení, z ktorého dôvodu došlo i k

čiastočným späťvzatiam žaloby a zastaveniu konania.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocnenkyne a to z
odvolacích dôvodov podľa § 365 písm. b), d), f) a h) C.s.p.. Namietala porušenie práva na dostatočnéodôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k výroku I/ rozsudku súdu prvej inštancie, pretože odôvodnenie
rozsudku neobsahuje dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil (Nález ÚS
SR III. ÚS 107/07). Odvolateľka uviedla, že sama žalobkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, kto

predmetné nehnuteľnosti od roku 2001 užíva a listami zo dňa 8.7.2010 a 3.9.2010 boli oslovení všetci
spoluvlastníci na odkúpenie podielov, resp. na zámenu spoluvlastníckych podielov. Porušenie práva na
dostatočné odôvodnenie rozhodnutia namietala aj vo vzťahu k výroku IV/ rozsudku súdu prvej inštancie
výrobu,pretožezodôvodneniarozsudkuniejemožnézistiť,akésúvýdavkyštátuvspojenísoznaleckým
dokazovaním a akým spôsobom dospel k výške náhrady výdavkov 239,98 eur.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že nehnuteľnosti neboli a nie sú prístupné
vlastníkom v objekte označenom Empark, do ktorého vlastníci pozemku nemôžu voľne vstúpiť, dokonca
majú vstup zakázaný, ktorý zákaz vydal Ing. Peter Hájik jediný spoločník a konateľ spoločností EMPARK
s.r.o. a FARMA FRESH SLOVAKIA s.r.o.. Dokazovaním bolo preukázané, že aj pri štátnom dohľade na

stavebné práce vykonávané bez stavebného povolenia v marci a apríli 2011 Ing. Hájik vykázal z areálu
vlastníkov pozemku. Žalobkyňa sa do areálu osobne dostala až za prítomnosti súdneho znalca, ktorý
zisťoval rozsah užívania pozemkov žalovaným v tomto konaní. Podľa výpisu z Obchodného registra
spoločnosť EMPARK s.r.o. založil Ing. Peter Hájik spoločnosť dňa 20.11.2007 iba pod iným obchodným
menom. Obchodné meno sa dvakrát menilo a od 26.11.2009 to bolo obchodné meno EMPARK s.r.o.,

ale spoločnosť samotná existovala od roku 2007 a od založenia mala sídlo na tej istej adrese, v tých
istých objektoch ako spoločnosť FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o. Rovnako aj spoločnosť FARMA
FRESH SLOVAKIA, s.r.o. Odvolávania sa žalovanej na rok 2001, kedy bolo v objekte poľnohospodárske
družstvo je nedôvodné. V odvolaní žalovaná konkretizovala námietku premlčania a touto označila
obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011. Premlčanie zdôvodňuje doručením žaloby o určenie vecného

bremena žalobkyni. Žalobkyňa je toho názoru, že v danom prípade na uplatnenie nároku za užívanie
v roku 2011 začala plynúť iba objektívna trojročná doba, v ktorej dobe bola táto žaloba podaná. V
žalobe o určenie vecného bremena, na ktorú žalovaná poukazuje, nebol konkretizovaný petit žaloby tak,
aby bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, žalovaná uviedla, že vecné bremeno sa zariaďuje v prospech
vlastníka stavieb zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k. ú I. za odplatu. Treba poukázať na to, že

stavby vo vlastníctve žalovanej boli iba na časti pozemkov žalobkyne a na identickej adrese mala sídlo
aj spoločnosť EMPARK, s.r.o. vo vlastníctve Ing. Petra Hájika.

5. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa vyjadrila prostredníctvom splnomocnenkyne žalovaná, ktorá
opakovane ohľadom premlčania predmetného nároku uviedla, že žalobkyňa najneskôr 28.3.2011, ak

nie už v roku 2001 sa dozvedela, kto sa na jej úkor mal obohatiť, čo preukazuje aj prevzatie žaloby v
konaní pod sp. zn. 8C/140/2011.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.),

oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §

384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť, okrem výroku o náhrade výdavkov, ktoré nezodpovedá požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (o trovách štátu).

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v celom rozsahu, konania jemu predchádzajúceho, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že už vo svojom ostatnom rozhodnutí č.k. 26Co/142/2015-426 zo
dňa 22. apríla 2016 konštatoval, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie bola náležite
preukázaná výška bezdôvodného obohatenia a pričom rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil
len z toho dôvodu, že bolo treba akceptovať uplatnenú námietku premlčania vznesenú žalovanou v
odvolacom konaní.

11. Prvoinštančný súd sa v napádanom rozsudku s námietkou premlčania vyporiadal a v tomto smere
má aj odvolací súd za to, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná,
nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tak ako prvoinštančný, tak aj odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa

nemohla objektívne zistiť, akú časť jej pozemkov a v akom rozsahu žalovaná užíva a či tieto užíva
ako zastavanú plochu pod stavbami, medzi stavbami a akú ako zatrávnenú plochu. Treba uviesť, že
spoločnosť EMPARK s.r.o. ako aj žalovaná majú sídlo a prevádzku na rovnakej adrese a v rovnakom
areáli. Odôvodňovanie premlčania žalovanou poukázaním na výpoveď žalobkyne zo dňa 12. októbra
2012 t.j., že žalovaná užíva pozemky od roku 2001 neobstojí, pretože v dokazovaní bolo preukázané, že

žalobkyňa spomenula predmetnú skutočnosť nahliadnutím do výpisu z Obchodného registra žalovanej
roku 2001, v ktorom je uvedené, že žalovaná bola premenovaná v roku 2001 (údaj pri obchodnom mene
žalovanej vo výpise z Obchodného registra). Žalovaná spoločnosť bola podľa výpisu z Obchodnom
registri založená v Nitre a Ing. Hájik do spoločnosti vstúpil v roku 2006 a spoločnosť bola presídlená z
Majcichova na súčasnú adresu v roku 2007. Žalovaná spoločnosť podľa výpisu z Obchodného registra

nepodnikala v roku 2001 na súčasnej adrese sídla, výpoveď žalobkyne tak bola ovplyvnená výpisom z
obchodnéhoregistražalovanej,ktorýbolpredloženývtomtokonanípredsúdom.Vodvolaníprotiprvému
prvoinštančnému rozsudku sama žalovaná uviedla, že žalobkyňa nemohla vedieť, čo žalovaná užíva a v
akom rozsahu. V konaní nebolo preukázané, že by boli bývali žalobkyni doručené listy od žalovanej zo
dňa 8.7.2010 a 3.9.2010, v ktorých mala žalovaná osloviť spoluvlastníkov a žalobkyni ponúknuť zámenu

jej spoluvlastníckeho podielu. V odvolaní bola konkretizovaná doba premlčania obdobím od 1.1.2011 do
28.12.2011 a premlčanie bolo odôvodnené doručením žaloby o určenie vecného bremena žalobkyni
dňa 28.3.2011. Tu treba dať za pravdu argumentácii žalobkyne, že v danom prípade na uplatnenie
nároku za užívanie v roku 2011 začala plynúť iba objektívna trojročná doba, v ktorej dobe bola táto
žaloba podaná, pretože v žalobe o určenie vecného bremena, na ktorú žalovaná poukazuje, nebol

konkretizovaný petit žaloby tak, aby bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, keď žalovaná uviedla, že
vecné bremeno sa zariaďuje v prospech vlastníka stavieb zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k. ú.
I. za odplatu a stavby vo vlastníctve žalovanej boli iba na časti pozemkov žalobkyne a na identickej
adrese mala sídlo aj spoločnosť EMPARK, s.r.o. Prvoinštančný súd v priebehu konania vykonal rozsiahle
dokazovanie ohľadom rozsahu užívania, pričom až na základe dokazovania bol zistený rozsah užívania,

t.j. aký rozsah bol ňou užívaný v roku 2009 až 2012.

12. Z vyššie uvedených dôvodov a hľadísk aj podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej
inštancie správne vyporiadal s otázkou bezdôvodného obohatenia, ktorá bola riadne odôvodnená a
preskúmateľná.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil okrem výroku o náhrade výdavkov (výrok 4).14. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
o náhrade výdavkov nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V tejto časti
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, čo znamená, že musí byť napravené, pretože

bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza
z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu
zodpovedá aj znenie ust. § 388 C.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť

rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011). Vzhľadom k
uvedenému napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade výdavkov (pozn.: jedná sa o
náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s podaním
znaleckého posudku, ktoré vznikli štátu v súvislosti s dokazovaním) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o priznanie náhrady
štátu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s dokazovaním.

Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok,
vzhľadomnaodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancievovzťahuknáhradevýdavkov
inej osoby nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nemôže nahrádzať chýbajúci
argumentačný základ odôvodňujúci postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdom prvej

inštancie zo všetkých zákonných hľadísk).

15. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne

jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.