Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/614/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203921
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615203921.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: KESIDY, s.r.o.,
IČO: 46 045 082, so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, zastúpený spoločnosťou JUDr. T. Zaleta,
advokát s.r.o. so sídlom Ťahanovské riadky 25, Košice, proti žalovanému: Z. o zaplatenie sumy 227,35
€ s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 150,- € od 27.07.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 31,96 %, o ktorých výške rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
227,35 € pozostávajúcej z istiny vo výške 150,- €, odplaty vo výške 39,- € a zmluvnej pokuty 28,35 € (15
% z istiny a odplaty), režijného poplatku 10,- €, spolu s 5,05 % z omeškania ročne zo sumy 189,-
€ od 27.09.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky poskytované
žalobcomnemožnopovažovať zaspotrebiteľskéúverypodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca
poskytuje výlučne úvery, resp. pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Žalobca má teda postavenie tzv.
„iného veriteľa“ podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a ním poskytované pôžičky nie
sú spotrebiteľským úverom. Žalobca poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pri ktorých
požičaná suma spravidla nepresiahne 200,- €. Pôžičky sú splatné vždy vo vopred stanovenej a stranami
dohodnutej lehote 10, 20, 30 dní. Keďže žalobca je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie
pôžičky pevnú čiastku (odplatu), ktorá nenarastá (nejedná sa o úrok), klient teda presne vie, koľko musí
v stanovenom limite uhradiť. Odplata má charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a je tiež dohodnutá.
Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a potenciálny klient tam
získapotrebnéinformácie,najmäsumuposkytovanejpôžičky,RPMN,dobasplatnosti,spôsobobdŕžania
peňazí, výška odplaty, respektíve poplatkov za poskytnutú pôžičku, celková výška sumy, ktorú musí
klient uhradiť v stanovenej lehote splatnosti, spôsob splatenia poskytnutej pôžičky vrátane odplaty,
zmluvné podmienky, informácie pre klienta ako spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z.
zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol spôsob, akým došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov
k uzavretiu zmluvy (tieto poskytuje na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a to on-line), keď
žalobca a žalovaný dňa 16.05.2014 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške 150,- €, žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 18.06.2014 spolu s
odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 39,- €. Odplata mala
charakter úrokov. Žalobca previedol finančné prostriedky titulom pôžičky na účet žalovaného dňa
16.05.2014. Zároveň vzhľadom na to, že nejde o štandardnú zmluvu o pôžičke, žalobca má za to, že
nemožno vychádzať z RPMN a skúmať len tento údaj, ktorá je pri takomto type pôžičiek vždy vysoká,
ale treba vychádzať z požičanej sumy a zo sumy, ktorá sa má vrátiť.
4. Žalobca mal za to, že nepochybne preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke elektronickou
formou, ako aj splnenie svojej povinnosti poskytnúť pôžičku. Žalobca žalovanému 3 dni pred dňom
splatnosti pôžičky SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti dlhu, napriek tomuto
upozorneniu žalovaného dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote nevrátil.
5. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky žalobca žalovaného vyzýval k zaplateniu splatného
dlhuSMSsprávouasúčasneajpísomnouupomienkouzodňa08.08.2014.Žalobcaupomienkoustanovil
posledný termín uhradenia pohľadávky 26.09.2014 a zároveň druhou upomienkou
v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 %
z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky
súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10,- €. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená
platne, keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka „písomná forma je zachovaná, ak je
právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo a elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má
teda umožniť určenie osoby, ktorá právny úkon urobila - ma urobiť určiteľnosť/identifikovateľnosť
konajúceho. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosti konajúceho aj reálne dokázali spôsobom,
ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie
osoby - prostredníctvom identifikačných údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval a túto výzvu prevzal
27.07.2017.
7. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 18.01.2018 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.01.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
9. Z elektronickej žiadosti o pôžičku, ktorú vyplnil žalovaný dňa 16.05.2014, súd zistil, že žalovaný
požiadal o pôžičku 150,- € s dobou splatnosti 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička
klientovi v súlade s čl. 3 podmienok poskytnutá a to prevodom na bankový účet veriteľ uvedený v čl. 5.3
podmienok. Formulár vypĺňal ako fyzická osoba. Potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí
so zmluvnými podmienkami, zmluvou o pôžičke ako aj s formulárom pre štandardné informácie
o pôžičke. Z detailu výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že na účet žalovaného bola poukázaná suma
150,- € dňa 16.05.2014.
10. Zo zmluvy o pôžičke VS 711788 zo dňa 16.05.2014, súd zistil, že je vyhotovená na formulárovom
tlačive žalobcu a je v nej uvedené, že je uzavretá podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch a zák.č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Jej neoddeliteľnou súčasťou
sú Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou žalobcu. V
zmysle zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 150,- € a žalovaný sa
zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu za spracovaniea poskytnutie pôžičky vo výške 39,- €. Pôžička mala byť vrátená jedinou splátkou do 30 dní odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička bankovým prevodom poskytnutá na účet. RPMN je uvedená
vo výške 1564,08 %.
11. Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 30 dní spoločnosťou
žalobcu sú formulované samostatne a obsahujú údaje týkajúce sa zmluvy o pôžičke, splatenia pôžičky,
dôsledkov nesplatenia pôžičky, odstúpením od zmluvy o pôžičke, odplatou
a RPMN.
12. Z obsahu bodu 6.2 zmluvných podmienok súd zistil, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť
poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas, je veriteľ oprávnený požadovať
od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu
10,- € za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli
v súvislosti s kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.
13. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký
alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona, a tiež ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
14. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, iným veriteľom sa na účely tohto zákona
rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery
alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f)
a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),
b), d), e), g) až k) a m) až r).
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa
vzťahujú ustanovenia § 2, § 3 a § 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25
a tohto paragrafu.
17. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom
finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy
na diaľku,
c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby
na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno
vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi.
Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek
práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti
povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.19. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
21. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
22. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
26. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu prišlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 150,- € splatnej 18.06.2014. Zmluvnývzťah medzi stranami posúdil súd ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca poskytol pôžičku žalovanému
v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie. Zmluvu strany uzatvorili prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
29. Súd právne posúdil zmluvný vzťah medzi stranami ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu a tento je v zmysle
§ 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch tzv. iným veriteľom. Vzhľadom na to aplikoval súd na
posudzovanie právneho vzťahu strán v súdenej veci zákon č. 129/2010 Z.z., zákon č. 266/2005 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a tiež príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
30.Súdsanestotožnilstvrdenímžalobcu,ženazmluvnývzťahstránniejemožnéaplikovaťustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko tento právny názor je priamo
v rozpore s § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý odkazuje aj právne vzťahy uzatvárané
tzv. iným veriteľom na právny režim upravený § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14,16, 17,
19, 23 a 25 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako spotrebiteľský
úver podľa § 24 zákona o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca mal charakter tzv. iného veriteľa,
nakoľko pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Vzhľadom na ustanovenie §
24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa aj na iných veriteľov a na nimi uzatvárané zmluvy
o úvere alebo pôžičky vzťahuje § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
musí zmluva obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, § 11 ods. 1, písm. b), podľa ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
31. Súd poukazuje na to, že v zmysle bodu 1 zmluvy, žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku,
pričom v bode 2 zmluvy je už vyčíslená odplata za poskytnutie pôžičky vo výške 39,- €.
V zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Je teda
zrejmé, že predmetná pôžička nebola dohodnutá bezúročne, ale za odplatu, ktorou môžu byť len úroky,
ktoré ale musia byť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i ) zákona o spotrebiteľskom úvere presne určené úrokovou
sadzbou. Žalobca so žalovaným dojednali platenie „odplaty za spracovanie pôžičky a za poskytnutie
pôžičky“, ktorý má nepochybne povahu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky a spotrebiteľ je
zavádzaný tvrdením o výhodnosti zmluvného vzťahu nepravdivým tvrdením, že pôžička je bezúročná.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalobcom stanovená výška poplatku však
predstavuje 26%, cca 1/4 - ina
z poskytnutej sumy 150 €, čo vzhľadom na jej výšku, spôsob jej poskytnutia a dobu trvania zmluvy
(1 mesiac) nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Žalobca zároveň nijakým spôsobom
nepreukázal, že by v súvislosti s poskytnutím sumy 150,- € a spracovaním žiadosti žalovaného skutočne
vynaložil náklady v sume 39,- € a režijný poplatok za administratívne a poštovné výdavky v sume 10,- €.
32. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, považuje sa tento
úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
33. Žalobca si ďalej uplatnil žalobou nárok na zmluvnú pokutu v sume 28,35 € s poukazom
na zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6.2 zmluvných podmienok, v zmysle ktorej ak klient nesplní
svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa článku
5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
15 % z dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
to znamená listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou
ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). V prípade zmluvy predloženej žalobcom
ide v časti všeobecných obchodných podmienok o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo
s nemožnosťou zmeny jeho obsahu. Takúto zmluvnú podmienku nie je možné považovať
za individuálne dojednanú. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená
za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, zákonomexplicitnezakázaný,apriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamomrozporesozákonom.
Citovaná zmluvná podmienka bola zároveň rozhodnutím súdu vyhlásená za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti (Okresný súd Prešov sp. zn. 12C/264/2015), preto je žalobca povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom vo svojich zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Súd preto z oboch dôvodov žalobu v časti zmluvnej pokuty v sume 28,35 € ako nedôvodnú
zamietol.
34. Súd s ohľadom na vyššie zhrnuté vykonané dokazovanie a právne posúdenie veci potom priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie 150,- € titulom nevrátenej pôžičky, bez úrokov a bez poplatkov,
v prevyšujúcej časti, t.j. v časti odplaty a zmluvnej pokuty, režijného poplatku žalobu zamietol.
35.Zároveňsúdpriznalžalobcoviajúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy150,-€ od27.07.2017
do zaplatenia. Úrok z omeškania mu priznal odo dňa doručenia žaloby žalovanému, keďže žalobca v
konaní nepreukázal či predmetná upomienka - výzva na zaplatenie dlhu žalovanému doručil a kedy sa
žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou. Pri určení výšky úroku
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
27.07.2017 predstavovala 0,0% ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5
% ročne.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 227,35 €, žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie sumy 150 €, t.j. 65,98 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 77,35
€, t.j. 34,02 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú
náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 31,96 % (65,98-34,02).
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.