Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211945
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717211945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: E. R., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXXX/XX, O., proti žalovanej: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. - E.,
korešpodenčná adresa T. X, XXX XX P., o zaplatenie dlžného nájomného za užívanie bytu v sume
1.049,60 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/2017 - 34 zo
dňa 15. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/2017 - 34 zo dňa 15. 05. 2018 m e n í tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy

za každý deň od 04. 06. 2017 až do zaplatenia, pričom žalovanej sa povoľuje zaplatiť uvedenú sumu s
príslušenstvom v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných vždy do 19. dňa toho-ktorého mesiaca, do
zaplatenia dlhu a poplatku z omeškania pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení dvoch po
sebe nasledujúcich splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej v rozsahu
100 %.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5
‰ z dlžnej sumy za každý deň od 04. 06. 2017 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I. rozsudku). O trovách konania rozhodol súd osobitným výrokom II. tak, že žalobkyni
priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10. 10. 2017 domáhala zaplatenia dlžného nájomného

za užívanie bytu. Na pojednávaní dňa 15. 05. 2018 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby a domáhala sa
zaplatenia sumy 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania s poukazom na doklad zo dňa 03. 06. 2017, v
ktorom žalovaná takúto výšku dlžnej sumy uznala s tým, že ju zaplatí spolu s poplatkom z omeškania vo
výškestanovenejplatnýmpredpisom.Žalobkyňapoukázalanatúskutočnosť,žesožalovanouuzatvorila
zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej mala platiť nájomné. Žalovaná nájomné neplatila riadne, taktiež
nezaplatila nedoplatok pri vyúčtovaní predaja bytu vo výške 142,60 Eur a ďalší nedoplatok vyúčtovaný
Bytovým družstvom Y. vo výške 97,12 Eur. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na

ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 697 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 558 OZ
a tiež ustanovenie § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
za preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajala
žalobkyňa žalovanej byt. Ďalej bolo preukázané, že dňa 03. 06. 2017 žalobkyňa (ako prenajímateľka)a žalovaná (ako nájomníčka) podpísali ukončenie nájmu bytu, ktorý nájom vznikol dňa 15. 08. 2014,
kde bolo o.i. uvedené, že ide o nezaplatenie nájomného a vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
bytu spolu v sume 1.049,60 Eur. Okrem toho sa žalovaná zaviazala zaplatiť aj poplatok z omeškania

vo výške stanovenej právnym predpisom. Na znak súhlasu tento doklad podpísala ako žalobkyňa, tak
aj žalovaná. Takéto písomné vyjadrenie žalovanej súd považoval za uznanie dlhu. Z toho dôvodu súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni celú žalovanú istinu vo výške 1.049,60 Eur. Keďže sa žalovaná
dostaladoomeškaniasozaplatenímtejtosumy,súdjejuložilpovinnosťzaplatiťizákonnúvýškupoplatku
z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a to odo dňa nasledujúceho

po uznaní záväzku do dňa 03. 06. 2017. Od tejto doby totiž to žalobkyňa žiadala úroky z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mala žalobkyňa v
konaní plný úspech, priznal jej nárok na náhradu trov konania prvostupňového voči žalovanej v rozsahu
100 %. Pre úplnosť uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, pričom rozsudok súdu prvej
inštancie navrhla zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania
uviedla, že je samoživiteľkou dvoch chorých detí: D. P., nar. XX. XX. XXXX a L.S., nar. XX. XX.
XXXX. Lekárske vyjadrenie ohľadom zdravotného stavu detí priložila ako prílohu odvolania. Poukázala
na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a dôvod svojich finančných ťažkostí. Uviedla, že v súčasnosti

platí okrem iného i pokutu za „setobox“ od spoločnosti UPC vo výške 300,- Eur, ktorú pokutu spláca
v pravidelných mesačných splátkach po 32,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že 7 mesiacov bývala v Q.
A. I., P.-Y. po predchádzajúcej 3-týždňovej skúsenosti bezdomovkyne spolu s deťmi. Až za pomoci
polície našla pomoc práve v uvedenom krízovom centre. V súčasnosti pracuje ako C. na T. B. C. v P. s
priemerným mesačným príjmom 330,87 Eur. Spolu s deťmi a partnerom momentálne býva v podnájme

na adrese T. X, P.-Y., pričom celková výška nájomného je 300,- Eur a jej príspevok na nájomné je 200,-
Eur. Vzhľadom na jej finančné možnosti navrhla dlžnú sumu splatiť podľa splátkového kalendára, po
50,- Eur mesačne, vždy k 19. dňu v mesiaci. Zdôraznila, že sa zodpovednosti nechce vyhnúť, ale jej
životná a finančná situácia jej neumožňujú splatiť žalobkyni celú dlžnú sumu tak, ako jej Okresný súd
Zvolen svojím rozsudkom uložil. Ako prílohu k odvolaniu priložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny P. o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie D. P. a L.S. v celkovej výške 304, 87 eur
mesačne, Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. k miere funkčnej poruchy D. P.
a taktiež L. L. a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. o opätovnom posúdení zdravotného
stavu L. L. v termíne september 2018.

3. Odvolanie proti rozsudku žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 25. 06. 2018 (viď doručenka na č.
l. 49). Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §

387 ods. 1, 2 CSP zmenil, nakoľko neboli podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku
a ani na jeho zrušenie. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala
žalovaná, žalobkyňa odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala.

5. Podľa § 388 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktorémupredchádzalo,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistil

skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
Odvolanie žalovanej bolo mienené proti výroku rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej
zaplatiť sumu 1.049,60 Eur s príslušenstvom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná
svojím odvolaním napadla rozsudok v časti lehoty na plnenie (3 dni od právoplatnosti rozsudku), pričom

v podanom odvolaní navrhla inú splatnosť jej uloženej peňažnej povinnosti, resp. žiadala o určenie, že
peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
7. V súvislosti s výrokom o splatnosti sumy 1.049,60 Eur s poplatkom z omeškania súd poukazuje na
ustanovenie § 232 ods. 1, 2, 3 CSP, podľa ktorého vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutiaukladajúceho plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami.

8.Aksúduložilvrozsudkupovinnosťplniť,rozsudokjevykonateľnýmárnymuplynutímlehotynaplnenie,
ak nie je ustanovené inak.

9. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

10. Citované zákonné ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie
dlhšiulehotualebourčiť,žeplneniesamáuskutočniťvsplátkach,musíbyťtakétorozhodnutiepodložené
zistenímvšetkýmpotrebnýchskutočností,ktorézdôvodniazáver,ževzhľadomnapovahuprejednávanej
veci na povinný nárok a osobné pomery strany sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu alebo

určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť aj v splátkach.

11. Takáto situácia nastala aj v predmetnej veci. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.049,-
Eur, ktorá vznikla v dôsledku neplnenia si povinností žalovanej ako nájomníčky bytu, vyplývajúcich
z nájomného vzťahu. Žalovaná pritom dlh vyčíslený žalobkyňou vo výške 1.049,60 Eur dňa 03. 06.

2017 i písomne uznala čo do dôvodu a čo do výšky. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.049,60 Eur, ktorú žalovaná počas konania pred súdom prvej
inštancie a ani následne v odvolacom konaní nerozporovala, je takéto rozhodnutie čo do výšky uloženej
povinnosti vecne správne. V odvolacom konaní však žalovaná poukázala na svoje súčasné pomery, a to
osobné, majetkové i zárobkové, pričom žiadala určiť dlhšiu lehotu na plnenie, resp. určiť zaplatiť uloženú

povinnosť v splátkach. Samotnú výšku jej uloženej peňažnej povinnosti žalovaná v podanom odvolaní
nenamietala, túto nerozporovala. Svoju žiadosť o povolenie plnenia v splátkach zdôvodnila poukazom
na skutočnosť, že je matkou a samoživiteľkou dvoch detí: D. P. a L.S., pričom obe jej maloleté deti sú
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako D. P., tak aj L.S. bol uznaným za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímsmieroufunkčnejporuchy50%. NaD.P.bolpriznanýpríspevoknaopatrovanie

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 152,83 Eur a na L.S. bol priznaný peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rovnako vo výške 152, 83
eur. V odvolaní žalovaná taktiež uviedla, že je samoživiteľkou uvedených dvoch zdravotne postihnutých
detí, pričom v súčasnosti pracuje ako C. na T. B. C. v P. s priemerným mesačným čistým príjmom vo
výške 330,87 Eur. Taktiež poukázala na tú okolnosť, že v dôsledku svojich nepriaznivých finančných a

osobných pomerov bola umiestnená spolu s deťmi i v Q. A. I. a zároveň počas troch týždňov žila spolu
s deťmi ako bezdomovkyňa.

12. Odvolací súd teda v uvedenej veci prihliadol na osobité pomery na strane žalovanej a dospel
k záveru, že uloženie povinnosti zaplatiť sumu 1.049,- Eur v lehote troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku by malo obzvlášť nepriaznivé následky nielen pre osobu žalovanú, ktorá
dosahuje mesačný príjem vo výške 330,- Eur, ale zároveň by malo takéto rozhodnutie i mimoriadne
negatívne dôsledky a nepriaznivý dopad i na dve maloleté osoby, ktoré sú výživou a starostlivosťou
odkázané na osobu žalovanú, ktoré sú od tejto závislé, pričom v obidvoch prípadoch sa jedná o deti
s ťažkým zdravotným postihnutím. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že je namieste

vyhovieť návrhu žalovanej obsiahnutom v odvolaní na uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v
splátkach tak, ako navrhla v podanom odvolaní vo výške 50,- Eur mesačnej splátky, pričom takýmto
spôsobom žalovaná nebude zbavená svojej zodpovednosti za vzniknutý dlh, ktorý sama uznala, avšak
zároveň nebude priamo ohrozená na základnej životnej úrovni ani žalovaná, ani dve na ňu odkázané
maloleté deti. Odvolací súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že žalobkyňa po doručení odvolania

žalovanej neprejavila nesúhlas s možnosťou peňažného plnenia v splátkach zo strany žalovanej.
Zároveň odvolací súd zvýrazňuje vo výroku obsiahnutú hrozbu straty výhody splátok v prípade, ak
žalovaná neuhradí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky riadne a včas. V takom prípade nastane
splatnosť celého dlhu a žalovaná bude povinná zaplatiť naraz celú istinu ako aj úrok z omeškania
13. Záverom a pre úplnosť odvolací súd poukazuje na nesúlad odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie a jeho výrokovej časti ohľadom úrokov z omeškania (poplatku z omeškania), keď na str. 3
rozsudku súd uviedol „ Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy, súd ju
zaviazal zaplatiť aj zákonnú výšku poplatku z omeškania 0,5 promile denne z dlžnej sumy za každý deň
omeškania a to odo dňa nasledujúceho po uznanie záväzku zo dňa 03. 06. 2017 Od tejto doby totižžalobkyňa žiadala úroky z omeškania“ Súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku uložil žalovanej
zaplatiť výlučne poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň 04. 06. 2017 až
do zaplatenia, pričom sa nejedná o úrok vyplývajúci zo zákona („zákonnú výšku poplatku“), ale poplatok

z omeškania dohodnutý medzi zmluvnými stranami (t.j. žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou
ako nájomníčkou). Súd prvej inštancie neuložil povinnosť žalovanej platiť úroky z omeškania vo výške
vyplývajúcej z právneho predpisu platného a účinného v rozhodnom čase, tak ako to žiadala žalobkyňa
a ako uviedol v odôvodnení rozsudku. Žalovaná však túto okolnosť v podanom odvolaní nenamietala,
pretoodvolacísúd,viazanýrozsahomadôvodmiodvolaniasprávnosťvýrokuovýškepoplatku(úrokov)z

omeškania nepreskúmaval. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol opätovne v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP,
nakoľko rozhodnutie vo veci samej zmenil postupom podľa § 388 CSP. Zhodne, ako súd prvej inštancie,
i odvolací súd vyhodnotil, že žalobkyňa bola procesne úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, keďže

jej rozsudkom vo veci samej bolo priznaných toľko, koľko bolo žalobou žalované (suma 1.049,60 Eur
s poplatkom z omeškania). Rovnako odvolací súd uložil žalovanej povinnosť plniť žalobkyni sumu v
rovnakej výške, avšak jej povolil plnenie v splátkach. Rozloženie finančného plnenia v splátkach nie je
skutočnosťou, ktorá by mala akýkoľvek vplyv na procesný úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej
inštancie, preto odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods.

1 CSP a priznal žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 257 CSP. Uvedené
ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Avšakaplikáciauvedenéhozákonnéhoustanoveniamusízodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Kumulatívne sa
vyžaduje danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. K aplikácii ust. § 257
dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu

vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol odvolací súd
i v prejednávanej veci a to predovšetkým v osobitej procesnej situácii, ktorá nastala v odvolacom
konaní. Žalovaná podaným odvolaním žiadala povolenie uloženej peňažnej povinnosti v splátkach,
pričom nenamietala samotnú výšku jej uloženej povinnosti a odvolací súd v rámci odvolacieho konania
priznal žalobkyni plnenie v rovnakej výške (sume), ako súd prvej inštancie. Uvedenú však umožnil

žalovanej splácať v presne určených mesačných splátkach v zmysle odvolacieho návrhu žalovanej.
Vznikla tak situácia, kedy v konaní (prvostupňovom i odvolacom) bola vo veci samej úspešná žalobkyňa,
nakoľko jej bolo súdmi oboch inštancií priznané plnenie v takej výške, akej sa žalobou vo veci samej
domáhala, avšak v odvolacom konaní bola formálne procesne úspešná žalovaná, nakoľko odvolací
súd rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom (vyhovel v celom rozsahu) a povolil plnenie v splátkach,

tak ako žiadala žalovaná. Bolo by však nespravodlivé voči žalobkyni uložiť jej (žalobkyni) povinnosť
náhradytrovodvolaciehokonaniavzniknutýchžalovanejvsúvislostisodvolacímkonaním,keďprocesný
úspech žalovanej spočíval výlučne v povolení plnenia v splátkach. Uvedená osobitná procesná situácia
predstavovala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie tak, že žalovanej nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).