Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215309
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716215309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 14XX/XX, I., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Mgr.
Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. S. XX, Q., proti otcovi navrhovateľa: Mgr. E. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K.. 5. S., Z., E. republika, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21Pc/19/2016-117 zo dňa 27. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 21Pc/19/2016-117 zo dňa 27.06.2017 uložil otcovi Mgr. E. W.
povinnosť platiť synovi P. W. zvýšené výživné vo výške 80,- eur vždy do 20. dňa mesiaca vopred k
rukám opatrovníčky P. W. s účinnosťou od 15.12.2016, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.
k. 7C/57/2010 zo dňa 31.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/365/2011-107
zo dňa 29.11.2011. Dlh na výživnom za obdobie od 15.12.2016 do 27.06.2017 v sume 260,- eur povolil
otcovi zaplatiť mesačnými splátkami vo výške 40,- eur, splatnými spolu s bežným výživným s tým, že
v prípade omeškania s platením niektorej zo splátok sa stáva zročným celý dlh. Konanie v časti o

zaplatenia 130,- eur mesačne zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným dňa 15.12.2016 sa navrhovateľ domáhal voči svojmu
otcovi zvýšenia výživného zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od
podania žaloby s odôvodnením, že je študentom Spojenej internátnej školy v Žiline, poberá invalidný
dôchodok vo výške 326,50 eur, žije spolu s matkou a bratom v prenajatom byte v I.. Otec pracuje ako
farár v Čechách a odpredal svoj rodinný dom v I.. Otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči jeho bratovi

B. W., ktorú mal vo výške 80,- eur.
Citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonorodine“)súdporovnávalokolnosti,ktorébolirozhodujúce
pre určenie vyživovacej povinnosti otca voči synovi v roku 2011 (rozsudok Okresného súdu Martin č. k.
7C/57/2010-82zodňa31.03.2011vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.8Co/365/2011-107
zo dňa 29.11.2011) s okolnosťami v čase rozhodovania. V čase predchádzajúceho rozhodovania mal
navrhovateľ nárok na invalidný dôchodok vo výške 285,70 eur, od 01.01.2017 mu bol invalidný dôchodok

zvýšený na sumu 326,50 eur. V roku 2011 navrhovateľ študoval na strednej škole, na strednej škole
študuje aj v súčasnosti, má 24 rokov. Navrhovateľ rovnako ako v minulosti žije a býva spolu so svojou
matkou P. W. a svojím bratom B. v prenajatom byte v I.. Matka navrhovateľa v roku 2011, rovnako ako
v súčasnosti, pracuje v spoločnosti TIPSPORT SK, a. s., jej plat sa zásadným spôsobom nezmenil.Otec navrhovateľa sa v roku 2011 zamestnal na Biskupskom úrade v Plzni, jeho príjem bol 12.124,-
Kč, zároveň brigádnicky pracoval aj v ČSAD Plzeň so zárobkom 10.000,- Kč mesačne. V súčasnosti
pracuje ako farár s aktuálnym príjmom cca 14.200,- Kč. Vzhľadom na to, že v ČSAD Plzeň nebol v roku

2011 zamestnaný dlhšiu dobu, možno konštatovať, že jeho platové pomery sa zásadným spôsobom
nezmenili.
Súd konštatoval, že v porovnaní s rokom 2011 došlo k dvom zásadným zmenám - otec predal svoj
rodinný dom v I. za 67.000,- eur, z toho 3.000,- eur zaplatil realitnej kancelárii, 10.000,- eur daroval
navrhovateľovi a 10.000,- eur mienil darovať druhému synovi, ktorý dar neprijal, túto sumu však pre syna

naďalej rezervuje a mieni mu ju odovzdať. Zo zostatku z predaja rodinného domu si kúpil garsónku v
Plzni. Občas býva na fare v Holýšove, podľa jeho slov je však fara v zlom technickom stave. Okrem toho
v prípade ukončenia pracovného vzťahu so svojím zamestnávateľom nemal by kde bývať, z ktorého
dôvodu garsónku nutne potreboval. Druhou zmenou je zánik vyživovacej povinnosti otca voči synovi B.
vo výške 80,- eur. V porovnaní s minulosťou sa zvýraznila potreba otca starať sa o rodičov na Slovensku,
ktorých navštevuje raz mesačne, čo ho stojí približne 3.000,- Kč. Vzhľadom na ust. § 66 zákona o rodine

súd považoval náklady vynakladané na cestu otca na Slovensko za svojimi rodičmi za nevyhnutné a
potrebné.
Vzhľadom na zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu v odpadnutí vyživovacej povinnosti voči synovi
B. súd jeho vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/57/2010 zo dňa
31.03.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/365/2011-107 zo dňa 29.11.2011

vo výške 40,- eur, zvýšil na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 15.12.2016, keď prihliadol aj
na skutočnosť, že otec synovi daroval 10.000,- eur. Po prepočítaní suma 10.000,- eur postačuje na
zvýšenie mesačného výživného o 166,- eur na obdobie nasledujúcich piatich rokov, čo spolu s určeným
výživným a invalidným dôchodkom vo výške 326,- eur, predstavuje sumu 572,66 eur, čo výrazným
spôsobom prevyšuje minimálnu mzdu na Slovensku za rok 2016, ktorá je 405,- eur mesačne. Takýto

príjem navrhovateľa postačuje na úhradu jeho oprávnených potrieb a umožňuje aj tvorbu úspor.
Dlh na výživnom za obdobie od 15.12.2016 do 27.06.2017 v sume 260,- eur povolil súd otcovi zaplatiť
mesačnými splátkami vo výške 40,- eur, splatnými vždy spolu s bežným výživným.
Nakoľko na pojednávaní dňa 27.06.2017 zobral navrhovateľ návrh na zvýšenie výživného v rozsahu
130,- eur späť a konanie žiadal zastaviť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C. s. p“) zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietajúcej časti, podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Stotožnil sa s konštatovaním súdu, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje i zmenu rozhodnutia
o určení vyživovacej povinnosti, nestotožnil sa však s mierou v akej došlo k zvýšeniu vyživovacej
povinnosti.
Poukázal na to, že jeho otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie teologické, ktoré v súčasnosti aj

využíva. Okrem toho má zváračský kurz, sociálno - právne nadstavbové štúdium, kartu profesionálneho
vodiča, za ktorú zaplatil 490,- eur, absolvoval pobyt v Taliansku. aby sa naučil taliansky jazyk a v
súčasnosti navštevuje kurz nemeckého jazyka. Všetky tieto vzdelávacie aktivity predstavujú finančné
náklady, ktoré považuje za zbytočné, ak ich otec nevyužíva na zvýšenie svojho príjmu. Je zrejmé, že
vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a kurzy má otec schopnosti zvýšiť svoj príjem alebo dosahovať vyšší

príjem v inom zamestnaní. Otec predal rodinný dom v I. za sumu 67.000,- eur. Vzhľadom na to, že
otec ponúkal nehnuteľnosť na predaj za predajnú cenu viac ako 100.000,- eur navrhol, aby súd doplnil
dokazovanie výpisom z účtu jeho otca v čase predaja nehnuteľnosti, aby bolo zrejmé akú kúpnu cenu
za nehnuteľnosť prijal na účet.
Pokiaľ ide o kúpu garsónky, otec je zamestnancom Biskupstva rímsko - katolíckej cirkvi v Plzni a má

od zamestnávateľa zabezpečené bývanie na farskom úrade. Skutočnosť, že tento je v zlom stave
nepreukázal, naopak, na internetovej stránke farnosti je informácia, že faru sa podarilo podstatne
prerobiť práve za pôsobnosti jeho otca. Kúpa nehnuteľnosti tak nebola nevyhnutná a jeho otec ju
môže prenajímať a mať z nej ďalší príjem. Otec zároveň nepredložil kúpnu zmluvu preukazujúcukúpu nehnuteľnosti, ani list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo k nej. V tejto časti je potrebné doplniť'
dokazovanie dotazom na katastrálny úrad v Plzni, či otec nevlastní aj iné nehnuteľnosti.
Otec je vlastníkom osobného automobilu, pričom nepreukázal svoje tvrdenie, že ho potrebuje k práci,

resp. ak ho používa, je možné, že zamestnávateľ tieto náklady prepláca a otec túto skutočnosť zamlčal
súdu. Preto je potrebné doplniť dokazovanie dotazom u zamestnávateľa otca.
Pokiaľ ide o výdavky otca v súvislosti s návštevou rodičov, náklady uvedené otcom sú nereálne,
otec môže dochádzať vlakom a náklady nemôžu presiahnuť 1.000,- Kč. Okrem toho otec tieto svoje
náklady nepreukázal. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť otca voči deťom má prednosť pred inými

výdavkami.
Otec väčšinu svojich tvrdení súdu nepreukázal a napriek tomu sa súd s týmito tvrdeniami stotožnil a bral
ich za pravdivé, nepožadoval ich preukázanie. Je preto nevyhnutné doplniť dokazovanie v uvedenom
rozsahu, nakoľko súd je povinný zistiť v tomto konaní skutočný stav veci, čo podľa jeho názoru neučinil.
Navyše, pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal z toho, že ak v čase posledného rozhodovania
o výživnom bol jeho otec schopný platiť okrem výživného 40,- eur ešte výživné 80,- eur druhému synovi,

keď mu táto vyživovacia povinnosť zanikla je schopný platiť 120,- eur mesačne.

3. Otec navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol čo do podstaty správne, s jeho rozhodnutím súhlasí, i

keď z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé či a akým spôsobom sa súd vysporiadal s jeho námietkou,
že i napriek zohľadneniu zdravotného stavu by mal byť navrhovateľ schopný vykonávať aspoň určitú
prácu, a že pokiaľ opätovne študuje v Žiline, potom tak robí preto, aby získal vyššiu kvalifikáciu, než
ktorú doposiaľ dosiahol, a mohol teda nejakú prácu vykonávať.
Jeho zárobkové pomery sú viac - menej rovnaké ako v dobe predchádzajúceho rozhodovania súdu.

Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že má i inú kvalifikáciu a mohol by sa teda usilovať o zamestnanie s vyšším
príjmom, tak vysokoškolské vzdelanie má jediné, a to je teologické a zamestnanie v duchovnej správe
vykonáva nielen ako výkon svojho zamestnania, ale predovšetkým tiež ako svoje poslanie. Aj vzhľadom
k jeho povahe je výkon nejakého paralelného povolania zvárača a pod. veľmi problematický, naviac jeho
preukazy o iných kvalifikáciách sú už dávno prepadnuté.

Skutočnosť,žepoužívaosobnýautomobilajprevýkonduchovnejslužbyjemimoakúkoľvekpochybnosť.
Zamestnávateľ mu náklady neprepláca.
Pokiaľ ide o jeho rodičov, cestovanie vlakom je nereálne, musel by využívať viac kombinácií spojov, čo
by bolo nielen cenovo, ale aj časovo náročné.

4. Navrhovateľ v reakcii na odvolanie otca (v tzv. replike) uviedol, že zdravotný a psychický stav mu
neumožňuje zaradiť sa do pracovného pomeru. Z dôvodu jeho diagnózy bol uznaný plne invalidným už
od osemnástich rokov a tento jeho zdravotný stav je prakticky nemenný. Ak by bol schopný akokoľvek sa
zaradiť do pracovného pomeru, bol by mu priznaný len čiastočný invalidný dôchodok. Zotrval na tom, že
otec je schopný, vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, nájsť si aj inú prácu ako zdroj príjmov, buď

namiesto alebo popri súčasnom zamestnaní, ako to robil i v minulosti. Keďže je otcom dieťaťa, ktoré sa
nevie samo o seba postarať, jeho povinnosťou je využiť všetky svoje možnosti a schopnosti na to, aby
zabezpečilpotrebysvojhodieťaťaakomutoukladázákon.Rovnakozotrvalinatom,žeotecnepotrebuje
garsónku, ako aj nepreukázaní tvrdenia otca, že mu zamestnávateľ neuhrádza cestovné náklady.

5. Otec navrhovateľa vo vyjadrení k replike navrhovateľa (v tzv. duplike) zotrval na svojom vyjadrení k
odvolaniu. Poukázal na to, že prácu vodiča vykonával po určitú obmedzenú dobu, kedy bol zamestnaný
len ako pastoračný asistent, teda nie plnohodnotný duchovný, ktorým sa opätovne stal v roku 2016, s
čím je spojených viac povinností.

6. Na ďalšie vyjadrenie navrhovateľa k duplike otca odvolací súd neprihliadal, keď v tejto navrhovateľ
neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti. Z uvedeného dôvodu súd toto ani nedoručoval otcovi
navrhovateľa.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom

konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrarioC.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, na jeho základe náležite zistil skutkový

stav, tento správne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i správny právny záver. Odvolanie
navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol a ani
odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť, a to i v závislosti od ich zdravotného stavu a celkovej telesnej spôsobilosti. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/57/2010 zo dňa 31.03.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 8Co/365/2011-107 zo dňa 29.11.2011, vo výške 40,- eur mesačne. Navrhovateľ sa v tomto
konaní (po čiastočnom späťvzatí návrhu) domáhal zvýšenia výživného na sumu 120,- eur mesačne.

11. Z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno
zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou
povinného, prípadne na oboch stranách. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať
okolnosti, dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania. Inak

sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce
aj pre určenie príslušného druhu výživného. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmene rozhodnutia v
súvislosti so zmenou pomerov ide o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá
smeruje k právnej istote, vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o
zmenu závažnejšieho charakteru, a teda ak sa táto zmena závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch

účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré
nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti.

12. Porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v
čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

že na strane otca navrhovateľa došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie naposledy určeného
výživného. Súd prvej inštancie zmenu pomerov videl jednak v predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve otca (i
keď v tomto smere odvolací súd uvádza, že došlo len k transformácii formy majetku otca navrhovateľa),
časť finančných prostriedkov z predaja ktorej však otec daroval navrhovateľovi (10.000,- eur) a jednak
v zániku vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa voči druhému synovi B. určenej vo výške 80,- eur

mesačne. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa (ktorý trpí vysokofunkčným autizmom),
na jeho strane k zásadnej zmene pomerov nedošlo.

13. Vychádzajúc z pravidelných výdavkov navrhovateľa, prezentovaných matkou navrhovateľa ako
jeho opatrovníčkou, vo výške 69,30 eur mesačne na bývanie (zahŕňajúce nájomné, elektrinu, poplatok

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, internet, televíziu), 11,- eur mesačne za služby
mobilného operátora; správ opatrovníčky o hospodárení s majetkom navrhovateľa; pravidelného príjmu
navrhovateľa predstavujúceho invalidný dôchodok vo výške 326,50 eur mesačne (od 01.01.2017)
a ostatných majetkových pomerov navrhovateľa predstavujúcich finančné prostriedky min. vo výške
10.000,- eur, ktoré navrhovateľovi daroval jeho otec; ako aj skutočnosti, že rovnako ako otec má

vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi i jeho matka (i keď táto si svoju vyživovaciu povinnosť,
vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa, naďalej plní i osobnou starostlivosťou o navrhovateľa),
zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného určená súdom prvej inštancie nielen
možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľa, ale aj odôvodneným potrebám navrhovateľa (a to
aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav), ktoré sú jedným z kritérií pre určenie výšky výživného.

Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval odvolací súd námietku navrhovateľa o nedostatočnom vykonaní
dokazovania vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca zabezpečiť si viac finančných prostriedkov
za dôvodné, keď podľa názoru odvolacieho súdu nie je vykonanie ďalšieho dokazovania v naznačenom
smere spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu.14. Stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na pomery tak otca navrhovateľa ako
výživou povinnej osoby, ako aj navrhovateľa ako výživou oprávnenej osoby, sa odvolací súd stotožňuje s

výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, §
52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil

také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)