Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209125
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717209125.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v O., Q. XX, proti žalovanej: B. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. I., I. XXXX/XX, o zaplatenie 145,80 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin z 6. marca 2018, sp.zn. 7Csp/123/2017-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (výrokom I.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 145,80 Eur a úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 145,80 Eur od 20.08.2014 do zaplatenia;
(výrokom II.) vzájomný návrh žalovanej v časti o určenie, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7110091

zo dňa 18.02.2012 je bezúročná a bez poplatkov, zamietol; (výrokom III.) zamietol vzájomný návrh
žalovanej na uloženie povinnosti žalobcu vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 195,54 Eur s
príslušenstvom a (výrokom IV.) v zmysle § 262 a § 255 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (pôvodným žalobcom) - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou bola dňa
18.06.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7110091, na základe ktorej bola žalovanej

poskytnutá pôžička vo výške 700 Eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť v celkovej výške 1.251 Eur,
a to v 60-tich mesačných splátkach vo výške 20,80 Eur, splatných vždy do 20-teho dňa príslušného
mesiaca, spolu s úrokom z úveru vo výške 29 % ročne. V zmluve bol dohodnutý konečný termín
splatnosti pôžičky mesiacom jún 2017, zmluva obsahovala aj informácie o celkových nákladoch
spotrebiteľa vo výške 551 Eur a o RPMN. Z evidencie platenia pôžičky vyplýva, že žalovaná zaplatila
doposiaľ sumu 895,94 Eur, rozdiel medzi výškou dlhu 1.041,74 a zaplatenou sumou predstavuje

žalovanú pohľadávku vo výške 145,80 Eur. Nepovažoval za dôvodný vzájomný návrh žalovanej na
určenie, že Zmluva o pôžičke z 18.06.2012 č. 7110091 je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Vychádzajúc z
obsahu zmluvy je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo potrebné
uviesť požadované údaje o istine, úrokoch a poplatkoch vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale
postačovalo len ich uvedenie v súhrne v splátke, ktorá v sebe zahŕňa istinu, úrok a poplatky. Uvedený

výklad je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 19.11.2016 v právnej veci sp.zn.
C-42/15 v spore Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej. Nestotožnil sa ďalej s tvrdením žalovanej,
že zmluva neobsahuje konečný dátum splatnosti úveru. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bolo dohodnutých
60 mesačných splátok, termín konečnej splatnosti bol vymedzený mesiacom jún 2017. Zmluva o
pôžičke bola uzatvorená dňa 18.06.2012. Cieľom ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere je presné
stanovenie obsahu úverovej zmluvy. Cieľom bolo, aby spotrebiteľ bez pochybností vedel, aký je rozsah

jeho záväzku zo zmluvy a v akom období je povinný tento záväzok splniť. Uvedené náležitosti zmluva z
18.06.2012 obsahuje. Preto nebolo možné konštatovať, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je v zmysle§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dôvodné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodov žalobe žalobcu na plnenie vyhovel a vzájomný návrh žalovanej (výroky II. a III.), ako nedôvodný
zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že súd prvej inštancie neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V texte
zmluvysanenachádzajúvšetkyobligatórnenáležitostispotrebiteľskejúverovejzmluvyasúlensúčasťou
jednoliateho miniatúrneho textu a formálne nedostupných obchodných podmienok, resp. iných listín, ku

ktorým ako spotrebiteľ svojím podpisom ani nepristúpil. V čase podpisu zmluvy nebol informovaný vôbec
s listinou označenou ako „Všeobecné obchodné podmienky“, ktoré sú navyše absolútne nečitateľné
pre veľkosť písma. Uvedené konštatovanie sa premietlo aj do obsahu ustanovenia § 53c Občianskeho
zákonníka účinného od 01.06.2010. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť viacerých
krajských súdov. Obdobne, súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky uzavretého zmluvného
vzťahu k podmienkam § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v tejto súvislosti taktiež

poukázal na rozhodovaciu činnosť viacerých krajských súdov. Namietal ďalej aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, keďže v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, postupca mohol postúpiť pohľadávku iba po
predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, pričom takáto výzva v žalobe absentuje. Žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) po zistení, že odvolanie
proti tomuto rozhodnutiu je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
danom § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy a nedôvodnosti protinávrhu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia,

je predčasný, keďže súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými námietkami žalovanej - neprijateľnosťou
zmluvných podmienok uvedených v uzavretej spotrebiteľskej zmluve.

6. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca uplatňuje nárok zo štandardne uzavretého
spotrebiteľského vzťahu. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa

je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesmú obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky. Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) vymedzené len príkladmo. Je nutné zdôrazniť, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen
samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského vzťahu, ale aj spôsob jeho

formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).

7. V danej veci žalovaná v odpore zo dňa 25.08.2017 proti platobnému rozkazu okresného súdu
prvej inštancie, okrem iného poukázala na neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v Zmluve

o poskytnutí pôžičky č. 7110091 z 18.06.2012, a to na „nečitateľnosť zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky“. V súvislosti s uplatnenou námietkou neprijateľnosti zmluvných podmienok zároveň poukázala
na ustanovenie § 53c OZ a na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24.11.2015, č.k. 1Cdo
320/2013, ktorý sa neprijateľnosťou zmluvných podmienok vo vzťahu k formálnym nedostatkom zmluvy
- veľkosťou písma, zaoberal. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento sa vznesenou námietkou

žalovanej o neprijateľnosti zmluvných podmienok nezaoberal a nevyhodnocoval, či úverová zmluva a
úverové zmluvné podmienky (formálnym) podmienkam uzavretého spotrebiteľského vzťahu vyhovujú.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd na základe uvedených skutočností a na základe odvolacích
námietok žalovanej, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo
vyhodnocovaní podmienok uzavretého zmluvného vzťahu podľa § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č.
129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“) v bodoch 7 a 8 rozsudku. Z uvedených namietaných dôvodov zo
strany žalovanej možno považovať uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za riadne uzavretú, a tedaposkytnutýspotrebiteľskýúversazuvedenýchdôvodovnepovažujezabezúročnýabezpoplatkovpodľa
§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z..

9. Pri výklade podmienok ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vychádzal súd z aktuálnej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia NS SR vo veciach sp.zn. 4Cdo 211/2017, 3Cdo 146/2017,
4Cdo 187/2017, 3Cdo 56/2018). V uvedených rozhodnutiach sú vyslovené závery, že vychádzajúc
z účelu Smernice Europskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, z právnych záverov vyjadrených v
Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2010, sp.zn. C-42/2015, účelu § 9 ods. 2 písm. k)

ZoSÚ, je možné vyvodiť, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá obsahuje istinu, úroky a

iné poplatky.

10. Súd prvej inštancie správne vyložil okolnosti uzavretia zmluvy aj vo vzťahu k podmienkam uvedeným
v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy na základe pojmu „konečnej splatnosti
úveru“ stanovenej v zmluve termínom „6/2017“. Podľa názoru odvolacieho súdu, konečná splatnosť bola

určená zrozumiteľne a určito a okrem toho zákon nepredpisuje formu, ako má byť táto konečná splatnosť
uvedená. Je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej
splátky. Pokiaľ termín konečnej splatnosti bol určený označením 6/2017, je z toho možné vyvodiť, že
konečná splatnosť úveru uplynie 20. deň mesiaca jún 2017. Vychádzajúc z uvedeného, bol správny
záver súdu prvej inštancie, že predmetný úver nie je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z

dôvodu, že neobsahuje podstatnú náležitosť, a to termín konečnej splatnosti úveru.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)