Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209034
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712209034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu T. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. T.,
W. G. C. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v Poprade, na
Námestí sv. Egídia č. 3006/116, proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj, so sídlom v Prešove,
Námestie mieru č. 2, o zaplatenie sumy 23 600.- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, zo dňa 30.11.2017 č. k. 12C/123/2012-397 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23
600.- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.06.2012 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady sa rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Štátu náhradu trov nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzitýmnym rozsudkom
Okresného súdu Poprad zo dňa 10.02.2014 č. k. 12C/123/2012-199 právoplatným dňa 19.03.2014 bola
žaloba čo do základu uznaná za dôvodnú.

3.Vpriebehukonaniavsúladesprednesmistránnaposúdenieodbornejotázkybolonariadenéznalecké
dokazovanie a vykonané dokazovanie oboznámením znaleckého posudku znalca K.. R. A., znaleckého
posudku znalca K.. Y. M., kontrolného znaleckého posudku v znení dodatku č. 1 znalca K.. R. S., T..
4. Dňa 24.05.2012 pod č. 99/2012 vyhotovil znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností,K..R.A.,znaleckýposudok,ktorýmvyčíslilvšeobecnúhodnotustaviebapozemkovspolu
na 33 300.- €, nájmu pozemkov ročne na 2 200.- € a všeobecnú hodnotu práv a závad v súvislosti s
parcelami č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX zapísanými na LV č. XXXX k. ú. U., v sume 23 600.- €.

5. Znalec K.. Y. M. v znaleckom posudku zo dňa 08.06.2015 pod č. 174/2015 stanovil výšku všeobecnej
hodnoty práv a závad na 8 600.- €, všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov za rok na 900.- € a výšku
náhrady za zriadenie vecného bremena stanovil na 8 600.- € s tým, že všeobecná hodnota nájmu - ročný
záber za pozemky predstavuje 900.- €. Znalec zdôvodnil rozdiel vo výške náhrady za zriadenie vecného
bremena a stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu oproti znaleckému posudku K.. A. tak, že hodnotené
pozemkysúvodľahlejpoľnohospodárskejpolohebezmožnostinapojenianainžinierskesietezastavané
verejnou komunikáciou. Predpokladaná ročná strata bez zohľadnenia závady pri predpokladanom

účele využitia pozemkov v zmysle schváleného územného plánu - verejná komunikácia bola znalcom
odhadnutá na 50% oproti 15% v znaleckom posudku K.. A.. Možnosť výnosu formou prenájmu pozemku
v lokalite poľnohospodárskej s účelom využitia na výstavbu verejnej komunikácie znalec nepredpokladá
takmer celoročne (85%). Obmedzenie z titulu závady stanovil vo výške 100% vzhľadom k tomu, že celýpozemok je zaťažený bez možnosti jeho ďalšieho využitia terajším vlastníkom (oproti 70% v znaleckom
posudku K.. A.). Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu - rozdiel v období predpokladanej návratnosti
investície bolo znalcom stanovené obdobie cca 30 rokov vzhľadom na to, že sa jedná o pozemky

umiestnené v nevhodnej časti mimo sídla v odľahlej polohe s obmedzenými možnosťami napojenia na
technickú infraštruktúru.
6. Dňa 25.11.2016 spracoval pod č. 220/2016 na stanovenie výšky jednorazovej náhrady za vecné
bremeno kontrolný znalecký posudok znalec K.. R. S., T.. Vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
metódou polohovej diferenciácie na 25 148,64.- € a porovnávacou metódou na 52 401,66.- €. Znalec

pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použil porovnávaciu metódu. Výšku nájmu za rok vyčíslil
na 3 134,05.- € a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na 17,74.- €
za m2. Všeobecnú hodnotu závad (jednorazovej odplaty vecného bremena) vyčíslil v sume 15 366,20.-
€, po zaokrúhlení 15 400.- € (866 m2 x 17,74.- €).
7. K znaleckému posudku K.. R. A. zaujal stanovisko, že hodnota pozemku podľa tohto posudku je
vypočítaná metódou polohovej diferenciácie a následne z nej je vypočítaný nájom a hodnota vecného

bremena. Porovnávacia metóda nebola uplatnená. Pri vecnom bremene bola odhadovaná strata 15%,
čo podľa názoru znalca je na súčasné ekonomické pomery nízka. Podstatný rozdiel je v hodnote
pozemku za 1 m2, tento vychádza z východiskovej hodnoty pre dané miesto a od neho sa odvíja nájom
a hodnota vecného bremena.
8. K znaleckému posudku K.. M. zaujal stanovisko, že tento hodnotu pozemku vypočítava metódou

polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou. Nájom v zmysle vyhlášky je vypočítaný z hodnoty
pozemku v zmysle metódy polohovej diferenciácie na 26,22.- € za 1 m2. Do výpočtu nájmu je braná
hodnota nižšia a nie zistená a vypočítaná metódou porovnávacou (34,13.- € za 1 m2). Pri vecnom
bremene bola odhadovaná strata 50% a obmedzenia z titulu závady 100%. Podmienka, ktorú uvádza
znalec K.. S., že strata + obmedzenie je menšie, nanajvýš rovné 100% nie je splnená (50% strata, 100%

obmedzenie = 150%).
9. Znalec K.. R. S. dňa 21.02.2017 súdu na základe pripomienok žalobcu predložil doplnenie č. 1 k
znaleckému posudku č. 220/2016. V doplnení opravil časť týkajúcu sa bodu 4.1.4 - budúci znížený
odčerpateľný zdroj, obmedzenie z titulu závady : skutočné : zo sumy 50% na sumu 100% a následné
výpočty z tejto zmeny vyplývajúce. Takto ustálil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie

vecného bremena na 35,49.- € za 1 m2 a vecnej hodnoty závad/ jednorazovej odplaty vecného bremena
na sumu 30 700.- €. Upresnil svoje vyjadrenie k znaleckému posudku K.. Y. M. tak, že pri vecnom
bremene bola odhadovaná strata 50% a obmedzenie z titulu závady 100%. Podmienka, ktorú uvádza
vo svojom znaleckom posudku, že strata + obmedzenie je menšia, nanajvýš rovná 100% je splnená,
pretože program zobral pre výpočet a splnenie podmienky len 50%.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. V
tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, vo
veci 5Co/267/2016, podľa ktorej pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona je nárok na náhradu
jednorazový, premlčuje sa a má ho len prvý vlastník po vzniku zákonného vecného bremena. Žalobca
nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv uzavretých v roku 2006 a 2007. K

zriadeniu vecného bremena zo zákona došlo dňom 01.09.2009, teda v čase kedy žalobca bol vlastníkom
nehnuteľností. Prislúcha mu preto jednorazová náhrada. Výška jednorazovej náhrady bola vyčíslená
v 3 znaleckých posudkoch rozdielne. Súd vzal za najhodnovernejšie vyčíslenie náhrady v kontrolnom
znaleckom posudku K.. S., ktorého posudok v znení dodatku sa pokladá za najkomplexnejší. V tomto
posudku znalec vyčíslil náhradu na 30 700.- €. Znalec zároveň zaujal stanovisko k posudkom znalcov

K.. A. a K.. M. a s prihliadnutím k námietkam žalobcu v dodatku č. 1 opravil výšku jednorazovej odplaty
vecného bremena oproti pôvodnému záveru. Išlo o chybný numerický výpočet na základe nesprávne
dosadeného východiskového údaja v bode 4.1.4 posudku. K obdobnému záveru, aj keď z čiastočne
iných východiskových údajov, dospel aj znalec K.. A.. Žalovaný znalecký posudok K.. S. odmietol,
pričom však ako jediný argument zmätočnosti posudku uplatnil zvýšenie náhrady v dodatku č. 1 na

dvojnásobok. Tak kontrolný znalec po oprave, ako aj znalec K.. M., pri tom vychádzali z rovnakého
základu pri budúcom zníženom odčerpateľnom zdroji (bod 4.1.4 posudkov, skutočné obmedzenie z titulu
závady 100%, prepočet 50%). Pretože uplatnený nárok čo do výšky neprevyšuje náhradu stanovenú
znaleckým posudkom, súd žalobe žalobcu vyhovel.
11. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov v rozopre s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranáchsporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto
právo alebo povinnosť vykonáva. Súd nezistil zákonný dôvod pre zníženie priznanej náhrady na 1 s
poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť zastavanú cestným telesom,

pričom predmetnú stavbu je možné kvalifikovať ako stavbu neoprávnenú, pretože bola postavená na
pozemkoch, ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo. Až v roku 2009 zákonodarca existujúci stav
legalizoval zriadením zákonného vecného bremena. Sám zákonodarca pripustil možnosť finančnej
náhrady v prospech vlastníka pozemku, ktorá v súdnej praxi bola ustálená ako náhrada jednorazová.
Právo žalobcu na finančnú náhradu z titulu obmedzenia vlastníctva súd podrobne odôvodnil vo svojom

medzitýmnom rozsudku. Výkon práva žalobcu ako vlastníka pozemku na finančnú náhradu preto nie je
možné definovať ako zneužitie práva či výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Pri takomto zistení
by prichádzalo do úvahy odopretie právnej ochrany, nie uplatnenie moderačného práva a vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, čo žalovaný v konaní po vydaní medzitýmneho rozsudku ani netvrdil. Nie je
preto dôvod akýmkoľvek spôsobom moderovať výšku uplatnenej náhrady tak ako to napríklad pripúšťa
ust. § 450 Občianskeho zákonníka pri náhrade škody a iné.

12. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Žalobca si nárok na finančnú náhradu uplatnil voči žalovanému
písomne dňa 28.05.2012, a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s
peňažnou náhradou minimálne odo dňa, od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil.
13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 a § 262 CSP.

14. Čo sa týka náhrady trov štátu vzniknutých uhradením znalečného z rozpočtových prostriedkov štátu,
súd túto náhradu nepriznal s odkazom na pôvodné ust. § 148 OSP a ust. § 257 CSP.
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobcovi bola priznaná 1 výšky náhrady vypočítanej znalcom K.. M. v zmysle
znaleckého posudku č. 174/2015 zo dňa 08.06.2015. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že medzitýmnym
rozsudkom bolo rozhodnuté o dôvodnosti základu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie finančnej
náhrady za zriadené vecné bremeno. V priebehu ďalšieho konania sa riešila už iba finančná výška
nároku. V priebehu celého civilného konania boli na výpočet výšky náhrady vypracované 3 znalecké
posudky. Za najhodnovernejší a najkomplexnejší sa považoval kontrolný znalecký posudok vypracovaný

K.. S.. Znalec K.. S. vypočítal v znaleckom posudku číslo 220/2016 zo dňa 25.11.2016 hodnotu
jednorazovej odplaty vecného bremena vo výške 15 366,20.- €. Žalovanému nebolo známe z doručenej
písomnej komunikácie z akého dôvodu znalec vyhotovil dodatok zo dňa 21.02.2017, ktorým povýšil
hodnotutejtoodplatyodvojnásobok.Odvolateľsivšimolzároveň,žezatiaľčovstanoviskukznaleckému
posudku K.. M. kontrolný znalec uviedol, že podmienka strata + obmedzenie je menšie, nanajvýš rovné

100%, nie je splnená, v doplnení svojho posudku to opravil na to, že táto podmienka splnená je.
Kontrolný znalec aj napriek tomu, že uviedol, že znalecký posudok K.. M., ktorý žalovaný považoval
za najhodnovernejší, bol vypracovaný v zmysle platnej vyhlášky č. 492/2004 Z.z., nijako sa nezaoberal
zdôvodnením tak obrovských rozdielov pri výpočtoch. Z týchto dôvodov žalovaný považuje tento
znalecký posudok za zmätočný, a preto nie je možné ho využiť pre daný právny vzťah medzi stranami

sporu. Pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona je nárok jednorazový, premlčuje sa a má ho
len prvý vlastník nehnuteľnosti po vzniku zákonného vecného bremena. Musí byť predsa rozdiel medzi
postihom za oprávnené užívanie veci v dôsledku vecného bremena a za neoprávnené užívanie, ako
je to pri bezdôvodnom obohatení, pri ktorom svedčí vlastníkom pozemkov skôr opakovaná náhrada vo
výške primeraného nájomného. Pokiaľ sa v rozhodnutí uvádza, že nie je možné pri posudzovaní výšky

nároku uplatniť moderačné právo, v tejto súvislosti žalovaný odkázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove v inej, no obdobnej veci náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. Ide o
konanie vedené pod sp. zn. 3Co/60/2015 a uznesenie je zo dňa 22.07.2015. V ňom odvolací súd dáva
návod k tomu, že pokiaľ žalovaný mal určité námietky ohľadom skupovania pozemkov žalobcom za
účelom získavania iného plnenia ako uplatňovania si náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností,

môže to mať vplyv iba na výšku priznanej náhrady, nie však čo do základu nároku. Žalovaný je toho
názoru, že minimálne k prihliadnutiu na výšku uplatňovaného nároku žalobcu by sa výška nároku
mala posudzovať a aplikovať spolu s uplatňovaným princípom spravodlivého usporiadania veci ako
základného princípu pri riešení súdnych sporov. Pokiaľ si žalobca uplatňuje takto vysokú náhradu za
zriadené vecné bremeno, žalovaný to považuje za priečiace sa verejnému záujmu. Žalobca v čase

kúpy vedel, že nadobúda pozemky, ktoré sú zastavané pozemnou komunikáciou, a že ich využitie je
značne obmedzené, a napriek tomu dobrovoľne pristúpil k ich kúpe. Ak sa predáva taký pozemok, na
ktorom stojí stavba patriaca inému vlastníkovi, nepochybne sa to premietne do nižšej kúpnej ceny, čím
je nadobúdateľ pozemku zvýhodnený. Nejedná sa o neoprávnenú stavbu, ide o osobitný prípad zabratiapozemkov a nemožno ho stotožňovať čo do výšky nároku s prípadom typicky neoprávneného zabratia
pozemku pôvodnému vlastníkovi bez jeho súhlasu a postavenia stavby slúžiacej niekomu inému. Daná
komunikácia slúžila aj pôvodnému vlastníkovi pozemku ako aj jeho právnym nástupcom. Žalovaný

nemal možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k cestám 2. a 3. triedy, ktoré nadobudol
priamo zo zákona od štátu. Tieto skutočnosti mali byť zohľadnené pri posudzovaní nároku žalobcu. Ide
o skutočnosti, ktoré sú vadami, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože princíp
spravodlivého usporiadania veci by mal byť zásadný pri hodnotení každého právneho vzťahu a má
prioritu pred zákonom, nakoľko predstavuje najvšeobecnejšiu hodnotu každého právneho štátu.

16. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, §380 a §381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.
18. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
19. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením spochybňujúcim správnosť znaleckého posudku a
jeho doplnku, vypracovaného znalcom K.. R. S., T.. Tento znalec pri výpočte jednorazovej odplaty
vecného bremena vychádzal z hodnoty pozemkov vypočítanej porovnávacou metódou na rozdiel od

znalca K.. Y. M., používajúceho pri tomto výpočte metódu polohovú. Znalec K.. Y. M. nemožnosť
použitia porovnávacej metódy odôvodnil tým, že v súčasnosti ponúkaný predaj pozemkov v danej
lokalite a v okolí je na základe údajov zistených z ponuky realitných kancelárií za lukratívne pozemky s
možnosťou okamžitej výstavby rodinných domov, resp. inej výstavby občianskej vybavenosti v rozpätí
od 80.- až 100.- € za 1 m2, pričom ide o pozemky bez akéhokoľvek zaťaženia, resp. obmedzenia.

Ohodnocovaný pozemok je obmedzený v celej výmere cestnou stavbou a predložené podklady pre
prevod pozemkov v porovnateľnej lokalite k. ú. U. dokladujú výkup pozemkov majetkovej prípravy cesty,
pozemkov bez zaťaženia, resp. obmedzenia, len s obmedzením možnej zástavby na základe územného
plánualeborozhodnutiaoumiestnenístavby.Tototvrdenieodporujepredloženýmprílohámpripojenýmk
znaleckému posudku. Z 3 kúpnych zmlúv uzavretých v dňoch 02.11.2011 a 27.10.2011, kde ako kupujúci

vystupovala Slovenská republika - Slovenská správa ciest Bratislava vyplynulo, že ich predmetom bola
kúpa nehnuteľností pre účely majetkovoprávneho vysporiadania stavby I/18 Poprad. Kúpna cena za
1 m2 bola dohodnutá vo výške 84,14.- €. Je teda nepochybné, že znalec mal k dispozícii materiál
umožňujúci použitie porovnávacej metódy na výpočet. Použitie porovnávacej metódy, ak je to možné,
je bez akýchkoľvek pochybností spravodlivejšie, nakoľko zohľadňuje trhovú hodnotu porovnateľných

nehnuteľností v určitej lokalite. Stanovenie jednorazovej odplaty vecného bremena znalcom K.. R. S. vo
výške 30 700.- € na základe metódy porovnávacej je správne.
20. Pokiaľ ide o rozdiely vo výške jednorazovej odplaty vecného bremena v znaleckom posudku K..
R. S. v porovnaní s jeho doplnkom, k týmto došlo len chybným výpočtom v dôsledku nesprávne
dosadeného východiskového údaja v bode 4.1.4 posudku. Znalec v znaleckom posudku skonštatoval,

že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú zastavané cestným telesom a ich iné využitie sa nedá
predpokladať. Ďalej skonštatoval, že maximálna hodnota odhadovaného obmedzenia, resp. totálne
obmedzenie nastáva najčastejšie v prípadoch, keď celý pozemok je zaťažený bez možnosti jeho
ďalšieho využitia vlastníkom. Napriek tomuto konštatovaniu o nemožnosti ďalšieho využitia pozemkov
žalobcom, skutočné obmedzenie z titulu závady stanovil na 50%. Išlo teda o zrejmú nesprávnosť, ktorú

znalecodstránilvdoplnkukznaleckémuposudku,vktoromskutočnéobmedzenieztituluzávadystanovil
na správnych 100%. Skutočné obmedzenie z titulu závady v rozsahu 100% určil i znalec K.. Y. M. vo
svojom znaleckom posudku.
21. Keďže zo všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena stanovenej
znalcom K.. R. S. na sumu 30 700.- € žalobca žiadal priznať len čiastku 23 600.- €, súd prvej inštancie

správne postupoval, ak žalobcovi priznal len ním požadovanú sumu 23 600.- € spolu s príslušným
úrokomzomeškaniaanajejzaplateniezaviazalžalovaného.Odvolacísúdpretopostupomvyplývajúcim
z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
22. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).