Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203962
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617203962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu:

REALITY - GO MONEY s.r.o., sídlo Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., sídlo Potočná 650/135B,
911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Mesto Liptovský Hrádok, sídlo Hviezdoslavova 170,
033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 00 315 494, právne zastúpený advokátom doc. JUDr. Jozefom Tekelim,
PhD., so sídlom Nemessányiho 30A, 040 15 Košice - Šaca, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške, ako bude súdom určená na základe výsledku dokazovania,
ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy podľa
§ 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zároveň správca dane z nehnuteľností podľa §
4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v spojení so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnej dani

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vydal Rozhodnutie č. 3393/2014
zo dňa 24.04.2014, ktorým na základe § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach vyrubil daňovníkovi U.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. X. XXXX, XXX XX G., Č. E., daň z nehnuteľností na rok 2014, a to
jednak daň z pozemkov vo výške 118,58 eur a jednak daň zo stavby vo výške 3.514 eur, teda spolu daň
z nehnuteľností vo výške 3.632,58 eur, ktorej splatnosť rozložil do dvoch termínov, a to v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia v sume 1.816,29 eur a v lehote do 30.09.2014 v sume 1.816,29 eur.
V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že daň z nehnuteľností vyrubil na základe podaného

spoločného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za
nevýherné hracie prístroje, listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. B., dokladov a skutočností
zistených žalovaným v postavení správcu dane a podľa hodnoty, sadzieb a splátok určených v § 3 a 6
a § 22 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 6/2012 o miestnej dani a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a podľa hodnôt určených v prílohách č. 1 a 2 zákona
o miestnych daniach. Poplatok za podlažie pri dani zo stavieb podľa § 12 ods. 3 o miestnych daniach
je upravený vo Všeobecne záväznom nariadení žalovaného č. 13/2013, ktorým sa mení a dopĺňa

Všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 6/2012 o miestnych daniach a miestnych poplatkoch
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.05.2016 č. k.
R2016/003424 bol postupcovi, teda U. Y. vyrubený úrok z omeškania pre riadne a včasné nezaplatenie,
prípadne neodvedenie dane, prípadne splátky dane v súlade s § 156 ods. 1 písm. a), c) zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní vo výške 964,54 eur. Postupca vyrubenú daň vrátane úroku z omeškania
žalovanému zaplatil v celej výške, pričom túto skutočnosť žalovaný nespochybňuje. Žalobca uzavrel
ako postupník s U. Y. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením

nadobudol pohľadávku postupcom na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2014 rozhodnutiami označenými v žalobe. Od tejto
zmluvyopostúpenípohľadávokžalobcaodvodzujesvojuaktívnuvecnúlegitimáciunauplatnenienároku
na náhradu škody v konaní o predmetnej žalobe. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa
žalobcu je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľností

na rok 2014, a to konkrétne pri určení výšky tejto dane. Žalobca poukázal na § 10 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Zb. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného pri
vyrubení dane z nehnuteľností spočívajúci v inom zákonnom zásahu do práva a právom chránených
záujmov postupcu spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane
z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky, teda podmienky aké
samosprávnyúzemnýcelok,ktorýjesprávcomdaneznehnuteľností,bolschopnýzabezpečiťvlastníkovi

nehnuteľností ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho
práva k príslušnej nehnuteľnosti. Rozhodnutím č. 3393/2014 zo dňa 24.04.2014 žalovaný ako správca
dane vyrubil postupcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľností, a to jednak z pozemkov zatriedených
ako trvalé trávne porasty vo výške 0,33 eur, z pozemkov zatriedených ako zastavané plochy a nádvoria
vo výške spolu 73,63 eur, z pozemkov zatriedených ako ostatné plochy okrem stavebných pozemkov

vo výške spolu 44,62 eur ako aj daň zo stavieb zatriedených ako garáže vo výške spolu 73,60 eur,
zatriedených ako stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu vo
výške 737 eur a ostatné stavby spolu vo výške 2.703,40 eur. Žalobca poukázal na ustanovenie § 6
ods. 1, 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11, 12 ods. 1, 2, § 17 ods. 3 písm. c) zákona o
miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Z citovaných

zákonných ustanovení v znení účinnom v čase konania žalovaného smerujúceho k vyrubeniu dane z
nehnuteľnosti postupcovi na rok 2014 vyplývala podľa žalobcu nielen právna možnosť, ale za splnenia
príslušných zákonných podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu
miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností. Žalovaný
túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľnosti vôbec nesplnil a daň vyrubil bez

zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým
u dani zo stavieb plne opodstatňovali. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí
pre vlastníka nehnuteľností, a teda daňovníka, od ktorého tento druh dane vyberá optimálne a čo
najúčinnejšie využitie jeho nehnuteľnosti, tak je právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie svojej
povinnosti stojacej oproti jej právu na vyberanie dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane v

podobe zníženia sadzby dane v rámci prihliadnutia na miestne podmienky. Takýto postup obce by
mal byť potom každoročne premietnutý do všeobecne záväzného nariadenia určujúceho na príslušné
zdaňovacie obdobie výšku sadzby dane a tiež zníženie dane z dôvodu obmedzeného využitia stavieb,
ktoré sú zdaňované touto daňou. Pokiaľ tomu tak nie je, nemožno postup obce v procese vyrubovania
dane z nehnuteľností považovať za ústavný a zákonný a majúci tak základné atribúty správneho

úradného postupu. Zároveň takýmto postupom dochádza ku nezákonnému zásahu do práv a právom
chránených záujmov daňovníka. Postupcovi bola rozhodnutiami uvedenými v žalobe vyrubená daňová
povinnosť k dani z nehnuteľnosti v značnej výške, t.j. až 3.632,58 eur, ktorá je v porovnaní s terajšou
aktuálnou hodnotou nehnuteľnosti, ktorej bola takáto daň vyrubená celkom neadekvátna a nenáležitá,
postupca vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne

využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve, mohol využívať tieto nehnuteľnosti len v značne
obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť pre postupcu ako vlastníka nehnuteľnosti,
ktorému vyrubil neúmernú daňovú povinnosť, a túto aj zinkasoval, riadne možnosti príjazdu vozidlami k
jeho nehnuteľnostiam, parkovaniam vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval
ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom

dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce
sa na užívaní nehnuteľností vo vlastníctve postupcu. Rovnako žalovaný nebol schopný zabezpečiť
poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkový
dostačujúci vzhľad územia, na ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú. Žalovaný inkasoval na dani
z nehnuteľností od postupcu značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom nezabezpečil pre

postupcu ako daňovníka akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie možnosti využitia týchto nehnuteľností. Aj
za tohto stavu žalovaný proces vyrubovania dani z nehnuteľností, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia
označeného v žalobe, neprihliadol na miestne podmienky, neposúdil možnosť zníženia sadzby dane ako
aj samotné dane, predovšetkým dane zo stavieb, hoci takéto podmienky objektívne neexistovali, bol jehopostup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a takýmto nesprávnym úradným postupom bola
postupcovi spôsobená škoda. Pokiaľ ide o výšku tejto škody, táto predstavuje rozdiel medzi vyrubenou
a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľnosti na rok 2014 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom

postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane, predovšetkým
dane zo stavieb a s ohľadom na miestne podmienky. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe
vykonaného dokazovania žalobcu a túto sumu na základe výsledkov vykonaného dokazovania upresní.
Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody listom zo dňa 11.04.2014, avšak
bezvýsledne.

2. Súd Uznesením zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 20C/12/2017-19, vyzval žalobcu, aby odstránil neúplnosť,
neurčitosť a nezrozumiteľnosť žaloby zo dňa 18.04.2017 tak, že uvedie žalobný petit, aby bol určitý a
vykonateľný, t.j. uvedie, v akej výške sa domáha náhrady škody. Podaním zo dňa 29.05.2017 žalobca
doplnil žalobu tak, že sa žalobou domáha náhrady škody za nesprávny úradný postup žalovaného ako
správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2014 vo výške 3.632,58 eur.

3. Uznesením zo dňa 12.06.2017, sp. zn. 20C/12/2017-25, súd vyzval žalovaného, aby sa písomne
vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaný sa podaním zo dňa 14.06.2017 vyjadril k žalobe, pričom uplatnený nárok v celom

rozsahu neuznal ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný ďalej uviedol, že daňovník pán U. Y. podal
dňa 31.01.2013 priznanie k dani z nehnuteľností podľa zákona č. 582/2004 o miestnej dani a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre
katastrálne územie G. B.Y.. Svojím podpisom vyhlásil, že všetky údaje v priznaní sú správne a úplné.
Nehnuteľnosti sa nachádzajú v priemyselnej zóne mesta Liptovský Hrádok (areál bývalého Váhostavu,

a.s.). Dňa 24.04.2014 Mesto Liptovský Hrádok ako správca dane z nehnuteľností vyrubilo daňovníkovi
v súlade s podaným priznaní zo dňa 31.01.2013 daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 3.632,58
eur, Rozhodnutím Mesta Liptovský Hrádok č. 3393/2014 č. k. R2014/001734, ktoré sa stalo právoplatné
a vykonateľné. Daň z nehnuteľností bola vyrubená v súlade so zákonom č. 582/2004 a Všeobecne
záväzným nariadením č. 6/2012 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2013, ktorým sa menilo a
dopĺňalo Všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2012. Nakoľko daň z nehnuteľností za rok 2014 bola
uhradená po lehote splatnosti a to až 17.05.2016, správca dane Rozhodnutím Mesta Liptovský Hrádok
zo dňa 17.05.2016 č. k. R2016/003424 vyrubil úrok z omeškania vo výške 964,54 eur za každý deň
omeškania s platbou, až do dňa platby vrátane. Aj toto rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné.

Daň z nehnuteľností za predmetné obdobie upravuje zákon č. 582/2004 a správu dane z nehnuteľností
Daňový poriadok. Základné ustanovenie zdaňovaní pozemkov, stavby a bytov sú uvedené v druhej časti
zákona č. 582/2004, ktoré upravujú daňovníka, predmet dane, základ dane, výpočet dane a povinnosť
predkladaťpriznaniekdaniznehnuteľností.Mestomôževšeobecnezáväznýmnariadenímsadzbydane
zvýšiť alebo znížiť a ustanoviť podľa miestnych podmienok zníženie dane alebo ďalšie oslobodenie

od dane, v prípadoch daňovníka alebo predmetu dane ustanovených v zákone č. 582/2004. Žalovaný
zároveň uviedol, aké boli sadzby dane podľa platného Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2012 pre
rok 2014. Daň z nehnuteľností je v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 príjmom rozpočtu
mesta,ktorésúzdrojomnajehozveľaďovanieastarostlivosťomajetokmesta,vytváranímpodmienokna
jeho rozvoj. Výška sadzby dane z nehnuteľností ustanovená v súlade so zákonom č. 582/2004 a pri ich

stanovení mesto zvážilo miestne podmienky tak, aby výška nezaťažovala daňovníkov neprimerane. Je
všaknavlastníkovinehnuteľnosti,abysaosvojenehnuteľnostistaral,plnilsidaňovépovinnostiarozvíjal
svoje prípadné podnikateľské aktivity tak, aby mu vlastníctvo nehnuteľnosti neprimerane nezaťažovalo
finančnú situáciu. Na základe uvedených skutočností žalovaný ako správca požaduje, aby súd po
vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Uznesením zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 20C/12/2017-50, súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca v replike zo dňa 06.07.2017 uviedol, že zotrváva na ním uvedených tvrdeniach v podanej
žalobe a s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu vôbec nevysporiadal

s uplatnenými žalobnými dôvodmi žalobcu, odignoroval jeho námietku, podľa ktorej správcom dane
vydané rozhodnutie je nezákonné a protiústavné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza výšky ročných
sadzieb dane zo stavieb stanovených vo všeobecne záväznom nariadení žalovaného, pričom ich výška
jetaktiežurčenávrozporezozákonomč.582/2004,nakoľkožalovanýnerešpektovalobmedzenieprijatézákonodarcom v § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého, ak sa žalovaný rozhodol znížiť
alebo zvýšiť ročnú sadzbu dane zo stavieb stanovenú zákonom, tak takto určená ročná sadzba dane zo
stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 zákona nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej

sadzbydanezostavieburčenejsprávcomdanevovšeobecnezáväznomnariadeníprestavbyurčenév§
10 ods. 1 zákona o miestnych daniach ak § 104g ods. 3 zákona o miestnych daniach neustanovuje inak.
Najnižšou ročnou sadzbou dane zo stavieb určenou správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení
je za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, a to 0,10 eur/
m2. Žalovaný zákonný limit prekročil pri stavbách týchto druhov, a to priemyselné stavby, stavby slúžiace

energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane
stavieb na vlastnú administratívu, stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie
a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Pri uvedených druhoch
stavieb bola výška ročne sadzby dane stanovená vo výške 1,20 eur a 2,20 eur, čo je viac ako 10-
násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej žalovaným pre stavby na bývanie a drobné stavby, ktorý
má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Preto žalobca zotrval na podanej žalobe, pretože je podľa jeho

názoru dôvodná.

5. Uznesením zo dňa 13.07.2017, sp. zn. 20C/12/2017-53, súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
replike žalobcu a uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podaním
zo dňa 19.07.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu (replike). V duplike žalovaný uviedol, že

zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe a ďalej uviedol, že žalovaný nemal
potrebu sa vyjadrovať k námietke žalovaného k žalobe, že vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená
daň z nehnuteľnosti na rok 2014 je nezákonné a protiústavné v rozpore s Ústavou SR a garantovaným
právo vlastniť majetok, a to z toho dôvodu, že postupca (daňovník) nadobudol zdaňované nehnuteľnosti
z príjmov už zdanených daňou z príjmov a napriek tomu je druhýkrát zdaňovaný daňou z nehnuteľností.

Tieto námietky je potrebné adresovať tvorcom zákonov. Správca dane z nehnuteľnosti len vykonáva
túto správu v zmysle platných právnych predpisov. Každý, kto na území Slovenskej republiky vlastní
nehnuteľnosť, či je to už fyzická alebo právnická osoba, platí daň z nehnuteľnosti. Túto majetkovú daň
upravuje zákon č. 582/2004 Z. z.. Takže vyjadrenie žalobcu, že daň z nehnuteľnosti bola postupcovi,
teda daňovníkovi vyrubená protizákonne a protiústavne a že mu bola spôsobená škoda, nemá oporu v

našej legislatíve. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nesmie presiahnuť 10-násobok
najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení
pre stavby a iné uvedené v § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 uviedol, že do roku 2023 tak učiniť môže,
poukázal pri tom na § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004. Žalovaný naďalej zotrval na tom, že žaloba je
nedôvodná, preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil dupliku podaním zo dňa 02.08.2017.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca neujasnil, na akom právnom základe si uplatňuje
voči žalovanému škodu. Zo žaloby vôbec nie je jasné, či žalobcovi mala vzniknúť škoda v
dôsledku individuálnej rozhodovacej činnosti žalovaného, t.j. nesprávneho úradného postupu pri vydaní

Rozhodnutia o vyrubení dane č. 3393/2014 zo dňa 24.04.2014 alebo normatívnej rozhodovacej činnosti
žalovaného,t.j.nesprávnehoúradnéhopostupuprivydaníVšeobecnezáväznéhonariadeniač.6/2012o
miestnej dani a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení Všeobecne
záväzného nariadenia č. 13/2013. Z uvedeného má žalovaný za to, že samotnému žalobcovi nie je
zrejmý reálny právny titul, pre ktorý by mal byť v konaní úspešný. Vydanie rozhodnutia o vyrubení

dane je individuálnym konaním, ktorého výsledkom je akt aplikácie práva a to individuálny právny
akt a vydanie všeobecne záväzného nariadenia je normatívnym procesom, ktorého výsledkom je
pravidlo správania, t.j. normatívny právny akt. Rozhodnutie žalovaného č. 3393/2014 je individuálny
právny akt vydaný primátorom mesta a Všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2012 žalovaného je
normatívny právny akt vydaný mestským zastupiteľstvom. Tieto dva akty si nemožno zamieňať. Sú

to rozdielne dva druhy procesov realizované dvoma rozdielnymi orgánmi mesta s nezameniteľnou
kompetenciou. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje, že pri vyrubení dane správca nezohľadnil miestne
podmienky, daň neznížil, dovolané ustanovenie zákona predstavuje však zákonné splnomocnenie, aby
mestské zastupiteľstvo ako výlučný normotvorný orgán obce uvážil, či v skutočnosti je fakultatívne
daň zákonodarcom zohľadní alebo nezohľadní vo svojej činnosti pri vydávaní všeobecne záväzného

nariadenia. Ak by primátor konajúci za správny orgán pri vyrubení dane v individuálnom rozhodovacom
konaní postupoval podľa predstáv žalobcu a zohľadnil by miestne podmienky za účelom posúdenia
možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností, nevyužíval by zákonnú možnosť ale naopak, konal
by protizákonne mimo svojej kompetencie. Žalobca formálne nenamieta nesprávny úradný postuppodľa § 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv právom
chránený záujmom fyzických osôb a právnických osôb, vady však vyčíta rozhodnutiu materiálne v
intenciách § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 5 zákona č. 514/2003, najmä neadekvátnu a nenáležitú

výšku dvojitého zdanenia a z tohto dôvodu jeho nezákonnosť a neústavnosť. Žalobca nejednotne
na niektorých miestach argumentuje nesprávny úradný postup a na iných miestach nezákonnosťou
a neústavnosťou rozhodnutia. Žiadny právny predpis ani samotný zákon 514/2003 nedefinuje pojmy
zákonnéhorozhodnutia.Žalobcapoukázalnato,žeRozhodnutiežalovanéhoč.3393/2014z24.04.2014
ako finálna rozhodovacia činnosť správcu dane vrátane procesného postupu vedúceho k jeho vydaniu

nebolo predmetom riadneho prieskumného konania. Žalobca voči nemu nevyužil v súlade s daňovým
poriadkom ani riadny ani žiadny mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodnutie je právoplatné a
vykonateľné, nebolo zrušené k tomu zmocneným orgánom. Žiaden príslušný orgán nekonštatoval
nezákonnosť rozhodnutia. Existujúce právoplatné vykonateľné a teda zákonné rozhodnutie o vyrubení
dane a úradný postup vedúci k vyrubeniu dane nemôže zakladať zodpovednosť podľa zákona č.
514/2003 Z. z.. Z týchto dôvodov nemožno žalobcovi priznať úspech v spore. Právny zástupca

žalovaného ďalej uviedol, že ak má žalobca za to, že Všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2012 je
nezákonné alebo protiústavné, mal účinne využiť možnosti, ktoré mu platná právna úprava priznáva.
Nečinnosť žalobcu nemôže následne kompenzovať súd v konaní o náhradu škody uplatnenú podľa
zákona č. 514/2003 vykonaním kontroly zákonnosti a ústavnosti právnych noriem, keď táto právomoc
je ustanovená zákonmi zverená určeným orgánom odlišným od súdu prvej inštancie, konajúceho o

nároku na náhradu škody. Žalovaný zároveň poukázal na to, že zákon č. 582/2004 upravuje dva spôsoby
zníženia alebo odpustenia dane, a to oslobodenie od dane zo zákona a oslobodenie od dane alebo
zníženie dane na základe všeobecne záväzného nariadenia. Prípady, ktorých sa oslobodenie od dane
alebo zníženie dane zo zákona týka, sú uvedené v ust. § 17 ods. 1 zákona 582/2004. Pozemky
uvedené v ust. § 17 ods. 2 a stavby a byty uvedené v ust. § 17 ods. 3 zákona 582/2004 môžu

byť od dane oslobodené, alebo môže byť v ich prípade daň znížená len na základe vymedzenia vo
všeobecne záväznom nariadení. Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení zakotviť tie
z vymenovaných prípadov, ktoré považuje za vhodné za svojom území pri výbere dane zohľadniť.
Zákonodarca takto ponechal mestu právomoc rozhodnúť sa na základe samosprávneho uváženia
mestského zastupiteľstva, v ktorých prípadoch chce oslobodenie, resp. zníženie dane poskytnúť. Až

ich zakotvenie vo všeobecne záväznom nariadenie sa vymenované prípady nehnuteľností stávajú
pre mesto záväzným, t.j. zo strany daňových subjektov nárokovateľnými. Pokiaľ sa týka výšky škody,
žalovaný uviedol, že uplatnená výška škody je v hodnote celej vyrubenej daňovej povinnosti k dani z
nehnuteľnosti vo výške 3.632,58 eur. Zároveň poukázal na to, že v Žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku z 11.04.2017 neuviedol žalobca žiaden rozsah uplatňovaného nároku. Po výzve súdu uplatnil

nárok vo výške 3.632,58 eur, pričom v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 11.04.2017 žalobca
uvádza, že výška škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou daňou z nehnuteľnosti na rok 2014 a
výškou dane, ktorá by bola uložená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby
dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou
výškou náhrady škody a výškou dane vyrubenej rozhodnutím je 0 eur. Toto je výška daňovej povinnosti

očakávanej žalobcom. Aj z uvedeného má žalovaný za to, že žaloba má voči nemu šikanózny charakter.

7. Podaním zo dňa 03.10.2017 žalobca navrhol, aby na jeho miesto do konania vstúpila obchodná
spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272
655 z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 03.10.2017. Návrh podaný elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu bol
zo strany žalobcu doplnený dňa 05.10.2017. Výzvou zo dňa 10.10.2017 súd vyzval toho, kto mal vstúpiť
na miesto žalobcu na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu so zmenou strany sporu na strane žalobcu na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2017. Podaním zo dňa 07.11.2017 spoločnosť
REALITY - GO MONEY s.r.o., vyjadril súhlas so vstupom do konania namiesto doterajšieho žalobcu

z dôvodu postúpenia pohľadávky, preto súd Uznesením zo dňa 08.11.2017 sp. zn. 20C/12/2017-88
pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu Reality - X24 CZ s.r.o., vstúpila obchodná
spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o. so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655.

8. Na prejednanie a rozhodnutie veci súd nariadil pojednávanie na 10.01.2018. Podaním zo dňa

20.12.2017navrholžalobcavstupstranysporudokanianajehomiestozdôvodupostúpeniapohľadávky
a tento návrh odôvodnil tým, že doterajší žalobca postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom konania
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2017 na obchodnú spoločnosť REALITY -
VĚŘITEL CZ s.r.o., sídlo Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 27725 537. Výzvou zo dňa 02.01.2018 súd vyzval obchodnú spoločnosť REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o.,
aby vyjadrila súhlas alebo nesúhlas so zmenou strany sporu na strane žalobcu na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2017. Obchodná spoločnosť na túto výzvu súdu nereagovala.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca. Žalobca
niekoľko dní pred pojednávaním doručil súdu návrh na vstup nového subjektu do konania na miesto
žalobcu. Z dôvodu podaného návrhu na vstup nového subjektu do konania žalobca navrhol odročenie
pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože o podanom návrhu bolo

možné rozhodnúť aj na pojednávaní, pričom o tomto návrhu na pojednávaní súd aj rozhodol tak, že
ho zamietol, pričom proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie a súd tak mohol v pojednávaní
pokračovať. Pokiaľ by mal súd z tohto dôvodu vždy odročovať pojednávanie, nemuselo by v dôsledku
takto opakovane podávaných návrhov vôbec dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Uvedený postup žalobcu
spočívajúci v podaní návrhu na zmenu strany sporu opakovane krátko pred pojednávaním považoval
súd za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Súd tak pojednával v neprítomnosti žalobcu,

ale aj žalovaného, ktorý však o odročenie nežiadal a pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca.

10. Na pojednávaní dňa 10.01.2018, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, nakoľko boli na takýto postup splnené procesné podmienky, právny zástupca žalovaného
v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v písomných vyjadreniach zaslaných súdu priamo

žalovaným a na vyjadrení zaslanom súdu prostredníctvom splnomocneného zástupcu.

11. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to Rozhodnutím
č. 3393/2014 zo dňa 24.04.2014, Rozhodnutím č. k. R2016/003424 zo dňa 17.05.2016, Potvrdením o
vklade hotovosti vo výške 11.154,07 eur zo dňa 17.05.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

04.08.2014, Návrhu na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 11.04.2017, výpisom
z Obchodného registra žalobcu zo dňa 09.03.2017, daňovým priznaním dani z nehnuteľnosti, dani za
psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje zo dňa 29.01.2013, výpisom
z LV č. XXX, katastrálne územie G. B., Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2012 Mesta Liptovský
Hrádok, Všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2013 Mesta Liptovský Hrádok zo dňa 01.01.2014,

Výzvounazaplateniedaňovéhonedoplatkuzodňa15.12.2014,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa
03.10.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2017, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spise. Na základe týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Podľa Rozhodnutia č. 3393/2014 zo dňa 24.04.2014, ktoré bolo vydané žalovaným, žalovaný ako

správca dane vyrubil daňovníkovi U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. X. XXXX, XXX XX G., Č. E.,
na rok 2014 daň z nehnuteľností, a to daň z pozemkov spolu vo výške 118,58 eur, daň zo stavieb spolu
vo výške 3.514 eur, pričom určil splátky tejto dane a to prvá splátka vo výške 1.816,29 eur do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia a druhá splátka v rovnakej výške 1.816,29 eur splatná do 30.09.2014.
Podľa tohto rozhodnutia žalovaný ako správca dane vyrubil daň z nehnuteľností na základe podaného

spoločného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za
nevýherné hracie prístroje podľa LV č. XXX pre katastrálne územie G. B. podľa dokladov a skutočností
zistených žalovaných, ako aj na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Liptovský Hrádok č.
6/2012 v spojení so Všeobecne záväzným nariadením č. 13/2013. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné
podať podľa § 72 ods. 1 až 4 Daňového poriadku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

13. Podľa Rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.05.2016 č. k. R2016/003424 žalovaný ako správca dane
z nehnuteľností vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 s použitím § 99g zákona č.
582/2014 na základe § 22 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2012 daňovému subjektu U. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. X. XXXX, XXX XX G., Č. E., úrok z omeškania v sume 964,54 eur

za oneskorené úhrady dane z nehnuteľnosti za rok 2014, ktorá bola vyrubená rozhodnutím žalovaného
č. 3393/2014 zo dňa 24.04.2014 s termínom splatnosti do 19.06.2014 a do 30.09.2014 za každý deň
omeškania s platbou počnúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane. Proti
tomuto rozhodnutiu bolo možné podať podľa § 72 ods. 1 až 4 zákona č. 563/2009 odvolanie v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia.

14. Podľa vkladového listu vyhotoveného P. V. F., a.s., bolo na účet s názvom U. G. B., typ účtu: účet
samosprávy, vložená suma 11.154,07 eur dňa 17.05.2016.15. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.08.2014, ktorá bola uzatvorená medzi
postupcom U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. X.B. XXXX, XXX XX G., Č. E. a postupníkom
REALITY - X24 CZ s.r.o., sídlom Nám. 1. máje, 1605, 688 01 Uhreský Brod, Česká republika, IČO:

29 213 754, zastúpenej konateľom U. Y. bola postúpená peňažná pohľadávka zo spôsobenej škody
vo výške rozdielu medzi vyrobenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľnosti za rok 2014 vo výške
4.597,12 eur a výškou dane, ktorá bola určená pri správnom postupe mesta v postavení správcu dane
spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky, pričom
túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania (alternatívne výška tejto škody

zodpovedá sume vo výške 4.597,12 eur).

16. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom zo dňa 11.04.2017 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa týmto návrhom
domáhal, aby bolo po predbežnom prejednaní veci v plnom rozsahu uspokojený jeho nárok na náhradu

škody vo výške rozdielu medi vyrubenou daňou z nehnuteľnosti na rok 2014 a výškou dane, ktorá by bola
určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúceho v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane
s ohľadom na miestne podmienky, alternatívne aby po predbežnom prejednaní veci v plnom rozsahu
bol uspokojený jeho nárok na náhradu škody vo výške 4.597,12 eur (daň z nehnuteľnosti vrátane úroku
z omeškania). Podľa daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, k dani za psa, k dani za predajné

automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje zo dňa 29.01.2013 podal uvedené daňové priznanie
daňovník U. Y. a to k dani z pozemkov, k dani zo stavieb. Podľa Výzvy zo dňa 15.12.2014 bol daňovník
U. Y. zo strany žalovaného vyzvaný na zaplatenie nedoplatku na dani z nehnuteľnosti za roky 2012,
2013 a 2014 a úroku z omeškania za rok 2012 vo výške 7.952,74 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia
výzvy. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2017 bola pohľadávka pôvodného žalobcu

REALITY - X24 CZ s.r.o., sídlom Nám. 1. máje, 1605, 688 01 Uhreský Brod, Česká republika, IČO: 29
213 754, v celom rozsahu postúpená postupníkovi REALITY - GO MONEY s.r.o. Na základe zisteného
skutkového stavu súd dospel k týmto právnym záverom:

17. Podlˇa § 34 Obcˇianskeho za´konni´ka, pra´vny u´kon je prejav vo^le smeruju´ci najma¨ k vzniku,

zmene alebo za´niku ty´ch pra´v alebo povinnosti´, ktore´ pra´vne predpisy s taky´mto prejavom spa
´jaju´.

18. Podlˇa § 37 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, pra´vny u´kon sa musi´ urobitˇ slobodne a va´zˇne,
urcˇite a zrozumitelˇne; inak je neplatny´.

19. Podlˇa § 39 Obcˇianskeho za´konni´ka, neplatny´ je pra´vny u´kon, ktory´ svoji´m obsahom alebo u
´cˇelom odporuje za´konu alebo ho obcha´dza alebo sa priecˇi dobry´m mravom.
20. Podlˇa § 524 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, veritelˇ mo^zˇe svoju pohlˇada´vku aj bez su´hlasu
dlzˇni´ka postu´pitˇ pi´somnou zmluvou ine´mu.
21. Podlˇa § 1 pi´sm. b) za´kona cˇ. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ pri vy

´kone verejnej moci a o zmene niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (v zneni´ účinnom
v čase vydania rozhodnutia 24.04.2014; dˇalej len „Za´kon“) tento za´kon upravuje zodpovednostˇ obce
a vysˇsˇieho u´zemne´ho celku (dˇalej len "u´zemna´ samospra´va") za sˇkodu spo^sobenu´ orga´nmi u
´zemnej samospra´vy pri vy´kone samospra´vy.
22. Podlˇa § 3 ods. 1 pi´sm. a), pi´sm. d) Za´kona sˇta´t zodpoveda´ za podmienok ustanoveny´ch ty´mto

za´konom za sˇkodu, ktora´ bola spo^sobena´ orga´nmi verejnej moci, okrem tretej cˇasti toho za´kona,
pri vy´kone verejnej moci a) neza´konny´m rozhodnuti´m, d) nespra´vnym u´radny´m postupom.
23. Podlˇa § 5 ods. 1 Za´kona pra´vo na na´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m ma
´ u´cˇastni´k konania, ktore´mu vznikla sˇkoda v do^sledku rozhodnutia vydane´ho v tomto konani´.
24.Podlˇa§6ods.1Za´konaaktentoza´konneustanovujeinak,pra´vonana´hradusˇkodyspo^sobenej

neza´konny´m rozhodnuti´m mozˇno uplatnitˇ iba vtedy, ak pra´voplatne´ rozhodnutie, ktory´m bola
sˇkoda spo^sobena´, bolo zrusˇene´ alebo zmenene´ pre neza´konnostˇ pri´slusˇny´m orga´nom. Su´d,
ktory´ rozhoduje o na´hrade sˇkody, je viazany´ rozhodnuti´m tohto orga´nu.
25. Podlˇa § 13 Za´kona na uplatnenie na´roku na na´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny
´m rozhodnuti´m orga´nov u´zemnej samospra´vy pri vy´kone samospra´vy sa primerane pouzˇiju´

ustanovenia § 5 a 6.
26. Podlˇa § 15 ods. 1 Za´kona na´rok na na´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m,
neza´konny´mzatknuti´m,zadrzˇani´maleboiny´mpozbaveni´mosobnejslobody,rozhodnuti´motreste,
o ochrannom opatreni´ alebo rozhodnuti´m o va¨zbe, ako aj na´rok na na´hradu sˇkody spo^sobenejnespra´vnym u´radny´m postupom je potrebne´ vopred predbezˇne prerokovatˇ na za´klade pi´somnej
zˇiadosti posˇkodene´ho o predbezˇne´ prerokovanie na´roku (dˇalej len „zˇiadostˇ“) s pri´slusˇny´m orga
´nom podlˇa § 4 a 11.

27. Podlˇa § 16 ods. 4 Za´kona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

28. Su´d zhodnoteni´m vy´sledkov vykonane´ho dokazovania dospel k za´veru, zˇe zˇaloba nie je

do^vodna´, a preto ju zamietol. U´spesˇne sa doma´hatˇ urcˇite´ho plnenia mo^zˇe za splnenia dˇalsˇi´ch
podmienok (existencia pra´vneho za´kladu, preuka´zanostˇ vy´sˇky a pod.) iba taky´ subjekt, ktore´mu
z hmotne´ho pra´va svedcˇi´, zˇe mu toto pra´vo patri´. Ide o tzv. vecnu´ akti´vnu legitima´ciu v spore. V
pri´pade na´roku na penˇazˇne´ plnenie to je spravidla napr. veritelˇ zo zmluvy o po^zˇicˇke, preda´vaju
´ci z ku´pnej zmluvy, ak sa bude doma´hatˇ na´roku na zaplatenie ku´pnej ceny, posˇkodeny´ zo vztˇahu

zodpovednosti za sˇkodu a pod. Zˇalobcovi v tomto konani´ akti´vna vecna´ legitima´cia nesvedcˇi´ a
nie je vo veci akti´vne legitimovany´m, a preto su´d zˇalobu zamietol. Podlˇa § 5 ods. 1 Za´kona pra
´vo na na´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m ma´ u´cˇastni´k konania, ktore´mu
vznikla sˇkoda v do^sledku rozhodnutia vydane´ho v tomto konani´, teda v tomto pri´pade danˇovni
´k. Zˇalobca svoje pra´vo odvodzoval od danˇovni´ka na za´klade toho, zˇe mu mala bytˇ pohlˇada

´vka danˇovni´ka na na´hradu sˇkody postu´pena´. Zmluva o postu´peni´ pohlˇada´vky z danˇovni´ka
je vsˇak neplatna´ pre neurcˇitostˇ a za´rovenˇ pre rozpor so za´konom, pretozˇe pohlˇada´vka, ktora´
mala bytˇ postupovana´, v cˇase postu´penia neexistovala a neexistuju´cu pohlˇada´vku nemozˇno postu
´pitˇ. Okrem toho bola v zmluve u´dajna´ pohlˇada´vka danˇovni´ka identifikovana´ taky´m spo^sobom,
z ktore´ho nemozˇno vy´sˇku pohlˇada´vky usta´litˇ, a preto je zmluva neplatna´ aj pre jej neurcˇitostˇ.

Nárok na náhradu škody danˇovni´ka vocˇi zˇalovane´mu nebol esˇte judikovany´, pricˇom v zmysle §
5 ods. 1 Za´kona vysˇsˇie uvedeny´m platobny´m vy´merom ako rozhodnuti´m zˇalovane´ho mohol bytˇ
posˇkodeny´ iba danˇovni´k, a to iba v pri´pade, zˇe ak pra´voplatne´ rozhodnutie, ktory´m bola sˇkoda
spo^sobena´, bolo zrusˇene´ alebo zmenene´ pre neza´konnostˇ pri´slusˇny´m orga´nom, pretozˇe neza
´konnostˇ rozhodnutia su´d nemo^zˇe posudzovatˇ ako predbezˇnu´ ota´zku. Pra´vo na na´hradu sˇkody

by mal len ten, komu sˇkoda vznikla a ty´m mohol bytˇ len danˇovni´k a nie postupni´k. Iba posˇkodeny
´ a nie postupni´k mohol a mal zˇiadatˇ o predbezˇne´ prerokovanie na´roku na na´hradu sˇkody, cˇo
taktiezˇ splnene´ nebolo. Postu´penie pohlˇada´vky posˇkodene´ho z titulu na´roku na na´hradu sˇkody
z neza´konne´ho rozhodnutia by pricha´dzalo do u´vahy azˇ vtedy, ak by toto pra´vo posˇkodene´ho bolo
judikovane´, teda ak by posˇkodene´mu bol rozhodnuti´m su´du priznany´ konkre´tny na´rok na na´hradu

sˇkody. Tieto podmienky vsˇak splnene´ neboli, danˇovni´kovi nebol priznany´ na´rok na na´hradu sˇkody,
rozhodnutie, ktory´m mu sˇkoda mala bytˇ spo^sobena´, za´konny´m spo^sobom zrusˇene´ nebolo, a
preto o danˇovni´kovi nemozˇno hovoritˇ ako o posˇkodenom a sˇkoda mu doposialˇ ani nevznikla. Z
uvedeny´ch do^vodov tak danˇovni´k nemohol postu´pitˇ pohlˇada´vku, ktora´ neexistovala, a preto su
´d zˇalobu z do^vodu nedostatku vecnej akti´vnej legitima´cie zamietol, kedˇ zˇalobcovi nesvedcˇi´ pra

´vo na na´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m zˇalovane´ho. Zˇalobcovi pritom danˇ
vyrubena´ nebola a zo skutkovy´ch tvrdeni´ obsiahnuty´ch v zˇalobe jednoznacˇne posˇkodeny´m nie je.
Súd tiezˇ poukazuje na to, zˇe zmluvou o postu´peni´ pohlˇada´vky podlˇa § 524 Obcˇianskeho za´konni
´kasamo^zˇepreviestˇibapra´vozoza´va¨zkove´hopra´vnehovztˇahu.Niektore´pra´vatedanemozˇno
previestˇ, teda v danom pri´pade ani nejudikovane´ pra´vo z verejnopra´vneho vztˇahu. Danˇovni´kovi

totizˇ nebolo v danˇovom konani´, pri´padne v konani´ spra´vneho su´dnictva ani priznane´ pra´vo na
pri´padne´ zni´zˇenie dane, teda ani tu neexistuje za´konny´ predpoklad na priznanie na´roku na na
´hradu sˇkody zo zodpovednosti za sˇkodu podlˇa za´kona cˇ. 514/2003 Z. z., a to z do^vodu neza´konne
´ho rozhodnutia (§ 3 ods. 1), teda danˇovni´k ani nemohol postu´pitˇ pra´vo, ktore´ sa´m nenadobudol,
pretože nikto nemo^zˇe previestˇ na ine´ho viac pra´v ako sa´m ma´.

29. Poukazujúc na uvedené rgumenty su´d povazˇoval uplatneny´ na´rok za na´rok na na´hradu sˇkody z
tituluneza´konne´horozhodnutia,ajkedˇzˇalobcasvojna´rokodo^vodnˇovalty´m,zˇeideona´roknana
´hradu sˇkody spo^sobenej nespra´vnym u´radny´m postupom zˇalovane´ho. Taky´mto pra´vnym posu´deni´m uplatnene´ho na´roku su´d nie je viazany´ a su´d uplatneny´ na´rok povazˇoval za na´rok na na
´hradu sˇkody spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m, konkre´tne vysˇsˇie citovany´m a oznacˇeny´m
rozhodnutím č. 3393/2014 zˇalovane´ho zo dňa 24.04.2014. Pra´vnym za´kladom na´roku na na´hradu

sˇkody podlˇa citovane´ho za´kona mo^zˇe bytˇ aj neza´konne´ rozhodnutie a aj nespra´vny u´radny
´ postup su´du, pricˇom tento mo^zˇe spocˇi´vatˇ aj v inom neza´konnom za´sahu do pra´v, pra´vom
chra´neny´ch za´ujmov fyzicky´ch oso^b a pra´vnicky´ch oso^b. Za taky´to nespra´vny u´radny´ postup
povazˇoval zˇalobca aj postup zˇalovane´ho, kedˇ tento pri vyrubeni´ dane danˇovni´kovi nezohlˇadnil
miestnepodmienky.Pokialˇzˇalobcanamietalproces-postupzˇalovane´ho,ktory´predcha´dzalvydaniu

rozhodnutia o vyrubeni´ dane z nehnutelˇnosti´, tak v tomto nemozˇno hovoritˇ o nespra´vnom u´radnom
postupe. Nespra´vny u´radny´ postup z hlˇadiska za´kona je iba taky´ postup, ktory´m konaju´ci orga
´n porusˇuje pra´vne predpisy, no nema´ svoj bezprostredny´ vy´raz vo vydanom rozhodnuti´. Zˇalobca
vsˇak namieta postup vyrubenia dane, konkre´tne nezohlˇadnenie miestnych podmienok, ktore´ho vy
´sledkom vsˇak bolo Rozhodnutie č. 3393/2014. Na za´klade tohto je namieste posu´ditˇ na´rok zˇalobcu
ako na´rok na na´hradu sˇkody z neza´konne´ho rozhodnutia. Uvedené rozdhnutie vsˇak nebolo pri

´slusˇny´morga´nompreneza´konnostˇzrusˇenyéalebozmenenyéaota´zkuneza´konnostirozhodnutia
nemozˇno posudzovatˇ ako ota´zku predbezˇnu´. Su´d nie je opra´vneny´ sku´matˇ, cˇi zˇalovany´
postupoval spra´vne alebo nie pri vyrubovani´ dane danˇovni´kovi, ak vy´sledkom take´hoto konania
zˇalovane´ho bolo rozhodnutie zˇalovane´ho a toto je pra´voplatne´, vykonatelˇne´ a zrusˇene´ nebolo.
Kedˇzˇe na´rok zˇalobcu bol nedo^vodny´ uzˇ z hlˇadiska jeho pra´vneho za´kladu, kedˇzˇe zˇalobca

nebol vo veci vecne akti´vne legitimovany´m, bolo bezpredmetne´ a nehospoda´rne zaoberatˇ sa vy
´sˇkou sˇkody a pri´padne aj dˇalsˇi´mi okolnostˇami. Žalobca navyše na preuka´zanie vy´sˇky sˇkody
ani zˇiaden do^kaz nenavrhol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže

žalovaný bol v spore plne úspešný (súd žalobu v celom rozsahu zamietol), súd priznal žalovanému
náhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.