Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206294
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu P. M., nar. XX.XX.XXXX,
dlhodobý pobyt: E. XX, K., Česká republika, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát,
s.r.o., sídlo: Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému Česká
podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, sídlo: Pobřežní 665/23, 186 00 Praha 8, Česká
republika, IČO: 63 998 530, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom N. XX, C.,
onáhraduškodyvovýške20.066,55eur,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovský
Mikuláš, č. k. 20C/28/2017-100 zo dňa 18. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.316,60 eur, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 76,92 %.
2) Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konani´ boli preuka´zane´ vsˇetky predpoklady
pre priznanie na´roku na na´hradu sˇkody na zdravi´ uplatnenej zˇalobcom a že žaloba je čiastočne
dôvodná v rozsahu uplatnenia tohto nároku. Znalec bodovo ohodnotil bolesť žalobcu 135 bodmi. Preto
súd priznal žalobcovi plnenie titulom náhrady za bolesť vo výške 2.316,60 eur ako výsledok súčinu
135 bodov x 17,16 eur (náhrada za jeden bod v čase vzniku poškodenia zdravia žalobcu). V časti
uplatnenia nároku na náhradu škody na vozidle žalobcu a nároku na náhradu ušlej mzdy súd žalobu

zamietol pre jej nedôvodnosť. Žalobca nepreukázal žiadnym z uvedených dôkazov, aká skutočná škoda
mu na motorovom vozidle vznikla. Potvrdenie priemernej ceny motorového vozidla v čase dopravnej
nehody neodráža skutočnú škodu na vozidle. Žalobca si žalobou uplatnil tiež nárok na náhradu mzdy.
Zmätočne však uvádzal, že je živnostníkom a súdu predložil daňové priznanie za rok 2014, a teda
bolo zrejmé, že nemôže ísť o nárok na náhradu ušlej mzdy. Následne žalobca predložil súdu na
preukázanie nároku rámcovú zmluvu o dielo spolu s objednávkou na práce, avšak bez toho, aby k tomu
uskutočnil aj relevantný procesný návrh. Žalobca v žalobe tvrdil vznik škody titulom ušlej mzdy, súdu

však predložil listinné dôkazy, ktoré neboli spôsobilé preukázať škodu titulom ušlej mzdy. Pokiaľ žalobca
zmenil skutkové tvrdenia, bolo potrebné k tomu relevantným spôsobom uskutočniť procesné návrhy v
zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čo však žalobca neurobil. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a navrhol, aby súd rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca v konaní
nepredložil dokumenty, z ktorých vyplýva hodnota motorového vozidla v čase vzniku škody. Aj vzhľadom
na práceneschopnosť žalobcu nemohol tento zabezpečiť iný dôkaz o hodnote poškodeného vozidla. V
konaní predložil aj doklady ohľadne ušlého zisku, teda, že vykonáva podnikateľskú činnosť, pôvodne zlé
označenie ako náhrada ušlej mzdy je len zlé terminologické označenie. Mal za to, že boli dané dôvody

hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, aby nebol zaviazaný na úhradu trov protistrane.
4) Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach.

5) Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobca nedokázal k žalobe pripojiť a označiť relevantné dôkazy
osvedčujúceho jeho nárok. Nedokázal špecifikovať ušlý zisk, ktorý mu vznikol. Neboli dané dôvody v
zmysle ust. § 257 CSP. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel,

odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Odvolateľ namietal, že preukázal hodnotu motorového vozidla, pričom táto predstavovala sumu 7270
dolárov. Odvolací súd (rovnako, ako súd prvej inštancie) mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k

preukázaniu výšky škody na vozidle. Výšku škody nemôže súd odvodiť od hodnoty vozidla. Pokiaľ
žalobca nepreukázal výšku škody, nemohol byť v spore úspešný a súd správne v tejto časti jeho nárok
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

9) Ďalším nárokom, ktorý si uplatnil žalobca, bola ušlá mzdu, pričom ako neskôr vyšlo najavo, nešlo o

ušlú mzdu, ale o ušlý zisk. Aj v tejto otázke sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
navyše dodáva, že ušlý zisk požadoval žalobca na inom skutkovom základe, pričom z ním predloženej
rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 15.3.2015 nevyplýva ani to, na akej cene za dielo sa dohodol s
objednávateľom (tá mala byť vždy dohodnutá individuálne) a nemal ani garantovaný počet zákaziek,
ktoré mal realizovať, t.j. nebolo možné z ním predložených dokumentov zistiť ušlý zisk za obdobie PN.

10) Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 257 CSP, súd nevidel také dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobcu, pre ktoré by nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. Žalobca ani nevysvetlil,
v čom videl priznanie trov žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca nie je
občanom Slovenskej republiky automaticky neznamená, že sú dané dôvody, pre ktoré by nemal byť

zaviazaný na úhradu trov konania v prípade, ak v spore nepreukázal svoje tvrdenia a bol neúspešný.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
mal žalovaný v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).