Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216563
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Valéria

Marcinová, nar. 23.11.1954, bytom Žltá 65/19, 082 16 Fintice, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance Holding
a.s., sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený Beňo & partners advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o primerané finančné zadosťučinenie
336,38 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 22.06.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného
zadosťučinenia vo výške 336,38 €. Žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 11C/404/2015 vystupoval v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa voči žalovanému

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 336,38 €. V konaní bol úspešný, súd prvej
inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom z 11.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.04.2017 a vykonateľnosť dňa 14.04.2017. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 veta tretia
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého - spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, zodpovedá. Žalobca ako spotrebiteľ si uplatňuje

satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Finančné
zadosťučinenie požaduje vo výške 336,38 €, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.08.2017, v ktorom uviedol, že pre
priznanie finančného zadosťučinenia je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky:
a) úspech žalobcu v spore,

b) primeranosť,
c) spôsobilosť privodiť ujmu.
2.1. V predmetnom prípade má žalovaný za to, že k splneniu týchto podmienok nedochádza.
Žalobca doposiaľ neuviedol jediný dôkaz o tom, ako tá, ktorá podmienka zasiahla do jeho osobnejsféry, či už majetkovo alebo psychicky. Žalovaný má za to, že zákonným predpokladom úspešného
uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitnými predpismi, ktorými sú predpisy na

ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je presvedčený, že uvedený nárok nie je daný, ak dodávateľ údajne
porušil všeobecnú právnu úpravu, teda nie osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu
spotrebiteľov, ktorými sú zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a pod..
Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu. Aj
keď zmluva mala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, nebol naplnený vyššie uvedený

základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, žeby boli porušené práva
žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

3. Súd vo veci pojednával dňa 23.10.2017 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právny
zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe s tým, že aj porušenie predpisov o kontraktácii uvedených
v občianskom zákonníku v prípade, ak jeho účastníkom bol spotrebiteľ, treba považovať za porušenie

spotrebiteľského práva. Naopak, právny zástupca žalovaného zotrval na svojom písomnom vyjadrení.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/404/2015 zo dňa
11.05.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/155/2016 zo dňa
27.02.2017. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý

žalobcovi priznal zaplatenie sumy 336,38 € s príslušenstvom ako náhrady bezdôvodného obohatenia.
Podstatou rozsudku prvostupňového ako aj krajského súdu je to, že v prejednávanej veci návrh na
uzavretie zmluvy podal žalobca - spotrebiteľ, ktorý žiadal úver vo výške 50 000,- Sk. Až neskôr bol
príslušný formulár zmluvy podpísaný žalovaným - dodávateľom, avšak s inou sumou pôžičky a s inou
výškou mesačných splátok. S poukazom na § 44 ods. 2 OZ súdy takýto prejav považovali za nový

návrh na uzavretie zmluvy, ktorý pre platnosť vyžadoval písomnú akceptáciu žalobcom - spotrebiteľom.
Keďže k tejto písomnej akceptácii nedošlo, zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi v
písomnej forme nevznikla. Následne teda, žalovaným - dodávateľom poskytnutú sumu bolo potrebné
žalobcovi - spotrebiteľovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, resp. v zmysle § 457 OZ vykonať medzi
nimi vyporiadanie. Keďže napriek neexistencii zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca - spotrebiteľ

zaplatil žalovanému - dodávateľovi sumu prevyšujúcu sumu mu poskytnutú, bola táto suma priznaná
žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie získané žalovaným dodávateľom. Už len ako obiter dictum tohto
rozhodnutia v rámci odôvodnenia na strane 7, prvoinštančný súd uviedol, že aj v prípade, ak by zmluva
o spotrebiteľskom úvere bola riadne uzavretá, musela by byť bez úrokov a bez poplatkov, pretože v
príslušnej zmluve by absentovalo vyjadrenie úroku v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.

5. Podľa § 2 písm.u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu strán sporu - odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho

oblasti činnosti.
Podľa § 4 ods.1 písm.d) zákona č. 250/2007 Z.z. - dodávateľ je povinný správne účtovať ceny pri predaji
výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.
Podľa § 4 ods.2 písm.a) zákona č. 250/2007 Z.z. - dodávateľ nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosť
bez právneho dôvodu.

Podľa § 8 ods.1 písm.d) zákona č. 250/2007 Z.z. - obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej

výhody.

6. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že z jeho strany došlo k porušeniu „iba“ ustanovení všeobecného
predpisu - Občianskeho zákonníka o kontraktačnom procese a nie ustanovení týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa, s týmto súhlasiť nemožno. Vychádzajúc z novelizovaného ustanovenia 52 ods.2 OZ

(Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.) zákonodarcom bolo potvrdené, že Občiansky zákonník ako celok je
predpisom v prospech spotrebiteľa, teda predpisom na jeho ochranu, čo je zrejmé aj z toho, že inak

dispozitívne ustanovenia sú jednostranne kogentné tak, že sa od nich nemožno odkloniť v neprospech
spotrebiteľa(§54ods.1OZ-Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.). V prejednávanej veci tak existuje ako porušenie Občianskeho zákonníka,

tak aj porušenie zákona č. 250/2007 Z.z. vo vyššie citovaných ustanoveniach. Vyžadovanie plnenia od
spotrebiteľa v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v prípade, keď
k vzniku takejto zmluvy nedošlo a teda ponechanie si zaplatenej sumy aj nad poskytnutú istinu je zo
strany žalovaného dodávateľa
- nekalou obchodnou praktikou,
- klamlivou obchodnou praktikou,

- nesprávnym účtovaním ceny služby,
- uložením povinnosti bez právneho dôvodu.

7. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
7.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa

dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
7.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému

porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (a
ujma aj spôsobená bola) spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných
prostriedkov.
7.3.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.
7.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba

vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil

voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
7.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok prespotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.

7.6. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia vychádzal súd aj z toho, že aj keď u dodávateľa nebol
preukázaný úmysel, tak vo vzťahu k porušeným predpisom, išlo o predpisy s jednoznačných znením a
výkladom, ktoré má dodávateľ ako profesionál v obchodnej oblasti ovládať.
7.7. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že

nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR
v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní

přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí

odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného

znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd

má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme
spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca v konaní plne úspešný (keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu a nebola zjavne

premrštená) má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.