Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 6, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012648.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

I. K.,

nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom J. - E., D. XXXX/XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/5/2017 zo dňa 13. marca 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa§322ods.1Tr.por.savecvraciasúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednal

a rozhodol.

Výroky o vine, prepadnutia veci a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýI.K.uznanývinnýmvbode1.a2.zprečinuporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák a zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. e/, j/ Tr.zák., pretože 1. dňa 16.03.2017 v čase medzi 17:30 hod. až 18:15

hod. v Trenčianskych Tepliciach v hoteli Krym kovovým páčidlom vypáčil vstupné dvere do izby číslo
401, v ktorej boli vtom čase ubytované poškodené S. E. a I. J., následne do tejto izby vstúpil a odcudzil z
nej poškodenej S. E. hnedú koženú peňaženku hodnote 15,- €, v ktorej mala hotovosť 50,- €, občiansky
preukaz, preukaz zdravotnej poisťovne Dôvera, platobnú kartu VÚB, tablet značky Samsung v hodnote
200,- € a poškodenej I. J. odcudzil čiernu peňaženku v hodnote 10,- € s hotovosťou 18,- €, občianskym
preukazom, preukazom zdravotnej poisťovne Dôvera, mobilný telefón značky Motorola v hodnote 100,-

€ notebook značky HP v hodnote 200,- €, čim spôsobil poškodenej S. E. trvale bytom K. XX škodu vo
výške 265,- € a poškodenej I. J. trvale bytom P. XXXX/X, C., škodu vo výške 328,- €; 2. dňa 21.03.2017
v čase medzi 15:00 hod. až 16:40 hod. v Trenčianskych Tepliciach prišiel do hotela Atlantis, Poštová
320/1, Trenčianske Teplice, ktorého majiteľom je spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., kovovým
páčidlom (paiserom) vypáčil vstupné dvere do izby číslo XXX, do ktorej vstúpil a odcudzil z nej televízor
značky Samsung v hodnote 100,- €, čim spôsobil spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice a.s., T. G.

Masaryka 21, Trenčianske Teplice, IČO: 34 129 316 škodu na televízore vo výške 100,- € a poškodením
dverí škodu vo výške 150,- € a bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen spisová značka 3T 113/15 zodňa 15.02.2017, právoplatným dňa 03.03.2017 odsúdený pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e), j) Tr. zák. a iné za čo mu bol uložený úhrnný spoločný
trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 2, 43, 38 ods. 2, 36 písm. l/, n/,
37 písm. h/, m/, 38 ods. 5 a per analógiam 39 ods. 1, 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. na úhrnný ďalší trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovaného

na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks kovové páčidlo o dĺžke 40 cm zabalené v bordovej igelitovej taške,
- 1 ks kovové páčidlo na pneumatiky o dĺžke 49 cm,

- 1 ks hasák s posuvnou maticou o dĺžke 25 cm,
- 1 ks samosvorný hasák o dĺžke 19 cm,
- 1 ks plochý skrutkovač o dĺžke 23 cm,
- 1 ks plochy skrutkovač o dĺžke 17,5 cm,
- 1 ks plochý skrutkovač o dĺžke 15,5 cm,

- 1 ks plochý skrutkovač o dĺžke 20 cm,
- 1 ks ulomený skrutkovač o dĺžke 21 cm,
- 1 ks plochý skrutkovač so zahnutým koncom o dĺžke 20,5 cm,
- 1 ks krížový skrutkovač o dĺžke 16 cm,
- 1 ks krížový skrutkovač so zahnutým koncom o dĺžke 14,5 cm,

- 1 ks pilník na kov trojuholníkového tvaru o dĺžke 23 cm,
- 2 ks ihlový pilník trojuholníkového tvaru o dĺžke 16 cm a
- 1 ks ihlový, polooblúkový pilník bez rukoväte o dĺžke 13,2 cm.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným: spoločnosti

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava škodu
v sume 458,50 €; I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, C. škodu v sume 163 €; S. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX škodu v sume 100 € a spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice, a.s.,
IČO: 34 129 316, so sídlom T. G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice škodu v sume 21,50 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení I. J., S. E. a spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., so
zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný I. K.. Podľa názoru
obžalovaného uložený trest odňatia slobody sa mu javí ako neprimerane vysoký.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca obžalovaného, aby súd zvážil uloženie
súhrnného trestu voči trestu rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 4T/197/2017, pretože tento v dobe
rozhodovania súdu prvého stupňa nebol ešte právoplatný. Obžalovanému navrhol uložiť trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru,

že výrokom o treste odňatia slobody došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona (pozri nižšie)
upravujúcich ukladanie trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.K napadnutému výroku o treste odňatia slobody uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Z výroku
rozsudku súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody, ako aj z odôvodnenia tohto výroku vyplýva, že

súd prvého stupňa sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v § 212 ods. 4 Tr.zák. (trest odňatia slobody
3 roky až 10 rokov) postupne upravoval podľa ustanovení §§ 41 ods. 2, 38 ods. 5 a per analógiam 39
ods. 1, 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. Na základe týchto úprav súd prvého stupňa dospel k záveru (str. 5 písm.
f/ odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa), že obžalovanému mohol uložiť trest odňatia slobody, kde
upravená dolná hranica sadzby odňatia slobody je 65 mesiacov a 10 dní (tu je nesprávne uvedené, že

je to 6 rokov, 5 mesiacov a 10 dní - správne malo byť uvedené 5 rokov, 5 mesiacov a 10 dní). Upravená
horná hranica trestnej sadzby bola podľa súdu prvého stupňa 160 mesiacov - čo predstavuje 13 rokov
a 4 mesiace.

Použitie vyššie uvedených ustanovení Všeobecnej časti Trestného zákona pri úprave trestnej sadzby
odňatia slobody uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona je nesprávne z dvoch dôvodov. Jednak

postup pri úprave trestnej sadzby je nasledovný: ak majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej
sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona podľa § 38 ods. 5, 39 ods. 4 a 41 ods. 2 Tr.zák.,
konkrétne konečné rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že sa najprv urobí úprava trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 5 Tr.zák. (zvýšenie dolnej hranice o jednu polovicu postupom podľa § 38 ods. 8 Tr.zák.).
Následne sa urobí úprava takto ustanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Tr.zák. (zvýšenie

hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Napokon sa konkrétne rozpätie trestnej sadzby určí podľa
§ 39 ods. 4 Tr.zák. (zníženie už upravenej dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Zvýšenie hornej
hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39
ods. 4 Tr.zák. sa vykoná len z hornej, resp. dolnej hranice trestnej sadzby bez ohľadu na rozdiel medzi
dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby, pretože ustanovenie § 38 ods. 8 Tr.zák. veta za bodkočiarkou

Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije (zhodne zovšeobecňujúci judikát R 32/2009).

Popri nedodržaní vyššie uvedenej postupnosti pri úprave trestnej sadzby odňatia slobody, súd prvého
stupňa pochybil aj v tom, pokiaľ upravoval predmetnú trestnú sadzbu odňatia slobody uvedenú v § 212
ods. 4 Tr.zák. aj podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. - ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody podľa

tzv. asperačnej zásady (v znení nálezu Ústavného súdu SR, teda bez vety za bodkočiarkou). Podľa
§ 41 ods. 2 Tr.zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva lebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločin spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Z výroku o vine preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa síce vyplýva, že obžalovaný bol uznaný
vinným z dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločin (zločin krádeže podľa § 212 ods.
4 Tr.zák.). Súčasne ale z tohto výroku nevyplýva, že by sa obžalovaný týchto dvoch trestných činov
dopustil dvomi samostatnými skutkami. K tomuto v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa
síce správne uvádza, že vyššie uvedené dva trestné činy obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu

rovnorodom (jedným skutkom spáchal viac trestných činov). Súčasne však na tomto mieste súd prvého
stupňa uvádza, že skutky zo dňa 16.3.2017 a 21.3.2017 sú dva samostatné skutky.

Z výroku o vine v rozsudku však vyplýva, že obžalovaný bol síce uznaný pre dva skutky označené č.
1. a 2., avšak z tzv. právnej vety, ako aj označenia použitej právnej kvalifikácie vyplýva, že obžalovaný

bol uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák.
s prihliadnutím aj na § 138 písm. j/ Tr.zák. - viaceré osoby, keď tento pojem je naplnený až sčítaním
poškodených osôb v skutku č. 1. a č. 2. Teda v danom prípade ide len o dva čiastkové útoky jedného
pokračovacieho trestného činu krádeže v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. (spáchaného len v čiastkovom útoku pod č. 1.).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa celý výrok o treste
odňatia slobody, pretože súd prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody porušil vyššie uvedené
ustanovenie Trestného zákona v neprospech obžalovaného. Odvolací súd však sám o uložení trestu
odňatia slobody postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. nerozhodol, pretože súd prvého stupňa považoval

trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov ako trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzbyzaprimeranýapostačujúcijednaknaochranuspoločnostipredtrestnoučinnosťouobžalovaného
a jednak na prevýchovu obžalovaného v podmienkach jeho výkonu Pri novom ukladaní trestu odňatia
slobody však bude musieť súd prvého stupňa vychádzať z nižšej dolnej hranice trestu odňatia slobodyako doteraz, preto bude musieť znovu vyhodnotiť a odôvodniť, či stále platí jeho pôvodný názor, že trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bude primeraný a postačujúci.

Vo výroku o treste odňatia slobody bude musieť súd prvého stupňa odstrániť aj pochybenie v použití
aj § 39 ods. 1 Tr.zák. vo výroku o treste odňatia slobody, ktorého použitie v tomto prípade neprichádza
do úvahy a súd prvého stupňa inak správne odôvodnil len použitie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per
analógiam Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody z dôvodu vyhlásenia obžalovaného o
vine na hlavnom pojednávaní.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pochybil aj v prospech obžalovaného, keď tohto podľa §
48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa tohto
ustanovenia zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestučin.Zaktuálnehoodpisu

registra preto však vyplýva (súd prvého stupňa vychádzal z odpisu registra trestov, ktorý bol ku dňu jeho
rozhodovania takmer pol roka „starý“), že dňa 24.5.2012 bol obžalovaný I. K. podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselné trestné činu trestným rozkazom Okresného
súdu Zvolen, sp.zn. 4T/46/2012 zo dňa 30.3.2012. Na tomto predchádzajúcom výkone trestu odňatia
slobody nič nemení ani okolnosť, že tento trest v rámci ukladania súhrnného trestu bol neskoršie zrušený

rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/113/2015 zo dňa 15.2.2017, pričom toto rozhodnutie je
inak uvedené aj v odpise registra trestov (bod 8), ktorý mal súd prvého stupňa k dispozícii. Správne
teda mal byť obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol totiž v posledných 10-tich
rokoch pred spáchaním trestného činu v roku 2017, v roku 2012 vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin.

V súvislosti s týmto pochybením v rozsudku súdu prvého stupňa bude ale musieť súd prvého stupňa pri
novom rozhodovaní o treste rešpektovať zásadu odvolacieho konania spočívajúcu v zákaze zmeny k
horšiemu(zákazreformationinpeius).Vtejtoveciodvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvéhostupňaavec

vrátil tomuto súdu na nové prejedanie a rozhodnutie len v dôsledku odvolania obžalovaného podaného
v jeho prospech. Súčasne senát odvolacieho súdu vyslovuje právny názor, že nebude ale porušením
vyššie uvedenej zásady, ak by súd prvého stupňa v tejto veci uložil obžalovanému trest odňatia slobody
v nižšej výmere, ako bol tento trest uložený v zrušenom rozsudku a súčasne by obžalovaného zaradil
pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. do prísnejšieho

ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Výrokonepodmienečnomtresteodňatiaslobody
spolu s výrokom o zaradení do príslušného ústavu na výkon trestu z hľadiska posudzovania zhoršenia,
resp. nezhoršenia postavenia obžalovaného je nutné posudzovať ako celok. Z pohľadu trestu odňatia
slobody ako najzávažnejšej sankcie v trestnom práve (obmedzenie osobnej slobody ako základného
ľudského práva) je uložená výmera (trvanie) trestu odňatia slobody rozhodujúcim prvkom sankčného

postihu páchateľa z hľadiska nielen kvantity, ale aj kvality ujmy, ktorá postihuje páchateľa. Samotné
zaradenie páchateľa do jedného z troch ústavov na výkon trestu pritom nemá prakticky vplyv na vyššie
uvedenú ujmu páchateľa z hľadiska výmery trestu. Je síce faktom, že jednotlivé ústavy na výkon trestu
(§ 48 ods. 1 Tr.zák. minimálneho, stredného a maximálneho stupňa stráženia) sa postupne líšia stupňom
obmedzení páchateľa vo výkone trestu odňatia slobody, tieto stupňové obmedzenia nie sú však takou

kvalitatívnou ujmou páchateľa, ako je ujma na jeho osobnej slobode.

Tedaporovnanímtýchtoujmvyznievazníženievýmerytrestuodňatiaslobodyprepáchateľapriaznivejšie
aj vtedy, ak došlo k jeho zaradeniu do ústavu s prísnejším stupňom stráženia.

Všeobecne potom možno zhrnúť, že každý nový nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v nižšej
výmere ako bol uložený v pôvodnom zrušenom rozsudku, je trestom miernejším, a to aj vtedy, ak pri
ukladaní takéhoto nového trestu bude páchateľ zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia, ako
tomu bolo pôvodne. Tento záver samozrejme neplatí, ak je takto ukladaný trest v rovnakej výmere ako
pôvodne, pretože v tomto prípade by došlo k celkovému zhoršeniu postavenia páchateľa práve a len

vzhľadom na zaradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Záverom zaujíma senát odvolacieho súdu stanovisko aj k návrhu obhajcu vyslovenom na verejnom
zasadnutí, keď tento navrhoval, aby obžalovanému bol uložený súhrnný trest k trestu odňatia slobodyuloženom obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 4T/197/2017 zo dňa 13.12.2017,
právoplatnom dňa 28.3.2018. S týmto návrhom obhajcu sa odvolací súd nestotožňuje, pretože
síce obžalovaný spáchal aktuálne prejednávanú trestnú činnosť pred vyhlásením vyššie uvedeného

rozsudku, avšak týmto rozsudkom bol uložený súhrnný trest k rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
3T/113/20105 zo dňa 15.2.2017. Teda obžalovaný spáchal aktuálne prejednávanú trestnú činnosť dňa
16.3. a 21.3.2017 po vyhlásení vyššie uvedeného rozsudku. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno
uložiť nový súhrnný trest odňatia slobody voči inému súhrnnému trestu, ak prejednávaná trestná činnosť
nebola spáchaná pred vyhlásením obidvoch do úvahy prichádzajúcich rozsudkov.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.