Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/453/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113232561
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113232561.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) A. bytom R., 2) O.

zastúpená JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému:
A. bytom E., zastúpenému JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28,
o určenie hranice medzi pozemkami

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22. 11. 2013 domáhali proti žalovanému určenia,
že hranica medzi ich nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností ako parcela č. XXXX/X a

nehnuteľnosťami - parcela č. XXXX/X (parcela žalovaného) a parcela č. XXXX/X (ku ktorej je žalovaný
oprávnený z vecného bremena), prebieha tak, ako existuje oplotenie, postavené v roku 1974 a pokračuje
v línii tohto plota aj na neoplotenej časti parciel. Zároveň žiadali priznať im náhradu trov konania.
Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/
X, parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X - rodinný dom č. súpisné XXXX, katastrálne územie
R., obec F. a žalovaný je výlučným vlastníkom susednej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,
parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 816 m2, katastrálne územie R., obec F.r. Žalovaný je

zároveň oprávneným z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši cez parcelu č. XXXX/
X o výmere 58 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie R.,
obec F. ktorá je vo vlastníctve povinného z vecného bremena Benol Steel, a.s., Košice, Mánesova
26. Žalovaný bol investorom stavby „4 terasové rodinné domy“. Stavebné povolenie - rozhodnutie o
dodatočnom povolení zmeny stavby vydal stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré
mesto. Rozhodnutie o povolení stavby nadobudlo právoplatnosť potom, čo stavebný úrad nevyhovel
námietkam žalobcov a odvolací orgán ich námietky zamietol. Žalovaný kúpil svoju parcelu od právneho

predchodcu, ktorý mienil stavať na svojom pozemku stavbu s názvom „výstavba rodinných domov“. Voči
tejto stavbe žalobcovia nemali námietky, lebo nezasahovala do ich vlastníckych práv, stavba žalovaného
však nedodržiava odstup 2 metre od ich nehnuteľnosti a od hranice medzi pozemkami. Keď žalovaný
nehnuteľnosť kúpil a získal stavebné povolenie, počas stavebného konania žalobcovia opakovane
namietali, že osadenie stavby je v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré bolo právoplatne
vydané v roku 2008. V dôsledku toho, že ich námietky v čase povoľovania stavby žalovanému neboli
zohľadnené,žalovanýrealizovalstavbutak,ženedodržiavalzákonomstanovenúvzdialenosťmedzijeho

stavbou a hranicou medzi ich pozemkami, lebo žalovaný považoval za hranicu tú, ktorá je zakreslená
v kópii katastrálnej mapy. Naliehavý právny záujem žalobcovia vidia v ochrane vlastníctva zakotvenej
v Občianskom zákonníku, v Ústave Slovenskej republiky, v Európskom dohovore o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a v prvom dodatkovom protokole o ochrane majetku (vlastníctva).2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 3. 2014 žiadal, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný realizoval stavbu „4

terasové rodinné domy“, F. podľa schváleného projektu na základe právoplatného stavebného povolenia
vydaného Stavebným úradom Košice - Staré mesto zo dňa 19. 3. 2013. Umiestnenie stavby na parcele
bolo zamerané a založené za účasti autorizovaného geodeta a kartografa Ing. M. Hačka. Dňa 12. 12.
2013 bol vydaný protokol o vytýčení hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X. Lomové
body vytýčenej hranice boli prevzaté z VGI a geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ZPMZ č.

XXXX z Okresného úradu Košice, katastrálny odbor. Vlastníci susediacich pozemkov nemali k vytýčenej
hranici pozemkov dôvodné pripomienky. Vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi parcelami vydaný
dňa 18. 12. 2013 a autorizačne overený dňa 19. 12. 2013 bol predložený Okresnému úradu Košice,
katastrálny odbor na vyhotovenie záznamu. Žalovaný realizoval stavbu legálne podľa právoplatného
stavebného povolenia a na pozemku, ktorý podľa preukázaného právneho a skutočného stavu je v jeho
výlučnom vlastníctve. Umiestnenie stavby bolo založené podľa schválenej projektovej dokumentácie za

prítomnosti geodeta.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov, žalovaného, svedkov, znaleckým dokazovaním a zistil
tento skutkový stav:

4. Žalobcovia vo výpovedi uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, katastrálne územie R., obec F., parcely č. XXXX/X, parcely č. XXXX/X . a parcely č. XXXX/X
- dom, č. súpisné XXXX a žalovaný je vlastníkom susednej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,
parcelač.XXXX/X-ostatnéplochyovýmere816m2,katastrálneúzemieR.,obecF.Žalovanýjezároveň
oprávneným z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši cez parcelu č. XXXX/X o výmere

58 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie R. obec F.. V roku
2008 právny predchodca žalovaného začal s výstavbou rodinných domov. Žalovaný sa tiež rozhodol
stavať na pozemku, ale potreboval k tomu väčší priestor, keďže sa jedná o 4 terasové rodinné domy
a každý z rodinných domov má dva byty. Je preto zastavaný celý pozemok s výnimkou okrajových
schodísk, bazénu a parkoviska. V stavebnom konaní žalobcovia vzniesli námietky, ale stavebný úrad

im nevyhovel. Južná hranica pozemku žalobcov a teda severná hranica pozemku žalovaného vychádza
o pol metra severnejšie do ich pozemku. Stavba žalovaného je nesprávne umiestnená, nesprávne
bola vytýčená hranica. Západná hranica parcely žalovaného má mať 23,22 m, ale podľa projektovej
dokumentácie má až cca 23,8 m.

5. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pozemok kúpil aj so stavebným povolením v roku 2011, ale neskôr
došlo k zmene stavby, na ktorú zmenu dostal ďalšie právoplatné stavebné povolenie a začal stavať.
Pri stavbe zistil, že oplotenie, ktoré patrilo k stavbe žalovaného, bolo posunuté, čo sa týka hranice na
ich pozemok. V dolnej časti to bolo viac, možno 20 cm, v hornej časti 5 až 10 cm. Podľa projektovej
dokumentácie aj s vonkajšími spevnenými plochami a oporným múrom sa rátalo tak, akoby tam bol.

Spočiatku sa chceli so žalobcami dohodnúť, lebo pozemok, ktorý bol za oplotením, bol pozemok
žalovaného, hoci žalobca si myslel, že je to jeho pozemok. K dohode nedošlo, preto začali na pozemku
stavať stavbu. Žalovaný vychádzal z podkladov z katastrálnej mapy a podkladov, s ktorými pracujú
geodeti.

6. Svedok A. geodet, ktorý vyhotovil vytyčovací náčrt medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X, .
vo výpovedi uviedol, že po zameraní a spracovaní vytyčovacieho náčrtu objednávateľ vyžadoval aj
vytýčenie hranice parcely. V tom čase medzi parcelou č. XXXX/X a XXXX/X bol plot. Pri vytyčovaní
hranice pozemku vychádzal z platných údajov v katastri nehnuteľností.

7. Svedok A., ktorý vypracoval projektovú dokumentáciu pre 4 terasové domy na F. na žiadosť
žalovaného, vo výpovedi uviedol, že vstupným podkladom bolo pre neho geodetické zameranie -
vytyčovací náčrt. Mimo hranicu pozemku nezasahoval. Musel byť preukázaný vlastnícky vzťah k tejto
parcele. Robil bežný autorský dozor.

8. Podľa Protokolu o vytýčení hranice pozemku vypracovaného dňa 12. 12. 2013 na žiadosť žalovaného,
vytýčenie hranice medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy
F.torá je platná v príslušnom katastrálnom území.9. Podľa záverov znaleckého posudku č. 4/2016 A.údneho znalca z odboru geodézia a kartografia,
betónový oporný múr nezasahuje do parcely žalobcov č. XXXX/X a podľa platného stavu evidovaného
v katastrálnom operáte leží na vlastníckej hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovaného. Na

vyšetrovacom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, sú parcely registra CKN zobrazené
modrou farbou, pričom medzi parcelami č. XXXX a XXXX . v tom čase nebolo oplotenie, omerná
miera parcely č. XXXX z východnej strany pri F. je uvedená hodnotou 20,65 m, nehnuteľnosť je
definovaná nielen geometrickým určením (šírka a dĺžka) pozemku, ale aj polohovým určením vo vzťahu
k referenčnej sústave S-JTSK. Kým geometrický tvar pozemku môže zamerať každý laik s bežným

meradlom, polohové určenie nehnuteľnosti môže vykonávať iba osoba s odbornou spôsobilosťou. Dňa
1. 6. 2016 znalec vykonal zameranie hraníc v teréne za účasti oboch strán. Z mapy EN, ktorá je súčasťou
znaleckého posudku, vyplýva, že medzi hranicami parcely č. XXXX/X a XXXX/X došlo k úprave priebehu
hranice, kde je vidieť neplatnú hranicu rušenú dvomi krátkymi červenými čiarami vedenými kolmo na
rušenú čiaru. Katastrálny odbor poskytol túto mapu aj v rastrovej forme, na základe ktorej znalec
konfrontoval svoje výsledky zamerania a taktiež poskytol súbor prevzatých meraní z geometrických

plánov zapísaných do katastra nehnuteľností vo vektorovom tvare.

10. Súdny znalec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 11. 2016 oznámil, že
nemôže vypovedať ako súdny znalec, lebo dňa 24. 8. 2016 na základe žiadosti bol vyčiarknutý zo
zoznamu znalcov a Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 27. 7. 2016 č. XX/OS/XXXX/XXX

rozhodlo o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Znalecký posudok č. 4/2016 vyhotovil osobne, účelne,
hospodárne a nestranne a v plnom rozsahu zotrval na záveroch tohto posudku. Vychádzal z platného
stavu katastra nehnuteľností ku dňu vypracovania znaleckého posudku, ktorý poskytol katastrálny
odbor Okresného úradu Košice. Zameraný oporný betónový múr bol postavený na základe vytýčenia
vlastníckej hranice geodetom pred znaleckým dokazovaním a výsledky zamerania tohto oporného

múru v relácii s platným stavom evidovaným v katastrálnom operáte potvrdili správnosť postaveného
oporného múru. V zmysle § 19 ods. 4 Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie
hranice pozemkov (R.) vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú práva k
nehnuteľnostiam.

11. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.

12.Podľa§123ods.1Občianskehozákonníkavlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 124 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15. Podľa § l ods. l zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v platnom znení kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo

správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

16. Podľa § 2 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,

na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach.17. Podľa § 3 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 162/1995 Z.z. hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu
susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju

vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Parcelou sa rozumie geometrické
určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu
alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Geometrickým určením nehnuteľnosti
alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho
územia ich hranicami. Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich

definovanie v zobrazovacom systéme.

18. Podľa § 70 ods. 1, 2 citovaného zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické
určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov
katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo

organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o
bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

19. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu
vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,

ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

(Veľký komentár, CSP, Števček a spol.).

23. Predmetom konania je žaloba žalobcov, podielových spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území R., obec F. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X, parcela č.
XXXX/X a parcela č. XXXX/X. - rodinný dom č. súpisné XXXX o určenie hranice medzi pozemkami

žalobcov a žalovaného, ktorý je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX ako
parcela č. XXXX/X- ostatné plochy, katastrálne územie R. okres Košice, obec F.
24. Podľa ustálenej súdnej praxe, určenia hranice medzi pozemkami sa žalobcovia môžu domáhať len
vtedy, ak je na určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov
je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je

tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, nemá preventívna
ochrana poskytovaná podľa citovaného zákonného ustanovenia žiadny zmysel a význam. Naliehavým
právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba
zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne.

25. Žalobcovia odôvodňovali naliehavý právny záujem ochranou ich vlastníctva podľa Občianskeho
zákonníka, Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciou
stavby žalovaný znehodnotil ich majetok.
26. Vlastnícka hranica uvedených pozemkov je zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalovaný a jeho
právny predchodca si splnili všetky zákonné povinnosti, ktoré im uložil príslušný stavebný úrad a

na pozemku postavili stavbu. Žalobcovia preto už nemajú na požadovanom určení hranice medzi
pozemkami naliehavý právny záujem.
27. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak vznikne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o
hranice pozemku, nemôže sa žalobca na súde domáhať opravy, teda domáhať sa určenia priebehuhranice medzi pozemkami. V takom prípade je potrebné pozemok alebo jeho časť vymedziť
geometrickým plánom a vlastníctvo tohto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho
konania (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2028/2008). Žalobcovia takúto žalobu na

súde nepodali.
28. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení hranice medzi
pozemkami, čo je postačujúce pre zamietnutie žaloby.

29. Súd na návrh žalobcov nariadil znalecké dokazovanie a zaoberal sa návrhom aj z vecnej stránky a

dospel k záveru, že aj v tomto smere je žaloba nedôvodná.
30. Žalobcovia vzniesli pripomienku k umiestneniu stavby - „výstavba rodinných domov“ už na ústnom
pojednávaní pred príslušným stavebným úradom dňa 14. 8. 2008 tak, že v predložených mapových
podkladoch je nesprávne vytýčená hranica medzi parcelami označeným č. XXXX a XXXX, . namiesto
platnej južnej priamej čiary je zakreslená severnejšia verzia lomená. Stavebník (vtedajší vlastník
pozemku) zohľadnil túto pripomienku a dňa 28. 8. 2008 zmenil projektovú dokumentáciu predmetnej

stavby a to v rozsahu: za hranicu pozemkov medzi parcelami č. XXXX a XXXX bolo považované
existujúce oplotenie a z toho dôvodu pri zachovaní odstupu od hranice pozemkov dvoch metrov bola
stavba terasového domu umiestneného na západnej časti pozemku (so vstupom zo R. ulice) posunutá
južným smerom. Stavebný úrad preskúmal predložený návrh a príslušnú projektovú dokumentáciu,
usúdil, že umiestnenie stavby je v súlade so všeobecnými požiadavkami na výstavbu ako aj vyjadreniami

dotknutých orgánov a obce a vydal dňa 16. 10. 2008 rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22. 10. 2008.
31. Žalovaný realizoval stavbu „4 terasové rodinné domy“, F. podľa právoplatného stavebného povolenia
vydaného stavebným úradom F. dňa 19. 3. 2013. Umiestnenie stavby na parcele bolo zamerané a bolo
založené za účasti geodeta a kartografa Ing. M. Hačka. Dňa 12. 12. 2013 bol vydaný Protokol o vytýčení

hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X. Hranice medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X
bolivytýčenémetódouGNSSprístrojomLeitsaGPS900CS,zosúradníczlomovýchbodovbolivytýčené
body č. XXXX-XX a XX-XXX a tiež dva pomocné body na priamke v 10 metrových vzdialenostiach.
Vytýčené lomové hranice pozemkov boli v prírode označené železnými roxormi. Vlastníci susediacich
pozemkov nemali k vytýčenej hranici pozemkov dôvodné pripomienky. Vytyčovací náčrt medzi parcelami

bol vydaný dňa 18. 12. 2013 a autorizačne overený dňa 19. 12. 2013 bol žalovaným predložený
Okresnému úradu Košice, katastrálny odbor, čo vyplynulo z dôkazov predložených žalovaným. Mesto
Košice, pracovisko Košice - Staré mesto dňa 19. 3. 2013 vydalo rozhodnutie o dodatočnom povolení
zmeny stavby pred jej dokončením „4 terasové rodinné domy“, F. - SO 01 pre stavebníka (žalovaného),
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 7. 2013. Rozhodnutím bola povolená navrhnutá zmena

spôsobu zakladania stavby vo výkope, ktorá umožnila lepšie konštrukčné a statické riešenie jej
založenia.
32. Žalobcovia v priebehu konania navrhli nové znalecké dokazovanie, lebo znalecký posudok
A.ypracovaný v súdnom konaní považovali za nepravdivý a nekvalitný. Navrhovaný dôkaz súd
nevykonal, lebo ho nepovažoval za potrebný ani účelný. Žalobcovia nepredložili žiadny odborný dôkaz,

ktorým by vyvrátili závery znaleckého posudku A.. Určenie hranice pozemkov je odbornou otázkou
a za týmto účelom je nevyhnutné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie,
ktoré súdom vykonané bolo, pričom podklady jednotlivých mapovaní ich použitia, ako aj geometrické
plány a ďalšie listiny boli podkladom pre vypracovanie súdnoznaleckého posudku. Súdny znalec
vychádzal z platného stavu katastra nehnuteľností, preto nie je potrebná žiadna ďalšia rekonštrukcia

meraní, ktoré boli riadne vykonané autorizovanými geodetmi pri vypracovaní geometrických plánov. Zo
záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že oporný betónový múr bol postavený na základe
vytýčeniavlastníckejhranicegeodetomavýsledkyjehomeraniavreláciisplatnýmstavomevidovanýmv
katastrálnom operáte potvrdili správnosť postaveného oporného múru. Podľa projektovej dokumentácie
navrhovanej stavby odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z južnej

strany a protiľahlým vonkajším povrchom obvodovej steny susedného objektu rodinného domu na
parcele č. XXXX/X v jej najkratšej spojnici je 6 m, táto odstupová vzdialenosť je totožná s odstupovou
vzdialenosťou pôvodne povolenej stavby SO 01 územným rozhodnutím č. H.k zo dňa 16. 10. 2008.
Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby zo severnej strany a hranicou
susedného pozemku parcela č. XXXX/X v jej najkratšej spojnici je 2 m, táto odstupová vzdialenosť

je totožná s odstupovou vzdialenosťou pôvodne povolenej stavby. Keďže celková zastavaná plocha
navrhovanej stavby (573,47 m2) sa zmenila oproti pôvodne povolenej zastavanej ploche stavby (373
m2), zmenili sa aj odstupové vzdialenosti stavby po hranice susedných pozemkov z južnej, východnej
a západnej strany. Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z južnejstrany a hranicou susedného pozemku parcely č. XXXX/X a XXXX/X v jej najkratšej spojnici je 2,03 m.
Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z východnej strany a hranicou
susedného pozemku parcely č. XXXX/XX v jej najkratšej spojnici je 1,26 m.

33. Významnou je skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami je v katastri nehnuteľností
jasne vyznačená a údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam - parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako
aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zákona

č. 162/1995 Z.z.)
34. Vzhľadom na uvedené závery a citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcov v celom rozsahu
ako neopodstatnenú zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný,
ktorý bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.