Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406201382
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6406201382.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,821 08
Bratislava, IČO:36 864 421 proti povinnej: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX S.
S. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 209,12 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava

pod sp. zn. EX 1006/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
11Er/76/2006-25 zo dňa 20. februára 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/76/2006-25 zo dňa 20. februára 2012
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/76/2006-25

zo dňa 20. februára 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného
titulu dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska
zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa
na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s

§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa
§ 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú
neplatné. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd súčasne s poukazom na § 203 ods. 1
Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi

JUDr. Jozefovi Ďuricovi vo výške 14,64 Eur.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len

„O.s.p.“), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený.
Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Poukázal na ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len

„Notársky poriadok“) a uviedol, že bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo
povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonoma dobrými mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykonáva činnosti
smerujúce k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi, uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží.
Exekučný súd musí s exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pričom

v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či
meniťobsahnotárskejlistiny,ktorájeexekučnýmtitulomaanivprípadepasívnehosprávaniaúčastníkav
konaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,nemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadnéchybyanedostatky
exekučného titulu. Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Exekučný súd

konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie,
v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd
porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR,
článok č. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd podľa

odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom- oprávneným na
stranedruhej.Žalobcamalvkonanípredexekučnýmsúdomvýraznenevýhodnépostavenieabolosním
zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu
(oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti
zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere

Postupom exekučného súdu došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na
rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav
relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval právne
normy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré podľa odvolateľa

interpretovalnesúladnýmspôsobom.ExekučnýsúdvoveciaplikovalustanoveniaSmerniceRady93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa odvolateľa Smernica nemá
všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a
nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho

právnom postavení. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených
skutočností. V závere namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že udelením plnomocenstva povinný

preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, pričom
práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohol ani platne vzdať a vo výkone tohto práva mu
nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 ods. 1 OZ. Namietal, že

plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Odvolateľ namietal,
že tvrdenie exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte
neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, posúdil exekučný súd
nesprávne, nakoľko nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a
ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 OZ v nadväznosti na

ust. § 39 OZ. Povinný mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo odvolať, pričom toto právo nevyužil.
Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to
uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva
zveril, si zástupca riadne splnil a teda neprekročil udelené plnomocenstvo. Poukázal na ust. § 2 ods.
2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie

bežnejosobe,aleadvokátovi.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Co7/2007aNález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. V závere uviedol, že exekučný súd poverenie na vykonanie
exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu so zákonom. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdneho
exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vydal dňa 23. februára 2006 poverenie na vykonanie exekúcie na

vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 6 300,-Sk s príslušenstvom a trov exekúcie
na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4089/2005, NZ 40014/2005 zo dňa
29. augusta 2005. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 11Er/76/2006-25 zo dňa 20.
februára 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a §
58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 05. januára 2005 Zmluvu

o úvere, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra dlžníčkou (povinnou) na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníka v notárskej zápisnici ako
exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z predloženej
notárskej zápisnice zo dňa 29. augusta 2005 vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil Mgr. Tomáš
Kušnír, advokát konajúci na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, ktorý požiadal

o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku
a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku. Na základe splnomocnenia vyhlásil, že povinná uzavrela Zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol povinnej ako dlžníčke poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk (165,97 Eur). Za povinnú
vyhlásil,žeuznávadlhvočioprávnenémuvcelkovejvýške9583,-Sk(318,10Eur),ztohoúverapoplatok

predstavujú sumu 6 300,- Sk (209,12 Eur), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo
výške 0,25% denne od 25. mája 2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásil, že
predmetný dlh povinná splatí do 30. septembra 2005 ako aj to, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí
s exekúciou. Zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 05. januára 2005 súd zistil, že táto v strede textu obsahuje
časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto „Splnomocnenia“ dlžníčka ako splnomocniteľka
splnomocnila advokáta - priamo v predtlači uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníčky uznal jej záväzok z vyššie uvedeného úveru

tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274
písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V texte je ďalej uvedené,
že notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej,
právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžníčka sa súčasne zaviazala uhradiť

všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako
„Splnomocnenie“ obsahuje text : „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca, avšak
neobsahuje údaj osvedčujúci dátum prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníčky
otom,žesúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamipreposkytnutieúveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou
tejto Zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa

nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. W. bodu 19 týchto podmienok obidve zmluvné
strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a bod 21 týchto podmienok obsahuje vyhlásenie o tom, že zmluva
je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníčke, dva prislúchajú veriteľovi
a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi. Z obsahu predloženej Zmluvy o úvere však nevyplýva, že by
dlžníčka (povinná) splnomocnila veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i.

splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.

Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec,
o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo

prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý
oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu.Rovnako odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996).

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného
plnomocenstva už posúdil notár JUDr. Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je

právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že
exekučný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín,
ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním
poverenia, avšak vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať,
či exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky
nespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie

poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup
exekučného súdu, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takéto
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Rovnako považuje odvolací súd za nedôvodnú aj odvolateľovu námietku týkajúcu sa nesprávneho

právneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na

základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo

udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je

neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43b ods. 1 OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,

ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (pokiaľ
by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako

formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a
už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ
(oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho
mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr.Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu,
že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme
bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere.

V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti
splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust.
§ 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o

zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého
splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení
jednoznačne medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia nebola. Z

prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení vyplýva,
že v zmluve o úvere je na tej istej listine jednak zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo, ktoré
je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je
však právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej

strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde.
Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje
písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane
aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa
doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane,

resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžníčka podpísala Zmluvu o úvere a
súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 05. januára 2005 v neprítomnosti advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžníčka obdržala, a teda disponovala len jedným
vyhotovením predmetnej Zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžníčka neodoslala návrh
dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi.

Z predloženej listiny napokon nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody
o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu - dohody o
plnomocenstve. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať, či a kto predmetnú
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi
Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo,

resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a
z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným

titulom voči povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd sa zaoberal napokon aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne
náležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom.

Z uvedeného hľadiska je povinnosťou exekučného súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je
navrhovaný,bolvydanýoprávnenýmorgánomačijeformálneamateriálnevykonateľný,čisúoprávnený
a povinný vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na

plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom
sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila.

V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva,
že jej účastníkom je povinná zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom). Obsahom uvedeného
zápisu je vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu, pričom notárska zápisnica súčasne obsahuje aj vyhlásenie
povinnej o priamej exekučnej vykonateľnosti notárskej zápisnice.Titulompreexekúciupodľa§41ods.2písm.c/Exekučnéhoporiadkuniejehmotnoprávnyúkonuvedený
v notárskej zápisnici, ale samotná notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná

notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc podľa zák.č. 323/1991 Zb.
(Notársky poriadok) a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť
exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc Notárskym
poriadkom, ale aj náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Notársku zápisnicu možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej stránke. Ustanovenie §
46 a nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu,
pričom ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice
ako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady jej materiálnej vykonateľnosti. Jedným z týchto
predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 1
písm.c/Exekučnéhoporiadkutiežvyplýva,akápovinnosťmôžebyťprostredníctvomnotárskejzápisnice

so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Určuje aj to, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t.j. zo
záväzkovo-právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy,
ak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej podklade vymožená a ktorá vyplýva zo záväzku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku okruh účastníkov notárskej zápisnice ako titulu pre

exekúciu výslovne neoznačuje. Vyplýva však z neho, že prejav vôle povinnej osoby je požadovaný len
vo vzťahu k súhlasu s vykonateľnosťou. Vyznačenie ostatných náležitostí môže byť vykonané len na
základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby.

Odvolací súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa

jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných
právach a povinnostiach, ktoré môže veriteľ vymáhať od dlžníka prostredníctvom exekúcie bez toho,
aby musel mať iný titul. Notárska zápisnica, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, musí byť
spísaná s osobou povinnou aj s osobou oprávnenou, pričom musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa právnej argumentácie uvedenej v náleze Ústavného

súdu SR sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000 „... práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom

každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva

vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j.
skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna

stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade
obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť
určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí
obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na

plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti
exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných
predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že záver o ich splnení alebo nesplnení sa
v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal
do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že

posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu
nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska
hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosťnemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici
oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré
majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku

zápisnicu ako o exekučný titul, tak ako už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný
„súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v
prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon

jej to dovolil najmä tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon
zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia
uplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez
toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o
tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho,

či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V
tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká
sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na

ktorých treba bezpodmienečne trvať“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že preskúmanie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je v kompetencii exekučného súdu. Podstatnou
náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska

zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne skúmal, či je predložený
exekučný titul materiálne vykonateľný a jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku je správny vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého
splnomocnenia. Exekučný súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže

byť spôsobilým exekučným titulom pre neexistenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.