Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207167
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716207167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: JUSTRINON
MANAGEMENT s.r.o., IČO: 29 216 842 so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká
republika, právne zast.: Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sliezska 9, 831 03
Bratislava, proti žalovanému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.. Y.. L. XXXX/XX, XXX XX O., t. času
bytom O., H.. T. XX, občan SR, o zaplatenie sumy 10.323,37 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.741,61 CZK a úrok z omeškania vo výške
8,05 % zo sumy 8.741,61 CZK od 02. 10. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 70 % v lehote do 3 (troch)

dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 10. 06. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu celkovú čiastku 10.323,37 CZK ako istinu, 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 8.741,61 CZK od 02. 10. 2014 do zaplatenia, ročný úrok z poskytnutého úveru 18,9 % zo sumy
8.741,61 CZK od 02. 10. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Česká sporiteľňa,
a. s. uzavrela so žalovaným dňa 16. 04. 2013 Zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej bol pre

žalovaného otvorený a vedený sporožírový účet. Dňa 03. 05. 2013 banka so žalovaným uzavrela Zmluvu
o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver do výšky 5.000,-- CZK.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky banky. Právny vzťah založený
zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. V Zmluve o úvere bola dojednaná úroková
sadzba 18,9 % ročne, pričom sa úrok počíta denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny
úveru. V auguste roku 2013 vznikol na osobnom účte žalovaného nepovolený debet vo výške 7.738,78
CZK, ktorý postupne vzrastal, pretože žalovaný napriek výzvam nepovolený debet nevyrovnal. Preto

banka k 01. 11. 2013 previedla pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných
zostatkov. Nepovolený debet k uvedenému dátumu činil 8.741,61 € a úrok z nepovoleného debetu
činil 52,86 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 04. 11.
2013, v ktorej bol zároveň upozornený, že ak dlžnú sumu neuhradí, v dôsledku výpovede zo strany
banky dôjde k ukončeniu Zmluvy o úvere a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého
kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci doručenia výzvy/výpovede. Od nasledujúceho dňa

po preverení debetu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov bol úročený
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu 18,9 %.
Keďže žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, banka postúpila pohľadávku ku dňu 01. 10. 2014 na základeZmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu, čo bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.
11. 2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky celková dlžná suma činila 10.323,37 CZK a pozostávala z
nepovoleného debetu - istina vo výške 8.741,61 CZK, úrok z nepovoleného debetu 705,66 CZK, úrok z

poskytnutého úveru 876,10 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia. K tomuto dňu žalobca
úrokkapitalizoval.Odnasledujúcehodňa,t.j.od02.10.2014úročížalobcanepovolenýdebetzákonným
úrokom z omeškania a úrokom z kontokorentu 18,9 % ročne. K úroku z omeškania žalobca poukázal, že
tento sa určuje v zmysle Nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb. a repo sadzba ČNB od 02. 11. 2012 bola
0,05 %. Žalovaný ani na predžalobnú upomienku dlžnú čiastku nevyrovnal. Preto si žalobca uplatňuje

celkovú čiastku 10.232,37 CZK, ktorá predstavuje istinu 8.741,61 CZK, úrok 1.581,76 CZK, ktorý k dlžnej
sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky (01. 10. 2014), ďalej 8,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 8.741,61 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t. j. od 02. 10. 2014 do zaplatenia,
ako aj 18,9 %-ný ročný úrok z úveru zo sumy 8.741,61 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení
pohľadávky, t. j. od 02. 10. 2014 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

2. Z podanej žaloby vyplýva, že právny vzťah vnikol na základe zmluvy, ktorú uzavrel veriteľ - banka
žalobca so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje
nárok(zmluvaokontokorentnomúvere),boluzavretýmimoúzemiaSlovenskejrepublikypodľaprávneho
poriadku Českej republiky. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou

normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom
je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).

3.Podľa§2MPS,ustanoveniatohtozákonasapoužijú,lenpokiaľneustanovujeniečoinémedzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

4. Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (Brusel 1).

5. Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

6. Podľa čl. 18, bod 2 Brusel 1, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa čl. 62 ods.1, Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo
veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý sa podľa § 470 ods.
1 C.s.p. použije aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, ods. 4 C.s.p.
právne účinky úkonov pred účinnosťou CSP zostávajú zachované a konania začaté do 30. 06. 2016
na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016
dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. V čase podania žaloby bol platný pre Slovenskú republiku

procesný predpis Občiansky súdny poriadok.

9. Podľa § 85 ods.1 O. s. p., všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje.

9.1. Podľa § 86 ods.1 O. s. p., ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný
súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

9.2. Podľa § 87 písm. f/ O. s. p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v

obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Na základe citovaných noriem je daná právomoc aj príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe
žalobcu. Jedná sa o spotrebiteľský záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ. Jedná sa o občana SR, jeho posledný známy pobyt bol v obvode
Okresného súdu Zvolen.

11. Žalovanému bola doručovaná súdna zásielka na adresu podľa žaloby. Súdna zásielka sa súdu vrátila
s pozn. zásielka nevyzdvihnutá. Žalovaný má v Registri obyvateľov SR od 01. 06. 2016 vedený trvalý
pobyt na obec O.. Žalovaný však súd telefonicky kontaktoval a žiadal doručovať zásielky na adresu
podľa žaloby (jedná sa o adresu jeho rodičov). Na tejto adrese bola žalovanému doručená žaloba dňa
16. 01. 2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 18. 08. 2016, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie

sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

12. Výzvou doručenou žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky, bol žalobca vyzvaný
na doplnenie žaloby o špecifikáciu priebehu úverového vzťahu, špecifikáciu omeškania žalovaného a
postup banky pri ukončovaní zmluvného vzťahu, žalobca bol vyzvaný na špecifikáciu účtovania úroku
ako aj úroku z omeškania s poukazom na hodnotenie postupu účtovania úrokov z úveru po jeho

splatnosti popri úrokoch z omeškania ako nezákonného postupu (rozsudok Krajského súdu Prešov sp.
zn. 6Co/190/2014 z 30. 06. 2015). Zároveň bol žalobca vyzvaný na bližšiu špecifikáciu úroku do dátumu
splatnosti úveru. Elektronickým podaním doručené súdu 17. 07. 2018 žalobca uviedol, že žalovanému
bol bankou poskytnutý kontokorentný úver do výšky 5.000,-- CZK a žalovaný bol povinný ho splatiť
do jedného roku od jeho čerpania, vrátane úrokov, poplatkov a ďalších záväzkov. Keďže v mesiaci

august 2013 vznikol na účte žalovaného debetný zostatok a žalovaný ho napriek výzvam nevyrovnal,
došlo k prevodu pohľadávky bankou dňa 01. 11. 2013 na iný evidenčný účet a k tomuto dňu bol
vyčíslený nepovolený debetný zostatok na sumu 8.741,61 CZK a úrok z nepovoleného debetu 52,86
Sk. Zároveň bol žalovaný vyzvaný výzvou/výpoveďou zo 04. 11. 2013 k úhrade dlžnej sumy, v opačnom
prípade dôjde k ukončeniu zmluvy a súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom je výpoveď doručená. V zmysle Všeobecných obchodných
podmienok banky bod 10.9, je banka oprávnená vzniknutý debet úročiť sankčným úrokom vo výške
stanovenej podľa oznámenia platného ku dňu vzniku debetu. Na účte žalovaného vznikol debet v
dôsledku uskutočnených platieb výberov z bankomatu, neuhradenia poplatkov súvisiacich s vedením
účtu a iné, poplatky za vedenie účtu a za upomienky boli účtované na ťarchu účtu žalovaného podľa

Sadzobníka poplatkov banky. Nepovolený zostatok ku dňu 01. 11. 2013 činil 8.741,61 CZK. Žalobca
v žalobe uplatňuje aj úrok z poskytnutého úveru vo výške 18,9 % ročne z istiny od 02. 10. 2014
do zaplatenia (po postúpení pohľadávky), pričom svoj nárok odvodzuje od bodu 10.9 Všeobecných
obchodných podmienok banky a oznámenia úrokových sadzieb. Jedná sa o úrok za peniaze požičané
vo vyššom ako pôvodne dohodnutom rozsahu a účelom tohto úroku je odradiť klientov banky od

prečerpania peňažných prostriedkov a motivovať ich k plateniu debetných zostatkov v čo najkratšom
čase. Uvedený sankčný úrok je v súlade s právnym poriadkom Českej republiky a aplikácia práva
Slovenskej republiky je v tomto prípade vylúčená. Žalobca poukázal na to, že zosplatnením úveru
veriteľ nezískava automaticky možnosť disponovať so svojimi finančnými prostriedkami, iba žiadať od
dlžníka ich zaplatenie. Nie je teda dôvod, prečo v prípade zosplatnenia by nemal dlžník naďalej platiť

cenu požičania peňazí, keď peniaze nevrátil. Skutočná možnosť veriteľa na disponovanie s finančnými
prostriedkami, ktoré veriteľ dlžníkovi poskytol prostredníctvom úveru nastáva až ich skutočným vrátením
veriteľovi. Žalobca si rovnako uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny od 02. 10.
2014 do zaplatenia v súlade so zákonom. Preto žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe.

13. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s.
p., pretože v danej sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- €
(10.323,37 CZK = 397,08 €). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07. 08. 2018, súd oznámil miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s
ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd
zistil nasledujúci stav veci.

14. Česká spořitelna, a. s. so sídlom v Prahe a žalovaný uzavreli Zmluvu o osobnom účte dňa 16.
04. 2013. Na základe zmluvy banka zriadila pre žalovaného osobný účet. Bolo dojednané, že práva
a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú výslovne zmluvou upravené a riadia platnými Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu potvrdil, žepríslušné doklady prevzal od banky, prehlásil, že mu je známy obsah VOP a bez výhrad s nimi súhlasí
a zaväzuje sa ich dodržiavať.

15.SpoločnosťČeskáspořitelna,a.s.sosídlomvPraheažalovanýkuvedenémuúčtuuzavreliZmluvuo
kontokorentnom úvere zo dňa 03. 05. 2013, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému
kontokorentný úver a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť a zaplatiť úroky z úveru a ďalšie
ceny. Ďalšie dojednania sa nachádzajú vo Všeobecných obchodných podmienkach banky najmä čl.

14. Zmluva je uzavretá v súlade so zákonom č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru. V bode 2
bolo dojednané, že žalovaný získava kontokorent do výšky 5.000,-- CZK, teda možnosť povoleného
prečerpania zostatku na bankovom účte aj keď na ňom nemá vlastné finančné prostriedky. V bode 3 bol
dojednaný úrok vo výške 18,9 % ročne, počítaný denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej
istiny úveru. V súvislosti s úverom boli dojednané ďalšie náklady, okrem iného cena za správu a vedenie
úveru, cena za vedenie účtu a iné. V bode 3.4 bola uvedená RPMN (v zmluve RPSN - roční procentní

sadzba nákladů na úvěr) vo výške 37,86 %. V bode 3.5 bola uvedená celková splatná čiastka pre prípad
čerpania úveru na dobu jedného roka, splácanú rovnakými 12-timi splátkami istiny mesačne, v takom
prípade je celková splatná čiastka 5.904,-- CZK. V bode 4 boli dojednané podmienky splácania úveru
tak, že žalovaný mohol splácať úver podľa vlastného uváženia tak, aby bol úver vrátane úrokov a ďalších
nákladov splatený najneskôr do jedného roka odo dňa čerpania úveru. To znamená, že zostatok na účte

bude dorovnaný tak, aby nebol záporný. Bola dojednaná možnosť opakovaného čerpania úveru po jeho
celkovom zaplatení, v takom prípade je úver splatný vždy do jedného roka odo dňa nového čerpania.
Úroky z úveru je žalovaný povinný platiť vždy v posledný deň každého kalendárneho mesiaca a súhlasí
s tým, že úrok bude strhávaný z kladného zostatku na účte, pokiaľ to nebude možné, pripisuje sa úrok k
istine,týmsastávasúčasťouistinyúveru.Žalovanýsúhlasilstým,žeúrokysakistinepripíšuajvprípade

vzniku tzv. nepovoleného prečerpania zostatku na účte. Rovnakým spôsobom sa v deň splatnosti platia
akékoľvek ceny účtované v súvislosti s úverom. Úhradu splatných pohľadávok bude banka vykonávať
aj bez príkazu žalovaného a vyrozumenia. V bode 4.2 bolo dojednané, že ak žalovaný úver nezaplatí
riadne a včas, je povinný platiť riadny úrok z úveru a naviac úrok z omeškania z nesplatenej čiastky.
Pokiaľsvojzáväzokneuhradíanivomeškaní,bankamôžepožadovaťokamžitésplatenieúveru,rovnako

môže pohľadávku postúpiť akejkoľvek tretej osobe. V bode 7 bolo dojednané, že súčasťou zmluvy sú
Všeobecné obchodné podmienky banky ako aj Cenník banky a žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že
bol oboznámený s ich obsahom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V bode 7.5 bolo dojednané,
že vzájomná poštová komunikácia bude zasielaná na doručovacie adresy podľa zmluvy.

16. Podľa Všeobecných obchodných podmienok banky (čl. 10 až 16 ) bod 5.7 - pokiaľ sa vráti oznámenie
zasielané bankou klientovi na jeho posledne udanú adresu poštou, kuriérom alebo obdobným spôsobom
ako nedoručená, má sa zato, že toto oznámenie bolo doručené dňom vrátenia zásielky banke. Podľa
bodu 14.6, za porušenie zmluvy o kontokorente sa považujú písm. b/ klient sa dostal do omeškania s

úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku zo Zmluvy o kontokorente, c/ došlo k vzniku nepovoleného
debetného zostatku na platobnom účte, ku ktorému je kontokorent zjednaný. Podľa bodu 14.8 - následky
porušenia Zmluvy o kontokorente, je banka oprávnená najmä písm. c/ prehlásiť kontokorent a akékoľvek
ďalšie doposiaľ nesplatné pohľadávky z kontokorentu alebo ich časť za okamžite splatné, klient je
povinný uhradiť splatné záväzky v termíne bankou stanovenom, ak ich neuhradí, je v omeškaní,

písm. d/ vypovedať Zmluvu o kontokorente s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede klientovi. V
prípade, že výpoveď bude vrátená banke späť ako nedoručiteľná, zaniká Zmluva o kontokorente dňom
vrátenia zásielky banke. Ak neuvedie banka vo výpovedi neskoršiu lehotu, je klient povinný v deň
účinnosti výpovede uhradiť banke akékoľvek pohľadávky zo Zmluvy o kontokorente. Podľa článku 14.9
- postup v prípade nepovoleného debetného zostatku na platobnom účte - nepovolený debetný zostatok

vzniká na platobnom účte, ku ktorému je kontokorent dojednaný prekročením limitu kontokorentu alebo
nesplatením kontokorentu v stanovenej lehote. Banka je oprávnená z nepovoleného debetného zostatku
účtovať klientovi úroky vo výške stanovenej v oznámení platnom v deň vzniku debetného zostatku.

17.Podľaoznámeniabankyoúrokovýchsadzbách,účinnéod30.05.2001jeprekontokorentstanovená
ročná úroková sadzba 18,9 % ročne, nepovolený debetný zostatok na účte je repo sadzba ČNB + 7
% ročne.18. Žalobca pripojil Cenník banky (čl. 20 až 22).

19. Podľa výpisov z osobného účtu žalovaného (čl. 23 až 25) bol na účte žalovaného evidovaný zostatok

za 8/2013 vo výške - 7.738,78 CZK, 9/2013 vo výške - 8.226,53 CZK, 10/2013 vo výške - 8.741,61
CZK, k 01. 11. 2013 - 8.741,61 CZK.

20. Výzvou zo dňa 04. 11. 2013 bol žalovaný bankou vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške
8.794,47 CZK, ktorá pozostávala z nepovoleného debetu 8.741,61 CZK a úroku z omeškania 52,86

CZK. Ďalej bol žalovaný upozornený, že nepovolený debet je úročený zákonným úrokom z omeškania v
aktuálnej výške 8,05 % ročne. Žalovaný bol vyzvaný na okamžité vyrovnanie dlžnej čiastky. Zároveň bol
upozornený, že táto výzva je súčasne výpoveďou zo Zmluvy o účte a všetkých ďalších dohôd o službách
súvisiacich s účtom, pričom účinnosť zmluvy bude ukončená k poslednému dňu druhého kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výzva, resp. výpoveď doručená. K účinnosti zmluvy
uplynutím výpovednej lehoty nedôjde, pokiaľ do stanoveného dátumu bude dlh celý vyrovnaný. Podľa

pripojenej kópie sa zásielka banke vrátila ako nevyzdvihnutá.

21. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Českou sporiteľňou, a. s. a žalobcom
zo dňa 24. 09. 2014 došlo k postúpeniu pohľadávok banky zo zmlúv o úvere alebo zmlúv o
sporožírovomšpecifikovanévzoznamepohľadávok.Prílohoubolvýpiszozoznamupohľadávkyvedenej

na žalovaného v celkovej výške 10.323,37 CZK. Oznámením zo dňa 11. 11. 2014 bol žalovaný bankou
informovaný o postúpení dlžnej čiastky 10.323,37 CZK na žalobcu.

22. Výzvou zo dňa 05. 12. 2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu.

23. Súd zisťoval právnu úpravu, ktorá sa má použiť na prejednávanú vec. Určovanie rozhodného
práva pre záväzkové vzťahy vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. 06. 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I).

24. Podľa čl. 1 ods. 1 Rím I, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k
stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci

24.1. Podľa čl. 3 ods. 1 Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.

Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo
len jej časť.

24.2. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou

osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá
spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v

prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

25. V tomto prípade súd po preskúmaní Zmluvy o osobnom účte konštatuje, že táto bola uzavretá
podľa ust.. Zákona č. 513/1991 Sb. obchodného zákonníka a zákona o platobnom styku platné v Českej
republike, Zmluva o kontokorentnom úvere bola uzavretá podľa zák.č. 145/2010 Sb. platného pre ČR,

čo možno považovať za dohodu o voľbe práva platného na území Českej republiky. K uzavretiu zmlúv
došlo na území ČR, jedným z účastníkov - veriteľom a poskytovateľom úveru bola banka so sídlom na
území ČR, pričom súd z okolností prípadu nezistil možnosť postupovať podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia a
preto sa na tento právny vzťah vzťahuje právo Českej republiky.26. Súd vlastnou činnosťou z portálu právnych predpisov „ASPI“ zistil nasledovný právny stav platný

v Českej republike.

27. Podľa § 419 z. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (v znení úč. do 29.12.2016 - v platnom
znení v čase uzavretia zmluvy - ďalej len „OZ“ ) spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec
své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s

podnikatelem nebo s ním jinak jedná.

27.1. Podľa § 1810 OZ, ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá
podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé.

27.2. Podľa § 1812 ods. 1 OZ, lze-li obsah smlouvy vyložit různým způsobem, použije se

výklad pro spotřebitele nejpříznivější. Podľa ods. 2, k ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona
stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního
práva, které mu zákon poskytuje.

27.3. Podľa § 1813 OZ, má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu

s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch
spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty
jasným a srozumitelným způsobem.

27.4. Podľa § 1815 OZ, k nepřiměřenému ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel dovolá.

28. Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb)
a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (,,smernica“). V súlade so štandardnou judikatúrou ESD (t. č. už aj a slovenských súdov)
je súd povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu ex offo (viď napr. rozsudok ESD č. C 397/11 Joros).
Žalobca vo svojom návrhu uvádzal, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991
Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „OBZ“).

29. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže
při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.
Podľa ods. 3 písm. d/ Touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze
smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo
k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy

zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství
(§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení
věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716).

29.1. Podľa § 497 OBZ, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v

jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.

29.2. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit
z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě

zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry,
které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší
než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše
přípustné. Podľa ods. 2, v pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

29.3. Podľa § 503 ods. 1 OBZ, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní
prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžníchprostředků,jsousplatnyiúroky,kterésejejtýkají.Podľaods.2,mají-libýtposkytnutépeněžníprostředky
vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

29.4. Podľa § 1879 OZ, věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako
postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).

29.5. Podľa § 1887 OZ, Postoupit lze i soubor pohledávek, ať již současných nebo budoucích, je-
li takový soubor pohledávek dostatečně určen, zejména pokud se jedná o pohledávky určitého druhu

vznikající věřiteli v určité době nebo o různé pohledávky z téhož právního důvodu.

29.6. Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za
prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

29.7. Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel,

který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže
dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany
výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

29.8. Podľa § 2 NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 351/2013 Sb. - kterým se určuje výše úroků z prodlení

a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodů.

29.10. Repo sadzba ČNB od 02. 11. 2012 do 03. 08. 2017 bola 0,05 %.

29.11. Podľa § 998 ods. 1 OZ, závazek lze vypovědět, ujednají-li si to strany nebo stanoví-li tak zákon.
Podľa ods. 2, je-li závazek vypovězen, zaniká uplynutím výpovědní doby. Lze-li však závazek vypovědět
bez výpovědní doby, zaniká závazek účinností výpovědi.

29.12. Podľa § 1806 OZ, úroky z úroků lze požadovat, bylo-li to ujednáno. Jedná-li se o pohledávku
z protiprávního činu, lze úroky z úroků požadovat ode dne, kdy byla pohledávka uplatněna u soudu.

29.13. Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 145/2010 o o spotřebitelském úvěru, věřitel je oprávněn, je-li to
sjednáno ve smlouvě, ukončit spotřebitelský úvěr sjednaný na dobu neurčitou písemnou výpovědí, a to

v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat. Výpovědní lhůta nesmí být kratší než 2 měsíce.

29.14. Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 145/2010 o o spotřebitelském úvěru, (1) překročením se rozumí
faktickézpřístupněnívícepeněžníchprostředků,nežjezůstateknaplatebnímúčtunebonežjesmluvená
možnost přečerpání. Podľa ods.2, je-li ve smlouvě o platebních službách spotřebiteli umožněno

překročení, musí tato smlouva obsahovat informace o výpůjční úrokové sazbě a podmínkách použití
této sazby, indexu nebo referenční úrokové sazbě použitelné pro počáteční úrokovou sazbu, sankcích,
poplatcích a úrocích z prodlení za toto překročení. Tyto informace je věřitel zároveň povinen poskytovat
spotřebiteli pravidelně v přiměřeném intervalu v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat. Podľa
ods. 3, jestliže dojde k výraznému překročení, které trvá déle než jeden měsíc, věřitel bezodkladně

spotřebitele v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat informuje o
a) tomto překročení,
b) jeho výši,
c) výpůjční úrokové sazbě a
d) možných sankcích, poplatcích nebo úrocích z prodlení.

30. Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

31. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.32. Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

33.Podľačlánku6ods.1smernice,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

34. Na základe takto zisteného stavu veci a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané,
že pohľadávka, ktorú nadobudol žalobca postúpením vznikla zo záväzkového vzťahu uzavretého
medzi bankou a žalovaným na základe Zmluvy o bežnom účte, podľa ktorej banka poskytovala

žalovanému bežné bankové služby. Na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere z 01. 03. 2013 bol
k bežnému účtu žalovaného poskytnutý úver bankou do výšky dojednaného úverového rámca, v
tomto konkrétnom prípade do výšky 5.000,-- CZK. Zmluva o úvere sa považuj za absolútny obchod,
avšak v prípadoch, že je úver poskytnutý spotrebiteľovi, súd uvedený zmluvný vzťah posudzuje aj
podľa predpisov o spotrebiteľských úveroch a predpisov slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľov.

Súd preto preskúmaval predloženú zmluvu spolu s príslušnými Obchodnými podmienkami z pohľadu,
či tieto neobsahujú zmluvné podmienky, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v
neprospech spotrebiteľa. V tomto konkrétnom prípade bolo dojednanie tzv. kontokorentného úveru, t.
j. banka umožnila žalovanému čerpať finančné prostriedky poskytnuté bankou formou tzv. povoleného

prečerpania peňazí na bankovom účte aj v prípade, že na ňom žalovaný nemá vlastné finančné
prostriedky. V prípade čerpania úveru bola dojednaná úroková sadzba 18,9 % ročne. To znamená, že
žalovaný bol oprávnený čerpať finančné prostriedky poskytnuté bankou do výšky 5.000,-- CZK, či už
formou výberov z účtu alebo formou platobných príkazov k účtu aj v prípade, že na účte nemá vlastné
finančné prostriedky, avšak len do výšky 5.000,-- CZK. Pri tejto forme úveru si banka vymienila, že úroky

účtované za úver bude účtovať vždy v posledný deň každého kalendárneho mesiaca formou zrážky zo
zostatku na účte žalovaného a pokiaľ tam nebude dostatočný zostatok, pripíše sa úrok k istine a stáva
sa súčasťou istiny úveru. Následne je potom takáto zvýšená istina o úroky z úveru opätovne úročená
dojednanou úrokovou sadzbou, t. j. dochádza aj k úročeniu úrokov, čo je však v súlade so zákonnou
úpravou v zmysle § 1806 Občianskeho zákonníka platného pre ČR. Okrem toho si banka vymienila, že

akékoľvek ceny účtované v súvislosti s úverom bude rovnakým spôsobom účtovať, t. j. si ich strhne z
kladného zostatku na účte žalovaného a pokiaľ to nebude možné, uvedenú cenu pripíše k istine úveru
a stane sa jeho súčasťou. To znamená, že aj akékoľvek ďalšie ceny účtované bankou v súvislosti s
úverom sú takýmto spôsobom „úverované“ prostredníctvom povoleného prečerpania. To znamená, že
žalovaný nemohol byť v omeškaní so splácaním úrokov z úveru, keďže banka ich automaticky aj bez

príkazu žalovaného ako klienta odpisovala z účtu, pokiaľ žalovaný nemal vlastné prostriedky na účte,
banka na splácanie úrokov poskytovala žalovanému úver najskôr vo forme povoleného prečerpania
(úroky sa pripisovali k istine a stávali sa jej súčasťou), neskôr aj vo forme nepovoleného prečerpania.
Medzi zmluvnými stranami bolo dojednané, že takto môže banka postupovať aj v prípade, že by
takýmto spôsobom došlo k tzv. prekročeniu, to znamená, že by záporný zostatok na účte žalovaného

presiahol dovolenú čiastku prečerpania 5.000,-- CZK. Súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie
jesúčasťouZmluvyoúvere,čoznamená,žesajednáoindividuálnedojednaniezmluvnýchpodmienok,z
čoho vyplýva, že tento spôsob úverovania musel byť žalovanému pri podpise Zmluvy o kontokorentnom
úvere zrejmý a preto takýto postup banky možno považovať za súladný so zmluvným dojednaním.
Súd preto takúto podmienku v ďalšom nehodnotil ako podmienku nekalú. Z vykonaného dokazovania

však vyplynulo, že už v auguste 2013, t.j. 5 mesiacov od uzavretia Zmluvy o kontokorentnom úvere,
banka evidovala na účte žalovaného tzv. prekročenie, resp. nepovolený debetný zostatok na platobnom
účte (článok 14.9 VOP). V zmysle Všeobecných obchodných podmienok vznikom nepovoleného debetu
vzniká banke nárok tento úročiť úrokmi podľa oznámenia platného v deň vzniku debetného zostatku.
Zároveň sa jedná o prípad porušenia Zmluvy o kontokorente v zmysle článku 16 bod 6 písm. c/ VOP a

vzniká právo banky okrem iného v zmysle článku 14.8 písm. d/ VOP vypovedať Zmluvu o kontokorente,
čím zmluva zaniká uplynutím výpovednej lehoty a klient má povinnosť ku dňu účinnosti výpovede uhradiť
banke všetky vzniknuté pohľadávky zo Zmluvy o kontokorente. V konaní bolo preukázané, že banka
listomzodňa04.11.2013pozistenínepovolenéhodebetnéhozostatkuzaslalažalovanémuakoklientovilist, v ktorom ho upozornila na vznik debetného zostatku vo výške 8.741,61 CZK, zároveň na vyčíslený
úrok z omeškania 52,86 CZK a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu do skončenia plynutia výpovednej
lehoty s tým, že výpovedná lehota uplynutie posledným dňom druhého mesiaca po doručení výpovede.

V prípade, že by klient dlh vyrovnal, účinky výpovede nenastanú. V tomto konkrétnom prípade banka
zasielala v súlade s Obchodnými podmienkami (článok 5 bod 7 VOP) výpoveď na korešpondenčnú
adresu žalovaného uvedenú v zmluve s bankou, pričom zásielka sa vrátila ako nedoručená dňom 12.
11. 2013. Keďže žalovaný dlh neuhradil, výpovedná lehota uplynula dňom 31. 01. 2014 a došlo k zániku
záväzkového vzťahu. Po preskúmaní tohto postupu banky súd konštatuje, že banka postupovala v

súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Tu súd uvádza, že v zmysle Zmluvy o kontokorentnom
úvere čl. 4.2. bolo dojednanie, že ak žalovaný úver nezaplatí riadne a včas, je povinný platiť riadny úrok
z úveru a naviac úrok z omeškania z nesplatenej čiastky. Avšak v danom prípade podľa Obchodných
podmienok ( čl.14.9 ) došlo na účte žalovaného k nepovolenému debetu minimálne od 8/2013, banka
bola oprávnená tento úročiť podľa predloženého oznámenia úrokom vo výške repo sadzba ČNB + 7 %
ročne, t.j. 7,05 % ročne, nie tak ako uvádzal žalobca 18,5 % ročne. V danom čase žalovaný nemohol

byť v omeškaní so splácaním úveru, pretože tento mal vyrovnať do 1 roka od jeho čerpania, t.j najskôr
do 03. 05. 2014. Pri vzniku nepovoleného debetu mala banka možnosť okrem iného vyhlásiť splatnosť
úveru alebo zmluvu vypovedať. Banka postupovala tak, že pristúpila k výpovedi zmluvy. To znamená,
že nedošlo len k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, kedy by zrejme bol možný postup podľa čl.
4.2 Zmluvy. V tomto prípade banka pristúpila k výpovedi zo zmluvy, uplynutím výpovednej lehoty došlo

k zániku zmluvy a v súlade s čl. 14.8 OP bol žalovaný povinný uhradiť banke akékoľvek pohľadávky
zo Zmluvy o kontokorente, t.j. podľa výpovede vyčíslenú čiastku 8.741,61 CZK. Žiadne iné práva a
povinnosti zmluvných strán po ukončení zmluvného vzťahu z predloženej Zmluvy a OP nevyplývajú.

35. Žalobca okrem uplatnenej istiny 8.741,61 CZK uplatňoval aj vyčíslený ďalší úrok a to úrok z

nepovoleného debetu vo výške 705,66 CZK a úrok z úveru vo výške 876,10 CZK, pričom uviedol, že
uvedené úroky boli vyčíslené do postúpenia pohľadávky k 01. 10. 2014. Na výzvu súdu však bližšie
nešpecifikoval ako boli tieto dva úroky účtované, t. j. z akých súm a za aké konkrétne obdobie. Uviedol
výlučne, že použil úrokovú sadzbu 18,9 % ročne a poukázal, že mu to umožňoval článok 10 bod
9 Všeobecných obchodných podmienok. K tomu však je treba uviesť, že ku dňu zániku výpovede,

zanikol aj zmluvný vzťah, to znamená, všetky vzájomné dojednania medzi zmluvnými stranami a v
zmysle Obchodných podmienok zostala povinnosť žalovaného ako klienta, vyrovnať všetky záväzky,
ktoré mal voči banke. V prípade výpovede neboli dojednané žiadne ďalšie dojednania, ktoré by mali
zostať v platnosti, žalobca na žiadne také dojednania nepoukázal. Žalobca poukázal na znenie bodu
10.9 Obchodných podmienok banky, ktoré sa však v žalobcom uvádzanom znení v predložených

Obchodných podmienkach nenachádzajú, preto jeho vyjadrenie súd považoval za zmätočné. Súd tak
konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mu patril nárok
na uplatnený úrok z nepovoleného debetu a úrok z poskytnutého úveru, ktorý vyčísľoval sumami
705,66 CZK a 876,10 CZK, ani nárok na účtovanie ďalšieho úroku 18,9 % ročne z poskytnutého úveru
8.741,61 CZK od 02. 10. 2014 do zaplatenia, ani nepredložil o tom žiaden dôkaz, preto súd v tejto časti

nárok žalobcu považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Súd tak priznal žalobcovi uplatnený nárok na
vyčíslenú istinu vo výške 8.741,61 CZK, ktorý nárok považoval súd za zákonný a preukázaný. K istine
súd priznal aj uplatnený ročný úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 8.741,61 CZK od 02. 10.
2014 do zaplatenia v súlade so žalobným nárokom žalobcu. Žalovaný bude povinný takto vyčíslený dlh
uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.). V prevyšujúcej časti

tak ako bolo konštatované vyššie, súd žalobu žalobcu zamietol (výrok č. II rozsudku).

36. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol
úspešný v rozsahu 85 %, avšak od jeho úspechu sa odratúva neúspech, preto súd zaviazal žalovaného
povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 70 % (85 % - 15 %). O výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.