Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/227/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917209352
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917209352.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Y. S., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XXX, XXX XX S., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,

o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 6Csp/186/2017-30 zo dňa 30. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, vo výroku, ktorým žiadnej zo sporových strán náhradu
trov konania nepriznal (III. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 30. 01. 2018 konanie zastavil (I. výrok). Zároveň zrušil
neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k.
6Csp/186/2017 zo dňa 07. 08. 2017, právoplatné dňom 30. 08. 2017 (II. výrok). O trovách konania

rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).
1. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že pred začiatkom pojednávania vo veci samej
dňa 30. 01. 2018 zobrala žalobkyňa podanú žalobu späť a žiadala konanie vo veci zastaviť, pretože
zvyšok úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy nesplatila, v minulom roku
obdržala od žalovaného predžalobnú upomienku a v prípade, že zo strany žalovaného bude podaná
žaloba na vymáhanie zvyšku nesplateného úveru, tak v tomto konaní sa bude brániť tým, že zmluva

obsahuje neprijateľné podmienky. Zároveň žiadala nepriznať sporovým stranám náhradu trov konania,
pretože jej finančná situácia je veľmi zlá, jej priemerný mesačný príjem u zamestnávateľa je 430 Eur, ale
okrem uvedeného úveru spláca aj ďalšie dva úvery mesačne po 220 Eur, preto jej na živobytie zostáva
veľmi málo a z uvedeného dôvodu nie je schopná zaplatiť prípadné trovy konania žalovanému.
1. 3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnej zo sporových

strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že sociálna a majetková situácia žalobkyne
predstavuje podľa jeho názoru výrazné obmedzenie jej schopnosti znášať trovy tohto konania a uloženie
tejto povinnosti by pre žalobkyňu predstavovalo ohrozenie jej sociálneho postavenia. Tieto dôvody
preto považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu.
Zdôraznil, že žalobkyňa hoci je zamestnaná, má nízky príjem, priemerne len 430 Eur mesačne a okrem
predmetného úveru spláca ďalšie dva úvery mesačne po 220 Eur a okrem príjmu zo zamestnania

nemá iný príjem a nevlastní žiadny majetok. Zároveň súd prvej inštancie zvážil i majetkové pomery
žalovaného, ktorého záujem na náhrade trov konania by vzhľadom na jeho postavenie úspešnéhoúčastníka konania mohol byť aplikáciou ustanovenia § 257 CSP dotknutý a dospel k záveru, že
nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému nepredstavuje pre neho ako obchodnú spoločnosť
vzhľadom na jeho solventnosť žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti, resp. nebude mať nepriaznivý

dopad na jeho činnosť a rozvoj podnikateľských aktivít.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil dôvody odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nesprávne

rozhodol o nepriznaní mu náhrady trov konania, a to po stránke skutkovej i právnej. Prvoinštančný súd
síce akceptoval, že žalobkyňa má ďalšie úvery voči iným subjektom, ktoré musí splácať, avšak neuvádza
žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by za takejto situácie nemala žalovanému hradiť trovy konania, ktorého
začatie sama iniciovala. Navyše tvrdenie, že žalovaný nepotrebuje náhradu trov konania a to vzhľadom
ku svojím majetkovým pomerom, popiera rovnosť účastníkov konania. Bol toho názoru, že priznanie či
nepriznanie náhrady trov konania sa nemôže hodnotiť podľa majetkových pomerov strán sporu, pretože

to zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva a takýto prístup popiera účel práva dať sa v konaní
zastupovať.

3. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že prvoinštančný súd vec
správne právne posúdil a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie (v odvolaním

napadnutej časti) potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP
a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (III.

výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
06. 07. 2017 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 06. 06. 2016 a určenia, že

úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí. Zároveň požiadala o vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej
mzdy, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 06. 06. 2016, až do právoplatného
ukončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením
č. k. 6Csp/186/2017-12 zo dňa 07. 08. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 08. 2017.

Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 01. 2018 (pred začiatkom pojednávania
vo veci samej) zobrala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Ako dôvod
späťvzatia žalobkyňa uviedla, že zvyšok úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 06.
06. 2016 nesplatila, pričom v priebehu minulého roka obdržala od žalovaného predžalobnú upomienku
a v prípade, že zo strany žalovaného bude podaná žaloba na vymáhanie zvyšku nesplateného úveru,

bude sa v rámci tohto konania brániť tým, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Zároveň žiadala
nepriznať sporovým stranám náhradu trov konania, nakoľko pracuje už XX rokov vo firme Z. K. J. O.,
s.r.o. U. O., kde jej priemerný mesačný príjem u zamestnávateľa predstavuje sumu 430 Eur, ale okrem
predmetného úveru spláca aj ďalšie dva úvery mesačne po 220 Eur, a preto jej na živobytie zostáva
veľmi málo a z uvedeného dôvodu nie je schopná zaplatiť prípadné trovy konania žalovanému..

6. 1. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
6. 2. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Pokialˇ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku spätˇvzatia žaloby, potom je povinnostˇou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmatˇ procesnú zodpovednostˇ pri zastavení konania na
oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešitˇ v rámci aplikácia
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania

je preto klˇúcˇové zistenie, cˇi, a pokialˇ áno, ktorá zo strán z procesného hlˇadiska nesie zodpovednostˇ
za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
zastavenia konania je potom treba posudzovatˇ z objektívneho hlˇadiska, a to vo vztˇahu medzi tým,
cˇo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutocˇnostˇou, pre ktorú žalobcaneskôr vzal žalobu spätˇ s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúcˇené, aby súd súcˇasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zretelˇa). O náhrade trov konania pri spätˇvzatí žaloby súd

preto vždy rozhoduje podlˇa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.

8. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom

alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite
odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
strán sporu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch charakteristických sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania
z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch
súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové aj iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v

konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej
strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
9. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď sa okrem skúmania procesnej zodpovednosti pri zastavení konania na oboch sporových stranách

zaoberal aj otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom zároveň dostatočne odôvodnil, v čom
vidí v predmetnom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na majetkové a zárobkové
pomery žalobkyne mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za to, že tieto požiadavku dôvodov
hodných osobitného zreteľa spĺňajú, nakoľko žalobkyňa má nízky príjem (priemerne 430 Eur mesačne),
a popri danom úvere spláca i ďalšie dva úvery, a to mesačne po 220 Eur, pričom nemá iný príjem ani

žiadny majetok.
10. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania (III. výrok), ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia prvoinštančného súdu, t.j. (I. a II. výrok) zostali
nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v
odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).