Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514219001.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkýň: v 1.rade: N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. č. XX/X, R., v 2. rade: J. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. ul. č. XXXX/XX, Q. J. nad
T., obidve zastúpené : Mgr. Peter Švarc, advokát, so sídlom Nám. Slobody č. 1/17, Prievidza, proti
žalovanému: mal. H. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. nám. č. XXXX/X, U., zastúpený zákonnou

zástupkyňou: Iveta Hrecová, nar. 29.04.1964, bytom Mánesovo nám. č. 1232/5, Bratislava, na základe
plnej moci zastúpený: JUDr. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. ul. č. XX, U., o určenie neplatnosti závetu
poručiteľa a o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 41C/373/2014-111 zo dňa 20.05.2016 do výrokov o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 41C/373/2014-111 zo dňa

20.05.2016 v napadnutým častiach pod bodom II. a III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyne v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom pod bodom I. konanie vo veci zastavil, výrokmi
pod bodmi II. a III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov právneho

zastúpenia, každej vo výške po XXX,XX eur a každej aj náhradu iných trov konania vo výške po XXX eur.
2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie č.k. 1D/656/2013-37 zo
dňa 28.05.2014 bola žalobkyniam v 1. a 2. rade uložená povinnosť domáhať sa v súdnom konaní
proti žalovanému ako závetnému dedičovi určenia neplatnosti závetu zo dňa 16.09.2006, a určenia
neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 22.04.2008, vystavených poručiteľom H. R. nar. dňa
XX.XX.XXXX, a zomrelým dňa XX.XX.XXXX. H. R. je otcom žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalobkyne podali

žalobu na súd dňa 25.07.2014 a dedičské konanie po poručiteľovi H. R. bolo prerušené.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Po vykonaní dokazovania vo veci samej, však uznal neplatnosť
listiny o vydedení, ako aj neplatnosť závetu. Je to zrejmé zo zápisnice zo dňa 18.02.2016, vyhotovenej

na notárskom úrade notára JUDr. D. N.. Na základe tohto uznania vzali žalobkyne v 1. a 2. rade žalobu
v súdnom konaní späť. Súd poukázal na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len OSP) a konštatoval, že žalovaný nepredniesol žiaden vážny dôvod, pre ktorý by s týmto
úkonom nesúhlasil. Súd preto konanie vo veci zastavil.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 OSP. Skúmal procesnú zodpovednosť za

zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konštatoval, že z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil žalovaný, ktorý uznal dedičské nároky žalobkýň v dedičskom konaní po poručiteľovi H.R.. Odpadla tak prekážka, pre ktorú bolo dedičské konanie prerušené a z tohto dôvodu vzali žalobkyne
žalobu späť. Obom žalobkyniam vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku, každej v sume po
XXX eur a každej aj za úkony právneho zastúpenia. Výšku trov právneho zastúpenia súd určil podľa

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej
len vyhláška ). Keďže hodnotu prejednávanej veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, určil základnú
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, ako jednu trinástinu
výpočtového základu. Právny zástupca žalobkýň vykonával pri ich zastupovaní spoločné úkony a podľa
§ 13 ods. 2 vyhlášky mu patrí za zastúpenie každej z nich základná sadzba odmeny, znížená o 50% .

Právny zástupca žiadal za zastupovanie každej z nich po XX,XX eur. Z uplatnených úkonov právnej
služby bolo preukázaných ako účelne vynaložených 5 úkonov: prevzatie právneho zastúpenia, spísanie
žaloby, účasť na pojednávaniach v dňoch 08.06.2015 a 06.10.2015, a písomné podanie vo veci samej
z 14.04.2016 - späťvzatie žaloby. Celkovo súd priznal žalobkyniam za úkony právnej služby a cestovnú
náhradu spojenú s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach, každej po XXX,XX eur.

5. Uznesenie do výrokov o náhrade trov konania napadol odvolaním žalovaný, prostredníctvom svojho
zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016. Považoval za nesprávny záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a že bol dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
§ 146 ods. OSP, pretože konanie bolo zastavené v dôsledku správania sa žalovaného. Nie je pravdou,
že žalovaný nesúhlasil so žalobou v oboch jej častiach, teda do určenia neplatnosti záveru poručiteľa, a

do určenia neplatnosti listiny o vydedení. Z jeho písomného stanoviska, ktoré bolo doručené súdu dňa
22.01.2015 vyplýva, že závet poručiteľa je zo zákona z časti neplatný, pretože v ňom opomenul obidve
svoje dcéry - žalobkyne ako neopomenuteľné dedičky podľa § 479 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Žalobkyne sa teda domáhali toho, čo je dané zákonom, a čo súd nemá duplicitné potvrdzovať. Preto

nie je správny názor súdu, že celá žaloba žalobkýň bola podaná dôvodne. Z unesenia ďalej vyplýva, že
žalovanýuznalneplatnosťlistinyovydedeníakoajneplatnosťzávetu,čomávyplývaťzobsahuzápisnice
pred notárom JUDr. D. N. zo dňa 18.02.2016. Z tejto zápisnice vyplýva, že žalobkyne prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uznali platnosť závetu, a teda aj oprávnenie žalovaného v dedičskom konaní
vystupovať v postavení jedného z dedičov. V žalobe bolo pritom požadované žalobkyňami vyslovenie

neplatnosti závetu, a pred notárom bola zápisnične uznaná platnosť závetu (teda aj nedôvodnosť žaloby
v tejto časti). Nemožno teda konštatovať, že žaloba bola v celosti podaná dôvodne, a že žalobkyniam
je právom priznaná náhrada trov konania akoby mali vo veci plný úspech podľa § 142 ods. 1, resp. §
146 ods. 2 OSP. Podľa jeho názoru mal súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2,
čo zástupca žalovaného navrhoval už vo svojom vyjadrení. Úspech žalobkýň bol len čiastočný, a preto

navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného právnemu zástupcovi žalobkýň v 1. a 2. rade dňa
14.11.2016, ktorý k nemu nepodal ďalšie vyjadrenie. Vec bola predložená na odvolanie konania dňa

13.04.2017.
7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobu vo veci žalobkyne 1. a 2. rade odôvodnili tým, že
v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava V pod č.k. 1D/656/13, súd uznesením
na čl. 37 Dnot76/13 zo dňa 28.05.2014 rozhodol o prerušení konania o dedičstve po poručiteľovi
H. R., a žalobkyniam v 1. a 2. rade uložil podať návrh na súd na vyriešenie sporných skutočností.

Konkrétne, či závet poručiteľa zo dňa 16.09.2006 a listina o vydedení zo dňa 22.04.2008 sú neplatné.
Žalobkyne postupovali v súlade s uvedeným uznesením a dňa 25.07.2014 podali žalobu na súd.
Zástupca žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.01.2015 uviedol, že sporný závet po
formálno-právnej stránke zodpovedá zákonu, a žalobu v tejto časti považuje za nedôvodnú vzhľadom
na § 479 OZ, podľa ktorého ak sa plnoletým neopomenuteľným dedičom pri dedení zo závetu nedostalo

aspoň toľko, koľko robí 1 dedičského podielu zo zákona, je závet neplatný ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov. Keďže neplatnosť závetu v tejto časti už bola upravená v zákone, nebolo potrebne
zdupľovať aj rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o listinu u vydedení, zástupca žalovaného poukázal na to, že
je neplatná len po formálno-právnej stránke, ale po obsahovej stránke zodpovedá pravde aj skutočnosti.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V priebehu dokazovania na súde prvej inštancie o žalobe

vo veci samej, zástupca žalovaného podaným doručeným súdu dňa 22.10.2015 dal na vedomie, že
požiadal notára JUDr. D. N., aby si vyžiadal dedičský spis zo súdu za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody so žalobkyňami. Súd tejto požiadavke vyhovel, a následne žalobkyne prostredníctvom právneho
zástupcu podaním doručeným súdu dňa 14.04.2016 oznámili, že na notárskom úrade došlo k dohode,ktorej obsahom je aj uznanie neplatnosti listiny o vydedení zo strany žalovaného. Preto žalobkyne vzali
žalobu v celom rozsahu späť, a navrhli aby súd konanie zastavil. Keďže žaloba bola podaná dôvodne a
zobrali ju späť pre správanie žalovaného, súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie napadnutom uznesení správne konštatoval, že z procesného hľadiska zastavenie
konania zastavil žalovaný, ktoré uznal dedičské nároky žalobkýň v dedičskom konaní až po tom ako bolo
dedičské konanie prerušené a bolo začaté súdne konanie. V dôsledku tohto uznania zobrali žalobkyne
žalobu späť. Je nesporné, že závet mal byť čiastočne neplatný v úzkom spojení s listinou o vydedení
v tej časti, v ktorej sa žalobkyniam ako neopomenuteľným dedičkám nedostalo aspoň toľko, akoby

robila polovica ich zákonného podielu. Obidva určovacie petity preto nebolo možné od seba oddeliť,
a je nedôvodné tvrdenie žalovaného, že žaloba bola v časti o určenie neplatnosti časti závetu podaná
nedôvodne. V súdnom konaní žalovaný dedičské nároky žalobkýň neuznal, v dôsledku čoho súd musel
nariadiť dokazovanie vo veci samej zameranom na to, či existovali alebo neexistovali vážne dôvody
na vydedenie žalobkýň ako neopomenuteľných dedičiek. Až pod vplyvom vykonaného dokazovania
žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu vyvolal mimosúdne rokovanie pred notárom, kde uznal

neplatnosť listiny o vydedení a v nadväznosti na to aj neplatnosť závetu v časti, ktorá sa týkala žalobkýň
ako neopomenuteľných dedičiek. Žalovaný tak svojim správaním procesne zavinil zastavenie súdneho
konania, a súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobkyne majú nárok na náhradu trov súdneho
konania. Správnosť výšky priznaných trov nebola odvolaním napadnutá.
9. Keďže žalobkyne boli úspešné aj v odvolacom konaní, mali by podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na

náhradu odvolacieho konania. Ich právny zástupca však v odvolacom konaní nevykonal žiaden úkon
a žiadne trovy im nevznikli. Odvolací súd preto žalobkyniam v 1.a 2. rade nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).