Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215203135
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215203135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne A.. I. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, N., zast. advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému ABC STAVEBNICTVA s.r.o., Nám. L. Berku, Bardejovská Nová Ves 3, 085 01 Bardejov,
IČO: 47 604 557, o zaplatenie 4.647,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/241/2015-249 zo dňa 01.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich
výške rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.647,63
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 282,30 Eur od 14.03.2015 do zaplatenia
a zo sumy 4.365,33 Eur od 17.04.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalším výrokom žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Posledným
výrokom priznal súdnemu znalcovi L.. O. U. voči žalovanému náhradu znalečného za vypracovanie
doplnenia odborného vyjadrenia, o výške ktorého bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z., ust.§
52, § 53 ods.1 až 3, 5, § 54 ods.1,2, § 451, § 457, § 559, § 631, § 633 ods.1, § 634, § 635 ods.1, § 642
ods.1, § 652 ods.1, 2, § 48 ods.1, § 420 ods.1,3, § 517 ods.1,2, § 559 a § 563 Občianskeho zákonníka,
ust.§ 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 57/1995 Z.z. a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobkyne (ďalej aj objednávateľ) a žalovaným (ďalej aj zhotoviteľ) bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o dielo, konkrétne zmluvou o oprave a úprave veci podľa § 652 OZ,
predmetomktorejbolovykonanieopravyaúpravy-rekonštrukciebytunaul.B..12vN.(ďalejajZmluva).
Z vykonaného dokazovania (výsluchov strán a svedka p. B.) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na predmete opravy, úpravy a na jej odplatnosti. Cena opravy sa mala určiť po dodaní záväznej
cenovej ponuky (rozpočtu). Predpokladaná cena opravy, úpravy podľa zadanej objednávky odhadom

žalovaného činila sumu cca 20.000,- Eur. Záloha bola uhradená v sume 8.000,- Eur a predstavovala 40
%zpredpokladanejcenyopravy,úpravybytu,oktorejsahovoriloprirokovaniachoobsahuzmluvy.Cena
úpravy, opravy v zmysle vyššie cit. ust. nemusí byť dohodnutá, stačí ak došlo k dohode o tom, že oprava
bude odplatná. Zmluva bola uzavretá ústne (pozn. zákon nevyžaduje písomnú formu). Na základe tejtozmluvy teda vzniklo právo objednávateľovi, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu,
resp. úpravu veci a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Rekonštrukčné práce boli vykonávané odo dňa 4.2.2015 do 18.2.2015, tak ako to vyplýva zo stavebného

denníka.

4. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy, kde právny predchodca
žalobcu vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, keďže konal v rámci
predmetu svojej činnosti, za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa okrem iného vzťahujú ustanovenia

Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a ust. zákona o ochrane spotrebiteľa. Pričom
ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho

postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

5. Objednávateľ pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy v zmysle § 642 ods. 1 OZ s účinkami k
19.02.2015. Podanie bolo dňa 18.02.2015 prevzaté zástupcom žalovaného. Odstúpenie od zmluvy
nebolo žalovaným namietané. Účinky odstúpenia od zmluvy preto nastali dňom nasledujúcim, teda

19.02.2015.

6. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v ust. § 48 OZ, pričom od zmluvy možno odstúpiť, len ak je
to v zákone ustanovené (v tomto prípade ust. § 642 OZ) alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením sa
zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), ak nie je v zákone ustanovené inak alebo účastníkmi dohodnuté

inak. Zrušenie zmluvy je zákonným predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457 OZ
( povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ), samozrejme v tomto prípade za
použitia ust. § 642 ods. 1 OZ a tam uvedených dôsledkov. Odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods.
1 OZ je významným právom objednávateľa, a trvá až do zhotovenia diela. Zhotovením diela toto právo
zaniká. To platí, aj vtedy, keď zhotoviteľ dielo ešte neodovzdal objednávateľovi. Odstúpenie od zmluvy v

tomto prípade však má pre objednávateľa určité dôsledky. Objednávateľ je povinný zaplatiť sumu, ktorá
pripadá na vykonané práce, a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech (to neplatí,
ak zhotoviteľ môže výsledok použiť inak) a nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady. Akékoľvek
rozšírenie povinností objednávateľa nad rámec uvedeného by bolo v rozpore s cit. ust. OZ a jednalo
by sa o neprijateľné plnenie. Vzhľadom k uvedenému súd vykonával dokazovanie za účelom zistenia

sumy, ktorá pripadá zhotoviteľovi za vykonané práce a účelne vynaložené náklady.

7. Žalovaný vyčíslil cenu vykonaných prác za obdobie do odstúpenia od zmluvy na sumu 4.595,82 Eur s
DPH a za materiál sumu 3.121,88 Eur s DPH, spolu 7.717,70 Eur, ktorú fakturoval aj vystavenou faktúrou
č. FV 150003 zo dňa 27.02.2015 splatnou 13.03.2015 s tým, že je povinný vrátiť objednávateľovi rozdiel

do sumy zaplatenej zálohy (8.000,- Eur), t.j. sumu 282,30 Eur. Sumu 7.717,70 Eur považoval za sumu
vykonaných prác a účelné náklady. Z uvedených dôvodov namietal nárok žalobkyne v uplatnenej výške,
uznal jej dôvodnosť do výšky 282,30 Eur. Následne uviedol, že materiál nepoužitý, ktorý možno
znova použiť je v sume 1.344,682 Eur s DPH a materiál s expiračnou dobou v súčasnosti nepoužiteľný
je v sume 1.777,20 Eur s DPH (túto sumu žiadal priznať v rámci náhrady škody ), ktorý podľa neho

predstavuje vzniknutú škodu (spolu 3.121,88 Eur = 1.344,68 Eur + 1.777,20 Eur ), teda de facto uznal aj
nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.344,68 Eur, ktorá tým pádom nepredstavuje účelne vynaložené
náklady na dielo v zmysle cit. ust. OZ.

8.Súdnyznalecvyčíslilvykonanépráceaúčelnevynaloženénáklady (materiálpoužitýnarekonštrukcii)

spolu na sumu 3.352,37 Eur. Súdny znalec vykonané práce aj zameral a porovnal so stavebným
denníkom a výpoveďami strán a svedkov. Podľa znalca hodnotu materiálu uvedeného vo faktúre ako
Súpis materiálu na sumu 3.121,88 Eur s DPH, ktorý bol údajne zabezpečený na stavbu pred ukončením
prác, by bolo možné uznať až po dodaní uvedeného materiálu na stavbu resp. objednávateľovi, čo
sa nestalo, ako bolo jednoznačne výpoveďami strán preukázané, preto objednávateľovi ani nevznikla

povinnosť za tento materiál zhotoviteľovi zaplatiť akúkoľvek sumu ( či už za materiál ďalej použiteľný
či nie ). Naviac materiál deklarovaný na č.l. 115-120 - výdajky a faktúry časovo nie sú súladné s
dobou realizácie prác, tieto sú datované oveľa neskôr po dátume odstúpenia od zmluvy. Neobstojí ani
tvrdenie žalovaného, že vyúčtované materiály boli dodané na stavbu v čase jej realizácie a že boli lenfakturované neskôr a pod., keďže za týmto účelom žalovaný neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, a
naviac reálne objednávateľovi nikdy dodané neboli (potvrdené aj svedkom B.). Znalec tiež zistil, že v
prevažnej miere sa jednalo o materiály pre sadrokartónové konštrukcie, ktoré by sa na stavbe realizovali

až po omietkach a poteroch, nie je bežné ani potrebné ich dopredu v takom predstihu zabezpečovať.
Obchodná prax „normálnych" firiem je taká, že nespotrebovaný materiál (celé balenia alebo kusy)
je možné do stavebnín (dodávateľa materiálu) bez problémov vrátiť späť. Tiež je nelogické v štádiu
búracích a hrubých murovacích prác zabezpečovať už svietidlá do stropných podhľadov. Skutočne
vykonaným prácam a použitým materiálom zodpovedali len doklady na čl. 122- 123 (priečkovky na

murovanie priečok a konštrukcie pre sadrokartónové podhľady ), tieto sú zahrnuté v cene za vykonané
práce a dodávky, teda objednávateľ ich zaplatil. Čo sa týka údajného posunu priečky, hodnotu práce
nebolo možné vyčísliť, keďže nie je známa výmera (plocha) už vymurovanej priečky, ktorú bolo potrebné
posunúť. Uvedené nebolo možné určiť ani na základe záznamov v stavebnom denníku ani z výpovedí
svedkov či strán. Rádovo sa však mohlo jednať len o desiatky eur (viď príkladom uvedený výpočet
znalca). Uvedené nevedel uviesť ani sám žalovaný.

9. Objednávateľ vystupoval ako spotrebiteľ, nemožno mu preto uvedené pričítať na jeho úkor a zaťažiť
ho vo vzťahu k uvedenému dôkazným bremenom. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že práce nemohol
zamerať, súd poukazuje na skutočnosť, že tak mohol učiniť napr. pri ukončení prác, resp. o to požiadať
aj objednávateľa, keďže sám uviedol, že im v tom bránené nebolo. Naviac pri výsluchu dodal, že

o to ani nežiadali. Preto túto námietku súd nemohol akceptovať. Znalec sa vyjadril aj k obom
cenovým ponukám, ktoré však pre celkové posúdenie veci ako takej nemajú právny význam. Súd nemal
pochybnosti o závere odborného vyjadrenia znalca, nakoľko korešponduje so skutočnosťami, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania tak, ako sú popísané vyššie.Vykonané práce udávane v odbornom
vyjadrení napokon žalovaný nespochybňoval, súhlasil s nimi, namietal len hodnotu spotrebovaného

materiálu (viď jeho vyjadrenia vyššie).

10. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaným deklarovaná hodnota vykonaných prác a použitého
materiálu (7.717,70 Eur) nezodpovedá skutočne vykonaným prácam a účelne vynaloženým nákladom
za použitý materiál, ktorých náhradu predpokladá ust. § 642 ods. 1 OZ. Skutočne vykonané práce a

účelne vynaložené náklady za použitý materiál predstavujú sumu 3.352,37 Eur. Keďže objednávateľ
- právny predchodca žalobkyne na účet žalovaného plnil zálohu v sume 8.000,- Eur (ktorá presahuje
hodnotu vykonaných prác a použitého materiálu pri rekonštrukcii ), rozdiel predstavuje sumu 4.647,63
Eur (8.000,- Eur - 3.352,37 Eur). Túto sumu je žalovaný povinný titulom cit. ust. OZ vydať žalobkyni.
Čo sa týka žalovaným uplatnenej náhrady škody v sume 1.777,20 Eur, ktorá podľa neho predstavuje

hodnotu materiálu, ktorý je v ,,súčasnosti nepoužiteľný,“ súd dodáva, že tento materiál nemožno
považovať za účelne vynaložený v prospech objednávateľa, keďže pri rekonštrukcii použitý nebol
ani nebol ponechaný na ďalšie použitie objednávateľovi ( čo v uvedenom nemá žiaden právny
význam ) a to s poukazom na záver súdneho znalca v jeho odborných vyjadreniach ( časový nesúlad
nákupu, predčasné nakúpenie materiálu a pod.). Skutočnosť, že žalovaný postupoval týmto spôsobom

je vykonávaním jeho obchodnej činnosti a za uvedené konanie v žiadnom prípade nemôže niesť
zodpovednosť (ani vo forme náhrady škody podľa § 420 ods. 1 OZ) spotrebiteľ - objednávateľ. Súd
uzatvoril, že nebolo zistené splnenie predpokladov na náhradu škody v zmysle cit. ust. § 420 OZ.
Objednávateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť, na základe ktorej by došlo ku škode na majetku
žalovaného a za ktorú by zodpovedal on, resp. jeho právny nástupca.S ohľadom na vyššie uvedené

súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.647,63 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 282,30 Eur od 14.03.2015 do zaplatenia a zo
sumy 4.365,33 Eur od 17.04.2015 do zaplatenia, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením dlhu
(bezdôvodného obohatenia). Počiatok omeškania je daný uplynutím dňa splatnosťou faktúry vystavenej
žalovaným vo vzťahu k povinnosti zaplatenia sumy 282,30 Eur (ktorú sám uznal a neuhradil) a uplynutím

dňa poskytnutého na plnenie na základe výzvy zo dňa 01.04.2015 (3 - dňová lehota na plnenie
uplynula dňa 16.04.2015) v zmysle § 563 OZ vo vzťahu k povinnosti zaplatenia sumy 4.365,33 Eur.
Z vyššie uvedených dôvodov súd neprihliadal na námietky a argumentáciu žalovaného udávané v
konaní. Všetkými námietkami žalovaného sa vysporiadal súd v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia s
poukazom na vykonané dokazovanie a odborné posúdenie otázok vykonávania rekonštrukcie súdnym

znalcom.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 odsek 1 v spojení s
ust. § 262 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu voči neúspešnémužalovanému. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 259 a § 260 C.s.p. s tým,
že rozhodol aj o priamej náhrade znalečného voči neúspešnému žalovanému o výške ktorého bude
rozhodnuté samostatným uznesení súdu po právoplatnosti rozhodnutia, vrátane výšky trov konania

žalobkyne.

12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil odvolanie ust.§ 365 ods.1
písm. f/ a h/ C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Namietal, že na to, aby súkromnoprávna zmluva mohla byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu
musí byť splnená podmienka, že zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 150/2004 Z. z., zároveň na ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania a ani z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, ktoré ustanovenia boli v prospech spotrebiteľa - žalobkyne. V konaní bolo

preukázané tak výsluchom strán, ako aj svedkov, že medzi stranami došlo k dohode o predmete a cene
diela -opravy bytu. Nebola preukázaná taká dohoda alebo jej časť, ktorá by žalobkyňu ako spotrebiteľa
poškodzovala alebo stavala do menej výhodného právneho postavenia, či jej upierala nejaké právo.
Poukázal na ust.§ 634 ods.1 Občianskeho zákonníka, že ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. V zmysle ods. 2 cit. ustanovenia,

ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať
už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Za primeranú cenu sa považuje
cena, ktorá sa obvykle platí v dobe uzatvorenia zmluvy za porovnateľné dielo. Primeraná cena diela
pozostáva s nákladov spojených s vykonaním diela a obvyklého zisku zhotoviteľa. Podľa ust. § 642

ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže
ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Teda žalovaný poukázal na to,
že okrem uvedeného má žalovaný ako zhotoviteľ právo na náhradu účelne vynaložených nákladov
a obvyklý zisk zhotoviteľa. Iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so znením ust. §

634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ znalec vo svojom odbornom vyjadrení v spojení s jeho
doplnením s obvyklým ziskom ako súčasťou prác nepočítal, tak jeho odborné vyjadrenie neposkytuje
dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie pre rozhodnutie o nároku žalobkyne. Preto
žalovaný navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. S odvolaním v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala
na ust.§ 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Názor žalovaného
uvedený v odvolaní proti rozsudku je teda v priamom rozpore s príslušným kogentným ustanovením

Občianskeho zákonníka. Ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa bude
riadiť každý právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a to aj v prípade, že obsah zmluvných
dojednaní mohol byť spotrebiteľom ovplyvnený, prípadne aj vtedy, že sa spotrebiteľ s dodávateľom
dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť iným právnym predpisom ako je Občiansky zákonník,
napr. Obchodným zákonníkom. Súd rozhodol v súlade s platnou úpravou zmluvy o dielo podľa

ustanovení § 631 - 656 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 634
Občianskeho zákonníka platí, že ak výška ceny nie dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Žalobkyňa upozornila na významnú skutočnosť, a to, že
predmetné ustanovenie sa uplatňuje len v prípade, že dielo bolo zhotoviteľom riadne zhotovené a
odovzdané objednávateľovi a zároveň objednávateľovi vznikla povinnosť za takto riadne zhotovené

a odovzdané dielo zaplatiť zhotoviteľovi cenu, či už dojednanú alebo primeranú. Vzhľadom na túto
skutočnosť nemožno uvedenú zákonnú úpravu aplikovať na prípad, ktorého sa predmetné konanie
medzi žalobcom a žalovaným týka a to preto, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k riadnemu
zhotoveniu žalobcom objednaného diela, a teda ani k vzniku nároku na úhradu jeho ceny. Na
skutkový stav, ktorý nastal medzi žalobcom a žalovaným sa jednoznačne uplatňuje ustanovenie § 642

Občianskeho zákonníka. V spore bolo ustálené a žalovaným nikdy nebolo rozporované, že zo strany
žalobcu došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo pred dokončením samotného
diela, čo malo za následok vznik povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému sumu pripadajúcu na práce už
vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. L.. O. U. záverom znaleckého posudku výslovnekonštatuje, že hodnota žalovaným skutočne vykonaných prác na byte žalobkyne predstavuje sumu
3.352,37 Eur. Takýto postup presne zodpovedá úprave obsiahnutej v § 642 Občianskeho zákonníka.
Popri predmetnom nároku by žalovanému ešte mohol vzniknúť nárok na úhradu účelne vynaložených

nákladov, avšak žalovaný v prvoinštančnom konaní žiadne takéto nároky nepreukázal. Žalovaným
podané odvolanie je účelové, keďže nie je podložené žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami a
nezodpovedá aktuálne platnej a účinnej úprave právneho vzťahu. Preto žalobkyňa navrhla rozsudok
potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovanému bolo doručované vyjadrenie k odvolaniu. Zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote
bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 27.03.2017 a doručená 28.03.2017 na adresu tak ako je uvedená
v obchodnom registri.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je nedôvodné.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument majúci súvis
s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie
rozhodnutie.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a
presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán, pričom mu nemožno poprieť snahu garantovať
stranám sporu na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené
očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej

inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu. Túto stranám, teda i
žalovanému poskytol v požadovanej kvalite.

18. K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, odvolací

súd uvádza zhodne s názorom žalobkyne, že pre uvedený vzťah platí ust. § 52 Občianskeho zákonníka
účinného v čase vzniku právneho vzťahu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade
žalovaný bol dodávateľom a žalobkyňa, v skutočnosti jej právny predchodca pôvodný žalobca, ktorý v
priebehu konania dňa 16.06.2015 zomrel, bol spotrebiteľom. Odvolacia námietka žalovaného, teda v

tomto prípade nie je dôvodná. Zároveň možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že na daný
právny vzťah bolo potrebné aplikovať ust.§ 642 ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že až
do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu,
ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu
účelne vynaložené náklady.

19. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že nemal pochybnosti o záveru odborného vyjadrenia
znalca, nakoľko toto korešponduje so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania.
Vykonané práce uvedené v odbornom vyjadrení žalovaný nespochybňoval, súhlasil s nimi, namietal
len hodnotu spotrebovaného materiálu. I odvolací súd má za to, zhodne s názorom súdu prvej

inštancie, že žalovaným deklarovaná hodnota vykonaných prác použitého materiálu vo výške 7.717,70
Eur nezodpovedá skutočne vykonaným prácam a účelne vynaloženým nákladom za použitý materiál,
ktorých náhradu predpokladá ust.§ 642 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pravidlám formálnej logiky
zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že skutočne vykonané práce a účelne vynaložené náklady zapoužitý materiál predstavujú sumu 3.352,37 Eur. Rozdiel medzi zálohou, ktorú zložil právny predchodca
žalobkyne vo výške 8.000,- Eur a sumou 3.352,37 Eur predstavuje 4.647,63 Eur. Túto sumu je skutočne
žalovaný povinný uhradiť žalobkyni. Súd prvej inštancie sa vyporiadal i čo do námietky žalovaného

uplatnenia náhrady škody v sume 1.777,20 Eur, ktorá podľa neho predstavuje hodnotu materiálu,
ktorý je v súčasnosti nepoužiteľný. I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tento
materiál nemožno považovať za účelne vynaložený v prospech objednávateľa, keďže pri rekonštrukcií
použitý nebol a ani nebol ponechaný na ďalšie použitie objednávateľovi a to s poukazom na záver
súdneho znalca v jeho odborných vyjadreniach, teda časový nesúlad nákupu, predčasné nakúpenie

materiáluaďalšie.Skutočnosť,žežalovanýpostupovaltýmtospôsobomjevykonávanímjehoobchodnej
činnosti a za uvedené konanie v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť žalobkyňa ani vo forme
náhrady škody podľa ust.§ 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa, resp. jej právny predchodca
ako objednávateľ neporušili žiadnu právnu povinnosť na základe ktorej by došlo ku škode na majetku
žalovaného a za ktorú by zodpovedali. Správne je i rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do trov konania
a trov štátu.

20. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.§ 255

ods.1 C.s.p. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalovanému v plnom rozsahu. Preto odvolací súd vyslovil, že priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.