Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202352.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovanej: K. N., W.. XX.X.XXXX, F. E. XXXX/XX, T.
- Y., o zaplatenie 10.155,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 20C/72/2016-83 zo dňa 30.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.155,18 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne
zo sumy 10.405,18 eur od 28.11.2015 do 7.1.2016, riadnym úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy
10.155,18 eur od 8.1.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.405,18

eur od 28.11.2015 do 7.1.2016 a zo sumy 10.155,18 eur od 8.1.2016 do zaplatenia, to všetko formou
pravidelných mesačných splátok po 70,-eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku až do mesiaca december 2017 a počnúc mesiacom január 2018 s pravidelnými mesačnými
splátkami po 120,-eur mesačne až do úplného uhradenia dlhu pod stratou výhody splátok v prípade
neuhradenia jedinej splátky. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 488 Občianskeho zákonníka, § 4

ods. 1 až 3. § 4 ods. 5 a 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že dňa 17.12.2013 uzavreli účastníci zmluvu o úvere č. 30893663/7930, v zmysle
ktorej žalobca žalovanej poskytol k zmluve o stavebnom sporení medziúver vo výške 10.400,-eur a tento
sa žalovaná zaviazala splácať formou pravidelných mesačných splátok po 115,20 eur, pričom uvedená
suma sa skladá z príslušenstva vo výške 0,47 % cieľovej sumy, ktoré predstavuje sumu 49,68 eur a
ďalej vo forme splátky úroku z medziúveru a poplatkov vo výške 0,58 % z cieľovej sumy, teda v sume

65,52 eur. Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, vyhlásil žalobca k 27.11.2015
okamžitú splatnosť dlhu a vyzval žalovanú na úhradu sumy 10.405,18 eur. V súčasnosti sa podaným
návrhom žalobca domáha úhrady sumy 10.155,18 eur a ďalej riadneho úroku vo výške 6,99 % ročne
zo sumy 10.405,18 eur za obdobie od 28.11.2015 do 7.1.2016 vo výške 82,79 eur, ďalej za obdobie od
8.1.2016 do zaplatenia vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10.155,18 eur a úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10.405,18 eur od 28.11.2015 do 7.1.2016 vyčíslený vo výške 59,22 eur a úrokov z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.155,18 eur od 8.1.2016 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa
30.5.2016žalovanásvojzáväzokvočižalobcoviuznala,avšakvzhľadomnanedostatokpríjmupožiadala
o možnosť úhrady dlhu v splátkach. Uviedla, že v súčasnosti má plat približne 550,-eur, avšak má ďalšie
dlhy, ktoré priebežne spláca. Jej súčasné splátky dlhov presahujú aj plat, ktorý poberá a pomáha jej s
úhradou jednotlivých splátok syn, pokiaľ mu to jeho finančná situácia dovoľuje. V súčasnosti by bola
schopná splácať splátku približne 70,-eur a v prípade zániku záväzkov s kratšou splatnosťou by sa jej

mohla splátka zvýšiť. Poukázala tiež na skutočnosť, že je v rozvodovom konaní a v predchádzajúcomobdobí bola fyzicky napadnutá manželom, ktorý naďalej nemá vlastný príjem. Úver poskytnutý žalobcom
potrebovala na riešenie bytovej otázky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, v zmysle

ktorej žalobca žalovanej poskytol finančné prostriedky a tieto sa žalovaná zaviazala splácať formou
pravidelných dohodnutých mesačných splátok. Nakoľko k úhrade dlhu nedošlo, je zrejmé, že žalovanej
voči žalobcovi vznikol dlh, ktorý žalovaná uznala a vzhľadom na nedostatok príjmu požiadala o možnosť
úhrady dlhu v splátkach. Súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel, žalovanú zaviazal na úhradu
žalovanej sumy vrátane príslušenstva vo forme zmluvného úroku vo výške 6,99 % ročne a tiež úroku

z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom v zmysle § 160 O.s.p. súd žalovanej povolil možnosť úhrady
dlhu formou pravidelných mesačných splátok po 70,-eur mesačne a to v období do konca roka 2017 a
počnúc mesiacom január 2018 splátkami po 120,-eur až do úplnej úhrady dlhu.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že plnenie,
ktoré od nej žalobca požaduje má základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve. Systém finančných ukazovateľov žalobcu o poskytnutom úvere a medziúvere je neprehľadný a
zmätočný.Žalobcanepredložilprehľadúčtovaniaúhradosobitnezaistinuaosobitnezaúrokyapoplatky.
Žalobca neoprávnene žiada aj úroky z omeškania po termíne zosplatnenia úveru. Čiastky 10155,18
Eur, 10405,18 Eur sú nepresné, klamlivé a odporujúce dobrým mravom a ustanoveniam zákonov na
ochranu spotrebiteľa. Značný nárast dlhu spôsobujú najmä dve zmluvné ustanovenia, a to klauzula o

pravidelnom mesačnom pripisovaní úrokov k istine a ich následné ďalšie úročenie ako aj úroky aj po
zosplatnení úveru. Žalovaná žiada, aby súd vykonal u žalobcu súdnu kontrolu inventárneho stavu istiny,
úrokov, poplatkov, sankcií, ktoré splatila do zosplatnenia úveru a aký je ich reálny zostatok. Žalovaná je
povinná uhrádzať žalobcovi len nesplatenú istinu v súdom potvrdených mesačných splátkach.
V podaní zo dňa 25.08.2016 žalovaná uviedla, že nesúhlasí s návrhom v celom rozsahu ako ani s

náhradou trov konania. Do omeškania s platením splátok sa nedostala úmyselne. Žalobca nepredložil
prehľad jej úhrad od dátumu poskytnutia úveru ani medziúveru.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že plne súhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať

ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ automaticky neznamená vylúčenie aplikácie
akéhokoľvek ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca postupoval v súlade so všetkými zákonnými
ustanoveniami a využil svoje zákonné možnosti, keď v súlade so zmluvou požiadal dňom 27.11.2015 o
okamžité splatenie úveru. Žalobcom uplatňovaná úroková sadzba pozostáva z riadneho úroku vo výške
6,99 % p.a. v súlade s § 497 zákona č. 513/1991 Zb. a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. v súlade

s § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná v zmysle podania zo dňa 14.09.2016 zotrvala na argumentoch prezentovaných v odvolaní.
V podaní zo dňa 12.01.2017 uviedla, že žalobca založil formuláciu zmluvy na hrubej nerovnováhe v
právach a povinnostiach v neprospech žalovanej, nakoľko jej dal podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy,

vyhlásenie, že sa oboznámila s Úverovými podmienkami. Na základe preukázaných neprijateľných
podmienok považuje úvery za bezúročné a bez poplatkov.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v

znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania
začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s
princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon
súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaná svoj dlh uznala. K
tomuto odvolací súd uvádza, že žalovaná sa v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.04.2016
vyjadrila v tom smere, že nesúhlasí s vydaním platobného rozkazu. Vytýkala žalobcovi, že v žalobe

neuviedol dátumy a čiastky poskytnutých finančných prostriedkov, nepredložil presný rozpis uhradených
splátok, nerozpísal koľko uhradila na istinu a koľko na úroky. Má záujem záväzky voči žalobcovi splatiť
mesačnými splátkam. Z predmetného podania nie je možné vyvodiť záver, že žalovaná nárok uplatnený
žalobcom uznala, nakoľko žalovaná spochybňuje rozsah uplatneného nároku. Ani vyhlásenie žalovanej
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že záväzok uznáva, nie je možné posúdiť ako relevantné

uznanie dlhu, keďže z vyjadrenia žalovanej nevyplýva, či záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky.
Uvedené nasvedčuje len skutočnosti, že žalovaná si je vedomá existencie záväzku voči žalobcovi ako
takého.
Z rozhodnutia nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním žalobcom uplatneného nároku
v tom smere, či tento existuje, je možné poskytnúť mu súdnu ochranu a je dôvodný v celom rozsahu
tak, ako je vymedzený v žalobe. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia §

53 a 54 Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., teda právne normy z oblasti
ochrany spotrebiteľa, z rozhodnutia však nie je možné zistiť, či a akým spôsobom predmetné právne
normy na vec aplikoval, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský. Bez
toho, aby súd náležite zistil túto okolnosť, nemohol ani vyhodnotiť a zaoberať sa dôvodnosťou aplikácie
právnych noriem o ochrane spotrebiteľa, čím v konečnom dôsledku došlo k odopretiu práva strán na

súdnu ochranu. V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný ex offo preskúmať zmluvu, ktorá je
právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 179 ods. 2, § 153 ods. 3 O.s.p., s účinnosťou od 01.07.2016 túto problematiku upravuje § 298, §
299 ods. 2 CSP)
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého

súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobou a svoje rozhodnutie riadne

odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.