Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220167
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220167.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q. R.
V.,C.Q.XX,zastúpenéhoadvokátkou:JUDr.HelenaBuzgóová,sosídlomDunajskáStreda,Alžbetínske
námestie 2, proti žalovaným: 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa N. XXX a 2. T. R., nar. XX.X.XXXX,
adresaN.XXX,obajazastúpeníadvokátkou:JUDr.MarcelaKucháriková,sosídlomŠamorín,Hlavná25,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/618/2015-93 zo dňa 7.2.2017 v časti výroku II. o náhrade trov
konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o
náhrade trov konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť,
nakoľko strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu a spornú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, odpredali.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že

pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k takejto dohode
spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd
svojím autoritatívnym rozhodnutím. Žalobca sa v súlade so zákonom domáhal vyporiadania svojho
spoluvlastníckeho podielu, pričom v dôsledku zhodného prejavu vôle strán sporu došlo k prerušeniu

konania za účelom predaja spornej nehnuteľnosti. Napokon z dôvodu predaja spornej nehnuteľnosti
žalobca vzal žalobu späť. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných v tom smere, že
žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko späťvzatie žaloby bolo len reakciou žalobcu na správanie
sa žalovaných. V danom štádiu konania nemožno hovoriť o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podanej
žaloby, nakoľko k vecnému preskúmaniu žaloby zo strany súdu nedošlo v dôsledku späťvzatia žaloby
žalobcom. Súd mal za preukázané, že žalovaní sú tí, ktorí procesne zavinili, že sa konanie muselo

zastaviť. Preto mal žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca však vo svojompodaní zo dňa 3.8.2016 výslovne uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách konania, a preto súd rozhodol
tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho druhého výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania
podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaní 1. a 2., ktorým sa domáhali, aby
odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovaným náhradu
trov prvoinštančného konania a zároveň v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP priznal žalovaným náhradu
trov odvolacieho konania. Dôvodili, že v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP, dospel súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že späťvzatie žaloby bolo len reakciou žalobcu na
správanie žalovaných a že žalovaní sú tí, ktorí procesne zavinili, že sa konanie muselo zastaviť, a preto
má mať žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu považovali za

nepochopiteľné, nakoľko listinné dôkazy založené v spise preukazujú presný opak toho, čo je tvrdené v
napadnutom uznesení. Listiny preukazujúce správanie sa strán sporu pred začatím súdneho konania,
počas konania až do predaja nehnuteľnosti dokazujú, že práve žalobca robil obštrukcie pri predaji
domu pred začatím konania a tým znemožnil mimosúdne vyriešenie veci a že žaloba bola podaná
nedôvodne. Pred začatím konania prebehla medzi stranami sporu písomná komunikácia i osobné

stretnutie s cieľom vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločných nehnuteľností. Žalovaní už
v decembri 2014 navrhli predaj nehnuteľností s tým, že záujem o kúpu podielu žalobcu nemajú. Za
účelom predaja nehnuteľností oslovili žalovaní realitné kancelárie Perfect real, s. r. o. a Respect real,
s. r. o., ktorá na základe dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorenej so všetkými
spoluvlastníkmi ponúkala nehnuteľnosti na predaj za sumu 59.500,- Eur. Realitná kancelária Real

center, s. r. o. (REMAX), navrhnutá žalobcom, ponúkala nehnuteľnosti na základe uzatvorenej zmluvy
o sprostredkovaní na predaj za sumu 63.500,- Eur. Z dôvodu nereálnej trhovej ceny nehnuteľností,
bol ich predaj neúspešný. So znížením predajnej ceny, napriek opakovaným výzvam a žiadostiam
zo strany žalovaných, žalobca nesúhlasil. O tejto skutočnosti predložili žalovaní písomné potvrdenie
realitnej kancelárie Perfect Real, s. r. o., zo dňa 11.1.2016 a vyjadrenie realitnej kancelárie Respect

real, s. r. o. zo dňa 20.1.2016, kde bolo uvedené, že so znížením ceny musí súhlasiť aj druhý majiteľ a
akonáhle dostanú súhlas aj od p. S. J., znížia cenu. Zároveň žalovaní predložili súdu potvrdenie realitnej
kancelárie Real center, s. r. o. (REMAX) zo dňa 20.1.2016 preukazujúce nesúhlas žalobcu so znížením
predajnej ceny, kde bolo uvedené, že nie je možné znížiť cenu do tej doby, kým p. S. J. spolumajiteľ
neschválizníženie.Zuvedenéhojenepochybné,žepredajnehnuteľnostípredzačatímsúdnehokonania

nebol realizovaný výlučne z dôvodu nesúhlasu žalobcu so znížením predajnej ceny. Dňa 11.12.2015
bola podaná žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním jeho podielu do vlastníctva žalovaných a uloženia povinnosti
žalovaným zaplatiť žalobcovi protihodnotu každý vo výške 5.782,50 Eur. Žalobca tak požadoval za svoj
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 sumu 11.565,- Eur vychádzajúc tak z ceny nehnuteľností vo výške

46.259,- Eur, hoci pri predaji nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárií pred začatím súdneho
konania nesúhlasil so znížením predajnej ceny 63.500,- Eur, resp. 59.500,- Eur. V priebehu konania boli
dňa 25.7.2016 nehnuteľnosti predané stranami sporu za cenu 40.000,- Eur. Žalovaní teda majú za to,
že žaloba bola podaná nedôvodne a späťvzatie žaloby po predaji nehnuteľností, ktorého dôsledkom
je zastavenie konania, procesne zavinil žalobca v dôsledku čoho majú žalovaní právo na náhradu trov

konania v celej výške.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných sa vyjadril, pričom navrhoval,
aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Uviedol, že od roku 1997 sa domáhal usporiadania vlastníckych vzťahov k rodičovskej nehnuteľnosti,

kde bývala a žila jeho matka, ako aj jeho sestra so svojím synom. Žalobca si nenárokoval z podielu
po nebohom otcovi z dôvodu, že na nehnuteľnosti žije žalobcova matka a domnieval sa, že uvedené
záležitosti sa usporiadajú až neskôr. Žalobcova sestra však jemu neznámym spôsobom získala matkin
podiel a preto sa žalobca rozhodol, aby jeho podiel z nehnuteľnosti bol usporiadaný tak, aby mu sestra,
prípadne jej syn vyplatili jemu prináležiaci podiel 1-inu aj z domu, aj z pozemku, pretože žalobca má na

nehnuteľnosť prístup len za cieľom návštevy matky, ktorá sa o darovaní svojho podielu vyjadrovala veľmi
zvláštne. Najprv tvrdila, že nie je pravdou, že jej podiel vlastní vnuk a neskôr sa žalobcovi bála vysvetliť,
prečo sa takto rozhodla. Žalobca jej nič nikdy nevytýkal a aj dnes je toho názoru, že jej podiel prešiel
do vlastníctva sestrinho syna neštandardným spôsobom a že to nebola vôľa matky. O tomto sa žalobcapresvedčil vtedy, keď sa neodvážila sestra matke povedať, že nehnuteľnosť už bola odpredaná a bude
nútená sa z nej vysťahovať. Ak by žalobca nebol zahájil konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva
v roku 2015, dodnes by sa s vecou ani neboli pohli. Už v roku 2013, 2014 sa žalobca domáhal svojho

práva, sestra ho vždy odbila s tým, že o žalobcov podiel nemá záujem, má záujem nehnuteľnosť predať,
že nech nehnuteľnosť prevezme žalobca, ale nikdy nemala reálny záujem žalobcov podiel vyplatiť. Keď
ich súd tvrdo vyzval na riešenie veci, vtedy nehnuteľnosť začala inzerovať. Najprv bola odpredaná veľká
záhrada a potom došlo aj k predaju rodinného domu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že vždy
mali záujem usporiadať vlastnícke právo, pretože od roku 1997 uplynulo do realizácie vyporiadania

podielu žalobcu 19 rokov, čo skutočne nie je možné žalobcovi vytýkať, že sa náhlil s usporiadaním
svojho podielu po nebohom otcovi. Nehnuteľnosť bola odpredaná za skutočne nízku cenu, ale nebolo to
zavinením žalobcu, ale z dôvodu, že v obci T. je na odpredaj 28 domov. Žalobca sa nedomáhal náhrady
trov súdneho konania a náhrady trov právneho zastúpenia, pretože majú so sestrou a jej synom veľmi
narušené vzťahy, cíti sa dotknutý tým, že naviedli matku, aby svoj podiel usporiadala v prospech svojho
vnuka, pritom žalobca nezavinil nič, čím by takto matka mohla konať a myslí si, že to nebola vôľa matky,

ale vôľa sestry. Žalobca sa musel domáhať svojho práva na súde, ale nechcel si nárokovať trovy konania
od svojej sestry, pretože bol rád, že vec sa ukončila. Jej nárok považuje za priečiaci sa dobrým mravom
(§ 3 Občianskeho zákonníka).

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalovanými uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie stranám sporu nároku na
náhradu trov konania.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať

len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v
meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, z dôvodu, že v priebehu konania strany predmetnú
nehnuteľnosť spoločne predali a tým zanikol predmet sporu, z procesného hľadiska platí, že skutočnosť,

že konanie muselo byť zastavené, zavinili žalovaní. Pretože však žalobca vyslovene uviedol, že si nárok
na náhradu trov konania neuplatňuje, bolo dôvodným aby súd pri neexistencii konkrétneho ustanovenia
zákona upravujúceho obdobnú situáciu postupoval postupom podľa ustanovenia obsahujúceho
najbližšiu úpravu (čl. 4 ods. 1 CSP) teda podľa § 255 ods. 2 CSP (podľa ktorého ak mala strana vo veciúspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo) a vyslovil, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

13. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.12.2015
domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. H. T. opísané v žalobe, keď spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 1/4-iny sa stal na základe rozhodnutia v dedičskom konaní po svojom otcovi S.
J., na základe osvedčenia o dedičstve právoplatného 23.12.1999. Ďalšími spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti sú sestra žalobcu - žalovaná 1. - spoluvlastníčka v podiele 1/4-iny (rovnako na základe
dedičského konania po nebohom otcovi) a žalovaný 2. - jej syn -podielový spoluvlastník v podiele 1/2-
ice na základe zmluvy uzatvorenej s matkou žalobcu a žalovanej 1. - H. J. v roku 2012. Žalovaná 1.
pritom predmetnú nehnuteľnosť nepretržite od smrti otca užíva. Žalobca uvádzal, že sa už 18. rok snaží
usporiadať svoje vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti, v roku 2014 požiadal žalovanú 1. bezvýsledne o
vyporiadanie jeho podielu, preto podáva žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Z predsporovej výzvy zo dňa 1.12.2014 adresovanej žalovaným 1. a 2. vyplýva, že žalobca ich žiada o
mimosúdne vyriešenie veci, pričom zo záznamu z rokovania zo dňa 10.12.2014 vyplýva, že žalovaní 1.
a 2. uviedli, že žalobcu nevedia vyplatiť, preto sa zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodli riešiť
predajom celej nehnuteľnosti, ktorú už aj ponúkli na predaj. Z listu žalovaných 1. a 2. zo dňa 30.1.2015
vyplýva, že okrem iného ponúkli predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi na prednostnú kúpu. Výzvou zo dňa

23.11.2015 žalobca žalovaných pred podaním žaloby vyzval, či sú ochotní riešiť zrušenie podielového
spoluvlastníctva zmluvne, alebo súdnou cestou. Žalovaní 1. a 2. listom zo dňa 7.12.2015 odpovedali,
že majú záujem predmetnú nehnuteľnosť predať a tak vyporiadať podiely všetkých spoluvlastníkov,
zároveň ponúkajú žalobcovi svoje podiely na prednostnú kúpu. Žalovaní 1. a 2. potom vo svojej obrane
k žalobe v podaní zo dňa 7.1.2016 uviedli, že sa so žalobcom písomne dňa 20.2.2015 dohodli, že

nehnuteľnosť predajú, pričom na návrh žalobcu predáva danú nehnuteľnosť realitná kancelária Remax a
na návrh žalovaných predáva nehnuteľnosť realitná kancelária Perfekt real. Podľa predloženej zmluvy o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1. a 2. ako záujemcami
a spol. Real Center s. r. o. (REMAX) ako sprostredkovateľom dňa 20.2.2015, záujemcovia požiadali
realitnú kanceláriu o sprostredkovanie predaja danej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 63.500 Eur. Podľa

písomného vyjadrenia realitnej kancelárie Perfect real s. r. o. je zatiaľ dôvodom neúspešného predaja
nehnuteľnosti nereálna trhová cena stanovená majiteľmi. Podľa listov zo dňa 20.1.2016 požiadali
žalovaní 1. a 2 realitné kancelárie Respect Real s. r. o. a Remax o zníženie predajnej ceny nehnuteľnosti,
pričom real. kancelária Respect real uviedla, že so znížením ceny nesúhlasí druhý majiteľ S. J., preto
nie je možné cenu znížiť a real. kancelária Remax uviedla, že cenu nie je možné znížiť kým S. J.

neschváli zníženie. V priebehu konania strany pred súdom deklarovali vôľu vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo predajom danej nehnuteľnosti, pričom žalovaní mali žalobu za bezdôvodnú, pretože sa
so žalobcom dohodli na predaji nehnuteľnosti prostredníctvom realitných kancelárií, avšak dôvodom,
pre ktorý nehnuteľnosť nie je predaná je, že žalobca nesúhlasí so znížením predajnej ceny nehnuteľnosti
na 43.000 Eur. Žalobca mal naopak za to, že dôvodom pre ktorý nie je možné nehnuteľnosť predať je

ten, že nehnuteľnosť je obývaná. Napokon žalobca z dôvodu ukončenia celej veci súhlasil so znížením
kúpnejcenynehnuteľnostiakonanieboloprerušenézaúčelompredajanehnuteľnosti.Následnežalobca
podaním zo dňa 3.8.2016 zobral podanú žalobu späť a konanie navrhol zastaviť, pretože strany uzavreli
dňa 25.7.2016 a 1.8.2016 kúpnu zmluvu a spoločne nehnuteľnosť odpredali, pričom žalobca nežiada vo
svoj prospech rozhodnúť o trovách konania. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2016 a jej dodatku č. 1 zo

dňa1.8.2016 bola predmetná nehnuteľnosť predaná za 40.000 Eur. Žalovaní 1. a 2. v písomnom podaní
zo dňa 2.9.2016 uviedli, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasia, pričom o náhrade
trov konania navrhujú rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP, teda žiadajú priznať im nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby. Na uvedené podanie žalovaných
žalobca reagoval podaním zo dňa 19.9.2016 v ktorom uviedol, že navrhuje rozhodnúť o nepriznaní trov

žalovaným podľa § 257 CSP, pretože nárok uplatnený žalovanými sa prieči dobrým mravom, okrem
matky žalobcu a žalovaného užívala predmetnú nehnuteľnosť sestra so svojou rodinou, a to od roku
1997, sestrin syn získal podiel na nehnuteľnosti od starej matky v roku 2012, v roku 2013 žalobca žiadal
žalovaných, aby zmluvne prevzali jeho podiel za náhradu, pretože nehnuteľnosť užívajú, čo žalovaná
1. odmietla, žalobca sa od 12/2014 snaží vyriešiť zrušenie tohto podielového spoluvlastníctva, pričom

žalovaní nemali záujem o odkúpenie podielu žalobcu, naopak mu ponúkali svoje podiely na kúpu,
navrhovali, aby nehnuteľnosť bola predaná, pričom všetci v nehnuteľnosti neustále bývali. Žalobca do
nehnuteľnosti nemal prístup, preto dňa 11.12.2015 začal konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť bola napokon odpredaná za nízku kúpnu cenu, žalobca následne zobralžalobu späť, avšak dôvodil, že podanou žalobou sa len domáhal svojho práva a ak by súdne konanie
nezačal, žalovaná by dodnes žila v danej nehnuteľnosti a nezaujímalo by ju usporiadanie žalobcovho
podielu. Žalobca poukazoval na to, že 19 rokov čakal na vyporiadanie jeho dedičského podielu, žalovaná

s rodinou užívala celú rodičovskú nehnuteľnosť, dva roky sa bránila vyporiadaniu spoluvlastníctva, preto
je jej nárok na náhradu trov konania uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Súd následne napadnutým
uznesením konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 256
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

14. Odvolací súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danej
veci súd prvej inštancie správne posúdil otázku zavinenia zastavenia konania. Z ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka zásadne vyplýva (na čo aj správne poukázal prvoinštančný súd), že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V danom prípade
sa žalobca aktívne minimálne od decembra roku 2014 snažil so žalovanými mimosúdne vyporiadať
svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, keď jej spoluvlastníkom bol už od roku

1999, pričom nehnuteľnosť neužíval, ale užívala ju práve žalovaná 1. s rodinou. Pretože žiadna
zo strán nechcela nadobudnúť túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, dohodli sa na
predaji nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, za tým
účelom uzavreli vo februári r. 2015 zmluvu s realitnými kanceláriami o sprostredkovaní predaja danej
nehnuteľnosti. Žalobca podal svoju žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v

decembri roku 2015, teda o desať mesiacov od uzavretia zmluvy s realitnými kanceláriami. V priebehu
sporového konania sa v júli 2016 podarilo predmetnú nehnuteľnosť predať, pričom strany si výťažok
z tohto predaja rozdelili, teda napokon sa vyporiadanie ich spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam
vyriešilo spôsobom, ako všetky zúčastnené strany požadovali.

15. Odvolací súd má za to, že podanie žaloby žalobcom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nebolo svojvoľné, pretože z jeho postupu je zrejmé, že o vyriešenie spoluvlastníctva
sa snažil veľa rokov, aj keď strany zverili predaj danej nehnuteľnosti realitnej kancelárii, nemal istotu, že
týmto spôsobom napokon aj dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Rovnako je prirodzené,
že žalobca nechcel hneď pristúpiť k zníženiu kúpnej ceny, ale snažil sa nehnuteľnosť odpredať za

čo najvyššiu sumu. Žalobca teda sporové konanie neviedol bezdôvodne, domáhal sa zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorom ho nebolo možné nútiť zotrvať. Pretože napriek
dohode strán sa nehnuteľnosť predať nedarilo, keď o zrušenie spoluvlastníctva sa žalobca snažil viac
rokov, podal žalobu na súd a až v priebehu súdneho konania došlo napokon k vyriešeniu záležitosti
tak, ako obe strany chceli. Žalobca teda zastavenie konania v predmetnej veci nezavinil, ale nakoľko

až v priebehu konania došlo k predaju danej nehnuteľnosti, teda žalobca sa domohol toho, čoho sa
podanou žalobou domáhal, má sa za to, že zastavenie konania zavinili žalovaní 1. a 2. Žalobca však
v spävzatí žaloby uviedol, že náhradu trov konania vo svoj prospech nežiada. Civilný sporový poriadok
výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov
konania, o náhradu trov nemá záujem. Súd preto správne s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 1

CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v predmetnej právnej veci ust. § 255
ods. 2 CSP, ktoré čo do obsahu a účelu obsahuje úpravu najbližšiu posudzovanej veci a rozhodol, že
stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

16. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov

žalovaných 1. a 2., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné, keďže
uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v
dôsledkučohoodvolacísúdnapadnutéuznesenievovýrokuII.,spoužitímust.§387ods.1CSPpotvrdil.

17. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím § 262 ods. 1 CSP
v zmysle § 396 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným (keď dôvod
postupupodľa§257CSPnezistil).Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniavzmysle§262ods.2CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).