Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200952
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200952.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: 1/ I. R., T..

XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, R., X/ N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, R., práv. zast.: JUDr. Milan Sivý,
advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovaným: 1/ N. X., T.. X.X.XXXX, H. Š. XXX, R., X/
I.Á. X., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XXX, R., obaja pr. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, o určenie vlastníckeho práva vydržaním s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobcovia v 1/ rade I. R., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX a 2/ rade N. R., M.. R.Y., T..
XX.XX.XXXX, B. U. H. R., Š. XXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č.
XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 704 m2 vytvorenej z pôvodnej parcely parc. č. XX/XX orná

pôda o výmere 619 m2, parcely reg. E zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. R. a parcely parc. č.
XX/XX orná pôda o výmere 84 m2, parcely reg. E zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. R., a to
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 24.2.2014 vyhotoveným spoločnosťou GEO-SPIŠ s.r.o., ktorý
bol autorizačne overený dňa 24.2.2014 a úradne overený dňa 2.12.2014 pod č. XX-XXX/XX.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č. XXX/X o výmere 704 m2 vytvorenej z pôvodnej parc. č.

XX/XX Z. XX/XX zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. R.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť,
že žalobkyňa v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č.
X a tiež pozemkov parc. č. X Z. C.. Č.. X F.X. T. W. Č.. XXX. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci
podielu naparc.č.XX/XXZ.C..Č..XX/XX,pričomuvedenépozemkynadväzujúnapozemoksrodinným
domom. Žalobcovia uviedli, že v tomto stave pozemky užívajú, resp. užívali ich právni predchodcovia
minimálne od roku 1980. Podľa žalobcov právni predchodcovia žalobcov nehnuteľnosti užívali na
základe neformálnych zmlúv a pri snahe formálne vyporiadať vlastnícke práva žalobcovia zistili, že

žalovaní si k predmetným parcelám uplatnili vlastnícke právo a dňa 22.8.2014 a 17.7.2014 vo forme
notárskej zápisnice vyhlásili vydržanie podielov na predmetných parcelách. Žalobcovia nesúhlasia s
tvrdením žalovaných o užívaní parciel a majú za to, že vlastníkom predmetných parciel resp. parcely
vytvorenej z parc. č. XXX/X sú žalobcovia.

2. Žalovaní popreli žalobné tvrdenia žalobcov. K veci sa písomne nevyjadrili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov N. Y., Ľ. Y., N. C.É., I. Y., N. Y., J.
Ž., S. R., Z. M., I. R. a listinnými dôkazmi založenými v spise súd zistil tento skutkový stav:4. Dňa 17.7.2014 žalovaná v 2/ rade v kancelárii notárskeho úradu JUDr. Igora Čabru v Poprade
vyhlásila, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako
parc. XX/XX s podielom 1/280, 1/420, 1/420 a 1/14. Vlastníctvo si žalovaní odvodili z titulu prevodu

realizovaného v roku 1976. Dňa 22.8.2014 žalovaná v 2/ rade prostredníctvom Notárskeho úradu JUDr.
Igora Čabru v Poprade osvedčila vlastnícke právo žalovaných k parcele parc. č. XX/XX, zapísanej na
LV č. XXX s podielmi 1/30, 1/280, 1/420 a 1/420, pričom vlastnícky titul bol taktiež uvedený prevod
realizovaný v roku 1976. K notárskej zápisnici bola vydaná opravná doložka, ktorou bol vypustený podiel
vo výške 1/30. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu s tým, že podľa

ich názoru sú riadnymi vlastníkmi a žalovaní si vlastnícke právo osvedčili podvodne. Žalobkyňa v 1/ rade
uviedla, že sporná parcela je ohradená žalovanými asi 20 rokov z jednej strany a susedom G. asi tri roky
zdruhejstranyatútoparceluvyužívajúvýlučnežalobcoviaaichrodinnípríslušníci.Žalobcovianadobudli
spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou od roku 2010 a 2011. Podiely k predmetu sporu pôvodne kúpil
brat žalobkyne v 1/ rade, avšak po rozvode mu manželka listiny spálila a tieto neboli predmetom vkladu
do katastra nehnuteľností. Žalobcovia mali teda rodinný dom a priľahlé pozemky nadobudnúť od brata

žalobkyne v 1/ rade pána Y..

5. Z výsluchu svedka N. Y. súd zistil, že pozemok, ktorý je predmetom sporu užíval pôvodne so svojou
rodinou, avšak predovšetkým pre účely odstavenia nákladných motorových vozidiel a návesov. Rodinný
dom a pozemky kúpil v rámci exekúcie a v čase kúpy mali žalovaní už svoj pozemok v zadnej časti

ohradený. Žalovaní sporný pozemok neužívali. Tvrdenia svedka N. Y. potvrdili tiež svedkovia Ľ. Y. Z. N.
C., teda bývalý i súčasný starosta obce R..

6. Svedok I. Y. uviedol, že je pravdou, že pôvodný vlastník N. Y. bol v minulosti vlastníkom pozemku,
pričom podiely na nehnuteľnostiach nadobudol už od nebohých pôvodných vlastníkov rodiny Š., T. Z.

Č.. Potvrdil tiež, že zmluvy síce boli uzavreté v písomnej podobe, avšak po rozvodovom konaní bývalá
manželka zmluvy zničila.

7. Z výsluchu svedka N. Y. súd zistil, že bol pôvodným vlastníkom domu a pozemok za domom odkúpil
od pani R., Y., Ž., T., Y.. Podiely odkupoval postupne. Od roku 1983 sa hranica pozemku nemenila. Bol

ohradený a hranica bola vymedzená kovovými stĺpikmi. Kvôli finančným problémom sa jeho majetok
dostal do exekúcie a dom s pozemkami bol následne odkúpený N. Y.. Následne zase žalobkyňou ako
sestrou svedkov.

8. Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. Z. Z. G. Z. I. R. dňa 18.7.2008 súd zistil, že

predmetom predaja má byť o.i. podiel N. Y. na parcele parc. č. XX/XX Z. XX/XX. K tomuto svedok
N. Y. uviedol, že je pravdou, že G. odpredával parcely, avšak jednalo sa o parcely za potokom a
pravdepodobne došlo pri identifikácii predmetu kúpy a predaja k omylu. Tvrdenia svedka Y.Č. o tom, že
postupne odkupoval spoluvlastnícke podiely potvrdila tiež svedkyňa S. R., Z. M., I. R..

9. Podľa čl. 20 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa čl. 20 ods. 3) Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

11. Podľa čl. 20 ods. 4) Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

12. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

15. Podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

16. Podľa § 136 ods. 1), ods. 2) Občianskeho zákonníka, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa ust. § 56 zákona č. 323/1992 Zb., Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje

skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené
právne následky. Vydáva najmä osvedčenia a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len "odpis")
listiny (vidimácia), b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c) o tom, že bola predložená listina a
kedy sa tak stalo, d) o protestácii zmeniek, e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických
osôb, f) o tom, že je niekto nažive, g) o vyhlásení o vydržaní, h) o iných skutočnostiach. O osvedčení

skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej
listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.

18. Podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb., Notárskeho poriadku, v notárskej zápisnici o osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä
o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého
je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy,
ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

19.Súdkonštatuje,ževlastníckeprávoakotzv.absolútneprávopôsobívočivšetkým(ergaomnes)aako
najzákladnejšiesubjektívneprávojevpodstatechránenépriamočinepriamocelýmprávnymporiadkom.

20. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je nepochybne daný súčasným,

skutkovému stavu a zákonu nezodpovedajúcim, zápisom vlastníctva k nehnuteľnosti, lebo napriek tomu,
že sami nepreviedli vlastnícke právo k pozemku na iného, nie sú v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastníci. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také
súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Toto
stanovisko súdu plne korešponduje s platnou judikatúrou, napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.

1 Cdo 56/2003.

21. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť
faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi

táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu
vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to
nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať

len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec
patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.22. Čo sa týka tvrdení o neplatnosti notárskych zápisníc, k uvedeným výhradám má súd za to, právna
úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku

zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti podľa odseku 2
(ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá
Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

23. Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní,
ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že
obsahuje všetky náležitosti uvedené v ust. § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny so
všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.

24. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je
len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka
nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je
v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie,
(ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam

o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo
príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica
je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom
pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak.

25. Vzhľadom na povahu osvedčenia vydávaného notárom a zo samotnej podstaty činnosti notára
spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť
osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné
ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá

zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia
vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť
právneho úkonu. Uvedené však neznamená, že by nebolo možné sa správnosťou a úplnosťou obsahu
notárskych zápisníc nebolo možné zaoberať ako prejuduciálnou otázkou.

26. Relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa splnenia predpokladov tvrdeného a preukazovaného
vlastníckeho práva účastníkov konania je, či na strane žalovaného boli splnené všetky zákonné
podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti
o oprávnenej držbe. S existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred
notárskou zápisnicou osvedčeného vyhlásenia o vydržaní a skutočnosti v nej uvedené, týkajúce sa

predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní osvedčenia o vydržaní.

27. Súd konštatuje, že keďže prax ukázala, že vo viacerých prípadoch sa inštitút vydržania
prostredníctvom osvedčení zneužil, novela Notárskeho poriadku vykonaná zákonom č. 397/2000 Z.z. s
účinnosťou od 1. decembra 2000 v § 63 spresnila podmienky, za ktorých môže notár formou notárskej

zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

28. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaní získali sporné nehnuteľnosti do vlastníctva bez skutkových
tvrdení a dôkazov, resp. na základe nepravdivého vyhlásenia, v tomto smere má súd za to, že takéto

osvedčenie, ktoré má povahu listiny, a možno ho v prípade, ak bolo vydané na základe nepravdivých
tvrdení, kedykoľvek napadnúť. Súd opätovne konštatuje, že zamietnutím návrhu by sa nepochopiteľne
naďalej predlžoval protiprávny stav spočívajúci v nesprávnom zápise evidencie nehnuteľností.

29. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy tiež čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Občiansky súdny poriadok,
ktorýupravujepostupsúduaúčastníkovvobčianskomsúdnomkonaní,vustanovení§3O.s.p.zakotvuje
právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívneho práva, ktoré bolo ohrozené aleboporušené. Pre realizáciu tohto ústavne garantovaného práva zákon vymedzuje rámec, výlučne v ktorom
môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto
sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom prípade od splnenia procesných i materiálnych

predpokladov.

30. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok
žalobcov je oprávnený a odôvodnený. Je nepochybné, že v prípade parcely parc. č. XX/XX Z. XX/XX
sa jedná o pozemky nadväzujúce na dvor vo vlastníctve žalobcov. Tento bol vymedzený hranicou, ktorú

vymedzili žalovaní a žalovaní si tiež na parcele, ktorú sami užívajú zriadili oplotenie. Toto oplotenie
logicky aj technicky bráni žalovaným využívať predmet sporu, teda správať sa ako vlastník a predmet
nerušene a dobromyseľne užívať. Súd má za to, že zriadením oplotenia žalovaní jasne špecifikovali
rozsah vlastného majetku a nie je zrejmý dôvod, pre ktorý vyvíjali snahy získať vlastnícke právo k
predmetu sporu. V tomto smere má súd za to, že žalovaní nesplnili podmienky stanovené § 134
Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu.

Naopak vypočutí svedkovia potvrdili, že predmet sporu užívajú výlučne žalobcovia, resp. v minulosti
predmet sporu užívali ich právni predchodcovia.

31. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. Z. Z. G., v tomto smere súd prisvedčil vyjadreniu, že
pozemky parc. č. XX/XX Z. XX/XX boli do kúpnej zmluvy zahrnuté omylom, v prospech tohto tvrdenia

svedčí skutočnosť, že Z. G. Z. R. G. sa doposiaľ nedomáhajú prístupu či užívania predmetných parciel
a to napriek značnému časovému odstupu od uzavretia kúpnej zmluvy. Záverom súd dodáva, že je
nepochybné, že strany sporu ako bezprostrední susedia by svoje záležitosti mali riešiť predovšetkým
vzájomnou dohodou bez vyvolávania ďalších zbytočných sporov. Rozsah užívania jednotlivých parciel
bol vymedzený pred desiatkami rokov a neodôvodnené získavanie spoluvlastníckych podielov k

parcelám, ktoré fyzicky nevyužívajú formou osvedčenia, vydržania, je šikanózne a v rozpore s dobrými
mravmi. Takýmto prístupom dochádza k zbytočnému vyvolávaniu sporov a konfliktov. S ohľadom na
vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.