Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210582
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717210582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne Z. I., nar. X.X.XXXX,

adresa pobytu P., V. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom Poprad,
Štefániková 873/9, proti žalovanému C.. L. U., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu F. X. XXX, zastúpený
JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Poprad, Francisciho 25, o obnove konania sp. zn.
7C/263/2013 s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou na povolenie obnovy konania sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vedeného
Okresným súdom v Poprade pod sp. zn. 7C/263/2013.
Okresný súd v Poprade dňa 23.3.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/263/2013 určil, že výlučným
vlastníkom chaty, súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej v katastri nehnuteľností na
LV č. XX, pre obec a k.ú. F. X. je v podiele X/X C.. L. U.. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala
žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský sud v Prešove dňa 2.3.2017 č. k. 5 Co/82/2016 tak, že
odvolanie odmietol ako podané oneskorene.

V podanej žalobe o povolenie obnovy konania žalobkyňa uvádza, že po právoplatnosti rozhodnutia
Okresného súdu v Poprade sa mala dozvedieť o nových skutočnostiach, ktoré by pre ňu mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/263/2013 a možno vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pretože neboli v tom čase známe a ich vykonaním môžu pre ňu
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhla výsluch svedkov X. K. a L. B. s tým, že X. K. žalobkyni
poskytol informáciu, že sa matka žalovaného C.. L. U. vyjadrila pred L. B., že je na neho nahnevaná,
lebo daroval bez súhlasu svojej matky polovičku chaty žalovanému, čo by ona rada zvrátila. Na základe

uvedeného sa žalobkyňa domnieva, že situácia voči nej bola žalovaným a jeho rodinou umelo vytvorená
za účelom vytvorenia právneho dôvodu na vrátenie daru.
Ďalšou skutočnosťou pre obnovu konania má byť nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu
prvejinštancieaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanieaúčinnýopravnýprostriedok.Žalobkyňa
bola v období konania o vrátenie daru v ťažkej životnej situácii a vystavená psychickému tlaku, nemá
právnické vzdelanie a na inštitúty procesného práva nedokázala relevantne právne reagovať.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietol,
že podaná žaloba o obnovu konania je v rozpore s § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v žalobe je
žalobca povinný uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich okolností. Poukázal na skutočnosť,
že je zrejmé, že žalobkyňa neuvádza pravdivé a úplné informácie, keď v žalobe tvrdí, že sa o novýchskutočnostiach dozvedela mesiac pred podaním žaloby a na pojednávaní dňa 19.6.2018 sa vyjadrila,
že sa o nových skutočnostiach dozvedela v mesiaci august 2015, pričom z podaní žalobkyne podaných
v pôvodnom konaní, a to v odvolaní žalobkyne zo dňa 18.1.2016 doplnenia odvolania žalobkyne zo dňa

16.2.2017, ako aj ďalšieho doplnenia odvolania zo dňa 27.2.2017 žiadne takéto okolnosti žalobkyňa
neuvádza napriek tomu, že ich vedela. Poukázal na to, že žalobkyňa dňa 13.10.2017 nahliadla do spisu
7C/263/2013, z ktorého si vyhotovila fotokópie a následne po mesiaci podala žalobu o obnovu konania.
Poukázal na rozdielnosť tvrdení žalobkyne v podanej žalobve a doplnení a tiež na skutočnosť, že v
podanej žalobe nie je uvedený žiadny nový dôkaz ani nová skutočnosť.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp.
zn. 7C/263/2013 a zistil tento skutkový stav:

4. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/263/2013 súd zistil, že žalobca (v
tomto konaní žalovaný) sa žalobným návrhom zo dňa 6.12.2013 domáhal určenia vlastníckeho práva

k chate chaty, súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej v katastri nehnuteľností na
LV č. XX, pre obec a k.ú. F. X.. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa
31.10.2011 daroval žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa) spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam,
a to stavbe chaty, súp. č. XXX a pozemku, nakoľko v čase darovania boli so žalovanou manželmi
avšak v rozvodovom konaní. Žalobca žiadal dar vrátiť z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov.

Rozsudkom zo dňa 25.3.2015 súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 19.11.2015. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná dňa 18.1.2016 a uznesením
Krajského súdu Prešov zo dňa 2.3.2017 bolo odvolanie odmietnuté ako oneskorene podané.

5. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) proti právoplatnému

rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného

činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto
porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím
Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

8. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

9. § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia
možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom

súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia
s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody
obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

10. Podľa § 410 C.s.p. žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

11. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.12. Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie
konštatuje, že v tomto konaní žalobkyňa (navrhovateľka obnovy konania) nepreukázala žiadne nové
skutočnosti, ktoré by v predchádzajúcom konaní neboli súdu známe, resp. neuviedla skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní. Rovnako tak nepreukázala, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a mohli by privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol

byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a
skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého
možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.

14. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu
subjektívnej lehoty t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázala splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania
t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že
zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa

obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto
strany.

16. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/263/2013 bolo skončené dňa 19.11.2015,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/263/2013-131. Žalobkyňa pritom

podala žalobu na obnovu konania dňa 24.11.2017.
Dôkazy, ktorými žalobkyňa mienila preukázať dôvod obnovy konania (výpovede svedkov K. a B.),
jej mali byť známe, podľa jej vlastného vyjadrenia, už v čase pred nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku v konaní sp. zn. 7C/263/2013 (pravdepodobne v auguste 2015, č.l. 29 rub). Žalobkyňou
navrhované dôkazy teda mohli byť vykonané už v konaní sp. zn. 7C/263/2013, nejde o prípad, že

by ich žalobkyňa bez svojej viny v pôvodnom konaní nemohla použiť, navyše ak sama uviedla, že s
navrhovaným svedkom K. udržiavala vzťah a o údajnom vyjadrení matky žalovaného sa dozvedela ešte
pred právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Súd ma ďalej za to, že navrhnuté dôkazy navrhované žalobkyňou by neboli spôsobilé privodiť pre

žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa neuviedla žiaden určitý a zrozumiteľný dôvod,
pre ktorý by ich nemohla použiť v konaní sp. zn. 7C/263/2013. Na plynutie lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania nemajú vplyv údajné (navyše nepreukázané) prekážky osobnej povahy na strane
žalobkyne.

18. Už v pôvodnom konaní 7C/263/2013 (právoplatne skončenom) mal súd zistené že boli dané dôvody
pre vrátenie daru, ako aj nadväzujúcu zmenu vlastníckeho práva k chate a pozemku. Na takto ustálenom
skutkovom stave sa ani doposiaľ nič nezmenilo, a to bez ohľadu na subjektívny pocit žalobkyne, ktorá
má pocit, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je málo odôvodnené, či že intenzita porušenia dobrých
mravov nebola dostatočná pre vrátenie daru.

Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom
dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú
mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov

uvedených v § 397 C.s.p. Žalobou na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto
nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na
obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 C.s.p.(podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu
je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný.

19. Pokiaľ má žalobkyňa dojem, že došlo k porušeniu jej práva na účinný opravný prostriedok, v tomto
smere súd poukazuje na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/263/2013, vtedy účinný procesný predpis, Občiansky súdny poriadok (§ 201
a nasl.), umožňoval podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo v konečnom dôsledku
žalobkyňa aj využila, i keď oneskorene, z dôvodov na jej strane. Nie je teda možné konštatovať, že

došlo zo strany súdu k porušeniu jej procesných práv, nakoľko realizovať právo na opravný prostriedok
je oprávnená strana sporu, nie súd.

20. Možnosť, že pri rozhodovacej činnosti súdu dôjde k pochybeniu, nie je možné nikdy dopredu vylúčiť.
Konanie môže trpieť rôznymi procesnými chybami. Aj keď konanie nemá procesné chyby, môže účastník
konania považovať rozhodnutie subjektívne za nesprávne a iniciovať zahájenie opravného konania.

Pravo na preskúmanie rozhodnutia predstavuje veľmi dôležitú súčasť práva na spravodlivý proces.
Preskúmavanie správnosti súdnych rozhodnutí je nielen v záujme jednotlivcov, ale aj vo verejnom
záujme, pretože cieľom súdneho konania je rozhodnutie vecne správne a hlavne spravodlivé. Hlavný
dôraz je kladený na účinnosť opravných prostriedkov a ich dosažiteľnosť. Účinnosť neznamená nutne
dosiahnutie priaznivého výsledku, zaručuje len možnosť podrobiť rozhodnutie preskúmaniu v prípade,

vzniku pochybnosti o jeho spravodlivosti.

21. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať
na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr.
rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa

tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že
sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu,
rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn.
IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).
Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými

právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže súd zistil, že k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru, že by Okresný súd Poprad či Krajský súd Prešov
porušil právo žalobkyne zaručené čl. 13 dohovoru.
Ani rozhodnutie Krajského súdu Prešov, ktorý ústavne konformným spôsobom odmietol oneskorene
podané odvolanie žalobkyne, nemôže predstavovať porušenie zákazu odmietnutia spravodlivosti. Čl.

13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok
nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd uvedených v
dohovore. Tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa
(podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013).
Pokiaľ strana sporu svoje právo podať odvolanie či sťažnosť nevyužije v zákonom predpísanej lehote,

nemožno toto považovať za zásah do procesných práv strany. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
súd žalobu o obnovu konania zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.