Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210214
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617210214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVessudkyňouJUDr.DenisouHiščákovouvovecistarostlivostiomaloletédeti

B.É., Y., X.. X.X.XXXX, C. R.N., X.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti matky: C.C. B.Á., X.. X.X.XXXX, L. R.Š.
X. Y., P. XXXX/X, a otca: H.X. B., X.. XX.X.XXXX, V. L. H. R. X. Y., v konaní o návrhu matky na určenie
výživného do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí Y. B., X.. X.X.XXXX, a R. B., X.. XX.X.XXXX,
za obdobie od 1.5.2017 do 14.6.2017 výživným v sume 80,- Eur mesačne na každé z detí s tým, že
dlžné výživné za uvedené obdobie vo výške 80,- Eur na každé z detí je otec povinný uhradiť k rukám

matky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 4.5.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.5.2017 domáhala, aby
súd zveril maloleté deti Y. C. R. B. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu
mesačne na mal. Y. sumou 200 Eur a na mal. R. sumou 150 Eur od 1.3.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí uzavrela manželstvo
dňa 17.8.2002. Majú dve maloleté deti. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2014 a od
tejto doby manžel neprispieva na výživu detí. Manžel jej prispel iba v mesiaci máj 2016 sumou 110 Eur,
jún 2016 sumou 140 Eur, júl 2016 sumou 104 Eur a v auguste 2016 sumou 100 Eur. Súčasťou návrhu

boli rodné listy maloletých detí a sobášny list manželov.

2. Matka v priebehu konania, z dôvodu rozvodu manželstva, ku ktorému medzičasom došli, upravila
svoj návrh tak, že žiadala iba určiť výživné na obe deti v sume 80 Eur mesačne a to od podania návrhu
do rozvodu manželstva.

3. Otec maloletých detí sa k návrhu na výzvu súdu písomne nevyjadril. Adresu skutočného pobytu otca

sa nepodarilo zistiť, preto mu boli písomnosti súdu doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu s fikciou doručenia. Ako adresu trvalého pobytu má otec uvedené od 27.10.2017
iba Mesto Spišská Nová Ves, bez udania ulice. Zásielku doručovanú mu oznámením na úradnej tabuli
mesta si neprišiel vyzdvihnúť. Naposledy sa otec zdržiaval v Českej republike, kde sa údajne zdržiava
aj v súčasnosti, avšak podľa správy Obvodného súdu pre Prahu 7 zo dňa 14.6.2018 sa otec detí
v centrálnej evidencii osôb Českej republiky nenachádza. Neprevzal si ani zásielku doručovanú na
posledne známej adrese v Českej republike, ktorú uviedol v rozvodovom konaní.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov a kolízneho opatrovníka detí. Otec sa na
pojednávanie nedostavil, súd mal doručenie vykázané fikciou. Súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z. z.Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preto pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí.

5. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka a
tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a rozvodovým spisom.

6. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom upravenom návrhu a potvrdila správnosť a pravdivosť
údajov vyplývajúcich z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania. Uviedla, že

ani od rozvodu otec na výživu detí ničím neprispel a preto na neho aj podala trestné oznámenie. Otec
detí bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, výživné naďalej neplatí a o deti nejaví žiaden
záujem. Má vedomosť, že otec žije naďalej v Čechách, avšak bližšie informácie o ňom nemá, v kontakte
s ním nie je.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na písomne podanej správe a na potrebe určenia

výživného.

8. Z rozvodového spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/132/2016 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
1.6.2017, právoplatným dňa 14.6.2018, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po
rozvode bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností. Deti boli v zmysle

dohody zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každej dcéry
výživným vo výške 80 Eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Zo zápisnice
o pojednávaní vo veci rozvodu zo dňa 1.6.2017, konkrétne z časti výpovede otca detí vyplynulo, že
tento býva v Českej republike v prenajatej garzónke 1+1. Je zamestnaný v spoločnosti H. C..R.. so
sídlom v Jihlave, cez pracovnú agentúru Darzon s.r.o. na základe pracovnej zmluvy počnúc od februára

2017 na dobu určitú do decembra 2017. V tejto spoločnosti pracoval aj v minulosti do doby, kým nemal
autonehodu. Následne bol PN. Jeho príjem z tohto zamestnania je cca 400 Eur mesačne, nevlastní
žiaden hodnotnejší majetok a okrem detí z tohto vzťahu iné deti nemá. Platí podnájom vo výške 180 Eur
mesačne, v čom je zahrnuté ako nájomné, tak poplatky za vodu a elektrinu, náklady na stravu má cca
100 Eur mesačne. Nespláca ani žiadne pôžičky.

8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves ako kolízneho opatrovníka
maloletých detí, vyhotovenej dňa 18.10.2017 v rámci sociálneho zisťovania vyplynulo, že deti spolu
s matkou bývajú v trojizbovom byte u jej rodičov, kde majú k dispozícii jednu izbu. Rodičia matke
finančne aj osobne pomáhajú. Otec sa s deťmi skoro vôbec nekontaktuje. Matka maloletých detí uhrádza

pôžičku, ktorú vzala na vyrovnanie manželových dlhov. Otec detí naposledy pracoval v Českej republike
a podľa vyjadrenia matky maloletých detí býva u svojich rodičov. Matka pracuje vo firme J. R., R. X.
Y. ako predáčka s mesačným príjmom cca 500 Eur spolu s daňovým bonusom. Prídavok na dieťa je
poukazovaný na jej účet, aj keď si žiadosť uplatnil otec detí. Z príjmu uhrádza pôžičky mesačne vo výške
250 Eur, ktoré vzala na vyrovnanie dlhov otca detí. Rodičom prispieva na stravu, deťom uhrádza stravné

v škole, poplatky za volejbalový klub, poplatky súvisiace s návštevou základnej umeleckej školy, kde
navštevujú tanečný odbor (školné, oblečenie na vystúpenie, cvičky a pod.), uhrádza internet a telefóny.
Otec na výživu detí v roku 2017 neprispel žiadnou sumou. Matka uviedla, že dievčatá majú rozdielne
postavy, preto nemôžu nosiť oblečenie po sebe a nakoľko sú v období dospievania, zvýšené výdavky má
aj so zakupovaním hygienických potrieb. Otec nemá vo svojej starostlivosti žiadne dieťa a zodpovednosť

za výživu maloletých detí presunul na matku maloletých detí, ktorá sa o deti osobne stará a zároveň na
jej rodičov, u ktorých maloleté deti spolu s matkou bývajú.

9. Podľa výsledku lustrácie Sociálnej poisťovne za obdobie od 6/2016 do 6/2018 otec maloletých detí
nebol v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná

osoba, poberateľ dávky v nezamestnanosti, dôchodkovej dávky ani nemocenskej dávky.

10.Podľa§36 ods.lZákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, nakoľko v
čase od podania návrhu do rozvodu manželstva rodičia detí spolu nežili a otec na výživu detí dobrovoľne

neprispieval. Pri určení výšky výživného, súd vychádzal zo zistených pomerov oboch rodičov v čase,
ktorého sa určenie výživného týka (od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov
detí). Pomery rodičov a potreby detí vyplynuli z vykonaného dokazovania tak, ako je uvedené vyššie.
Starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne matka. Výživné v sume 80 Eur je výživným, s ktorým otec
dobrovoľne súhlasil v rámci rodičovskej dohody uzavretej na čas po rozvode. Na základe uvedeného

súd určil vyživovaciu povinnosť otca v rovnakej výške, t.j. 80 Eur na každé z detí.

19. Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi dlh na výživnom za mesiac máj
2017 na obe deti spolu vo výške 160 Eur (80 Eur na každú z dcér). Výživné za mesiac jún 2017 je už
dlhom z rozhodnutia upravujúceho vyživovaciu povinnosť otca na čas po rozvode, a to vzhľadom na v

rozvodovom rozsudku určený termín splatnosti výživného (do 25. dňa v mesiaci, pričom rozsudok bol
právoplatný 14.6.2017). Dlžné výživné súd uložil otcovi uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia k rukám matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.