Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245601
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110245601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: B. C. - X., H. slobody XXX/X, S.,
zastúpená: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o. so sídlom Šoltésovej 346/1 Považská Bystrica,
proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13,
Bratislava, o náhradu škody 172.556,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. konania 21C/211/2010 - 127 zo dňa 16.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v Bratislave, č. konania 21C/211/210 - 127 zo dňa
16.10.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu vo veci zamietol a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.
2.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žežaloboudoručenousúdudňa22.11.2010sažalobkyňadomáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 172.556,43 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok
odôvodnila tým, že žiadala, aby žalovaný predbežne prerokoval jej návrh na náhradu škody, ktorá jej

bolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduBratislavaIIvBratislavevexekučnom
konaní vedenom pod sp.zn. 37Er 5817/2006. Žalovaný na jej nárok do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti do dnešného dňa vôbec nereagoval. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa
dňa 20.09.2006 podala ako oprávnená návrh na vykonanie exekúcie na sumu 71.737,04 eur proti
povinným: 1) A. E., 2) Q. E., 3) A. Z., 4) P. A. a 5) B. Z.. Súdna exekútorka JUDr. Marcela Šujanová
so sídlom v Považskej Bystrici podala v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v zákonnej lehote
dňa 21.09.2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Bratislava II.

Žiadosť bola súdu doručená dňa 25.09.2006. Súd však poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
až dňa 21.12.2006, pričom toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 01.02.2007.
Žalobkyňa poukázala na nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v prieťahoch v konaní v súvislosti
s nedodržaním 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie,
ktorý vydal toto poverenie až po viac ako 5 mesiacoch. V dôsledku toho nemohol byť naplnený účel
exekučného konania, nakoľko povinní v 1. až v 5. rade získali dostatok času na to, aby svoje majetky
previedli a pohľadávka je v súčasnosti nedobytná. Súdna exekútorka zistila, že ani jeden z povinných už

nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Taktiež lustráciou držiteľa motorového
vozidla na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave zistila, že povinní neprechádzajú evidenciou ako
držitelia motorového vozidla. Daňový úrad Bratislava V v rámci súčinnosti oznámil, že daňový subjekt Q.
E. nemá v registri M. úradu evidovaný žiadny podnikateľský účet a rovnako ja to aj v prípade ostatnýchpovinných. Povinný v 5. rade mal v období, kedy žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie,
majetok, z ktorého mohol byť uspokojený jej nárok. Okresný súd Bratislava II tak konal v rozpore s §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno sa zbaviť.
3. Žalovaný k žalobe uviedol, že je neopodstatnená a navrhol ju zamietnuť. Nerozporoval, že Okresný
súd Bratislava II nedodržal zákonnú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech
žalobkyne, ale nesúhlasí s jej tvrdeniami o vzniku škody a že sa pohľadávka sa nestala nevymožiteľnou.
Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Namietol

nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože žaloba o náhradu škody je na sumu 172.556,43 eura,
ale nárok žalobkyne bol predbežne prerokovaný u žalovaného len do výšky 79.333,67 eura. Vo zvyšnej
časti preto nie je splnená základná procesná podmienka. Taktiež vzniesol vo veci námietku premlčania.
Poukázal na to, že o prevode nehnuteľnosti, z ktorých mala byť uspokojená pohľadávka žalobkyne
v exekučnom konaní, sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 09.03.2007, čo vyplýva z priložených
výpisov z katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej mala vzniknúť práve v dôsledku

prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z predaja ktorých mala byť v exekučnom
konaní uspokojená celá jej pohľadávka. Keďže uplynula premlčacia doba, vrátane 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, najneskôr 09.09.2010, a žaloba bola podaná až 22.11.2010, je
žalovanýnárokpremlčaný.Akbysasúdnestotožnilsnámietkoupremlčaniapoukázalnato,žeexekučné
konanie je neustále vedené, a nárok žalobkyne je vymožiteľný 10 rokov. Pokiaľ neuplynie táto lehota

nemožno hovoriť o nevymožiteľnosti nároku.
4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1; 4 ods. 1,3; 5 ods. 1; 6 ods. 1;
15 ods. 1,2; 17 ods. 1,2; 19 ods. 1,2,3, a 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Konštatoval, že je správny právny názor žalovaného, že v časti o
náhraduškodyvovýške93.222,76euržalovanýniejevsporepasívnelegitimovaným.Žaloba onáhradu

škody bola podaná vo výške 172.556,43 eura, pričom v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bol
uplatnenýnárok užalovanéholendovýšky79.333,67eur.Vozvyšnejčastipretoniejesplnenázákladná
procesná podmienka podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. K vznesenej námietke premlčania
súd uviedol, podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému

doručená dňa 18.12.2009 a dátum doručenia žaloby na súd je dňa 22.11.2010. Medzi stranami sporu
nebol sporný dátum vzniku škody dňa 09.03.2007, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že nehnuteľnosti
povinného v 5. rade, z ktorých chcela byť uspokojená, už boli prevedené na tretiu osobu. V 6-mesačnej
lehote určenej zákonom č. 514/2003 Z.z. na predbežné prerokovanie nároku, plynutie premlčacej lehoty
spočívalo. To znamená, že počas predbežného prerokovania premlčacia lehota neplynula a zostávajúci

zvyšok premlčacej lehoty začína plynúť až po j uplynutí tejto 6-mesačnej lehoty. V prejednávanej veci
premlčacia lehota tak uplynula najneskôr 09.09.2010 (po zohľadnení uvedenej 6-mesačnej lehoty).
Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 22.11.2010, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Súd
preto žalobu z týchto dôvodov zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli a preto mu ich náhradu nepriznal.

5. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním doručeným súdu dňa 2.12.2014. V odvolaní zotrvala na svojich skutkových a právnych
tvrdeniach, ktoré uplatnila už v podanej žalobe. K samotnému záveru súdu prvej inštancie, že jej nárok je
premlčaný, v odvolaní uviedla, že premlčacia lehote v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je trojročná. Ona
sa obrátila na ústredný orgán v trojročnej lehote dňa 14.12.2009, pričom začiatok tejto lehoty vyplýva z

povereniač.5102027268zodňa21.12.2006,kedyOkresnýsúdBratislavaIIpoverilvykonanímexekúcie
JUDr. Marcelu Šujanovú. Bolo to po zákonnej lehote, ktorú súd nedodržal ohľadne poverenia exekútorky.
Ona sa nemohla dozvedieť o škode ešte dňa 21.9.2006, ale až následne, kedy exekútorka oznámila
po prešetrení majetkových pomerov povinných, že B. Z. sa zbavil majetku a tento majetok odpredal
tretej osobe, ktorá nebola v príbuzenskom pomere. Preto premlčacia lehota mohla začať plynúť až od

tohto zistenia exekútorky. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 2.2.2007. Žalobkyňa
je toho názoru, že jej nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný, keďže ho uplatnila v zákonnej
trojročnej lehote v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Až keď ústredný orgán neodpovedal na
jej žiadosť, bola nútená podať tento žalobný návrh. Domáhala sa preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nahradiť jej trovy prvostupňového aj odvolacieho

konania.
6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobkyne na vedomie žalovanému dňa 20.2.2015. Žalovaný k
nemu nepodal písomné vyjadrenie. Dňa 15.5.2015 bola vec predložená na odvolacie konanie.7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p..

8. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil
v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP.

9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť

len nasledovné:
Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne sčasti z dôvodu, že do sumy 93.222,76 eur na
podanie žaloby nebola splnená základná procesná podmienka - prerokovanie predbežného nároku so
žalovaným; a sčasti do sumy 79.333,67 eur z dôvodu, že nárok je premlčaný, pretože žalobu podala
až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty upravenej v ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z.. Začiatok plynutia tejto lehoty súd odvodzoval od dátumu 9.03.2007, kedy sa žalobkyňa mohla
dozvedieť, resp. dozvedela sa, že nehnuteľnosti povinného v 5. rade už boli prevedené na tretiu
osobu. Premlčacia lehota spočívala počas obdobia, kedy žalobkyňa podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. požiadala o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo spravodlivosti SR. Túto žiadosť podala
žalobkyňa 14.12.2009 a premlčacia lehota spočívala po dobu 6 mesiacov. Súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že premlčacia lehota uplynula dňa 9.9.2010, pričom žaloba bola podaná až
22.11.2010. V podanom odvolaní žalovaná na tieto závery súdu prvej inštancie priamo nereagovala.
Tvrdila, že sa o škode nemohla dozvedieť dňa 21.9.2006, avšak od tohto dátumu súd prvej inštancie
premlčaciu lehotu nepočítal. Nepočítal ju ani od dátumu 2.2.2007, kedy bolo vydané upovedomenie o
začatí exekúcie, ale až odo dňa 9.3.2007, kedy došlo k odpredaju nehnuteľnosti povinného v 5. rade.

Odvolacie námietky žalobkyne tak neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

11. Žalovaný bol plne úspešný aj v odvolacom konaní a podľa § 255 ods. 1 CSP by mal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu tento nárok
nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).