Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203434
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116203434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.AntónieKandravejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobkyneZ.A.,N..XX.XX.XXXX,A.Q.X,XXX
XXW.,právnezastúpenáJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomul.Sov.hrdinov163/66,08901
Svidník, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, právne zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO:
47 257 024, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.823,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 55/2016-144 zo dňa 06. novembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Vzájomný návrh zamieta.

II. Žalobca má proti žalovanému v konaní o vzájomnom návrhu právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 7 odsek 1, § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 09.06.2016

súdu predložil vzájomný návrh, ktorým si voči žalobkyni uplatnil zaplatenie sumy 1.823,89 Eur
s príslušenstvom ako celkovej výšky nesplatených dohodnutých splátok úveru zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX vyčíslených ku dňu predčasnej splatnosti úveru. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3Co/25/2017-123 zo dňa 01.06.2017 (ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej
inštancie sp. zn. 9C/55/2016-66 zo dňa 07.11.2016 v časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomnej žaloby
zrušené) odvolací súd konštatoval, že žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť overiť úverovú schopnosť
spotrebiteľa, keď žalobkyni poskytol úver bez overenia údajov o jej ekonomickej situácii a stotožnil

sa so záverom prvoinštančného súdu v tom smere, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Nakoľko žalovaný ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia
§ 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nebol podľa názoru súdu prvej inštancie oprávnený
od spotrebiteľa jednorazovo žiadať ani jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Na základeuvedeného dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo (a konečná splatnosť úveru je
10.10.2018). Žalovanému tak mohol priznať iba istinu splatnú ku dňu svojho rozhodovania. Splátky mali
anuitný charakter, pričom anuitná splátka zostávala počas celej doby splácania rovnaká. Skladala sa z

istiny a splátky úroku. Plynule sa menila len výška a pomer istiny a úroku. Výzvou zo dňa 22.09.2016
požiadal žalovaného o zaslanie amortizačnej tabuľky preukazujúcej rozpis všetkých splátok v počte 72.
Amortizačná tabuľka zaslaná žalovaným sa týkala iba 33 splátok. Keďže žalovaný nesplnil povinnosť
uloženú mu súdom, teda nezaslal rozpis všetkých splátok úveru, súd prvej inštancie nevedel aká je dlžná
suma istiny ku dňu jeho rozhodovania. Z dôvodu pasivity na strane žalobcu mu tak plnenie z úverovej

zmluvy nemohlo byť priznané.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobkyňu
zaviazal na zaplatenie sumy istiny vo výške 680,08 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že súdu prvej
inštancie predložil amortizačnú tabuľku, z ktorej vyplývalo rozdelenie splátok žalobkyne čo do uhradenej

sumy a príslušenstva. Nárok žalovaného na zaplatenie istiny poskytnutého úveru sa stal splatný v
splátkach podľa zmluvy o úvere ešte skôr ako bol vydaný rozsudok. Ku dňu 03.11.2017 uhradila
žalobkyňa sumu vo výške 1.319,92 Eur a je teda zrejmé, že žalovaný má voči žalobkyni z titulu zmluvy
o úvere nárok na zaplatenie 680,08 Eur.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
10.10.2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur, ktorý mala žalovanému splatiť v 72 mesačných
splátkach po 54 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.10.2018.

10. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.02.2016 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd určil,
že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5 Zmluvy o úvere (rozhodcovská doložka) je neprijateľná.
Zároveň sa domáhala určenia, že úver zo Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Na pojednávaní
dňa 09.06.2016 predniesol žalovaný vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal toho, aby súd zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 1.823,89 Eur spolu s príslušenstvom titulom nezaplateného úveru

zo Zmluvy o úvere. Na pojednávaní dňa 12.09.2016 vzala žalobkyňa žalobu v časti o určenie, že úver
zo Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov späť.

11. Rozsudkom sp. zn. 9C/55/2016-66 zo dňa 07.11.2016 súd prvej inštancie konanie v časti o určenie,
že úver zo Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov zastavil, určil, že zmluvná podmienka uvedená v

bode2.5Zmluvyoúverejeneprijateľnáavzájomnúžalobužalovanéhozamietol.Vzhľadomnaodvolanie
podané žalovaným, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 3Co/25/2017-123 zo dňa
01.06.2017 potvrdil rozsudok vo výroku o určenie, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5 Zmluvy
o úvere je neprijateľná. Výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku dospel k

záveru, že žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť overiť úverovú schopnosť spotrebiteľa, keď žalobkyni
poskytol úver bez overenia údajov o jej ekonomickej situácii, uspokojil sa s údajmi uvedenými samotnou
žalobkyňou, ktoré uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že
v prípade, ak zo strany dodávateľa dôjde k poskytnutiu úveru bez skúmania bonity klienta s odbornoustarostlivosťou, a teda, ak dodávateľ hazarduje so svojimi finančnými prostriedkami a poskytuje ich
človeku, o ktorom nemá dostatočne preukázané, že je reálne pravdepodobné, že počas celého trvania
zmluvného vzťahu bude schopný svoj záväzok z úveru splácať, dostáva ho do neriešiteľného zadlženia.

Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, ak by z takéhoto konania mal mať dodávateľ prospech
vo forme úroku alebo poplatkov. Uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že úver zo
Zmluvy o úvere je bez úrokov a bez poplatkov. Zrušenie výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie neskúmal, v akom rozsahu ku dňu rozhodnutia žalobkyňa uhradila sumu z
poskytnutého úveru. Vo vzťahu k zamietavému výroku o vzájomnej žalobe absentovala konkretizácia

dôvodov, pre ktoré súd považoval celý žalovaným uplatnený nárok za nedôvodný.

12. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa odseku 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

16. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu

19. Na úvod odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami konania

je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch.20. V zmysle vysloveného právneho záveru v rozhodnutí súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/55/2016-66
zo dňa 07.11.2016, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd v rozsudku sp. zn. 3Co/25/2017-123 zo
dňa 01.06.2017, žalovaný sa dopustil hrubého porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 7 odsek

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tým že žalobkyni poskytol úver bez overenia údajov o jej
ekonomickej situácii. S týmto hrubým porušením povinnosti žalovaného ako dodávateľa súd prvej
inštancie (ako aj odvolací súd) spojil sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. Nakoľko sa úver poskytnutý zo Zmluvy o úvere považuje v zmysle vyššie uvedeného právneho

názoru za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má v zásade nárok na vrátenie istiny. Žalovanému
ako veriteľovi vzniká nárok na vrátenie poskytnutého finančného plnenia vtedy, keď je jeho pohľadávka
splatná. Z tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný predčasne zosplatnil úver ku dňu 03.08.2015.
Napriek tomu, že postup žalovaného vykazuje predpoklady riadneho zosplatnenia úveru v zmysle
ustanovenia § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka (uplynutie aspoň 3 mesiacov od omeškania so
splatením splátky a predchádzajúca výzva na uplatnenie tohto práva), súd prvej inštancie, ako aj

samotný odvolací súd konštatoval, že žalovaný porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 odsek 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené konanie žalovaného má v zmysle ustanovenia § 11 odsek
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok nemožnosť požadovať od žalobkyne ako spotrebiteľky
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Treba preto prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere,
že k predčasnému zosplatneniu úveru zo Zmluvy o úvere nedošlo.

22. V zmysle Zmluvy o úvere, žalobkyňa ako dlžníčka bola povinná poskytnuté plnenie žalovanému
ako veriteľovi vrátiť v 72 mesačných splátkach po 54 Eur. Posledná splátka mala byť zaplatená dňa
10.10.2018. Ako súd prvej inštancie správne konštatoval, splátky mali anuitný charakter. Jedna splátka
(v sume 54 Eur) v sebe zahŕňala splátku istiny a splátku úroku. Pomer istiny a úroku však nie je u

všetkých splátkach rovnaký. Vzhľadom na čas rozhodovania súdu a na skutočnosť, že k predčasnej
splatnosti celého úveru nedošlo, ešte nie sú splatné všetky splátky úveru. Preto žalovanému nebolo
možné priznať rozdiel medzi poskytnutým úverom (resp. istinou úveru) a splateným úverom, tak ako
to navrhoval odvolateľ. Na zistenie skutočnosti, na ktoré splátky má žalovaný nárok bolo nutné, aby
žalovaný súdu predložil rozpis všetkých, t.j. 72 splátok, z ktorého bude u každej jednotlivej splátky

zrejmé, koľko zo sumy 54 Eur malo byť započítaných na istinu a koľko na úrok, resp. rôzne poplatky. Za
účelom zistenia tejto skutočnosti súd prvej inštancie výzvou zo dňa 22.09.2016 vyzval žalovaného, aby
súdu tento rozpis predložil. Na základe výzvy žalovaný súdu predložil rozpis, avšak tento sa týkal len
33 splátok. Z listín predložených žalovaným nebolo možné zistiť, akú sumu by bola žalobkyňa povinná
žalovanému ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie vrátiť.

23. Dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.
Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z týchto ustanovení je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než
je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné

zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,

na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

24. Žalovaný v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím výlučne sám
spôsobil, že vzájomnej žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné.

Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu (v zmysle vzájomnej žaloby), musí rovnako ako každý iný
veriteľ uplatňujúci peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, na ktoré splátky a v akej výške má nárok
(vzhľadom na skutočnosť, že ešte nedošlo k splatnosti celého úveru). Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne

právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyodvolacísúdrozsudokpotvrdzujeakovecnesprávny(§387C.s.p.)

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a žalobkyni v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).